Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/88/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1201899091
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1201899091.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

navrhovateľa PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o., Tatranská 295, Považská Bystrica, IČO:
00 694 100, zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Špeťkovou, Sabinovská 10, Bratislava, proti
odporcom:
v 1. rade R. B. (C. H.), T.. XX.XX.XXXX, H. H., Š. X, D. X. M. B. H., T.. XX.XX.XXXX, H. V. C. S., Š.
XX, D. X.M. I. Í., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. na B. XXX, F. Z. N.. J. R., Y. XX, XXX XX H., D. X. M. V. G.,
T.. XX.XX.XXXX, H. H., F. XX, D. X.M. M. D., T.. XX.XX.XXXX, H. H., R. X, D. X. M. I. M. (C. F.Á.), T..
XX.XX.XXXX, H. H., D. XX, o návrhu na náhradu škody rozhodol,

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie voči odporkyni v 1. rade v celom rozsahu.

Odporkyňa v 2. rade B. H. je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu 41.800,47 € s úrokom z omeškania
17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia ako aj súdny poplatok 2.089,- € a trovy právneho zastúpenia
v sume 770,- € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Odporkyňa v 3. Rade I. Í. je povinná zaplatiť navrhovateľovi istinu 211,84 € s úrokom z omeškania 17,6%

ročne od 01.09.2000 do zaplatenia ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume
38,83 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Odporca v 4. rade V. G. je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 220,70€ s úrokom z omeškania 17,6%
ročne od 01.09.2000 do zaplatenia ako aj súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume
38,83 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.

Odporca v 5. rade M. D. je povinný zaplatiť navrhovateľovi 262,69

€ s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia ako aj súdny poplatok 16,50 € a
trovy právneho zastúpenia v sume 38,83 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do 3 dní
od jeho právoplatnosti,

Odporkyňa v 6. rade I. M. je povinná zaplatiť navrhovateľovi 341,26 € s úrokom z omeškania 17,6%
ročne od 01.09.2000 do zaplatenia ako aj súdny poplatok 16,90 € a trovy právneho zastúpenia v sume
38,83 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.02.2001 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcov pôvodne žalovaných v 1. až 30. rade zaplatiť navrhovateľovi vyčíslené podiely
na manku, ktoré bolo zistené na prevádzkovej jednotke, ktorá sa nachádza v H., na O. Ž., Č. C.
R. XXXXXX, za inventarizačné obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999, kde bolo zistené manko vovýške 2.356.008,- Sk. V návrhu tiež uviedol, že zodpovednosť odporcov odvodzuje od pomeru ich
zárobkov v zmysle § 182 Zákonníka práce. Odporcovia boli písomne vyzvaní na úhradu manka v lehote
do 31.08.2000. Manko neuhradili, preto sa dostali do omeškania a navrhovateľ si uplatnil aj úrok z

omeškania vo výške 17,6% od 01.09.2000. Súčasne žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov na náhradu
trov konania.

V priebehu pojednávania navrhovateľ zobral návrh späť voči odporcom pôvodne žalovanom v 6. rade
C. S., D. X. M. J. Y.T., D. XX. M. W. R., D. XX. M. N. Y., D. XX. M. K. W., D. XX. M. I. D., rade z dôvodu,

že pohľadávku uhradili po podaní návrhu na súd. Voči týmto odporkyniam súd konanie podľa § 96
ods. 1 OSP zastavil uzneseniami č. k. 19C/88/2001-398, 19C/88/2001-430. Po zastavení konania voči
uvedeným odporcom sa ich poradie ustálilo tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku zo dňa 13.05.2008.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť s poukazom na to, že boli nedostatočným spôsobom zaškolení
ohľadom práce s počítačom, predajňa nebola dostatočne zabezpečená pred zlodejmi a na predajni bola

veľká fluktuácia, bol nedostatočný počet pracovníkov, čo malo dopad na prevádzkovú jednotku.

Rozsudkom zo dňa 13.05.2008 zaviazal Okresný súd Bratislava II pôvodne žalovaných odporcov a
to odporkyňu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi 8 292,- Sk s úrokom z omeškania17,6% ročne od
01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, ďalej zaviazal odporcu v 2. rade

zaplatiť navrhovateľovi 8 983,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia,
ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 3. rade zaplatiť navrhovateľovi 1 259 281,-
Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume
62 960,- Sk, odporkyňu v 4. rade zaplatiť navrhovateľovi 6 684,- Sk s úrokom z omeškania 17,6%
ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 5. rade zaplatiť

navrhovateľovi 7 578,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy
konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 6. rade zaplatiť navrhovateľovi 7 352,- Sk s úrokom z omeškania
17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňa v 7. zaplatiť
navrhovateľovi 3 420,- Sk s úrokom z omeškania17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy
konania v sume 500 Sk, odporkyňa v 8. rade zaplatiť navrhovateľovi 2 455,- Sk s úrokom z omeškania

17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 9. rade
zaplatiť navrhovateľovi 2 412,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia,
ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni v 9. rade súd konanie v časti zvyšku istiny
zastavil, odporkyňu v 10. rade zaplatiť navrhovateľovi 7 727,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne
od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 11. rade zaplatiť

navrhovateľovi 6 382,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy
konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 12. rade zaplatiť navrhovateľovi 4 818,- Sk s úrokom z omeškania
17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 13. rade
zaplatiť navrhovateľovi 894.380,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia,
ako aj trovy konania v sume 44 719 Sk, odporkyňu v 14. rade zaplatiť navrhovateľovi 3 285,- Sk s

úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, vo
vzťahu k odporkyni v 14. rade súd konanie v časti zvyšku istiny zastavil, odporkyňu v 15. rade zaplatiť
navrhovateľovi 7 527,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy
konania v sume 500 Sk, odporkyňa v 16. rade zaplatiť navrhovateľovi 6 649,- Sk s úrokom z omeškania
17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporkyňu v 17.rade

zaplatiť navrhovateľovi 4 378 ,- Sk s úrokom omeškania17,6%ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako
aj trovy konania v sume 500 Sk, vo vzťahu k odporkyni v 18. rade súd konanie zastavil, odporkyňu v 19.
rade zaplatiť navrhovateľovi 7914,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia,
ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporcu v 20. rade zaplatiť navrhovateľovi 10 281,- Sk s úrokom
z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 510 Sk, odporcu

v 21. rade zaplatiť navrhovateľovi 5 250,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000
do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, odporcu v 22. rade zaplatiť navrhovateľovi 4 427,-
Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500
Sk, vo vzťahu k odporkyni v 23. rade súd konanie zastavil, odporcu v 24. rade zaplatiť navrhovateľovi 7
295,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume

500 Sk, odporkyňu v 25. rade zaplatiť navrhovateľovi 8 046,- Sk s úrokom z omeškania 17,6% ročne
od 01.09.2000 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 500 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.Proti predmetnému rozsudku podala odporkyňa v 1. rade R. B., v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
vktoromuviedla,ženesúhlasísozaplatenímmanka,nakoľkozamestnávateľnedodržal30.dňovúlehotu
oznámenia manka odo dňa inventarizácie. Uviedla, že u navrhovateľa pracovala ako pokladníčka, po

nablokovaní tovaru sa tento na skladovej karte neodpočítaval ale pripočítaval. Vďaka takémuto zlému
tovaru sa umelo zdvíhali skladové zásoby. Mala za to, že vymáhanie manka na základe zlého programu
v počítači je neopodstatnené a nie je si vedomá toho, že by v rámci plnenia si pracovných povinností
spôsobila manko.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolala odporkyňa v 3. rade B. H. (teraz označená ako
odporkyňa v 2. rade), ktorá uviedla, že nesúhlasí s vyčísleným mankom, keďže toto bolo podľa jej názoru
vytvorené umelo v zostave počítača.

Odporkyňa v 13. rade I. Í. (teraz označená ako odporkyňa v 3. rade) v odvolaní uviedla, že nesúhlasí
s rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie manka vo výške 894.380,-

Sk a trov konania vo výške 44.719,- Sk. Uviedla, že súd prvého stupňa podľa jej názoru nezistil
riadne skutkový stav, keď nevykonal potrebné dokazovanie a vôbec nezisťoval, ako bola v danom
prípade vypočítaná výška požadovanej náhrady škody u nej, ale uspokojil sa so strohým písomným
konštatovaním navrhovateľa v Žalobnom návrhu, že zodpovednosť odporkyne je daná v zmysle §
182 Zákonníka práce, podľa pomeru jej zárobku a zaviazal uhradiť navrhovateľovi na ňu pripadajúci

podiel manka, a preto je toho názoru, že súd vo veci vyvodil nesprávne právne závery, v dôsledku
čoho vydal aj nezákonné rozhodnutie. Zdôraznila, že súd bez toho aby skonkretizoval, akým spôsobom
došiel k záveru, že je odporkyňa povinná zaplatiť 894.380,- Sk, t.j. bez akéhokoľvek výpočtu ju
zaviazal k zaplateniu takejto sumy a navyše ani sám navrhovateľ túto sumu presne v podanom návrhu
nešpecifikoval. Uviedla, že navrhovateľ v návrhu neuviedol normy manka, t.j. odpisy z jednotlivých

druhov tovaru v percentách, a že ani touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Z uvedených
dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal aj odporca v 20. rade Igor Smolinský (teraz označený

ako odporca v 4. rade). Uviedol, že nesúhlasí s vyčísleným mankom, má za to, že toto manko bolo
spôsobené nesprávnym spracovaním počítačových údajov. Zdôraznil, že s počítačovým programom
pracovala iba operátorka. Vedúci a zástupca mali do programu len obmedzený prístup. Neobmedzený
prístup mala len operátorka z Považskej Bystrice, ktorej správnosť práce nevedel nikto posúdiť. Pokiaľ
došlo pri práci s programom k problému, k čomu dochádzalo pomerne často, musel prísť pracovník

z Považskej Bystrice. Nikto ani vedúci, ani zástupca neboli zaškolení na prácu s počítačom, a preto
vzniklomanko,ktoréjeúčtovnéhocharakteruazaktoréniesúzodpovednízamestnanci,ajkeďpodpísali
hmotnú zodpovednosť, ktorá sa však na takéto manko nevzťahuje.

Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal aj odporca v 24. rade M. D. (teraz označený ako odporca

v 5. rade), ktorý uviedol, že počas vykonávania inventúry bol práceneschopný, hlavne v období od
19.10.1998 do 30.10.1998, doklad o jeho PN je k dispozícií u navrhovateľa, a preto má za to, že nie je
zodpovedný za vzniknuté manko, ktoré u navrhovateľa vzniklo.

