Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113233148
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113233148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
sudcov JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky V. V., nar. XX.
XX. XXXX, bytom A. A., B. 33, zastúpenej JUDr. Martou Ivaničovou, advokátkou, Banská Bystrica,
Dolná 62, proti odporcovi MASTAVING, s. r. o., 974 01 Banská Bystrica, Horná Mičiná 174, IČO: 36
621 854, zastúpenému URBÁNI & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária, 974 01 Banská Bystrica,

Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, o zaplatenie sumy 4 000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/90/2014 - 63 zo dňa 30. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpeniavovýške149,64eurnaúčetprávnehozástupcunavrhovateľky,dotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľke sumu 4 000,- eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 20. 11. 2013 až do zaplatenia,
ako aj trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že predložením listinných dôkazov, a to príjmových pokladničných dokladov zo dňa 01. 12.
2011 a 19. 12. 2011, pravosť ktorých odporca nespochybňuje, uniesla navrhovateľka
dôkazné bremeno dokázať svoje tvrdenie, že odporcovi poskytla na úhradu faktúry č. FV XXXXXXXX

nielen celú vyfakturovanú sumu, ale i zálohu v sume 4 000,- eur. Prijatie zálohy dňa 01.
12. 2011 v žalovanej sume odporca ani nespochybňuje. Tvrdenie o úhrade celej fakturovanej sumy dňa
16. 12. 2011 navrhovateľka podporila predložením výpisu z jej osobného účtu v B., a. s., podľa ktorého
v tento deň vybrala z banky sumu 7 000,- eur. Tento fakt je navyše v súlade s jej tvrdením, že platbu
odovzdala konateľovi odporcu v W. neďaleko budovy banky, kde sa stretávali (čo v prípade
iných stretnutí odporca ani nespochybňuje). Nedôveryhodnosť tvrdení odporcu je podľa názoru súdu
daná nejasným vyjadrením jeho konateľa, ktorý si na okolnosti platby nepamätá, faktom, že nepochybne

odporca inicioval prax „ničenia" príjmových pokladničných dokladov za uhradené zálohy, i spôsobom
vedenia jeho účtovníctva a pokladne (výpoveď účtovníčky), ktorý zavinil, že odporca nie je schopný
preukázaťakoboliplatbyskutočnerealizované.Ajpretoodporcaneuniesoldôkaznébremenopreukázať
svoje tvrdenie, že od navrhovateľky neprijal na úhradu faktúry č. H. viac ako fakturovanú
sumu. Prvostupňový súd uzavrel, že suma 4 000,- eur uhradená navrhovateľkou
naviac na úhradu faktúry č. H. predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu, ktoré je odporca povinný

navrhovateľke vydať. Právne rozsudok zdôvodnil s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458
Občianskeho zákonníka. Zároveň súd priznal v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. navrhovateľke aj príslušný úrok z omeškania odo dňanasledujúceho po termíne, ku ktorému písomne požiadala odporcu peniaze vrátiť písomnou výzvou zo
dňa 12. 11.2013. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového
súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že konajúci
súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, nakoľko
skutočnosť,ženavrhovateľkavybrala zosvojhoúčtuvedenéhovB.dňa16.12.2011sumu
7 000,- eur, z vykonaného dokazovania ešte nepreukazuje skutočnosť, že by ju skutočne použila

na zaplatenie faktúry č. H., tak ako to konštatuje vo svojom odôvodnení okresný súd. Žiadny iný dôkaz
okrem výpovede navrhovateľky, ktorú považuje za zavádzajúcu, tvrdenia navrhovateľky nepodporuje,
a preto má odporca za to, že v tomto prípade navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o tom, že
skutočne tých 7 000,- eur, ktoré zo svojho účtu dňa 16. 12. 2011 vybrala, aj skutočne zaplatila
konateľovi odporcu. Nemožno dávať odporcovi za vinu, že si tento na okolnosti platby nepamätá, že si
presne nepamätal dátum, kedy malo dôjsť k odovzdávaniu zvyšku sumy vo výške 2 902,03 eur a

nemožno mu to pričítať v jeho neprospech a považovať to zo strany konajúceho súdu za nedôveryhodné
tvrdenia. Odporca si však pamätal na skutočnosť, že k uvedenému doplatku k predmetnej faktúre došlo
v kancelárskych priestoroch odporcu, pričom žiadal vypočuť svedkyňu K., pretože ona vystavovala
predmetnú faktúru aj príjmové doklady, ktoré boli ako dôkazy predložené v tomto konaní. Svedkyňa
potvrdila skutočnosť, že navrhovateľka doplatila v priestoroch kancelárie odporcu len zvyšnú časť zo

sumy 6 902,03 eur po odrátaní zálohy vo výške 4 000,- eur, t. j. sumu 2 902,03 eur, pričom pôvodný
pokladničnýdokladnazálohuvovýške4000,-eurmalanavrhovateľkazničiť.Takistosvedkyňapotvrdila
skutočnosť,ženazákladepodnetovnavrhovateľkysaplatbyrealizovalivhotovostianienaúčet.Doklady
sa prerábali na podnet navrhovateľky, raz na fyzickú osobu IČO, raz na fyzickú osobu, pričom tvrdenia
navrhovateľky , že to chcela platiť z jej účtu a nie v hotovosti, a že ju do platieb v

