Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217753
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7612217753.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobcu P., F..E..D..,
V., P. H.. Č.. XX, C.: XX XXX XXX, P. K. I. P., F..E..D.., V., T. X, C.: XX XXX XXX proti žalovanému F.Á.
E., U. F. F. E., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o návrhu žalobcu na prerušenie
konania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady

škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,

že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP) alebo
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č. 1C/140/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené

na návrh žalobcu pod sp. zn. 1C/140/2012, 1C/186/2012, 1C/192/2012, 1C/194/2012, 1C/196/2012,
1C/202/2012, 1C/204/2012, 1C/211/2012, 1C/220/2012, 1C/241/2012, 1C/249/2012, 1C/254/2012,
1C/275/2012, 1C/296/2012 na spoločné konanie s tým, že všetky veci sa budú viesť pod jednou sp.
zn. 1C/140/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konaltak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v

rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,
aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakciavo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie

je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie povereniana vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani

o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez

účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto

lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,

súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného

konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a

§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich

režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného

zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na
prípravu na pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti
na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal
o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného

sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5NcC/55/2012 zo dňa 22.10.2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci
bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením č.k. 5NcC/55/2012-14 zo dňa 22.10.2012.
Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania.
Vzhľadom na uvedené a na to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania

rozhodol a to uznesením z č. l 76, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia
pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné
dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s
jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného

a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
jednom prípade exekučným titulom bola notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj Zmluva
o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa
jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Súd sa oboznámil s obsahom jednotlivých exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves:

Spis 7Er/848/2010 - týkajúci sa spisu 1C/140/2012, povinnou bola Eva Ferencová. Exekučné konanie
bolo začaté dňa 4. 11. 2010 spísaním návrhu u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22.12.2010. Dňa 3.1.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.1.2011 žiaden z účastníkov
sa voči nemu neodvolal. Uznesením zo dňa 11.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.3.2011 bolo
exekučné konanie zastavené.
Vo vzťahu k spisu 1C/140/2012 žalobca namietal, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Spis 7Er/13/2009 - týkajúci sa spisu 1C/186/2012, povinným bola Marcela Štrauchová. Dňa 16.12.2008
bol spísaný návrh u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 9.1.2009. Dňa 19.1.2009 súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č.

5810 047165 podľa žiadosti exekútora a návrhu oprávneného. Súd následne dňa 18.5.2009 vyzval
exekútora na predloženie príslušnej úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Exekútor
podaním doručeným súdu dňa 19.6.2009 oznámil, že požadované písomnosti nebudú predložené. Dňa
29.7.2009 bol na predloženie požadovaných písomností vyzvaný priamo oprávnený prostredníctvom
jeho právneho zástupcu a dňa 29.11.2010 opätovne aj súdny exekútor. Úverovú zmluvu a príslušné

úverovépodmienkypredložiloprávnenýaždňa5.1.2011,pričomdňa12.5.2011exekútorvrátilpoverenie
súdu po vymožení pohľadávky oprávneného.
Vo vzťahu k spisu 1C/186/2012 žalobca namietal, že rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

Spis 7Er/11/2009 - týkajúci sa spisu 1C/192/2012, povinným bol Marián Konczi. Dňa 10.12.2008 bol
spísaný návrh u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 9.1.2009. Dňa 19.1.2009 súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5810 047161
podľa žiadosti exekútora a návrhu oprávneného. Súd následne dňa 18.5.2009 vyzval exekútora napredloženie príslušnej úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Exekútor podaním
doručeným súdu dňa 19.6.2009 oznámil, že požadované písomnosti nebudú predložené. Dňa 29.7.2009
a 29.11.2010 bol na predloženie požadovaných písomností vyzvaný priamo oprávnený prostredníctvom

jeho právneho zástupcu. Úverovú zmluvu a príslušné úverové podmienky predložil oprávnený až dňa
10.12.2010. Dňa 4.4.2012 bol súdny exekútor vyzvaný, aby v lehote 15 dní vyčíslil trovy exekúcie
v prípade jej zastavenia a predložil exekútorský spis, pričom tento podaním doručeným súdu dňa
18.7.2012 oznámil, že si trovy exekúcie uplatní až po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zastavení
exekúcie.