Proti rozsudku sa odvolala aj odporkyňa v 25. rade I. M. (teraz označená ako odporkyňa v 6.

rade). Poukázala na jednotlivé články dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a predovšetkým
na to, že podľa tejto dohody pracovník preberal hmotnú zodpovednosť za schodok, ktorý bude
zistený inventarizáciou a porovnaním s účtovným stavom v prevádzke, na ktoromkoľvek pracovisku,
v ktoromkoľvek kolektíve zodpovedných pracovníkov, ktorý bude preradený alebo preložený. Zároveň
uviedla, že organizácia sa zaviazala v tejto dohode vytvoriť pracovníkom podmienky pre riadny výkon

práce, avšak súd prvého stupňa nevykonal, podľa jej názoru dostatočné dokazovanie k skutočnostiam,
ktoré boli rozhodujúce pre správne právne posúdenie veci, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Uviedla, že zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je
zamestnanec povinný vyúčtovať, je osobitným druhom zodpovednosti, kedy sa vychádza z prezumpcie
viny zamestnanca, a uhrádza sa celá skutočná škoda. Zamestnávateľ preukazuje len platné uzavretie

dohody o hmotnej zodpovednosti, čo navrhovateľ prvostupňovému súdu aj predložil. Zamestnávateľ je
však povinný preukázať aj existenciu schodku na hodnotách, avšak skutočnú a nie fiktívnu, pretože
podľa judikátu na ktorý poukázala odporkyňa v 25. rade R 12/1976, skutočné stavy hospodárskych
prostriedkov sa zisťujú fyzickou inventúrou. Navrhovateľ sa dostal podľa jej názoru do dôkazovej núdzetým, že inventarizácia bola vykonaná iba formálne, nešlo o fyzickú inventúru, takže z uvedeného
dôvodu namieta v plnom rozsahu vznik schodku, ktorý považuje len za účtovný a fiktívny. Taktiež
zdôraznila, že pracovníci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky, a nebolo v ich možnostiach

chrániť zverený majetok, a preto mal súd prvého stupňa postupovať podľa judikátu R 64/1961 a skúmať,
do akej miery bola škoda spôsobená tiež spoluzavinením zamestnávateľa. Zdôraznila, že svedeckými
výpoveďami odporcu bolo preukázané, že prišlo k zanedbaniu povinnosti zo strany zamestnávateľa,
čím bolo znemožnené zamestnancom hospodáriť a starať sa o zverené predmety tak, ako to vyžaduje
zákon. Ďalej uviedla, že viacerí zamestnanci zamestnávateľa upozorňovali na nedodržiavanie si jeho

zákonných povinností, a záväzku vytvoriť pracovníkom podmienky pre riadny výkon
práce. Poukázala tiež na to, že i napriek tej skutočnosti, že v rámci prvostupňového konania viacerí
odporcovia uviedli, že upozorňovali navrhovateľa na zlý počítačový program, ktorý vyfabrikoval 100.000-
ový rozdiel v účtovníctve, avšak navrhovateľ aj napriek upozorneniam odporcov problém neodstránil.
Uviedla tiež, že niektorí zamestnanci mali podozrenie, že išlo o priamy úmysel, takouto počítačovou
inventarizácioudocieliťodpisymajetku,ktorésavskutočnostinaprevádzkenaďalejnachádzali.Uviedla,

že s počítačmi manipulovali aj tretie osoby, keď prišli zamestnanci z materského podniku z Považskej
Bystrice, uzatvorili sa sami do miestnosti a manipulovali s počítačmi, podľa vlastného uváženia.
Tiež uviedla, že zamestnávateľ napriek tomu, že bol na tieto závažne chyby upozorňovaný, tieto
nedostatkyneodstránilaneodstraňovalaninedostatkyvpracovnýchpodmienkach,ktorémalvytvoriťpre
zamestnancov, s ktorou skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Uviedla, že inventúra sa konala

v nočných hodinách, bez nároku na odpočinok, inventúra bola realizovaná výlučne cez počítač, zásahy
do tovaru boli takisto vytlačené z počítača, do počítača mal voľný vstup každý, kto navštevuje predajňu
z materskej spoločnosti a manipuloval s nim, ďalej zdôraznila, že počítač bol priamo prepojený do
firmy, takže bolo možné uskutočňovať akékoľvek transakcie bez vedomia zamestnancov, ktorí podpísali
dohody o hmotnej zodpovednosti. Uviedla tiež, že predajňa bola vykradnutá, o čom musí byť oznámenie

na polícií, ako aj tú skutočnosť, že navrhovateľ ignoroval opakované upozornenia zamestnancov, že v
počítači je chybný program pre príjem a výdaj tovaru, keďže sa stalo, že po nablokovaní tovaru sa tento
raz odpočítaval, inokedy pripočítaval. Zdôraznila tiež, že niektoré tovary boli z dôvodu zlého programu
"nahrnuté" do systému dvakrát, hoci fyzicky existovali po jednom kuse. Tiež zdôraznila, že u odporcu
existujú diskety, ktoré tieto okolnosti preukazujú. Z týchto diskiet sa nahrával tovar, pričom po tejto

inventúre sa opakovane urobila ďalšia inventúra, bolo zistené, že tu bol nahraný tovar vo výške 900.000,-
Sk, ktorý však fyzicky neexistoval. Mala za to, že súd mal vyzvať navrhovateľa na predloženie dôkazov,
čo však neurobil. Inventarizácia sa robila takou formou, že nebolo možné zistiť a vyčísliť hodnotu, o ktorú
je fyzický stav tovaru nižší. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcov sa vyjadril navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa B. H. uviedla v
podanom odvolaní, že manko bolo navrhovateľom vytvorené umelo v zostave PC, avšak žiadne listinné
dôkazy k svojmu tvrdeniu nepredložila. Uviedol, že v rámci vykonaného dokazovania na súde prvého
stupňa poukázala na to, že má celý balík dokladov, ktorými môže preukázať, že do počítača sa nahrával

