Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226974
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114226974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa
U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. K. XX, XXX XX C. C., proti odporcovi P.. M. O., nar. XX. XX. XXXX,
bytom R. XX, XXX XX C. C., v konaní o zvýšenie výživného, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/237/2014-21 zo dňa 27. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol (druhý výrok), p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým povolil odporcovi splácať dlžné výživné v sume 70,- Eur
mesačne v 10,- Eur mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok, sa stane splatným celý zostatok
dlžného výživného (tretí výrok), z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdBanskáBystrica(ďalejlen„okresnýsúd",resp.„prvostupňovýsúd")odvolanímnapadnutým

rozsudkom zo dňa 27. 01. 2015 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným
výživným zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 18. 12. 2014 (prvý výrok). Vo zvyšku návrh zamietol
(druhý výrok). Dlžné výživné v sume 70,- Eur mesačne povolil odporcovi splácať v 10,- Eur mesačných
splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia
čo len jednej zo splátok, sa stane splatným celý zostatok dlžného výživného (tretí výrok). Ďalej

konštatoval, že týmto dochádza k zmene výroku rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
32P/301/2011-34 zo dňa 17. 01. 2012 o výživnom (štvrtý výrok).
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
32P/301/2011-34 zo dňa 17. 01. 2012 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa
odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa (v tom čase maloletého) výživným v sume 170,- Eur
mesačne od 01. 10. 2011. V čase predchádzajúcej úpravy výživného navrhovateľ navštevoval X. ročník
O.. Odporcov príjem bol vo výške 1397,10 Eur. Odporca mal ešte jednu vyživovaciu

povinnosť. V čase predchádzajúcej úpravy výživného matka navrhovateľa mala príjem 520,- Eur brutto
mesačne. Nemala žiadnu inú vyživovaciu povinnosť.
V súčasnom období je navrhovateľ študentom X. ročníka S. U. V. v C. C.. Žije s matkou v byte. Náklady s
užívaním bytu sú vo výške 223,- Eur mesačne. Aktuálny príjem matky podľa vyjadrenia navrhovateľa je
530,- Eur netto. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mesačne mu vznikajú výdavky v súvislosti so
záujmami vo výške 30,- Eur, s kúpou výživových doplnkov vo výške 20,- Eur, liekov vo výške 10,- Eur,

investičným a úrazovým poistným v sume 28,53 Eur, sporením v S. K. K. vo výške 20,- Eur, s užívaním
mobilného telefónu vo výške 16,- Eur, so stravou vo výške 150,- Eur, so strihaním a s kúpou kozmetiky
20,- Eur, ošatením 50,- Eur. Poplatok za komunálny odpad je vo výške 29,20 Eur ročne.Aktuálny priemerný zárobok otca, ktorý je od 01. 07. 2014 N. K. H. v Z., je vo výške 1475,81 Eur netto.
Má jednu vyživovaciu povinnosť k dcére N. z predchádzajúceho manželstva v sume 170,- Eur mesačne.
Mesačne mu vznikajú výdavky v súvislosti s užívaním bytu vo výške 120,- Eur, za úver vo výške 216,81

Eur, UPC 34,- Eur. Za nájom bytu v Z. bude od 01. 04. 2015 platiť sumu 150,- Eur mesačne. Ročne
platí poistné domácnosti vo výške 61,20 Eur, úrazové poistné vo výške 56,43 Eur.
Účastníci sa stretávajú sporadicky, ich vzťah je negatívne poznačený okolnosťami, ktoré viedli k rozvodu
odporcusmatkounavrhovateľa.Okremvýživnéhoodporcazaplatil zaposlednýroknavrhovateľovi
sumu 160,- Eur, lístky na hokej a dal mu stravné lístky.

Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľ z dôvodu vysokoškolského štúdia nie je schopný sám sa
živiť, preto naďalej trvá vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu. Matka navrhovateľa si vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľovi plní nielen vo finančnej forme, ale i formou starostlivosti o spoločnú
domácnosť. Je nesporné, že sa od predchádzajúcej úpravy výživného zvýšili výdavky v súvislosti s
výživou navrhovateľa. Zmenili sa i pomery na strane odporcu, ktorého príjem sa zvýšil cca o 80,- Eur,
avšak zvýšili sa mu výdavky v súvislosti so zmenou miesta výkonu práce. Podľa názoru okresného súdu

zvýšenie výživného o sumu 50,- Eur mesačne zodpovedá aktuálnym potrebám navrhovateľa a taktiež
osobným a zárobkovým pomerom odporcu. Povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným
výživným súd určil v zmysle zákona odo dňa podania návrhu na začatie konania s tým, že dlžné výživné
v sume 70,- Eur povolil odporcovi splácať v 10,- Eur mesačných splátkach s bežným výživným. Vo
zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol, pretože navrhovateľ žiadal určiť výživné v sume 270,-

Eur mesačne od 01. 09. 2014.

Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že odporca je povinný prispievať na jeho výživu zvýšeným
výživným zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 270,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci

vopred k rukám navrhovateľa, počnúc dňom 18. 12. 2014, eventuálne aby zrušil rozsudok okresného
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v odôvodnení nesprávne okresný súd
uviedol sumu ním požadovaného zvýšeného výživného (220,- Eur mesačne), pretože návrhom na
začatie konania sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 270,- Eur mesačne. Rozsudok bol vyhlásený
dňa 27. 01. 2015, preto mu nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd v rozsudku uviedol i výšku

nájomného, ktorý bude platiť odporca za prenájom bytu v Z. od 01. 04. 2015. Odporca v konaní
nepreukázal, že by mu vznikali vyššie náklady v súvislosti so zmenou miesta výkonu práce. Jednalo
sa len o tvrdenie odporcu. Túto skutočnosť namietal na pojednávaní, ktorá nebola uvedená ani v
zápisnici z pojednávania a nebral na ňu zreteľ okresný súd pri rozhodovaní. Ďalej uviedol, že odporca
mesačné náklady nepreukázal. Predložil okresnému súdu jedine vyčíslenie nákladov. Okresný súd

povolil odporcovi splácať dlžné výživné v sume 70,- Eur v 10,- Eur mesačných splátkach, avšak ani
táto časť rozsudku nie je odôvodnená a nie je zrejmé, ako okresný súd dospel k vyčísleniu dlžného
výživného vo výške 70,- Eur. Poukázal na to, že odporca nepožiadal o zaplatenie dlžného výživného v
splátkach. Splácanie zročných splátok výživného po 10,- Eur mesačne považuje za neprimerane nízke
vzhľadom na majetkové pomery odporcu. Podľa jeho názoru je v možnostiach a schopnostiach z jeho

mesačného príjmu vo výške 1475,81 Eur netto platiť mu zvýšené výživné v sume 270,- Eur mesačne.
Zvýšené výživné v sume 220,- Eur pokladá za nepostačujúce. Ďalej uviedol, že odporca sa s ním v
detstve nestretával a okrem súdom určeného výživného nedostával od neho žiadne
darčeky a to ani k sviatkom.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj „O. s.
p."), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

vo výroku ohľadne zamietnutia návrhu vo zvyšku (druhý výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia §
219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a vo výroku o zročnom výživnom (tretí výrok) podľa ustanovenia § 221 ods.
1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej aj „ZR"), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem
výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods.1, prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a
možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady,
podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa
svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav,

eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné
zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie.

Pri určovaní výšky výživného podľa citovaných ustanovení je potrebné predovšetkým brať ohľad na
potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera

je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského
zaradenia (s ohľadom na stupeň vzdelávania a miesto vzdelávania), jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie
sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú,
pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovne

rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre nezaopatrené dieťa vo výške, ktorá prevyšuje
jeho reálne odôvodnené potreby (dokonca vo výške umožňujúcej tvorbu úspor, podľa § 63 ods. 3 ZR)
a pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré
pokryje aspoň nevyhnutné potreby nezaopatreného dieťaťa.

U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne objektívne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.
Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu dieťaťa neznamená mechanickú rovnosť, ale to,
že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a
pomeru svojich finančných a materiálnych možností.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa o zvýšenie
výživného rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Z
obsahu spisu je nesporné, že v dobe rozhodovania okresného súdu (rovnako ako v dobe rozhodovania
odvolacieho súdu) možno navrhovateľa jednoznačne klasifikovať ako nezaopatrené dieťa (§ 3 zák. č.
600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších právnych predpisov), a teda rodičia majú voči

nemu vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného ustanovenia § 62 ZR. Keďže odporca, ako
otec navrhovateľa si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu len v rozsahu pôvodného rozhodnutia
vydaného v roku 2012 a aktuálne nebol ochotný dobrovoľne prispievať na jej výživu zvýšeným výživným,
na základe návrhu navrhovateľa (§ 65 ods. 3 ZR) musel o zvýšení tejto vyživovacej povinnosti rozhodnúť
súd.