Vo vzťahu k spisu 1C/116/2012 žalobca namietal, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

Spis 7Er/794/2009 - týkajúci sa spisu 1C/194/2012, povinným bol Peter Miženčík. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia došla súdu dňa 4.11.2009. Súd dňa 13.11.2009 vyzval oprávnenému
na predloženie pôvodnej úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Dňa 25.1.2010 bola

súdu doručená odpoveď oprávneného, že zmluva nebude predložená. Dňa 3.2.2010 súd opätovne
vyzval oprávnenému na predloženie predmetnej úverovej zmluvy a príslušných úverových podmienok,
na čo oprávnený opätovne oznámil, že požadované písomnosti nebudú predložené. Exekučné konanie
bolo uznesením zo dňa 7.5.2010 zastavené. Krajský súd Košice na odvolanie oprávneného zrušil
napadnuté uznesenie dňa 24.6.2010. Dňa 20.7.2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na

predloženieúverovejzmluvy,pričomnáslednebolipožadovanépísomnostipredložené. Dňa22.10.2010
súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Vo vzťahu k spisu 1C/194/2012 žalobca namietal, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

Spis 7Er/977/2009 - týkajúci sa spisu 1C/196/2012, povinným bol Peter Paľko. Exekučné konanie
bolo začaté dňa 21. 11. 2009 spísaním návrhu u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.12.2009. Dňa 4.2.2010 bol oprávnený vyzvaný na
predloženie pôvodnej úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Dňa 6.4.2010 bol
oprávnený urgovaný na predloženie uvedených písomností. Následne súd uznesením zo dňa 29.6.2010

exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie bolo na odvolanie oprávneného uznesením Krajského súdu
Košice zo dňa 16.9.2010 zrušené a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie. Dňa 28.10.2010 bola
predmetná úverová zmluva vrátane úverových podmienok predložená oprávneným. Dňa 19.11.2010
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Toto rozhodnutie bolo taktiež po
odvolaní oprávneného zrušené Krajským súdom Košice uznesením zo dňa 24.2.2011. Uznesením zo

dňa 25.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.6.2011 súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia nad istinu vo výške 20,58 € a nad úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 23.12.2008 do
zaplatenia. Dňa 25.5.2011 udelil exekútorovi súd poverenie mimo zamietnutej časti č. 5810 058927 a
uznesením zo dňa 18.7.2011exekučné konanie v zamietnutej časti zastavil.
Vo vzťahu k spisu 1C/196/2012 žalobca namietal, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho

exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

Spis 7Er/520/2011 - týkajúci sa spisu 1C/202/2012, povinným bol Peter Almaši. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia došla súdu dňa 3.8.2011. Uznesením zo dňa 17.8.2011 bola táto
žiadosť zamietnutá, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.9.2011, žiaden z účastníkov

sa voči nemu neodvolal. Exekučné konanie bolo následne dňa 28.9.2011 zastavené a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/202/2012 žalobca namietal, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Spis 7Er/17/2011 - týkajúci sa spisu 1C/204/2012, povinným bol František Kandráč. Exekučné konanie
bolo začaté dňa 10. 11. 2010 spísaním návrhu u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 17.1.2011. Dňa 24.1.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.2.2011, žiaden z účastníkov
sa voči nemu neodvolal. Uznesením zo dňa 28.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.3.2011 bolo

exekučné konanie zastavené.
Vo vzťahu k spisu 1C/204/2012 žalobca namietal, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.Spis 7Er/617/2012 - týkajúci sa spisu 1C/211/2012, povinným bola Eva Jablonovská. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia došla súdu dňa 13.8.2012. Táto žiadosť o udelenie poverenia bola dňa
16.8.2012 zamietnutá, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2013. Krajský súd Košice

toto uznesenie po odvolaní oprávneného potvrdil uznesením zo dňa 23.4.2013. Exekučné konanie bolo
následne dňa 2.7.2013 zastavené, pričom právoplatnosť toto uznesenie nadobudlo dňa 11.7.2013.
Vo vzťahu k spisu 1C/211/2012 žalobca namietal, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote.

