Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/664/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200052
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612200052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa O. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., P. XXXX/XX, proti odporcom v rade 1/ Základná organizácia Slovenského zväzu
záhradkárov 20 - 45 Kalištie Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, Štúrova 4330/25, IČO: 37
903 519, zastúpenému JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom v P. A., M. Z. XXX/X, v rade 2/
Mgr. K. B., bytom A., A. X, v konaní o neplatnosť zmluvy a ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/2/2012-139 zo dňa 19. 03.
2014 v spojení s doplňujúcim uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/2/2012-145 zo

dňa 30. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím uznesením p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy odvolacieho konania v sume 83,89 Eur
a zaplatiť ich na účet JUDr. Martina Cibuľu, advokáta, so sídlom v P. A..

Odporkyni v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal jednak

neplatnostikúpnopredajnejzmluvyuzavretejmedziodporcamivrade1/a2/dňa16.02.2009,ktorejvklad
bol povolený dňa 01.04.2009, ako i ochrany vlastníckeho práva vypratania nehnuteľnosti (navrhovateľ
formuloval návrh ako navrátenie parcely).
Pri rozhodovaní v prvej časti vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mal preukázané,
že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.03.2013 došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1 predmetnej nehnuteľnosti na odporkyňu v rade 2/. V čase
rozhodovania súdu teda nebolo preukázané porušenie predkupného práva navrhovateľa, a preto v tejto

časti prvostupňový súd návrh zamietol.
Pri rozhodovaní o ochrane vlastníckeho práva navrhovateľa súd vychádzal z ust. § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 64/1997 Z.z., keď konštatoval, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, tvoria súčasť záhradkárskej osady zriadenej do
24.06.1991, a preto odporcovi v rade 1/ vzniklo zo zákona právo užívať predmetné nehnuteľnosti v
zmysle § 3 Zákona č. 64/1997 Z.z. a nemožno preto konštatovať, že by odporca v rade 1/ neoprávnene
zasahoval do vlastníckeho práva navrhovateľa.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi
v rade 1/ ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
v celkovej výške 249,24 Eur.Odporkyni v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal, lebo si žiadne trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Prvostupňový súd

si podľa jeho názoru nedostatočne ozrejmil predmet konania, keďže nikdy nežiadal o vypratanie
pozemku, ale o „navrátenie pozemku“. Počas súdneho konania bola parcela č. 6179 rozdelená a
predmetom konania zostala len parcela č. 6179/2, ktorá je v záhradkárskej osade. Aj keď súd požadoval
navrhnutie dôkazov - svedkov, ktorí sú ochotní v konaní svedčiť, nakoniec takéto dôkazy nevykonal. K
uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo z toho dôvodu, že odporca v rade 1/ dlhé roky

túto záležitosť ignoroval a znemožňoval uzavrieť nájomnú zmluvu, pričom zamlčal kontaktné adresy
užívateľov. Prenechanie pozemkov do dočasného užívania a súhlas ONV bez oznámenia vlastníkov
považoval za podvod, pretože vlastníci boli z konania vylúčení a neboli o takomto postupe informovaní.
V zákone č. 64/1997 Z.z. je vlastník až na poslednom mieste, aj keď sa jeho postavenie vyhláškou č.
57/2001 Z.z. zlepšilo, rozhoduje sa vždy podľa pôvodného zákona. Organizácie (právnické osoby), ktoré
spravia chybu, nie sú postihnuteľné, a preto jeho snaha o právo angažovať sa v tomto a podobných

sporoch sú zbytočné.