tovar duplicitne. Snažila sa vyviniť aj tvrdením, že tieto zistenia tiež nahlásila zamestnávateľovi, avšak
nepredložila ani jeden dôkaz preukazujúci pravdivosť týchto tvrdení. Poukázal tiež na skutočnosť, že
odporkyňa pôvodne žalovaná v 11. rade J. R. vypovedala, že ona vykonávala v inkriminovanom období
v tejto prevádzke operátorku, a nahadzovala do počítača tovar, ale prístup do počítača mala aj B. H.,
ktorú viackrát pristihla, že robí niečo na počítači, z čoho usudzuje, že mohla zasahovať do nahodených

zostáv. Poukázal tiež na to, že táto odporkyňa tvrdila, že tovar fyzicky preberala vedúca (odporkyňa
v 3. rade), ktorá tiež odsúhlasovala počty krabíc, vyznačovala ich v dodacom liste a podpisovala
ho. Keď bola teda v evidencií chyba, podľa názoru navrhovateľa za to zodpovedá aj odporkyňa v 3.
rade. Ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že nikto, okrem zodpovedných zamestnancov na
predajni nemohol vstupovať do počítačovej evidencie, teda manipulovať so zásobami mohli len vedúci

zamestnanci predajne, resp. operátori, ktorí mali pridelené prístupové heslo. Nebolo možné vykonávať
opravy, niekde na ekonomickom úseku, tak ako to bolo tvrdené odporkyňou. Za evidenciu tovaru, jeho
príjem spracovanie a predaj, ako aj za evidenciu príslušných dokladov zodpovedali vedúci zamestnanci
predajne, ktorým táto povinnosť vyplynula z pracovnej náplne. Ďalej poukázal na výpoveď odporkyne v
28.rade I.. D., ktorá uviedla, že manko mohlo vzniknúť i tým, že pani H. mala prístup všade aj do skladu

s alkoholom, a že jej dcéra chodila do predajne a nabrala si plný košík, a pri pokladni sa zapisovali len
kódy s tým, že to potom zaplatí, nevie však o tom, že by skutočne aj zaplatila. Z uvedených výpovedí je
podľa názoru navrhovateľa preukázané, že odporkyňa v 3. rade si ako vedúca neplnila svoje pracovnépovinnosti v oblasti ochrany tovaru proti krádežiam, bola zodpovedná za riadnu evidenciu tovaru, to
zodpovedne nevykonávala a svojím chovaním mohla prispievať k vzniku manka.

Pokiaľ ide o tvrdenia I. Í., ktoré uviedla vo svojom odvolaní navrhovateľ vo vojom vyjadrení k odvolaniu
zdôraznil, že táto odporkyňa sa osobne zúčastnila viacerých pojednávaní vo veci a ani raz nepožiadala,
aby jej navrhovateľ preukázal spôsob, ako vypočítal výšku náhrady, ktorú si voči nej uplatnil. Tvrdenie, že
nebolpreukázanýspôsobvýškynáhradyvyvracajúprílohy,ktorénavrhovateľpriložilknávrhu,aleivýzva
k úhrade alikvotnej časti manka, ktorú navrhovateľ zasielal odporcom. Tiež poukázal na skutočnosť, že

odporkyňa nebola iba predavačkou, ale bola zástupkyňou vedúcej. Uviedol, že navrhovateľ preukázal,
že pri výpočte vychádzal z ustanovenia § 182 Zákonníka práce, ktorý upravuje postup výšky náhrady
škody. Zdôraznil tiež, že rešpektoval, že výška náhrady je obmedzená o jednotlivých zamestnancov
s výnimkou vedúcej a jej zástupkyne, maximálne sumou rovnajúcou sa ich priemernému mesačnému
zárobku pred vznikom škody. Zárobok vedúceho a jeho zástupcu započítal v dvojnásobnej výške,
a naviac týchto zaviazal v pomere ich zárobkov, nahradiť tú časť schodku, ktorá nebola uhradená

jednotlivými radovými zamestnancami. Odporca zdôraznil, že vychádzal z hrubých zárobkov všetkých
členov kolektívu hmotne zodpovedných zamestnancov.

K odvolaniu odporcu M. D. navrhovateľ uviedol, že jeho práceneschopnosť bola pri výpočte výšky
náhrady škody zohľadnená sa poukazom na ustanovenie § 182 Zákonníka práce, teda dôvod jeho

odvolania neexistuje.

K odvolaniu odporkyne I. F.- M. uviedol, že s jej dôvodmi nemožno súhlasiť, že nepreukázala, že si
navrhovateľ neplnil svoje povinnosti, zdôraznil, že nebolo jednoznačne preukázané, že na prevádzke
na Žitavskej ul. v Bratislave, kde odporcovia pracovali bolo za inventarizačné obdobie, od 25.04.1998

do 07.03.1999, zistené manko vo výške 2,356.008,- Sk, ktoré bolo po vyčíslení a vydokumentovaní
rozdelené, medzi hmotne zodpovedných zamestnancov prevádzky v zmysle § 182 Zákonníka práce.
Tiež zdôraznil, že všetky zákonné predpoklady pre vyvodenie zodpovednosti z titulu vzniku schodku na
zverených hodnotách, boli riadne splnené a odporcovia mali uzatvorené pracovné pomery a uzatvorené
dohody o hmotnej zodpovednosti, vznik schodku bol jednoznačne preukázaný a zavinenie sa v tomto

