Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315200066
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1315200066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

navrhovateľa: J.. F. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. H. J. XX, W., W. Č. T. XXX, U., proti odporkyni: G. R., N..
J., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. - Q. J., W. Č. Y. T. XX/B, U., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému: F. R., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na
čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo J.. F. R., Q.. XX.XX.XXXX T. W. a G. R., N.. J., Q.. XX.XX.XXXX T. U., uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev J. Ú. U. - Q. J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX,

pod poradovým číslom XX rozvádza.

Súd zveruje maloletého F. R., Q.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
matky.

Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. R., Q.. XX.XX.XXXX sumou 400,- eur mesačne,
ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletým F. R., Q.. XX.XX.XXXX neurčuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 07.01.2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s

odporkyňou a úpravy výkonu rodičovských práv
38P/2/2015

a povinností k maloletému F. na čas po rozvode manželstva tak, že tento bude zverený do osobnej
starostlivosti matky a on bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 83,- eur mesačne. Počas
konania svoj návrh upravil v časti určenia vyživovacej povinnosti a uviedol, že na syna je ochotný
prispievať sumou 400,- eur mesačne.

Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania bolo spočiatku harmonické, bez vážnejších
konfliktov. Po asi troch rokoch manželstva začalo medzi manželmi dochádzať ku konfliktom, verbálnym
útokom medzi manželmi, kedy odporkyňa opakovane vyhadzovala navrhovateľa z bytu a taktiežho i fyzicky napadla. Napriek opakovanému prerušeniu a následnému obnoveniu manželského
spolužitia sa konflikty medzi manželmi stupňovali až sa vzájomné spolunažívanie s odporkyňou stalo
pre navrhovateľa neznesiteľným a zo spoločnej domácnosti opätovne odišiel, pričom k obnoveniu

spolužitia medzi manželmi neprišlo. Navrhovateľ stratil k odporkyni akýkoľvek citový vzťah, udržuje
mimomanželský vzťah s inou ženou, s ktorou očakáva narodenie dieťaťa. Dôvodom nezhôd v
manželstve boli predovšetkým finančné otázky a taktiež vekový rozdiel medzi manželmi. Odporkyňa
dlhodobo nikde nepracuje, finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb rodiny ako i na splácanie
dlžôb pochádzajú výlučne z pracovnej činnosti navrhovateľa, čo je podľa názoru navrhovateľka, jediným

dôvodom, pre ktorý odporkyňa nesúhlasí s rozvodom manželstva. Poukázal na množstvo dlhov, do
ktorých rodinu dostala svojim konaním odporkyňa a ktoré musí navrhovateľ splácať. Z dôvodu fyzických
útokov navrhovateľ podal na odporkyňu i oznámenie za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Intímne sa s odporkyňou nestýkajú od novembra 2014, odkedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej
domácnosti. Manželstvo považuje za ukončené, uzavreté a za žiadnych okolností nemá záujem na jeho
obnovení.PokiaľideoúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuF.načasporozvode,

súhlasil s tým, aby bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať ho a spravovať
jeho majetok budú obaja rodičia a na jeho výživu bude zaviazaný prispievať sumou 400,- eur mesačne.
Styk s maloletým zostane neupravený.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, mala záujem na obnovení manželského

spolužitia, toto v žiadnom prípade nepovažovala za rozvrátené. Navrhovateľ sa napriek odchodom zo
spoločnej domácnosti opakovane vracia a dochádza k obnoveniu manželského spolužitia. Súčasné
konanie navrhovateľa považovala za skrat a krízu, vyvolanú i nátlakom na navrhovateľa zo strany jeho
priateľky. Samotný navrhovateľ jej niekoľkokrát povedal, že s tou ženou nie je šťastný a že to s ňou
aj tak nevydrží. Opakovane poukazovala na to, že ona k navrhovateľovi citový vzťah nestratila a má

záujem na obnovení manželského spolužitia. Do času, kedy navrhovateľ nadviazal mimomanželský
vzťah s jeho súčasnou priateľkou bolo ich manželstvo harmonické. Uviedla, že nie je pravdou, že by
sa s navrhovateľom od novembra 2014 intímne nestýkali a nežili spolu, ich spolužitie nebolo ukončené,
navrhovateľ sa do spoločnej domácnosti vrátil i začiatkom apríla 2015. K spoločnému hospodáreniu
manželov uviedla, že toto nebolo pravidelné, avšak k jeho prerušeniu došlo v čase, kedy navrhovateľ