Spis 7Er/421/2009 - týkajúci sa spisu 1C/220/2012, povinným bola Juliana Horváthová. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia došla súdu dňa 24.7.2009. Oprávnený bol dňa 12.8.2009 vyzvaný na
predloženie pôvodnej zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným. Dňa 18.11.2009 bola
súdu doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania, na ktorú súd dňa 2.12.2009 oznámil,
že je potrebné predložiť príslušnú zmluvu o úvere pred vydaním poverenia. Dňa 25.1.2010 oprávnený
oznámil, že zmluva nebude predložená. Oprávnený bol dňa 3.2.2010 opätovne vyzvaný na predloženie

úverovej zmluvy a príslušných úverových podmienok a tento opätovne dňa 6.4.2010 oznámil, že zmluva
nebude predložená. Uznesením zo dňa 7.5.2010 súd exekučné konanie zastavil. Krajský súd Košice
zrušil napadnuté uznesenie dňa 19.7.2010 po odvolaní oprávneného. Právny zástupca oprávneného bol
dňa 27.7.2010 vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy, pričom požadované písomnosti boli následne
predložené. Dňa 19.11.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Toto

rozhodnutie bolo taktiež po odvolaní oprávneného zrušené Krajským súdom Košice uznesením zo dňa
21.1.2011. Uznesením zo dňa 11.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.6.2011 súd zamietol žiadosť
exekútora o udelenie poverenia v časti vymoženia istiny nad sumu 92,94 € a v časti úrokov z omeškania
nad výšku 8,5 ročne od 29.9.2008 do zaplatenia. Dňa 11.3.2011 udelil exekútorovi súd poverenie mimo
zamietnutejčastiauznesenímzodňa8.6.2011exekučnékonanievzamietnutejčastizastavil,uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/220/2012 žalobca namietal, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote.

Spis 7Er/562/2011 - týkajúci sa spisu 1C/241/2012, povinným bola Mária Pechová. Exekučné konanie

bolo začaté dňa 28.6.2011 spísaním návrhu u súdneho exekútora a súdu došla žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18.8.2011. Dňa 22.9.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepovereniazamietol.Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosť14.10.2011,žiadenzúčastníkov
sa voči nemu neodvolal. Uznesením zo dňa 24.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26.10.2011 bolo
exekučné konanie zastavené.

Vo vzťahu k spisu 1C/241/2012 žalobca namietol, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote.

Spis 7Er/552/2011- týkajúci sa spisu 1C/249/2012, povinným bol Miroslav Body - DOMINIK. Exekučné
konaniebolozačatédňa2.6.2011spísanímnávrhuusúdnehoexekútoraasúdudošlažiadosťoudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15.8.2011. Dňa 19.8.2011 súd udelil poverenie exekútorovi č.
5810 061939 podľa návrhu oprávneného.
Vo vzťahu k spisu 1C/249/2012 žalobca namietal, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

Spis 7Er/308/2011 - týkajúci sa spisu 1C/254/2012, povinným bola Ladislava Holubová. Exekučné
konaniebolozačatédňa7.4.2011spísanímnávrhuusúdnehoexekútoraasúdudošlažiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.5.2011. Dňa 30.5.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.6.2011, žiaden z účastníkov
sa voči nemu neodvolal. Uznesením zo dňa 24.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.7.2011 bolo

exekučné konanie zastavené.
Vo vzťahu k spisu 1C/254/2012 žalobca namietol, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote.