Odporca v rade 1/ vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny
potvrdiť. Prvostupňový súd podľa jeho názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne
rozhodol, keď návrh navrhovateľa zamietol. Pri práve vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva

vo vzťahu k nehnuteľnosti je vždy potrebné domáhať sa vypratania nehnuteľnosti. Pojem vydanie resp.
navrátenie sa používa v procesnom práve len vo vzťahu k hnuteľným veciam a aj z tohto dôvodu
prvostupňovýsúdpostupovalsprávne,keďposudzujúcpodanienavrhovateľapodľaobsahukonštatoval,
že sa jednalo o vypratanie nehnuteľnosti. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že predmetom konania je
len parcela č. 6179/2, pričom takéto tvrdenie je v rozpore s ním označeným predmetom konania, keď

na pojednávaní dňa 23.01.2014 uviedol, že predmetom jeho žaloby je vypratanie parcely č. 6179,
ktorá pozostáva z parcely č. 6179/1 a z parcely č. 6179/2. V prípade úspechu uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci v
celkovej výške 83,89 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Tak ako to napokon správne konštatuje prvostupňový súd, v čase rozhodovania nemohol konštatovať

porušenie predkupného práva navrhovateľa zo strany odporkyne v druhom rade, keďže kúpnou zmluvou
zo dňa 14.03.2013 došlo k spätnému prevodu vlastníckeho práva na odporkyňu v rade 2/, t.j. k
obnoveniu pôvodných spoluvlastníckych vzťahov, a tým i k odstráneniu zásahu do predkupného práva
navrhovateľa.

Správne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na ochranu vlastníckeho
práva, keď prihliadajúc na ust. § 3 Zákona č. 64/1997 Z.z. jeho návrh zamietol, lebo i podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno v tomto prípade konštatovať, že sa jedná o neoprávnený zásah zo strany
odporcu v rade 1/, keďže medzi účastníkmi zo zákona vznikol nájomný vzťah.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolacom konaní vytýkal prvostupňovému súdu nesprávnosť formulácie návrhu

s tým, že sa domáhal „navrátenia pozemku“, na túto skutočnosť odvolací súd prihliadnuť nemohol.
Z obsahu podania navrhovateľa je nepochybné, že sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva v
zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť prvostupňový súd správne vyhodnotil
a následne i správne právne posúdil. Povinnosťou súdu je formulovať výrok svojho rozhodnutia takým
spôsobom, aby bolo jeho rozhodnutie vykonateľné v prípade núteného výkonu rozhodnutia, pričom nie je

viazaný formuláciou petitu zo strany navrhovateľa (podanie posudzuje podľa jeho obsahu). V prípade, ak
by bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, musel by súd uložiť povinnej osobe povinnosť vypratať sporné
nehnuteľnosti a tieto odovzdať navrhovateľovi, a preto ani mu nemožno vytýkať, že v odôvodnení svojho
rozhodnutia používa termín vypratanie, ktorý je v súlade s ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Ak navrhovateľ v ďalšom poukazoval na nespravodlivosť zákona č. 64/1997 Z.z., ktorý podľa jeho
názoru neposkytuje dostatočnú ochranu vlastníkom nehnuteľností, aj keď na túto okolnosť odvolací súd

nemohol prihliadať, je potrebné zdôrazniť, že citovaný zákon upravuje okrem iného i práva vlastníka tak,
aby nedochádzalo k zneužívaniu zo strany užívateľov - nájomcov (napr. určuje výšku nájomného, atď.)
a je len na navrhovateľovi, aby postupoval v zmysle zákona.

Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva i zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je expressis

verbis vyjadrená v § 132 O.s.p. a odôvodňuje postup súdu predvídaný v § 120 ods. 1 veta druhá
O.s.p. Súd je preto povinný v každom štádiu konania zvažovať, ktoré dôkazy je potrebné vykonať a
posudzovať dôvodnosť návrhu strán na doplnenie dokazovania. Aj v tomto smere potom prvostupňový
súd postupoval správne, keď v konaní nevypočúval, resp. nevykonával dokazovanie výsluchom svedkov
navrhnutých navrhovateľom, lebo i podľa názoru odvolacieho súdu takéto dokazovanie, vzhľadom na
predmet konania, bolo nadbytočné a nemohlo by priniesť iný výsledok, vzhľadom na právne posúdenie

veci.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi v rade 1/, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, náhradu
trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci po

61,87 Eur + jedenkrát režijný paušál 8,04 Eur v zmysle Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov
č. 655/2004 Z. z. čo spolu s 20% DPH predstavovalo sumu 83,89 Eur.

Odporkyni v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže táto účastníčka si žiadne trovy
neuplatnila.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.