prípade predpokladá zo zákona. Uviedol tiež, že odporcovia v rámci konania ani s predmetnými
odvolaniami nepredložili dôkazy, ktorými by ich zodpovednosti zbavili. Nepreukázali ani nedokázali svoje
tvrdenia, že zamestnávateľ im nevytvoril vhodné, pracovné podmienky, aby k škode nedošlo. Mal za to,
že bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ mal riadne zabezpečenú prevádzku strážnou službou,
softwerový produkt, ktorý bol na prevádzke nainštalovaný, bol riadne licencovaný firmou SOFTIP a.s.,

a bol to program obvyklý pre obchodné prevádzky. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd
napadnuté tunajšieho súdu ako vecne správe potvrdil.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave č. k. 19C/88/2001-577,
zo dňa 13.05.2008, v znení opravného uznesenia, č. k. 19C/88/2001-690, zo dňa 08.09.2009, voči

odporkyni v 1. rade, odporkyni v 3. rade, odporkyni v 13. rade, odporcovi v 20. rade, odporcovi v 24.
rade a odporkyni v

25.rade,uznesenímzodňa29.04.2011,č.k.3Co/144/2011-34, zrušil avecmuvrátilnaďalšiekonanie.
V odôvodnení uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je v časti, v ktorej boli zaviazaní odporkyňa
v rozsudku pôvodne označená ako odporkyňa v 1.rade, odporkyňa v 3. rade, odporkyňa v 13. rade,

odporca v 20. rade, odporca v 24. rade a odporkyňa v 25. rade, k náhrade škody v stanovenej výške,
nepreskúmateľný, keďže z uvedeného rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom bola výška náhrady
škody voči týmto odporcom, ktorí podali odvolanie vypočítaná, a ako súd dospel k záveru, že jednotliví
odporcovia majú zaplatiť navrhovateľovi práve takú výšku škody, ako im bola stanovená. Odvolací súd
ďalej konštatoval, že je nesporné, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej z návrhu

predloženého navrhovateľom, avšak presne neurčil, ako dospel k výške škody, ktorú stanovil zaplatiť
jednotlivýmodporcom.Zodôvodneniarozsudkuprvéhostupňaniejezrejmé,akýzárobokboldosiahnutý
v rozhodnom období u každého z odporcov, nie je zrejmé akým percentuálnym podielom sa každý y
týchtoodporcovpodieľalnaspôsobeníschodku.Odvolacímalzato,žesúdprvéhostupňasadostatočnenevysporiadal ani s námietkami odporcov, pokiaľ namietali spôsob vykonania inventúry, prostredníctvom
výpočtovej techniky, resp. ktorými namietali evidenciu tovaru na predajni a skutočnosť, že niektorý tovar
bol evidovaný duplicitne .

Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah
spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z Odovzdávajúceho protokolu inventarizácie súd zistil, že inventarizácia bola vykonaná na prevádzke

MOJ 321 326 Bratislava, za obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999, na základe Príkazu riaditeľa č. 10/99
zo dňa 03.03.1999.

Z Oznámení o výsledku inventarizácie zo dňa 07.09.1999 súd zistil, že odporcom v 1. až 25. rade bolo
doručené poštou, pričom bola v oznámení špecifikovaná výška manka.

Z výpovede odporkyne B. H. súd zistil, že pracovný pomer uzavrela s navrhovateľom písomnou
pracovnou zmluvou zo dňa 23.04.1998 s tým, že nástupným dňom bol 20.04.1998. Pracovný pomer
bol uzavretý na čas určitý do 25.04.1999. Prvá predajňa, na ktorú bola zaradená bola predajňa na
Ž. O.., ktorú prevzala od predchádzajúcej vedúcej. Pri jej nástupe sa robila na predajni inventúra. U
predchádzajúcej vedúcej zistili vyše 200.000,- Sk manko, ktoré jej vzniklo za necelé dva mesiace.

Tento jej pracovný pomer bol predĺžený na dobu neurčitú Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 18.12.1998 a s účinnosťou od 01.01.1999. Pri nástupe do pracovného pomeru uzavrela dohoda
o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Jej pracovný pomer u navrhovateľa bol ukončený09.07.1999
okamžitým skončením pracovného pomeru. Počas jej pôsobenia na predajni sa inventúra urobila len v
apríli 1999. Ona už predtým signalizovala V.. G., že na predajni je každý mesiac manko okolo 200.000,-

Sk, čo som videla z mesačných uzávierok, poslali tam operátorky, ktoré sa tam z niečím na počítači
pohrali ale nezmenilo sa to. Ona do počítača prístup nemala. Operátorku robila pani R. a nie je pravda
čo tvrdil jej právny zástupca, že na tejto predajni nebola, alebo tam robila veľmi krátko, lebo tam robila
skoro rok a tiež nie je pravda, že by ona a počítač sedeli mimo predajne. Pohľadávku voči nej, ktorú
vyčíslil navrhovateľ neuznáva. Myslí si že dôvodom vzniku manka bolo to, že tovary tam boli niektoré do

systému nahraté dvakrát. Na predajni mali aj diskety, z ktorých sa tiež nahrával tovar po tejto inventúre
robili opakovane inventúru a zistili, že tu bol nahratý tovar v hodnote 900.000,- Sk, doklady môže založiť
do súdneho o spisu, vedenie však jej zistenia nezaujímali a uviedli, že sa budú brať iba tie zistenia
zistené pri prvej inventúre. V jej pracovnej náplni bola aj zodpovednosť za príjem tovaru, avšak tovary sa
nahrávali duplicitne. Robila denné uzávierky na počítači, ktorý jej vytlačil zostavu. Mala prístup za týmto

účelom na počítač a dalo sa cez počítač zistiť, aký je stav zásob. Pri preberaní tovaru sa postupovalo
tak, že keď prišiel tovar, prišiel s ním aj dodací list aj disketa. Tovar sa odsúhlasil podľa dodacieho listu
a potom sa vytlačila príjemka. Príjemka sa jej vytlačila jedenkrát, avšak na konci mesiaca bol v počítači
nahodený tovar dvakrát a ona si to nevie vysvetliť prečo. Ďalej udáva, že má celý balík dokladov, ktoré
preukazujú tieto jej tvrdenia a môže ich súdu predložiť. Nepredložila tieto dôkazy v tomto konaní preto,

lebo tie papiere na predajni boli pri inventúre.

