Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Er/753/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408204841
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8408204841.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom
Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinným: X.) Q. Q.,
K.. X.X.XXXX, K. O. S. XXX/XX, XXX XX W. O., G.. XX.X.XXXX, R. W. U. X.) X.. W. R., W. S. V. Ú.V.
Q. Z. ". S., K.. XX.X.XXXX, O. R. XXX/X, XXX XX W. O., R. W. pre vymoženie 356,44 eur s prísl. a

trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 1328/08u sa voči
povinnému v 1. rade vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 1328/08u sa voči
povinnému v 1. rade z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 56,51 eur, a to v
lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnenýpodal23.9.2008naexekútorskomúradeJUDr.RudolfaKrutého,PhD.sosídlomvBratislave,
Záhradnícka60návrhnavykonanieexekúcieprotipovinnýmprevymoženie356,44eurspríslušenstvom
priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 4Ro
133/2008-23 z 18.4.2008.

24.11.2008 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

Poverený súdny exekútor doručil súdu 18.11.2014 podnet na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu, že na
majetky oboch povinných boli vyhlásené konkurzy. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 97,66 eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 48 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len "ZK") na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo

exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.Podľa § 199 ods. 9 ZK ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú

v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

Vykonaným šetrením bolo zistené, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 4K 104/2005 z
11.4.2006 bol na majetok povinného v 1. rade vyhlásený konkurz. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú

zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu konkurzného súdu v Obchodnom vestníku. S poukazom
na obchodný vestník č. 2006/77 v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZK má sa za to, že na majetok
povinného v 1. rade bol dňa 22.4.2006 vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že
návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po začatí konkurzu, a to dňa 23.9.2008.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,

že v danom prípade je dôvodné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú voči povinnému v 1. rade, keďže
exekúcia začala po vyhlásení konkurzu na jeho majetok a exekučný súd zistil predmetnú okolnosť až
po vydaní poverenia. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú
v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva

vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení
exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Súd považuje za žiaduce taktiež uviesť, že vykonanou lustráciou v súdnom registri "D" bolo zistené, že
označený povinný v 1. rade zomrel dňa 22.3.2014, teda po podaní návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie i po samotnom začatí exekúcie. Dedičské konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp.
zn.: 4D 87/2014 a uznesením z 27.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.7.2014, zastavené pre
nemajetnosť poručiteľa, teda povinného v 1. rade.

Z podaného podnetu súdneho exekútora súd zistil, že i na majetok povinného v 2. rade bol v priebehu

exekúcie vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že exekučné konanie sa zastavuje
ex lege, teda bez toho, aby exekučný súd o tom vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie.
Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu konkurzného
súdu v Obchodnom vestníku, v tomto prípade deň po zverejnení uznesenia Okresného súdu Prešov sp.
zn: 2K 43/2008 z 22.1.2009. S poukazom na obchodný vestník č. 18B/2009 v súlade s ustanovením §

199 ods. 9 ZK má sa za to, že exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. sp.
zn.: EX 1328/08u bola voči povinnému v 2. rade zastavená dňa 29.1.2009.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
ževtomtoštádiujepotrebnérozhodnúťotrováchexekúcie.Prirozhodovaníotrováchexekúcieaplikoval

exekučný súd i právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený uznesením sp. zn.:
3Cdo 104/2008 z 21.8.2008, podľa ktorého, aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege (ust. § 48 ZR) je
povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade
zastavenie exekúcie, rozhodnutím súdu).

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 3 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz,nevyhnutnétrovyexekúcieznášaoprávnenýasúdbezzbytočnéhoodkladunanávrhexekútora

rozhodne o ich výške.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť,
žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,másazato,žeoprávnenýjepovinnýnahradiť
nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 97,66 eur pozostávajúce z odmeny vo výške
33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, z odmeny vo výške 33,19 eur podľa § 6 vyhlášky (zriadenie

záložného práva), poštovného vo výške 13,90 eur, poplatkov za elektronické lustrácie vo výške 1,10
eur a 20 % DPH.

Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení (ďalej len "vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura
za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky vyplýva, že v prípade

zastaveniaexekúcie,akotomuboloajvpredmetnomprípade,saprivýpočteodmenymázohľadniťpočet
účelne vynaložených jednotlivých úkonov. Predmetné ustanovenie určuje paušálnu sumu za jednotlivé
úkony exekúcie, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky a pokiaľ súčet
paušálnychsúmzajednotlivéúkonynedosahujesumu33,19eur,másúdpriznaťaspoňminimálnuvýšku
odmeny, a to 33,19 eur. Citované ustanovenie nepozná výnimku z uvedenej zásady (okrem prípadu

čiastočného vymoženia pohľadávky podľa § 16 vyhlášky), a teda neumožňuje, aby súdnemu exekútorovi
bola priznaná aj iná ako paušálna odmena za výkon exekučnej činnosti, teda ani odmena za zriadenie
exekučnéhozáložnéhopráva.Uvedenémuvýkladunasvedčujeajzaradenie§6a§14dovyhlášky,kde§
6 sa nachádza v prvom oddiele vyhlášky pod názvom "Odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii
na peňažné plnenie", zatiaľ čo § 14 sa nachádza v treťom oddiele pod názvom "Spoločné ustanovenia k

odmene za výkon exekučnej činnosti - Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie
a pri zastavení exekúcie".

Na základe uvedeného je súd toho názoru, že pri zastavení exekúcie sa odmena súdneho exekútora za
výkon exekučnej činnosti určuje podľa § 14 až § 16 vyhlášky, a preto súdnemu exekútorovi nemožno

priznať aj odmenu podľa § 6 vyhlášky, teda odmenu za zriadenie exekučného záložného práva, preto
ju súd v uplatnenej výške 33,19 eur nepriznal.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v
odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 eur, hotových výdavkov vo výške 13,90 eur (poštovné) a
20 % DPH vo výške 9,42 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 56,51 eur. Pri priznávaní celkovej

výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti
konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie,
išlo o účelné vynaložené výdavky len do výške 56,51 eur.

Súdtaktiežnepriznalsúdnymexekútoromuplatnenépoplatkyzaelektronickélustrácievovýške1,10eur,

nakoľko nie je zrejmé, o aké náklady sa jedná a nie je žiadnym spôsobom preukázané ich vynaloženie,
dodatočné zisťovanie by bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.