Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204363
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613204363.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: WIALAN LANGER I WIATR SPÓLKA
JAWNA, Hodowlana 9, TARNÓW 33-100, IČO: 850023098, Poľská republika, zastúpeného advokátom
Mgr. Mariánom Čupríkom, so sídlom Košice, Poštová 8, proti žalovanej: E. A. - SHR, N. XXX, IČO: 42
028 469, o zaplatenie 95.603,76 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Svidník zo dňa 2.2.2015 pod č. k. 7Cb/12/2013-191, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovanej
plniť žalobcovi a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho
zástupcu vo výške 1.000,18 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Svidník
sp. zn.7Cb/12/2013-54 zo dňa 24.9.2013. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 95.603,76 eur
spolu s 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40.033,72 eur od 13.9.2012 do zaplatenia, vo
výške 23 % ročne zo sumy 31.793,44 eur od 27.12.2012 do zaplatenia a vo výške 25 % ročne zo
sumy 23.776,60 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti. Zároveň

zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 8.957,61 eur (súdny poplatok 5.736,- eur
a trovy právneho zastúpenia 3.221,61 eur) na účet právneho zástupcu žalobcu, taktiež do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým si žalobca uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie sumy
95.603,76 eur s prísl., a to na základe neuhradenia faktúry č. 50829/12/0/WDT zo dňa 28.9.2012,
splatnej dňa 12.9.2012, znejúcej na sumu 166.212,- PLN (40.033,72 eur), faktúry č. 50827/12/0/WDT

zo dňa 28.9.2012, splatnej dňa 26.10.2012, znejúcej na sumu 132.000,- PLN (31.793,44 eur), faktúry č.
2648/12/8/WDT zo dňa 20.9.2012, splatnej dňa 20.10.2012, znejúcej na sumu 98.000,- PLN (23.776,60
eur), spolu 396.212,- PLN (95.603,76 eur). Išlo o faktúry za dodaný tovar, ktoré žalovaná doposiaľ
žalobcovi neuhradila.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, aplikáciou § 409 ods. 1, 2, § 411 Obch. zákonníka a
§ 153 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že návrh žalobcu je dôvodný. Z výpovede svedka - zamestnanca žalobcu

v pozícii riaditeľa oddelenia strojov R. C. zistil, že so žalovanou mal žalobca uzavreté aj v minulosti
iné obchody, pričom žalovaná svoje záväzky vždy splnila. Pri všetkých uzavretých obchodoch, ktoré sú
predmetom konania, bola vždy osobne prítomná, pričom predložila dokumenty o svojej firme a podľa
toho sa vystavili doklady na zaplatenie dodávok. Stroj vyzdvihol jej syn R. A. v M. osobne svojouvlastnou dopravou a na svoje náklady. Čo sa týka pšenice a hnojív, tieto boli dovezené žalobcom
priamo na dvor žalovanej. Napriek tomu, že jej boli dodané všetky tovary podľa vyššie označených
troch faktúr, doposiaľ kúpnu cenu nezaplatila. Žalovaná sa v priebehu konania vyjadrila len v odvolaní

proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, kde uviedla, že sa nebráni zaplateniu faktúr a je
ochotná sa korektne dohodnúť za určitých podmienok tak, aby sa daná situácia vyriešila k obojstrannej
spokojnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na
základe ktorej žalobca dodal žalovanej objednaný tovar, za ktorý žalovaná doposiaľ nezaplatila kúpnu
cenu. Vzhľadom na uvedené zistenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Zároveň žalobcovi priznal aj uplatnený 23 %, resp. 25 % ročný úrok z omeškania z nezaplatených faktúr
odo dňa ich splatnosti do zaplatenia (§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka).
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi
priznal ich náhradu vo výške 8.957,61 eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku z podaného návrhu
5.736,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.221,61 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalovaná odvolanie, ktorým navrhla zrušiť rozsudok vo výroku
na plnenie a vo výroku o trovách konania a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedla, že žalobcovi ako dôkaz postačovalo predložiť súdu len akési vystavené faktúry. Ani jednu
faktúru nepodpísala. Napriek tomu, že medzi ňou a žalobcom prebehli v minulosti viaceré obchody
a vždy boli splnené všetky záväzky z jej strany, to svedčí len o jej serióznosti. Avšak pri uzatváraní