Z výpovede odporkyne I. Í. súd zistil, že do pracovného pomeru u navrhovateľa nastúpila 25.04.1998 a
zaradená bola ako obchodno-prevádzkový zamestnanec. Pôvodne robila prevádzkarku, nepamätá sa
kedy z nej urobili zástupkyňu vedúcej. Keď nastúpila na predajňu zástupkyňa tam nebola, bola tam len

vedúca predajne. Keď končila pracovný pomer odchádzala odtiaľ v pozícií zástupkyne vedúcej. Prvý
raz dostala dekrét na zástupkyňu vedúcej od 01.07.1998 na dobu určitú do 31.12.1998, je možné, že
medzi tým mala zase zmluvu, avšak tou nedisponuje. Aj napriek tomu , že bola na predajni zistená škoda
pri inventarizácií, 4 mesiace po ukončení inventarizácie s ňou zamestnávateľ uzavrel ďalšiu dohodu o
tom, že bude vykonávať zástupkyňu vedúcej. Bolo jej povedané, že aj keď bolo zistené manko, nič sa

nedeje a funkciu môže aj naďalej vykonávať. Odporkyňa bola na prácu s programom, ktorý sa používal
na predajni, zaškolená až po vykonaní predmetnej inventarizácie. Odporkyňa nepožadovala, aby ju
zamestnávateľ špeciálne zaškolil, lebo ju to ani nenapadlo, a keď sa PC program zavádzal, zaškolená
bola vedúca a operátorka, ktorá bola na predajni, p. Q.. Operátorov tam bolo viacej, takže si nie je istá
či bola iba ona zaškolená. Základné veci pri zavedení PC systému ju naučili. Keď tam nebola vedúca

musela PC otvoriť ona ako zástupkyňa, pracovať ju s ním naučila operátorka. Robili to kedykoľvek, resp.
cez deň keď boli na predajni. Vedela otvoriť PC, robila každý deň uzávierky, postupne sa naučila cez
PC prijímať tovar, ale spočiatku to robila operátorka. Nahadzovanie tovaru robila málokedy, robila to
väčšinou len operátorka.Odporca v 4. rade Igor Smolinský k veci uviedol, že neuznáva nárok uplatnený v návrhu, nakoľko
svojim konaním úmyselne ani neúmyselne nespôsobil a ani neumožnil spôsobiť manko, ktoré je

predmetom súdneho sporu. Ďalej uviedol, že Manká na prevádzke navrhovateľa Príma Zdroj spol.
s.r.o. boli permanentné. Na upozornenia, že program v počítači pre príjem a výdaj tovaru je chybný,
navrhovateľ túto situáciu často ignoroval. Manká boli pravidelné, nielen na ich prevádzke, ale i na
všetkých prevádzkach spoločnosti Prima Zdroj spol. s.r.o.. Po každej inventúre bolo zistené manko, boli
oboznámení s výškou manka, ale dôvody a následky manka sa neriešili vôbec. Vyplatenie manka sa

žiadalo len od ľudí, ktorý dali výpoveď zo zamestnania.

Pôvodne žalovaní odporcovia v 1. až 25. rade boli zamestnaní u navrhovateľa na základe riadne
uzavretých písomných pracovných zmlúv, vo funkciách obchodno-prevádzkový zamestnanec. Všetci
odporcovia mali podpísané dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a zodpovednosti za zverené
hodnoty. Navrhovateľ vykonal na prevádzkovej jednotke v Bratislave na ulici Žitavská inventúru

dňa 07.09.1999 za inventúrne obdobie od 25.04.1998 do 07.03.1999, pričom boli zistené manko v
sume 2,356.008,- Sk. Navrhovateľ si manko uplatňoval podľa rozpísaných podielov na jednotlivých
zamestnancov podľa ich pracovného zaradenia, výšky mzdy a dĺžky trvania pracovného pomeru v
inventarizačnom období. Počas celého inventarizačného obdobia pracovalo na predajni celkove 35
pracovníkov.