Okresný súd správne ustálil, že došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane navrhovateľa i
odporcu, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.
Navrhovateľ v čase predchádzajúcej úpravy bol študentom R. ročníka O. A. O. R. v C. C.. V súčasnej
dobe navrhovateľ navštevuje S. U. V. v C. C..

Je nesporné, že výdavky spojené s výživou navrhovateľa od posledného zvýšenia výživného, teda od
roku 2012 vzrástli, čo je to objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, nárastom
nákladov na jej výživu a na uspokojenie jej osobných potrieb, ktoré sa prirodzene zvýšili i v súvislostis jej vekom. Z toho logicky vyplýva, že v tomto prípade existuje základný zákonný dôvod na zvýšenie
výživného, pričom otázkou je len rozsah tohto zvýšenia.
Matka navrhovateľa je naďalej zamestnaná u zamestnávateľa K. B. M. T., a.s., T.. Bolo zistené, že došlo

k zvýšeniu príjmu matky navrhovateľa, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného mala brutto
príjem 520,- Eur mesačne a jej aktuálny zárobok je vo výške 546,21 Eur netto mesačne (č.l. 15 spisu).
Matke nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Odporca je naďalej zamestnaný u zamestnávateľa H. M. K., a. s., C.. I u odporcu došlo k zvýšeniu jeho
príjmu, pretože v čase predchádzajúcej úpravy výživného dosahoval čistý príjem 1397,10 Eur mesačne

a jeho aktuálny zárobok je vo výške 1475,28 Eur netto mesačne (č.l. 14 spisu). Otcovi nepribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť.

V súvislosti s odvolacími argumentmi navrhovateľa ohľadne výdavkov odporcu, odvolací súd poukazuje
na to, že navrhovateľ odporcom deklarované výdavky nenamietal, nespochybňoval tvrdenia odporcu
ohľadne jeho výdavkov, nákladov a ani po zákonnom poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.

nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia odporcu.
Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27. 01. 2015 (č.l. 17-19 spisu) nevyplýva, že by navrhovateľ namietal
znenie uvedenej zápisnice, resp. navrhol doplniť jeho znenie ohľadne výdavkov odporcu podľa § 40
ods. 3 O. s. p.

Tým, že okresný súd uložil odporcovi (otcovi navrhovateľa) povinnosť platiť navrhovateľovi s účinnosťou
od 18. 12. 2014, t.j. odo dňa podania návrhu na súd zvýšené výživné v sume 220,- Eur mesačne,
realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je
zabezpečenie časti oprávnených potrieb navrhovateľa ako nezaopatreného dieťaťa, v rozsahu
primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca (odporcu), pričom okresný súd správne skúmal

i druhý zákonný aspekt, a to objektívne aktuálne schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery
povinného, teda odporcu (otca).

Ohľadne odvolacieho argumentu navrhovateľa o nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu,
odvolací poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva požiadavka riadneho

odôvodnenia rozhodnutia, ktorá je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov
a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite,
t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce
preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah
povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť
vo svetle všetkých okolností každej veci.

Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o

skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie
vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O. s. p.) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie
veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.

Odvolací súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa jedine
ohľadne odôvodnenia výroku o zročnom výživnom.
V odôvodnení rozhodnutia absentuje, akým spôsobom okresný súd určil výšku zročného výživného,

z akého dôvodu určil odporcovi povinnosť platiť zročné výživné v splátkach, nešpecifikoval objektívne
okolnosti na strane odporcu odôvodňujúce platenie zročného výživného v lehote dlhšej než je paričná
lehota a či mal na zreteli pri určení výšky zročných splátok, že navrhovateľ je odkázaný na výživu svojich
rodičov.
Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení vyčíslená výška zročného výživného

nekorešponduje s výrokom rozsudku, v ktorom je výška zročného výživného vyčíslená sumou 70,- Eur
mesačne.Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že rozhodnutie je z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia tretieho výroku rozsudku nepreskúmateľné.

Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom
konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia a umožní im pochopiť dôvody, na
ktorých bolo založené. Len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom
postupe, a preto rozhodnutie, ktoré neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný
zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze

konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosť.

Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd opomenul rozhodnúť o trovách prvostupňového
konania, hoci v danej veci ide o sporové konanie.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
(druhý výrok) potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a výrok o zročnom výživnom (tretí výrok) podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods.
2 O. s. p. ).

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere.

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (prvý, štvrtý výrok) zostali nedotknuté (§ 206
ods. 2 O. s. p.).

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.