Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200371
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8014200371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci žalobcov:
1/ G.. C. D., 2/ G. D., obaja bytom F. M.. XXX, právne zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom,
so sídlom v Poprade Mnoheľova č. 17, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, so sídlom v
Prešove, Námestie mieru č. 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-
PO-OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14. januára 2014 a o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. septembra 2014, č. k. 1S/25/2014-72, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. septembra 2014, č.

k. 1S/25/2014-72 p o t v r d z u j e .

Žalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvPrešovenapadnutýmrozsudkomzodňa23.septembra2014,č.k.1S/25/2014-72zamietol
žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-
OVBP2-2014/237/1484/ŠSS-ZV zo dňa 14. januára 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Nová Lesná č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013, ktorým
Obec Nová Lesná rozhodla o využívaní územia a umiestnení stavby: „Tenisové dvorce F.", na pozemku

parc. č. KN C 39/19 v k. ú. F. M., pre navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec I, Vysoké Tatry,
žiadajúc napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bolo v súlade so zákonom a
žalobné dôvody žalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 35 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb." alebo „stavebný zákon") v spojení s
§ 36 ods. 1, 3 s § 37 ods. 1, 2, 3, 4, s § 39, s § 39b ods. 1, 2, 4, 5, s § 43 uvedeného zákona a
súčasne v intenciách ustanovenia § 30 ods. 1, písm. a/ až j/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov - správneho poriadku, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle

právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, že Obec Nová Lesná, stavebný úrad
príslušný na konanie podľa § 117 ods. 1, § 119 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., § 5 zákona č. 608/2003 Z. z.
o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok, bývanie a o zmene a doplnení Stavebného

zákona posúdil návrh navrhovateľa Mesto Vysoké Tatry, Starý Smokovec 1, ktorý bol podaný dňa
17.07.2013 a to na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení inžinierskej stavby „Tenisové dvorce
F." na pozemku parcela KN C č. 39/19 k. ú. F. M.. Návrh posúdil podľa § 37 až § 38 Stavebného
zákona, zosúladil stanoviská uvedené dotknutými orgánmi štátnej správy, posúdil námietky a vyjadrenia
účastníkov konania a na základe uvedeného posúdenia podľa § 39, § 39a a § 39b Stavebného zákona

vydal zlúčené územné rozhodnutie o umiestnení stavby a využití územia na pozemku parc. KN-C č.
39/19k.ú.F.M.„TenisovédvorceF."tak,akojezakreslenévsituačnomvýkrese,ktorýtvoríneoddeliteľnú
súčasťtohtorozhodnutiaanavrhnutévprojektovejdokumentáciipreúzemnékonanie,ktorévypracovala
B.. T. B., N. A. XXA, D., autorizovaný stavebný inžinier, reg. č. * 0456 * A * 1. Popis stavby: navrhovaná
stavba pozostáva z realizácie terénnych úprav a realizácie dvoch tenisových kurtov s antukovým
povrchom, ktoré budú oplotené rozoberateľným oplotením. Stavba nie je napojená na žiadne verejné

technické vybavenie územia, dopravne je napojená na miestnu komunikáciu. Spôsob doterajšieho
využitia pozemkov: parky a parkovo upravené plochy. Súhlas s vydaním územného rozhodnutia pre
stavbu vydal Krajský pamiatkový úrad Prešov záväzným stanoviskom č. KPUPO-2013/12722-3/54497/
MX zo dňa 27.08.2013. Rozhodnutie Obec Nová Lesná ako stavebný úrad vydala dňa 08.10.2013 pod
č.j.: 685/2013/4-Pk. Vo výrokovej časti súčasne určila podmienky pre umiestnenie a projektovú prípravu

stavby, v znení uvedenom v rozhodnutí pod bodmi 1./ až 12./ a určila, že toto rozhodnutie v zmysle § 40
ods. 1 Stavebného zákona platí dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť,
ak v tejto lehote bude podané ohlásenie drobnej stavby umiestnenej týmto rozhodnutím. Stavebný úrad
námietkam, ktoré v územnom konaní vzniesli účastníci územného konania C. D. a G. D., F. M. XXX,
H. F., nevyhovela.