obchodov, ktoré sa týkajú predmetu tohto sporu, nikdy nebola, takže ani výpoveď zamestnanca žalobcu
sa nezakladá na pravde v súvislosti s tým, že pri obchodných jednaniach bola prítomná. Taktiež
žalobcom zložený a na jej dvor dodaný tovar nikdy neprevzala. Ak ho prevzal jej syn R. A., ako to
tvrdí žalobca, tak je prinajmenšom dôležité a nutné, aby bol na pojednávaní vypočutý, resp. aby došlo
k ozrejmeniu, pre ktorú firmu boli hnojivá a pšenica dodané. Ak žalobca tvrdí, že niečo dodal na jej

hospodársky dvor, na tomto dvore sídlia ešte ďalšie tri spoločnosti, pričom ona hospodári ekologicky
na celej výmere poľnohospodárskej pôdy. Z tohto dôvodu pre svoju firmu hnojivá a neekologické osivo
pšenice ani nakúpiť nemohla, pretože hnojivá sú úplne zakázané a na nákup neekologického osiva je
potrebnýosobitnýsúhlasÚstrednéhoakontrolnéhoskúšobnéhoústavuBratislava,odboruekologického
poľnohospodárstva. Takže so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu neuzavrela. Zároveň považuje uplatnené

25 % úroky z omeškania z jednotlivých troch faktúr za úžernícke. Teda súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím tak doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a). Teda
bez jej osobnej prítomnosti na súde boli porušené jej zákonné a ústavné práva. Z tohto dôvodu napadla
aj rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanejzodňa4.6.2015žiadalpotvrdiťrozsudoksúduprvéhostupňa
v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ
súd prvého stupňa návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav
a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným
súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovanej odvolací súd
dopĺňa:

Odvolací súd predovšetkým skúmal tú odvolaciu námietku žalovanej, ktorou namieta odňatie možnosti
konať pred súdom, ak okresný súd rozhodol vo veci samej i v jej neprítomnosti.

Podľa § 119 ods. 1, 3 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak je
dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie
pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho
zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.V súvislosti s touto odvolacou námietkou, z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
výzvou zo dňa 12.11.2013 (č. l. 59) poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach,
a to vrátane poučenia podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. o tom, že sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a),
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za
podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Taktiež účastníci boli poučení, čo má obsahovať ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní, a to aj zo zdravotných dôvodov podľa § 119 O.s.p.. Poučenie bolo doručené
žalovanej do vlastných rúk dňa 6.12.2013. Na tieto poučenia formou výzvy žalovaná nereagovala.

Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 24.2.2014 o 14.00 hod., pričom predvolanie na toto
pojednávanie jej bolo doručené do vlastných rúk taktiež dňa 6.12.2013. Z nariadeného pojednávania sa
ospravedlnila žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa 20.2.2014 (č. l. 61). V tomto podaní uviedla,

že sa ospravedlňuje zo zdravotných dôvodov z pojednávania dňa 24.2.2014 o 14.00 hod., pretože má
obmedzený pohyb kvôli zákroku do chrbtice, ktorý podstúpila na neurochirurgii v C. dňa 12.2.2014.
Zároveň pripojila aj doklad o tomto zákroku (č. l. 62). Súčasne žiadala o odročenie pojednávania na
neurčitý čas, keďže nevie presne určiť, kedy dôjde k zlepšeniu jej zdravotného stavu. V tejto súvislosti
odvolací súd konštatuje, že toto ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje

náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p.. Ambulantný nález Ústrednej vojenskej nemocnice SNP C. na č.
l. 62 takouto náležitosťou nie je.

Následne súd prvého stupňa nariadil ďalšie pojednávanie na deň 2.2.2015 o 10.00 hod. (č.l. 177),
pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 18.11.2014.