spoznal svoju súčasnú priateľku. Pokiaľ ide o dlhy spomínané navrhovateľom, tieto sú aj jeho dlhmi,
keďže je gambler a peniaze prehral v herniach a na stávkovaní, a to aj tie, čo
38P/2/2015 - 48

si požičal v rôznych nebankových spoločnostiach. S úhradou pravidelných nákladov a výdavkov jej

pomáhajú jej plnoleté deti a rodičia, ktorí jej poskytujú finančné prostriedky vo výške v akej potrebuje.
Uviedla, že je pravdou, že od júla 2011 nepracuje a je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, od
januára 2015 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti ako upratovačka. K úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému F. na čas po rozvode uviedla, že s rozvodom nesúhlasí, avšak v prípade
rozvodu manželstva súhlasila s úpravou rodičovských práv a povinností tak, ako to uviedol navrhovateľ

vo svojom návrhu.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol upraviť výkon rodičovských práv a povinností
k maloletému F. tak, ako to navrhol navrhovateľ a s ktorým návrhom sa stotožnila i odporkyňa.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 07.01.2015, sobášnym listom manželov, rodným

listom maloletého F., potvrdením o výške výsluhové dôchodku na strane navrhovateľa, potvrdením
o výške príjmu na strane navrhovateľa, dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 09.01.2015 na strane
odporkyne, nájomnou zmluvou na strane odporkyne zo dňa 31.12.2014, potvrdením o vedení v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch sa jedná o manželstvo druhé. Z manželstva
sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý F. R.N.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo Y. T.
XX/B, U., kde doposiaľ býva odporkyňa a čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.

Maloletý F. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. N. M. Č.Á. I. U., stravuje sa v školskej jedálni
a navštevuje školský klub. Z finančných dôvodov sa mimoškolskej činnosti nevenuje, avšak z dôvodu
jeho náhleho nárastu hmotnosti má odporkyňa záujem, aby sa venoval športovej činnosti. Taktiežpotrebuje doučovanie z anglického jazyka, odporkyňa taktiež často chodí do školy za triednou učiteľkou
i riaditeľkou školy.

Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti A. S. T. J. T. N. ako vodič na vysokozdvižnom vozíku s tým,
že jeho príjem predstavuje čiastku cca 652,20 € mesačne. Okrem toho poberá výsluhový dôchodok ako
bývalý príslušník PZ vo výške 416,26 € mesačne, iné príjmy nemá. Býva na ubytovni na T. XXX T. U.,
s nikým nevedie spoločnú domácnosť. Okrem maloletého F. má vyživovaciu povinnosť k maloletej D.
R., Q.. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a na ktorej výživu navrhovateľ

prispieva sumou 83,- eur mesačne.

Odporkyňajeod01.07.2011nezamestnaná,jevedenávevidenciiuchádzačovozamestnanie,nepoberá
žiadne hmotné zabezpečenie, poberá rodinné prídavky na maloletého F.. Od 09.01.2015 je zamestnaná
na dohodu o pracovnej činnosti ako upratovačka s príjmom cca 28,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Má
uzatvorenú nájomnú zmluvu na byt na Y. T. XX/B T. U.,

38P/2/2015

kde podnájom a poplatky spojené s užívaním bytu predstavujú dovedna sumu 480,- eur mesačne.
Finančne odporkyni vypomáhajú jej plnoleté deti a rodičia. Okrem maloletého F. nemá ďalšie vyživovacie
povinnosti.

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto
všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné
spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd,

je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

38P/2/2015 - 49Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade
sú splnené zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel
a tento stav je dlhodobý. Z dôvodu nesúhlasu odporkyne s rozvodom manželstva súd vykonal i

zmierovacie konanie, avšak z dôvodu nesúhlasu navrhovateľa s obnovením manželského spolužitia a
jeho striktného postoja ohľadom prípadnej návštevy manželskej poradne či iných inštitúcii alebo osôb
za účelom obnovy manželského spolužitia, súd konštatoval, že k zmiereniu manželov nedošlo. Súd mal
za preukázané, že napriek nesúhlasu odporkyne s rozvodom manželstva, sú tu splnené hmotnoprávne
podmienky rozvodu manželstva, keďže v danom prípade je prítomný jeho kvalifikovaný rozvrat. V zmysle

podstaty inštitútu manželstva toto plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú, pričom
manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď si tieto funkcie neplní. Manželstvo účastníkov konania tieto
funkcie, keďže manželia nežijú spolu ako rodina, netvoria jeden celok, netrávia spoločne svoj čas,
nehospodária spolu, nepodieľajú sa spoločne na úhrade nákladov spojených s potrebami rodiny ako
celku, intímne sa nestýkajú a nestarajú sa spoločne o maloleté dieťa a jeho výchovu. Súd mal na základe