Na základe odvolania žalobcov proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný
Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy ako orgán
štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,

stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov tak, že rozhodnutie Obce Nová Lesná potvrdil a
odvolanie žalobcov zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie, odvolacie námietky, s

ktorými sa vyrovnal tak, že poukázal na ustanovenie § 47 ods. 6 zákona o správnom konaní s tým,
že pri vypracovávaní odôvodnenia rozhodnutia došlo k chybe v písaní, lebo v oznámení o začatí
konania č. 685/2013-2-Pk zo dňa 21.08.2013 bolo nesprávne uvedené, že navrhovateľ podal návrh
dňa 20.09.2011, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je správne uvedené, že navrhovateľ
Mesto Vysoké Tatry podal dňa 17.07.2013 na Obec Nová Lesná návrh na vydanie územného

rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby. V ďalšej časti odôvodnenia žalovaný poukázal na to,
že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola overená stavebným úradom v konaní,
a ktorú vypracovala oprávnená osoba, je stavebným úradom overený situačný výkres č. 1 v miere
1:300 vypracovaný na podklade katastrálnej mapy, výkres č. 2 priečneho a pozdĺžneho rezu v miere
1:200 a výkres 3D vizualizácie, z ktorej je zrejmé umiestnenie oplotenia dvoch tenisových dvorcov

a alternatívneho umiestnenia tribúny pre cca 200 ľudí v rámci predmetného pozemku parc. č. 39/19
k. ú. F. M.. Priebeh hraníc pozemkov a odstupy dvoch oplotených plôch o rozmeroch 40 x 20 m s
dvomi tenisovými dvorcami od hraníc susedných parciel sú zakreslené v situačnom výkrese č. 1 v
miere 1:300. Argumentoval ustanoveniami Stavebného zákona, konkrétne § 37 ods. 1, podľa ktorého
podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol

spracovanýúzemnýplánobcealebozóny,podkladomnavydanieúzemnéhorozhodnutiasúspracované
územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad
obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti
získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Odsek 2 citovaného ustanovenia
upravuje stavebný úrad v územnom konaní posúdiť návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o

životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkom; preskúma návrh
a jeho súlad s pokladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdiť, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujúhygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Žalovaný ďalej

citoval ustanovenie § 37 ods. 3 predmetného zákona, podľa ktorého stavebný úrad v územnom konaní
zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou a podľa ods. 4 tohto ustanovenia, ak stavebný
úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie

je v súlade s podkladmi podľa ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými
technickými požiadavkami alebo predpismi uvedenými v odseku, návrh zamietne. Ide o zákonné dôvody
pre zamietnutie návrhu, ktoré bránia vydaniu územného rozhodnutia.

Žalovaný tiež argumentoval citáciou ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a/ vyhlášky Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Stavebného zákona, k návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby sa podľa miesta,
druhu, rozsahu a predpokladaných účinkov stavby prikladá dokumentácia pre územné rozhodnutie
v dvoch vyhotoveniach, z ktorej textovej časti musia byť dostatočne zrejmé najmä údaje o súlade
návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou, ak bola schválená. Žalovaný v súvislosti s citovanými
ustanoveniami dospel k záveru, že predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia o využití

územia a umiestnení stavby „Tenisové dvorce F." na pozemku parc. č. KN C 39/19 k. ú. F. M.
je v súlade s platným územným plánom Mesta Vysoké Tatry, ktorého záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010, podľa ktorého plocha, na ktorej je
navrhnuté umiestnenie predmetnej stavby, je funkčne určená ako parkovo upravená zeleň. Podľa
tabuľky regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania plôch, sa predmetná stavba

nachádza v regulačnom bloku L 22, ktorý je súčasťou pamiatkovej zóny, a pre ktorý platia kódy
funkčného využitia PZ - parkovo upravená zeleň, LPR - rekreačný les a kód S - športové plochy.
Pre regulačný blok L 22 platia urbanistické intervencie - nezastaviteľné územie (X), t.j. územie v
zastavanom území, na ktorom je neprípustná nová výstavba budov a pozemných cestných komunikácií.
V predmetnej veci ide o dva sezónne využívané antukové tenisové dvorce s rozoberateľnými tribúnami

pre cca 200 ľudí, s rozoberateľným oplotením, ktoré sa nachádzajú v regulačnom bloku L 22 platného
územného plánu Mesta Vysoké Tatry a spĺňajú kód funkčného využitia S - športové plochy a podľa §
43b Stavebného zákona nie sú bytovou budovou, podľa § 43c Stavebného zákona nie sú nebytovou
budovou a nie sú podľa Zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. ani pozemnou cestnou
komunikáciou, keďže podľa urbanistických intervencií - nezastaviteľného územia (X) v predmetnom

území je neprípustné nová výstavba budov a pozemných komunikácií. Žalovaný sa podrobne vyjadril
aj k ďalším odvolacím námietkami žalobcov, ktoré vyhodnotil vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
stavebného úradu v danej vec za nedôvodné.