Z časti zápisnice o pojednávaní číslo konania 13C/20/2001, ktoré bolo vedené na Okresnom súde
Bratislava V, súd zistil, že bol ako svedok vypočutý V.. I. I., ku skutočnostiam, ktoré sa týkali vývoja a
realizáciu programu pre obchodnú sieť navrhovateľa, a jeho výpoveď dáva odpoveď na výhrady, ktoré
k programu, ktorým boli evidované tovary na predajni, mali odporcovia. Svedok pracoval v organizácii

Softip, ktorá sa podieľala na vývoji a realizácii programu pre obchodnú sieť navrhovateľa. Vo svojej
výpovediuviedol,ženazákladeškoleniamalpracovníkzvládnuťzákladyprácespočítačomanazáklade
tohto školenia vedel zadať na počítači úlohu, vybrať si z neho výstup a robiť základné operácie. Pokiaľ
šlo o tvorbu databázy, táto sa tvorila na predajniach na základe ručného spracovania, alebo automaticky
cez diskety, na základe čoho sa mal na skladovej evidencii nachádzať všetok tovar, ktorý bol na predajňu

dodaný a dá sa odkontrolovať skladby tovaru, množstvo tovaru, hodnota tovaru. Z hľadiska systému,
ktorý platil, nemohlo sa vstupovať do databázy predajne z Považskej Bystrice, toto sa dalo urobiť len
na predajni buď na to určeným človekom, alebo tým, kto robil nejakú opravu. Základným predpokladom
presnosti bola dôsledná evidencia tovaru, správne označenie kódov a pri tomto postupe by nemalo dôjsť
k rozdielom. Ak k rozdielom dochádzalo, tak z dôvodu, že tovar nebol dôsledne nahraný a porovnaný

s príjemkou tovaru. V prípade, že došlo k poruche počítača, údaje boli zálohované a toto zálohovanie
sa malo robiť denne. Ak šlo o akciový tovar, bolo treba rozlišovať ako bola zaťažená predajňa, t. j. či
v nákupných cenách, alebo v predajných cenách. Ak bola predajňa zaťažovaná v nákupných cenách,
akciovécenysúnevýznamné,akbolazaťažovanávpredajnýchcenách,totomalovýznamlenzhľadiska
účtovníctva - zníženie ceny. Pokladníčky mali robiť dennú uzávierku z ktorej jednoznačne vyplývalo,

aký tovar bol predaný, v akej hodnote majú tržbu a rozdiel sa vyrovnal hneď, alebo sa vedelo, kto
rozdiel spôsobil. Podľa svedka manko vznikalo len na chýbajúcom tovare, t. z. tovar sa musel z predajne
dostať bez zaplatenia, teda neprešiel pokladňou. Druhou alternatívou manka mohlo byť to, že bol tovar
nesprávne zaevidovaný do počítača z hľadiska prvotnej evidencie. Program bol však nastavený tak,
že v rámci tovaru bolo možné vykázať aj mínusové položky, čiže bolo možné predávať tovar, ktorý

vykazoval mínusový stav. V praxi to znamenalo, že na tovare sa nesprávne označil kód a u iného
tovaru vznikol prebytok. Samotná existencia plusových a mínusových položiek nezakladá vznik manka.
Plusové a mínusové položky by moli mať dopad na vznik manka za predpokladu, keby sa jednotlivý
tovar zaevidoval druhovo za tovar vyššej korunovej hodnoty a v skutočnosti by sa predával za hodnotu
nižšiu, čo v tomto prípade pri inventarizácii zistené nebolo.

Pokiaľ odporcovia namietali zásah do počítačového systému MOP, toto nebolo možné, nakoľko každý
užívateľ sa prihlasoval do systému svojim užívateľským číslom a heslom. V prípade, že užívateľ spustil
službu, táto aktivita zostala zapísaná v histórii, pričom je vyznačená osoba a čas prihlásenia prístupu
do počítača. Ak operátor pri zadávaní čiarového kódu zadal nesprávny kód, mohlo sa stať, že pokladňa

snímaný čiarový kód nenašla v stave zásob. Táto skutočnosť nemohla mať vplyv na hospodárenie,
nakoľko databáza mala byť
denne zálohovaná. Pokiaľ šlo o akciový tovar, po vyhlásení akcie sa v databáze znížila cena tovaru,
ktorý na sklade a po skončení akcie sa cena vrátila na pôvodnú, alebo na inú cenu.Zo znaleckého posudku č. 2/2009 znalkyne V.. J. W., ktorý bol nariadený Okresným súdom Bratislava II,
sp. zn. 17C/87/2001 a znaleckého posudku č. 6/2010 znalkyne V.. S. Y., ktorý bol nariadený Okresným

súdom Bratislava II, sp. zn. 17Cpr/4/2003 ako aj z Odovzdávajúceho protokolu inventarizácie súd
zistil, že inventarizácia bola po vecnej aj formálnej stránke vykonaná v súlade s platnou legislatívou
a to §29-30 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, ako aj v súlade s internými metodickými pokynmi
spoločnosti. Všeobecné zásady, platné pri výkone inventarizácií zásob obchodného tovaru a peňažných
hotovostí v jednotlivých hospodárskych strediskách obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ Považská

Bystria s.r.o. sú popísané v smernici spoločnosti č. S1/024/98/KÚ- Metodika Kontrolnej činnosti v časti
IV. Inventarizácia.

Inventarizácia zásob tovaru, obalov a pokladničnej hotovosti bola v hospodárskom stredisku č.
321326 vykonaná na základe príkazu riaditeľa č.10/99 a bola vykonaná dňa 07.03.1999. Predsedom
inventarizačnejkomisiebolamenovanáD.I.Z.Č.V.Y.S..H.,V..Z..W.,U..S.,N..D.,K..D.Á.,Y..K.,I..H..

Zároveň zo zamestnancov predajne sa na inventarizácií zúčastnili J.. M., F.. Y., V.. G., Q.. H., I.. F., N.. H.,
Ľ.. R., M., B.. H., Z.. Q., Z.. H., B.. H., I.. Í., W.. R., N.. H.. Priebeh inventarizácie bol zachytený v Zápise
o priebehu a výsledku inventarizácie zo dňa 07.03.1999, v ktorom hmotne zodpovední zamestnanci
HS, prítomní na inventarizácií, súhlasili so spôsobom vykonania inventúrneho spisu zásob obchodného
tovaruapeňažnejhotovostiaprehlásili,ženemajúvočinemužiadnevýhrady.Rovnakosvojímpodpisom

potvrdili, že boli oboznámení s výsledkom inventarizácie a nemajú voči nemu žiadne námietky.