uvedených skutočností za preukázané, že manželstvo už naďalej nemôže plniť svoj spoločenský účel a
od navrhovateľa nie je možné spravodlivo požadovať obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou,
keďže uvedené sa nedá vynucovať a jedného z manželov do vzájomného spolužitia s druhým manželom
nútiť. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil diametrálne odlišné predstavy a názory na
vzájomné manželské spolužitie, na priebeh manželstva, na napĺňanie jeho účelu tak, ako to má na

mysli Zákon o rodine ako i rozdielnosť pováh manželov, ktorá sa v partnerskom živote manželov čoraz
častejšie a zreteľnejšie prejavovala. Uvedené bolo zrejmé i zo vzájomných prejavov manželov počas
pojednávania súdu, z ktorých bolo zrejmé, že vzťah účastníkov konania je rozvrátený, a to dlhodobo.
Opakované odchody navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, výrazné ekonomické problémy rodiny, na
ktorých riešení sa odporkyňa dlhodobo nepodieľa, keďže je takmer štyri roky

38P/2/2015

nezamestnaná ako i povahové rozdiely a vzájomné napádanie sa viedli k tak vážnemu narušeniu
väzieb medzi manželmi, že zachovanie tohto manželstva by za súčasnej situácie bolo i v neprospech
maloletého F., ktorý zjavne vzájomným správaním sa svojich rodičov trpí, čo sa prejavuje i na jeho

zdravotnom stave. K námietkam odporkyne ohľadom vzájomných vzťahov medzi manželmi a správania
sanavrhovateľa,smerujúcekpresvedčeniu,ženavrhovateľnapokonspolužitiesodporkyňouobnovísúd
uvádza, že navrhovateľ udržiava vzťah s inou ženou, ktorý nemieni ukončiť a s ktorou, podľa vlastných
vyjadrení, očakáva narodenie dieťaťa a na dôvažok na odporkyňu podal oznámenie vo veci priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré konanie doposiaľ nie je ukončené. Zo správania navrhovateľa

je teda zrejmé, že nejde len o dočasnú „krízu“, ako to nazvala odporkyňa, keďže kroky, ktoré navrhovateľ
k ukončeniu spolužitia s odporkyňou podniká majú ďalekosiahle a nezvratné dôsledky.

Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému F. na čas po rozvode manželstva súd vyhovel

návrhu navrhovateľa, s ktorým sa stotožnila i odporkyňa a taktiež i kolízny opatrovník a podľa ktorého
súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou
400,- eur mesačne s tým, že styk otca s maloletým zostane neupravený, keďže na uvedenom sa rodičia,
podľa vlastných vyjadrení, vedia dohodnúť. Uvedená úprava výkonu rodičovských práv a povinnostína čas po rozvode manželstva je v záujme maloletého F., na strane ktorého je nevyhnutne potrebné
stabilizovaťsituáciuavytvoriťpokojnéprostrediebezhádokavzájomnéhonapádaniasarodičov,ktorých
bol maloletý opakovane svedkom. K navrhovanej výške výživného zo strany oboch manželov súd

uvádza, že táto zjavne odráža dlhodobú ekonomickú situáciu na strane odporkyne, ktorá je od júla
2011 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že od januára 2015 pracuje na dohodu o
pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne. Na tomto mieste súd apeluje na odporkyňu, aby do budúcnosti
riešila svoju ekonomickú situáciu nájdeným si riadneho zamestnania, či výkonom práce, z ktorej bude
dosahovať príjem, z ktorého bude schopná uspokojovať nielen svoje životné potreby, ale podieľať sa i

na úhrade nákladov na výživu a výchovu maloletého F., keďže vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia,
ktorí prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na
strane odporkyne pritom neboli zo strany súdu zistené žiadne objektívne okolnosti, pre ktoré by sa
táto nemohla podieľať na úhrade nákladov spojených s výživou a výchovou maloletého F. v riadnom a
dostatočnom rozsahu. Na uvedené súd poukazuje i s ohľadom na zadĺženie manželov, ktoré je doposiaľ
potrebné neustále riešiť a predovšetkým postupne splácať.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38P/2/2015 - 50

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže navrhovateľ a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva
vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže odporkyňa podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa
ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého
smeruje.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).

V Bratislave, dňa 09. apríla 2015