Žalovaný na základe preskúmania rozhodnutia stavebného úradu, odvolacích námietok dospel k záveru,

že k navrhovanej stavbe sa z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov vyjadrili
dotknuté orgány chrániace jednotlivé zložky životného prostredia, ich vyjadrenia neboli záporne ani
protichodné a podmienky z nich plynúce boli zapracované do podmienok rozhodnutia. Konštatoval,
že navrhovaná stavba nebude mať vplyv na užívanie susedného pozemku žalobcov parc. č. KN C
47/8 a jeho užívanie neobmedzí dočasne ani trvalo. Stavba vzhľadom na účel jej využívania svojím

umiestnením, uskutočnením ani užívaním nezhorší podmienky v danom území oproti súčasnému
stavu, pretože neprodukuje nadmerný hluk, prach a nemá ani iné negatívne účinky na okolie, čo
vyplynulo zo záväzných stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov, ktoré chránia verejné záujmy podľa
osobitných predpisov. Navrhovaná stavba spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa
§ 47 Stavebného zákona, projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou, obsahovo

zodpovedá § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona a rovnako zodpovedá vyhláške Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný

záujem, život a zdravie osôb, životné prostredie ani požiarna ochrana, čo vyplýva zo záväzných
stanovísk dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré z hľadísk nimi sledovaných záujmov
podľa osobitných predpisov chránia verejné záujmy a z ktorých všetky vyplývajúce požiadavky aopatrenia stavebný úrad zahrnul v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby a projektovú
dokumentáciu.

Na základe zisteného skutkového stavu žalovaný uzavrel, že navrhovanú stavbu „Tenisové dvorce F."
v predmetnej lokalite je možné umiestniť a stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na
územnékonanieupravenývoddiele8Stavebnéhozákona.Žalovanýakoodvolacíorgánpooboznámení
sa s obsahom spisového materiálu a postupom stavebného úradu pri vydávaní preskúmavaného
rozhodnutia nezistil v tomto rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre

ktoré by sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo by byť preto zmenené alebo
zrušené, pretože stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona
a Správneho poriadku.

Krajský súd konštatoval, že z obsahu predloženého administratívneho spisu nepochybne zistil, že v
spise Stavebného úradu Obce Nová Lesná okrem návrhu zo dňa 17.07.2013 nie je pripojený žiaden

návrh zo dňa 20.09.2011 Mesta Vysoké Tatry na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby.
Tvrdenie žalobcu, že predchádzajúce konanie začaté na základe návrhu zo dňa 20.09.2011 v konaní
preukázané nebolo a rokovania, ktoré žalobca uvádza v žalobe, boli zrejme iba predbežnými jednaniami.
V danej súvislosti krajský súd dal do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 140 zákona č. 50/1976
Zb. v spojení s § 30 ods. 1, písm. a/ až j/ správneho poriadku.

Za nedôvodnú krajský súd považoval aj ďalšiu námietku žalobcu, že parc. č. 39/19 je nezastaviteľné
územie, pretože je vedená ako parky a iná plocha. Konštatoval, že z citovaných ustanovení stavebného
zákona je zrejmé, že v prípade umiestňovania stavieb na nezastaviteľných pozemkoch je treba
vychádzať predovšetkým na posúdení konkrétneho prípadu, pretože vždy záleží na konkrétnych

pomeroch v danom území. Stavebný zákon neobsahuje definíciu nezastaviteľného pozemku, tento
právny predpis používa iba pojem nezastavané pozemky bez definície. Nezastaviteľnosť pozemkov
vyplýva zo špeciálnych právnych predpisov, nie však zo stavebného zákona a nezastavané pozemky sú
vymedzované v rámci územného plánu zóny, pričom územný plán zóny sa spracováva iba pre časť obce
a vychádza z územného plánu obce ako celku. Pre umiestnenie stavby na takomto pozemku je potrebné

získať územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie. Mal za to, že z citovaného ustanovenia
§ 39b zákona č. 50/1976 Zb. je bez akýchkoľvek pochybností, že stavbu možno realizovať aj na tzv.
nezastaviteľnom pozemku za podmienok upravených stavebným zákonom pri posúdení konkrétnosti
daného prípadu.

Námietky navrhovateľa vo vzťahu k projektovej dokumentácii krajský súd vyhodnotil tiež ako nedôvodné,
v ktorej súvislosti poukázal na ustanovenie § 45 ods. 2 a § 46 ods. 1 stavebného zákona, ktorú právnu
úpravu citoval, dajúc do pozornosti komentár k stavebnému zákonu.

Krajský súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcov vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu pod

sp. zn. 3S/24/2010. Konštatoval, že Územný plán mesta Vysoké Tatry je platný a platné je aj Všeobecne
záväzné nariadenie č. 1/2010 zo dňa 04.02.2010.