Spis 7Er/598/2009 - týkajúci sa spisu 1C/275/2012, povinným bol Patrik Marušinec. Žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia došla súdu dňa 18.9.2009. Oprávnený bol dňa 9.10.2009 vyzvaný na
predloženie pôvodnej zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným. Dňa 18.11.2009 bola
súdudoručenážiadosťoprávnenéhooinformáciuostavekonania,naktorúsúddňa25.11.2009oznámil,
že je potrebné predložiť príslušnú zmluvu o úvere pred vydaním poverenia. Dňa 25.1.2010 oprávnenýoznámil, že zmluva nebude predložená. Oprávnený bol dňa 3.2.2010 opätovne vyzvaný na predloženie
úverovej zmluvy a príslušných úverových podmienok a tento opätovne dňa 6.4.2010 oznámil, že zmluva
nebude predložená. Uznesením zo dňa 11.5.2010 súd exekučné konanie zastavil. Krajský súd Košice

zrušil napadnuté uznesenie dňa 21.6.2010 po odvolaní oprávneného. Právny zástupca oprávneného bol
dňa 13.7.2010 vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy, pričom požadované písomnosti boli následne
predložené. Žiadosť o udelenie poverenia bola následne uznesením zo dňa 12.11.2010 zamietnutá v
časti úrokov z omeškania nad výšku 6,5% ročne od 25.11.2008 do zaplatenia a v časti istiny nad sumu
458,06 €, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2010. Zároveň súd dňa 12.11.2010

udelil exekútorovi poverenie v nezamietnutej časti. Exekučné konanie bolo v zamietnutej časti zastavené
uznesením zo dňa 4.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.1.2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/275/2012 žalobca namietal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote.

Spis 7Er/928/2009 - týkajúci sa spisu 1C/296/2012, povinným bola Paulína Gabčová. Žiadosť o udelenie

poverenia došla tunajšiemu súdu dňa 14.12.2009. Dňa 18.12.2009 súd vyzval oprávneného na
predloženie pôvodnej zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným. Dňa 29.6.2010 súd
exekučné konanie zastavil. Krajský súd Košice zrušil napadnuté uznesenie dňa 19.8.2010 po odvolaní
oprávneného. Dňa 8.10.2010 súd vyzval na predloženie predmetnej zmluvy o úvere oprávneného.
Požadované písomnosti boli predložené oprávneným dňa 22.10.2010. Žiadosť exekútora o udelenie

poverenia v časti úrokov z omeškania zo sumy 466,02 € nad výšku 9,25% ročne od 29.4.2009 do
22.10.2009,zosumy414,24€nadvýšku9%ročneod23.10.2009dozaplateniaavčastiistinynadsumu
91,59 € bola zamietnutá uznesením zo dňa 12.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2011
a následne bolo dňa 12.11.2010 exekútorovi udelené poverenie v nezamietnutej časti. Voči tomuto
uzneseniu sa oprávnený odvolal, pričom Krajský súd Košice potvrdil napadnuté uznesenie rozhodnutím

zo dňa 18.4.2011. Následne bolo exekučné konanie v zamietnutej časti zastavené uznesením zo dňa
20.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2011.
Vo vzťahu k spisu 1C/296/2012 žalobca namietol, že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

Vzhľadom na skutočnosť, že obsah oboznámených spisov je súdu známy z jeho rozhodovacej činnosti
s poukazom na ust. § 121 O. s. p. tieto skutočnosti nie je potrebné dokazovať a z toho dôvodu sa k
obsahom týchto spisov ani účastníci vyjadrovať nemuseli.