Nariadeného pojednávania sa žalovaná bez ospravedlnila nezúčastnila, čo nakoniec konštatoval na
začiatku pojednávania aj konajúci sudca. Teda v ničom súd nepochybil, ak na tomto pojednávaní
pokračoval v konaní i v neprítomnosti žalovanej (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Na tomto pojednávaní
vykonal výsluch riaditeľa spoločnosti žalobcu R. C.. Zároveň na tomto pojednávaní uznesením vyhlásil
dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z týchto dôvodov nemožno uznať odvolaciu

námietku žalovanej, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky žalovanej, že so žalobcom nemala uzavretú žiadnu kúpnu a že
dodaný tovar od neho neprevzala, v tejto súvislosti odvolací súd zistil nasledovné:

Na č. l. 6 až 19 spisu sú založené faktúry č. 50829/12/0/WDT, č. 50827/12/0/WDT a č. 2648/12/8/
WDT, a to v ich slovenskom preklade z jazyka poľského. V týchto faktúrach je okrem množstva, druhu
tovaru a jeho ceny uvedená aj doložka, že žalovaná, s miestom podnikania N. XXX, IČO: 42 028
469, potvrdzuje kvantitatívne a kvalitatívne prevzatie tovarov v súlade so špecifikáciou uvedenou na
faktúre - daňovom doklade (intrakomunitárna dodávka tovarov). Toto potvrdenie je zároveň opatrené

nečitateľným podpisom oprávnenej osoby prevziať doklad. Preto neobstojí obrana žalovanej v odvolaní,
že so žalobcom nemala uzavretý žiadny obchodný vzťah a že ním dodaný tovar neprevzala. V tejto
súvislosti zároveň odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 15, § 16 Obch. zákonníka v náväznosti na
to, že podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba (v tomto
prípade žalobca) vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Uvedené ustanovenia platia pre

prípad, ak by aj žalovaná osobne neprevzala od žalobcu dodaný tovar čo do množstva a ceny, keď tento
tovar prevzala iná osoba v jej prevádzkarni v N. XXX. Z tohto dôvodu nemožno uznať ani túto odvolaciu
námietku žalovanej. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu na zaplatenie kúpnej
ceny v celom rozsahu vyhovel.

Ak súd prvého stupňa priznal žalobcovi okrem istiny aj uplatnený 23 %, resp. 25 % ročný úrok z
omeškania od splatnosti faktúr do ich zaplatenia, v tejto súvislosti správne odkázal na ustanovenie na
§ 369 ods. 1 Obch. zákonníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku

o povinnosti žalovanej plniť žalobcovi a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods.
1 O.s.p.).O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia
predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Táto pozostáva z náhrady trov

právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkony právnej služby - vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného zo dňa 4.6.2015 v sume 612,45 eur a za účasť na odvolacom pojednávaní (vyhlásení
rozsudku) dňa 29.9.2015 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 306,23 eur (§ 13a ods. 4
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), spolu 918,68 eur + prislúchajúci režijný paušál v sume 16,78 eur (2 x
8,39 eur). Ďalej priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času za cestu na odvolacie

pojednávanie (verejné vyhlásenie rozsudku) dňa 29.9.2015 za 4 začaté polhodiny x 13,98 eur, t.j. 55,92
eur, a cestovného motorovým vozidlom EČ KE 968IC za cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta
do miesta sídla súdu, t.j. z Košíc do Prešova a späť, vo výške 8,80 eur. Celkom tak trovy právneho
zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.000,18 eur.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - ďalšie

porady alebo rokovania s klientom v dňoch 25.5.2015 a 2.9.2015 z nižšie popísaných dôvodov.

Je pravdou, že sporové konanie sa riadi zásadou úspechu, t.j. úspešný účastník má právo na náhradu
trov konania voči účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. To však neznamená, že neúspešný účastník
konania je povinný nahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Napr. odmenu za úkon

právnej služby ako je porada, či konzultácia s klientom, možno priznať v plnej výške, len ak boli účelne
vynaložené v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej. Je zrejmé, že účelnosť vynaložených nákladov
je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená. Podmienkou je,
že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Všeobecnému súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť (rozhodnutie ÚS SR

sp. zn. III. ÚS 557/2011 z 13. decembra 2011).

V prejednávanej veci odvolací súd, pri posudzovaní účelnosti a oprávnenosti dvoch žalobcom
uplatnených úkonov právnej služby - ďalšie porady s klientom v dňoch 25.5.2015 a 2.9.2015, prihliadol
aj na samotnú „obtiažnosť“ sporu a skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové

skutočnosti, a dospel k záveru, že tieto úkony právnej služby nespĺňajú vyššie uvedenú podmienku
účelnosti, resp. nevyhnutnosti ich vykonania. Preto žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania za tieto
úkony právnej služby nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.