Ďalej krajský súd uviedol, že žalobca okrem procesných námietok vo vzťahu k postupu správneho
orgánu druhého stupňa a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia v žalobe žiadnym spôsobom

nekonkretizoval, v čom boli porušené jeho subjektívne práva, pričom podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba
musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie
dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný
návrh robí. Z citovaných ustanovení § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250 ods. 2 prvá veta

jednoznačne vyplýva, že žalobca sa nemôže postaviť do pozície ochrancu verejných záujmov, resp. práv
tretích osôb, ale v konaní musí namietať porušenie jeho subjektívnych práv. Verejný záujem majú chrániť
dotknuté orgány definované stavebným zákonom, resp. prokurátor. Podľa názoru krajského súdu žaloba
takéto tvrdenie o porušení subjektívnych práv žalobcov neobsahuje. Poukázal na to, že podľa § 250i
ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady

konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Záverom krajský súd konštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a postupu žalovaného nezistil také
procesné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože aj námietkužalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v spojení s ustanovením § 140
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku nepovažuje za dôvodnú. Mal za
to, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcov

dostatočne a presvedčivo vyrovnal. Dospejúc k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade
so zákonom, krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal, pretože žalobcovia v konaní nemali úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo

zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia. Navrhovali, aby
odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k 1S/25/2014 zo dňa 23.09.2014 zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania žalobcovia namietali, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesúhlasili s argumentáciou krajského súdu, keď konštatoval, že žalobcovia neuviedli
žiadne tvrdenie o porušení ich subjektívnych právach a teda nesplnili podmienku podľa § 250 ods. 2

O.s.p. Uviedli, že v pôvodnom konaní, ktoré sa viedlo na obci Nová Lesná a v rámci, ktorého bolo
vydané rozhodnutie č. 685/2013/4-Pk zo dňa 08.10.2013 predložili dôkazy a doklady preukazujúce,
že ako vlastníci susediaceho pozemku, kde práve toto ich vlastnícke právo im založilo postavenie
účastníka stavebného konania, podali na Mesto Vysoké Tatry opakované žiadosti o vydanie stavebného
povolenia na využitie svojho pozemku, kde však do dnešného dňa im stavebný úrad nevydal žiadne

rozhodnutie v zmysle správneho poriadku. Poukázali na to, že tieto skutočnosti boli správnemu orgánu z
obsahuprávnehospisuznámeaprávetietopreukazovalinaplneniezákonnýchpredpokladovnapodanie
správnej žaloby v zmysle § 249 ods. 2 a § 250 ods. 2 O.s.p.

Taktiež nesúhlasili s argumentáciou súdu prvého stupňa, že neboli zistené také procesné pochybenia,

ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tvrdili, že vzhľadom k tomu, že žalovaný
sa nevysporiadal so všetkými námietkami, je napadnuté rozhodnutie nezákonné.

V doplnení odvolania zo dňa 04.11.2014 žalobcovia tvrdili, že ako prevádzkovatelia lyžiarskej školy na
pozemkoch parc. č. 39/19, 47/1 a 39 v katastri obce F. M. od roku 1993 tieto náležite upravovali v súlade

s lyžiarskym generelom a územným plánom, v roku 2003 nadobudli od Mesta Vysoké Tatry pozemok
parc. č. 47/8, ktorý sa odčlenil od parc. č. 47/1 z dôvodu vybudovania objektu služieb pre toto územie a
tu sú už viac ako 50 rokov ponúkané služby výlučne lyžovania. Uviedli, že v roku 2003 za týmto účelom
spoločne s Mestom Vysoké Tatry obstarali aj čiastkovú zmenu územného plánu, ktorá však nezákonným
spôsobomnebolazapracovanádoďalšejzmenyúzemnéhoplánuvroku2008aktorúskutočnosťnapadli

na súde už v roku 2008. Tiež tvrdili, že aj nový územný plán neuvažuje s realizáciou stavby na pozemku
parc. č. 39/19.

Namietali, že ich práva ako vlastníka susedného pozemku v tomto konaní sú dotknuté úplnou zmenou
prístupu k územiu, dôvodiac, že na pozemku parc. č. 47/8 plánujú ako vlastníci postaviť objekt služieb

pre lyžiarsku školu a výstavbou tenisových dvorcov dôjde k vážnemu a podstatnému zásahu do územia
a poškodeniu ich vlastníckych práv.

Ďalej namietali, že odôvodnenie námietky v bode 5 (súčasný spôsob užívania je ako parky a parkovo
upravené plochy) je nedostatočné, poukazom na to, že ide o zásadnú zmenu funkčného využitia územia.

Vytýkali stavebnému úradu, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol konkrétne znenie záväznej časti,
ktorou je regulované funkčné využitie územia na pozemku parc. č. 39/19 druhovo, rozsahovo a inak,
poukazom na úpravu vo všeobecne záväznom nariadení č. 1 120 I 0, ktorým bola vyhlásená záväzná
časť územného plánu vrátane príloh v regulačnom bloku L22.

III.K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a v súlade so zákonom.
Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcov.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcov (§

246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

Z uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky
žalobcov vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť
posúdenie danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny, podľa § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p., v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobcom právo
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovia v tomto konaní úspech nemali.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.