Okrem návrhu na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/55/2012-14 zo dňa 22.10.2012 podal žalobca ďalší návrh na
prerušenie konania zo dňa 16.4.2015. V tomto návrhu na prerušenie konania uviedol, že na Okresnom
súde Prešov sa pod sp. zn. 7C/6/2010 vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva EÚ,
ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť okresný súd v exekučnom konaní vedenom proti
žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície
smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú
na strane žalovaných v 1. rade SR, zastúpená MS SR, v 2. rade Pohotovosť s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
spotrebiteľa HOOS Bratislava. V tomto konaní Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 7.10.2013 v

súlade s ustanovením § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Táto navrhla položiť otázku, či môže vzniknúť
zodpovednosťčlenskéhoštátuzaporušeniekomunitárnehoprávapredtýmakoúčastník konaniavyužije
všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone

rozhodnutia a vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť zodpovednosť členského
štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti žalobkyne
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade ak áno, či je dostatočne jasným a závažným
porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa vzhľadom na daný skutkový
stav najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov

nápravy umožnených právom členského štátu. Ak ide o dostatočne závažné porušenie komunitárneho
práva,ježalobkyňouuplatňovanásumaškodou,zaktorúmázodpovedaťčlenskýštátačimožnoškoduv
tomto poňatí stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením a či má vydanie
bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou škody. Žalobcatvrdil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
v Prešove sp.zn. 7C/6/2010 má zásadný význam pre posúdenie správnosti postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok

rozhodcovského súdu. Žalobca navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre

celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa

medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O

námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/55/2012-14 zo dňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Súd poukazuje i na skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože

žalobcovi bolo známe, že dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11
odmietol okrem iných sťažnosti žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
5NcC/55/2012 pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených
dôvodov súd opätovný návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako návrh nedôvodný. O ďalšom
návrhu na prerušenie konania, ktorý žalobca podal v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd taktiež

rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania zamietol. Prejudiciálne otázky, ktoré Okresný súd
v Prešove v konaní sp.zn. 7C/6/2010 predložil Súdnemu dvoru EÚ, majú vplyv na rozhodnutie vo veci
sp.zn. 7C/6/2010 vzhľadom na skutočnosť, že tento súd sa má zaoberať aj činnosťou resp. nečinnosťou
žalobkyne v tomto konaní a skutkovým stavom, aký v tomto konaní popisuje žalobkyňa. Okrem toho v
týchto spojených veciach sa nerieši iba správnosť postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského
súdu, ale i iný postup exekučného súdu, ktorý žalobca považuje za postup v rozpore s exekučným
poriadkom a na takéto otázky rozhodnutie Súdneho dvora EÚ nezodpovie. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti aj tú skutočnosť, že Okresný súd v Prešove iba podľa informácie žalobcu (nebolo predložené
žiadne uznesenie) o prerušení konania rozhodol uznesením zo dňa 7.10.2013, pričom na tunajšom súde

sa vedie množstvo žalobných návrhov žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., o ktorých už prvostupňový súd v
meritevecirozhodolažalobcanepodávalnávrhynaprerušeniekonaniaztohtodôvodu.Súditentonávrh
na prerušenie konania považuje za návrh nedôvodný, a preto tento procesný návrh žalobcu zamietol.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení IV. ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, v ktorom

prerokovával porušenie namietaných práv žalobcu okrem iných i napádané rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach, rozhodol, že sťažnosť žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.Duplicitná ústavná sťažnosť žalobcu v tej istej veci preto nie je ničím iným, než spôsobovanie prieťahov
konaní. I to bol dôvod opätovného zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak

je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,

ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,

podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom konania je náhrada škody náhrada škody a nemajetkovej ujmy, voči štátu za nesprávny

úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorýchuplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. je občianskoprávnou zodpovednosťou

objektívnou, bez ohľadu na zavinenie.

Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje
zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú
podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným

rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci
v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť -
nezákonnosť. Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.
Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3 zákona), ktorá podmienka
v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka

taktiež bola splnená), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť
rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné
pre účastníkov aj orgány a vykonateľné.

Vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré by boli odvolacím súdom zrušené, súd by skúmal, či škoda žalobcovi

vznikla a ak áno, či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.
V daných prípadoch však vo vzťahu k zrušeným rozhodnutiam odvolacím súdom pojmové znaky škody
súd preukázané nemal.