hotovosti mal nútiť odporca neobstoja, nakoľko ani zmluva o dielo neobsahovala ustanovenie o tom,
že by sa platby mali realizovať prevodmi cez účet, pričom odporca mal tiež účet v banke, a nerobilo
by mu problém prijať platby od navrhovateľky aj prostredníctvom účtu. Za
zváženie stojí aj fakt, že navrhovateľka si vo svojej výpovedi zo dňa 10. 09. 2014 nepamätala, že by pri
odovzdávaní sumy, ktorá je predmetom tohto konania, alebo pri odovzdávaní iných súm, bola prítomná

navrhovaná svedkyňa, pričom túto okolnosť súd vo svojom odôvodnení rozsudku vôbec nespomenul
a nedal ju na vrub nedôveryhodnosti výpovede navrhovateľky tak, ako to urobil pri odporcovi. Zároveň
stojí za povšimnutie aj skutočnosť, že s odstupom času 18 dní od zaplatenia zálohy do
zaplatenia celej sumy 6 902,03 eur uvedenej faktúry na základe príjmového pokladničného dokladu zo
dňa 19. 12. 2011, neuplynul taký dlhý čas na to, aby si navrhovateľka nemohla pamätať,

akú zálohu dala a koľko má doplatiť a duplicitne by platila aj zálohu aj celú sumu bez toho,
aby na to upozornila odporcu. Preto neobstoja tvrdenia navrhovateľky z pojednávania konaného dňa
10. 09. 2014 o tom, že platby vždy uhrádzala tak, ako ju o ne požiadal odporca, lebo mu bezvýhradne
verila. Uvedené tvrdenie je zo strany navrhovateľky účelové.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu okrem iného uviedla, že žalovaný nárok na
zaplatenie 4 000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia riadne doložila listinnými dôkazmi. Tvrdenia
odporcu o údajných dohodách ohľadne „ničenia účtovných dokladov" sa nezakladajú na pravde, rovnako
ako sa nezakladá na pravde tvrdenie svedkyne K., že konkrétne v tomto jedinom prípade mala platiť
doplatok faktúry v kancelárii odporcu, keď všetky ostatné požadované a fakturované platby priamo

osobne odovzdávala v hotovosti konateľovi odporcu. Svedeckú výpoveď pani J.
nepovažuje za objektívnu už aj z toho dôvodu, že by mohla prísť o prácu, nakoľko u odporcu
zastáva post účtovníčky. Odvolanie odporcu považuje za účelové, vzhľadom na to, že dňa 28. 08. 2014
odporca podal na Okresnom súde v Banskej Bystrici žiadosť o zrušenie spoločnosti bez likvidácie, čo
bolo oznámené v Obchodnom vestníku č. 169/2014 zo dňa 04. 09. 2014 a konanie je vedené pod sp. zn.

26Cbr/66/2014. Na základe uvedeného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň uplatnila
trovy odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 2 zák. č. 99/1963 Z. z.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa vodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, vychádzal zo
správne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonaných dôkazoch. Vec správne
právne posúdil, keď vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah účastníkov posudzoval ako bezdôvodné
obohatenie s poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním v konaní pred prvostupňovým súdom bolo nepochybne preukázané, že odporca získal

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Navrhovateľka predložením listinných
dôkazov (príjmových pokladničných dokladov zo dňa 01. 12. 2011 a dňa 19. 12. 2011) uniesla dôkazné
bremeno v tom smere, že odporcovi poskytla sumu 4 000,- eur naviac, bez právneho dôvodu. Nepriamo
o tom svedčí aj listinný dôkaz - výpis z jej osobného účtu v B., ktorý predložila navrhovateľka súdu, a
podľa ktorého je zrejmé, že z banky dňa 16. 12. 2011 vybrala sumu 7 000,- eur. Výpoveď svedkyne
J. odvolací súd považoval za účelovú, nakoľko pracuje u odporcu ako účtovníčka, ako aj z toho dôvodu,

že z predložených pokladničných dokladov nesporne vyplynulo, že navrhovateľka odporcovi vyplatila
sumu 10 902,03 eur namiesto 6 902,03 eur. Nie je podstatné kde došlo k vyplateniu sumy
(v W. alebo u odporcu v kancelárii), ale dôležité je to koľko navrhovateľka vyplatila odporcovi. Námietky
odporcu v tomto smere sú nedôvodné. Odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania
svojich tvrdení, pretože nepredložil hodnoverné dôkazy vyvracajúce tvrdenie navrhovateľky, a to aj

vzhľadom na spôsob vedenia jeho účtovníctva a pokladne, ako to mal súd preukázané z výpovede
účtovníčky. Na druhej strane navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno a rozhodnutie prvostupňového
súdu je potom správne, keďže mal súd za preukázané z predložených listinných dôkazov, akú sumu
navrhovateľka odporcovi vyplatila.

Správne priznal prvostupňový súd navrhovateľke aj úroky z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a to odo dňa nasledujúceho po dni stanoveného vo výzve na vrátenie žalovanej
sumy zo dňa 12. 11. 2013 (najneskôr do 7 dní).

K námietke odporcu ohľadom toho, že navrhovateľka si nepamätala, že by pri odovzdávaní sumy bola

prítomná svedkyňa, a že jej to súd nedal na vrub nedôveryhodnosti jej výpovede tu odvolací súd udáva,
že nie je dôležité čo si pamätala navrhovateľka a čo odporca, vzhľadom na to, že smerodatným a
podstatným v tomto konaní bolo to, že navrhovateľka vedela podložiť svoje tvrdenia hodnovernými
listinnými dôkazmi, kde naopak ako je už viackrát vyššie konštatované, odporca v tomto konaní
neuniesol dôkazné bremeno.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 151 ods. 1
a § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 149,64 eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odmena 141,60 eur + 8,04 eur režijný paušál).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.