Tak, ako v tejto veci, ani vo všetkých ostatných veciach vedených v tomto konaní, žalobca žiadnym

spôsobom nezdokladoval ním namietanú vzniknutú škodu a jej výšku a to isté sa vzťahuje k uplatnenej
nemajetkovej ujme a tiež nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi udávaným nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodou.

Súd považuje za potrebné poukázať i na to, že v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995

je pre súd stanovená lehota pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nie je však stanovená
lehota pre rozhodnutie súdu v prípadoch, keď žiadosti exekútora nevyhovuje, čo je prípad väčšiny žalôb
žalobcu.

V niektorých sporoch (napríklad 1C 140/2012 a 1C 204/2012, 1C 211/2012, 1C 249/2012, 1C 254/2012)

bolo poverenie vydané v zákonnej lehote, napriek tomu žalobca namietal nevydanie poverenia po
lehote.

Naopak, v niektorých konaniach ( napríklad 1C 192/2012, 1C 194/2012, 1C 196/2012, 1C 220/2012 a
1C 296/2012) oprávnený súdom požadované listiny zaslal súdu až po uplynutí dlhej lehoty.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že súd vo
veci buď vydal poverenie, alebo návrh na vydanie poverenia zamietol. Vo všetkých uvedených veciach
exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi
oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už

na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach
exekučnýchtitulov.Poukazujúcnaustanovenie§45ods.2zákonač. 244/2002Z.z.,vdanýchprípadoch
exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj
pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučnéhotitulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp.
zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci

exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku

a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné

konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený vo väčšine týchto
exekučných konaní (okrem troch prípadov) ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp.

mimoriadnych opravných prostriedkov, okrem rozhodnutí v popísaných a citovaných exekučných
konaniach, o ktorých rozhodoval Krajský súd a buď došlo k späťvzatiu odvolania, alebo k potvrdeniu
rozhodnutia prvostupňového súdu.

Na žalobcom namietané skutočnosti, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote žalobca uviedol ako dôvod náhrady
škody a nemajetkovej ujmy súd poukazuje, že buď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, alebo
boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je
pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu. V týchto exekučných konaniach však súdom po

podaní žiadosti o udelenie poverenia boli žiadané správy resp. podklady, ktoré boli aj urgované a
ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre posúdenie, či
v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť
zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná
15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a

tedanievprípadochzamietnutiažiadostisúdnehoexekútora,akotobolovovšetkýchvyššieuvádzaných
prípadoch. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými
titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnostitunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave
konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde.

Napriek tomu súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Sťažnosti žalobcu vo veciach Spr. č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 boli vyhodnotené v celom rozsahu
ako neopodstatnené.

Zároveň súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS/476/2012-12 zo dňa
3. 10. 2012, v ktorom sa Ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou žalobcu voči postupu Okresného

súdu Bratislava IV a týmto uznesením bola sťažnosť obchodnej spoločnosti P., F..E..D.. odmietnutá,
pričom súd skonštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.

S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z. 2M Cdo 3/2009 aj keď
exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, má
exekučný súd povinnosť vykonať dôkazy aj bez návrhu účastníkov.

Preto aj z týchto dôvodov v niektorých prípadoch súd rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty

zvlášťzastavu,žeoprávnený/žalobcadokladypotrebnéprerozhodnutiesúdunedoložilbuďvôbecalebo
nie všetky potrebné pre rozhodnutie exekučného súdu.

Taktiež súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných
konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj v tomto

prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp. prieťahov
pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Podľa oboznámených Spr.
však všetky sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli
považované za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie

existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

ZároveňsúdpoukazujeinauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyI.ÚS/476/2012-12zodňa3.
10. 2012, v ktorom sa ústavný súd zaoberal ústavnou sťažnosťou žalobcu voči postupu Okresného súdu
Bratislava IV a týmto uznesením bola sťažnosť obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. odmietnutá,
pričom súd skonštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky.

Súd považuje za potrebné dodať, že žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom na Okresnom súde
Spišská Nová ves sp. zn. 9C/112/2012 predložil súdu znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014,ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorým mala byť
vyčíslená majetková škoda spôsobená žalobcovi v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného
postupuexekučnéhosúduvexekučnýchveciach. Poukázalnato,ževsúladesozásadouhospodárnosti

predkladá len jeden originál tohto posudku, na ktorý bude v ostatných veciach vedených Okresným
súdom Spišská Nová Ves odkazovať.
Z tohto dôkazu - žalobcom označeného znalecký posudok č. 1/2014 vyplýva, že žalobca zadal
znaleckému ústavu úlohu určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmianezákonnýmirozhodnutiamiokresnýchsúdovSlovenskejrepublikyvexekučnýchkonaniach,

a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v
exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Ním oslovený ústav na základe analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, ktorú diferencoval podľa jednotlivých
typov žalôb takto:

Žaloby NZP a NP:
- mzdové náklady 4,15 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur,
čo celkom činí 30,76 eur.
Žaloby ZE:
- mzdové náklady 5,07 eur,
- náklady na tlač 5,31 eur,

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur,
- náklady na poštovné 3,01 eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur,
čo celkom činí 31,68 eur.

Žalovaný sa k tomu vyjadril tak, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať
vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu, preto navrhol súdu na neho neprihliadnuť. Poukázal na
to, že žalovanému bola priamo odňatá možnosť akýmkoľvek spôsobom participovať pri postupe na
vypracovaní posudku, a preto odpovedá na otázky výlučné kladené žalobcom, náklady na poštovné a
náklady na tlač, posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku, tieto nespĺňajú zákonom predpísané

kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými znalosťami. Vyjadril
sa, že tento posudok je výrazne jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností, ktoré
boli zistené len z podkladov poskytnutých žalobcom. Podrobne odôvodnil nesúhlas s týmto posudkom
so svojím záverom, že nárok žalobcovi nie je možné priznať ani za predpokladu, že by mal súd z jeho
obsahu preukázané, že k vzniku škody došlo.

K tejto listine súd poukazuje, že sa nejedná o znalecký posudok v zmysle § 127 O. s. p., pretože nešlo o
podanieznaleckéhoposudku,ktorýby zadalvtomtokonanísúd,jednásalenolistinnýdôkazpredložený
žalobcom a vyhodnotil ho súd v zmysle § 129 ods. 1 O. s. p.

Okrem toho z tejto listiny nemožno usúdiť žalobcom uplatnenú výšku škody v konkrétnych (žalovaných)
veciach, ide len o všeobecné konštatovanie nákladov žalobcu v bližšie nešpecifikovaných sporoch. Z
tohto pohľadu je tento listinný dôkaz pre daný prípad nepoužiteľný.

Súd ho s poukazom na § 132 O.s.p. vyhodnotil v tom smere, že pokiaľ sa týka výšky škody, žalobca ju

hodnoverným spôsobom nepreukázal.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo
stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom

preukázaná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie
a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné bremeno.

Z dôvodov podrobne popísaných vyššie súd preto návrh žalobcu ako neopodstatnený v plnom rozsahu
zamietol.

Súd poukazuje i na to, že vo veci tých istých účastníkov existuje už judikatúra súdov. Krajský súd Banská
Bystrica rozhodoval ako odvolací súd vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
4C/109/2012-79 zo dňa 21.8.2013 a svojím rozsudkom 13 Co/807/2013 zo dňa 26.11.2013 potvrdil
rozsudok prvostupňového súdu, ktorým návrh žalobcu bol v plnom rozsahu zamietnutý.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu

trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu
spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie len u právneho zástupcu,
ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli možno
mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu výška náhrady trov
nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania zmeniť tento výrok

a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.V Spišskej Novej Vsi dňa 24.4.2015.

JUDr. Jana GARGULOVÁ
sudkyňa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.