Pri inventarizácií tovarov a obalov dňa 07.03.1999 bol počítačový stav zásob obchodného tovaru a
obalov vo výške 5,299.935,50 Sk za nekonsignačný tovar a 192.965,10 Sk za konsignačný tovar
a inventúrny (skutočný) stav zásob obchodného tovaru a obalov, vo výške 2,905.909,30 Sk za

nekonsignačný tovar a 139.718,30 Sk za konsignačný tovar. Na základe porovnania inventúrneho a
počítačového bolo zistené, že pri inventarizácií vznikol inventúrny rozdiel- manko-vo výške 2,447.273,-
Sk.V"Zápiseopriebehuavýsledkuinventúryzodňa07.03.1999"sanachádzajavyjadreniepracovníčky
B.. H., ktorá nesúhlasí z uvedeným výsledkom. Po vykonaní inventúry na základe zistených nezhôd boli
dodatočne do inventarizácie zahnuté dokumenty "Zámena pozícií - zníženie" vo výške 6.989,90 Sk a

7.761,80 Sk. Na základe záznamov kontroly dokladov MOJ 321 326 zo dňa 11.04.1999 a 14.04.1999
vo výške 7.126,20 Sk a 84.138,50 Sk boli tieto sumy odpočítané z inventúrneho rozdielu a tak bolo
docielené konečné manko vo výške 2.356.008,- Sk.

Ak na prevádzke pracujú pracovníci, ktorí spoločne zodpovedajú za vzniknutý schodok na základe

uzatvorených dohôd o hmotnej zodpovednosti, určí sa jednotlivým pracovníkom podiel náhrady podľa §
182 Zákonníka práce. Vychádza sa pritom z pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov, pričom zárobok
vedúceho prevádzky a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške. Takto určený podiel nesmie
u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu s ich
priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá

škoda, zvyšok sú povinní uhradiť vedúci a zástupca vedúceho podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých
zárobkov. Ide o hrubé zárobky pracovníkov zúčtované za to isté obdobie, ako je inventarizačné obdobie,
v ktorom bol schodok zistený, t. j. o hrubé zárobky pracovníkov zúčtované od predchádzajúcej inventúry
do dňa zistenia schodku. Započíta sa zárobok za celý kalendárny mesiac, v ktorom sa predchádzajúca
inventúra vykonala a neprihliada sa na zárobok za kalendárny mesiac, v ktorom bol schodok zistený.

U pracovníkov, ktorí boli zaradení na pracovisko, kde pracujú spoločne hmotne zodpovední pracovníci
počas inventarizačného obdobia, započíta sa im jeho hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď boli na
pracovisko zaradení do dňa zistenia schodku.

Z prehľadu o hrubých zárobkoch jednotlivých pracovníkov podľa mesiacov v danom inventarizačnom

obdobísúdzistil,žepočasinventarizačnéhoobdobiaod25.04.1998do07.03.1999bolo zistenémankov
celkovejsume2.356.008,-Sk.Počasinventarizačnéhoobdobiapracovalonaprevádzke35pracovníkov.
Časť pracovníkov pracovala počas celého obdobia, časť bola do prevádzky zaradená v priebehu tohto
obdobia a časť pracovníkov z prevádzky v priebehu tohto obdobia odišla. Žiaden pracovník, ktorý z
prevádzky odchádzal, alebo bol do prevádzky zaradený počas inventarizačného obdobia neodstúpil

od dohody o hmotnej zodpovednosti. Výpočet podielov jednotlivých pracovníkov na zistenom schodku
súd ustálil na základe rozpisu manka zamestnancov HS 321 326 spracovaného navrhovateľom, pričom
za základ u jednotlivých odporcov bol ustálený ich príjem za obdobie od apríla 1998 do marca 1999,
z ktorého bol vypočítaný priemerný mesačný zárobok zamestnanca a následne podiel, ktorým saodporcovia podieľajú na úhrade manka. Pre výpočet navrhovateľ použil priemerný zárobok vyčíslený u
jednotlivých pracovníkov za toto obdobie.

Navrhovateľ vo svojich výpočtoch u všetkých pracovníkoch zle vypočítal podiel na manku, keďže počítal
súčet hrubých mesačných zárobkov pracovníka delené výškou zisteného manka krát súčet hrubých
mesačných zárobkov všetkých pracovníkov. Podiel na manku by mal byť preto u všetkých pracovníkov
vyšší. U pracovníka, S. C., tvorí podiel 2.207,70 Sk a pracovník má k úhrade jeho priemerný hrubý
zárobok vo výške 1882,- Sk. U pracovníčky, K. Z., tvorí podiel 3.378,41 Sk a pracovníčka má preto k

úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 2.880,- Sk. U pracovníčky R. H., tvorí podiel 6.630,15
Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 5.652,- Sk. U pracovníčky
Kučerová Jana, tvorí podiel 7.270,64 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok
vo výške 6.198,- Sk. U pracovníka O. I., tvorí podiel 6.091,71 Sk a pracovník má k úhrade jeho priemerný
hrubý zárobok vo výške 5.193,- Sk. U pracovníčky Š. G., tvorí podiel 676,85 Sk a pracovníčka má preto
k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 577,- Sk. U pracovníčky Q. J., tvorí podiel 4.706,32 Sk

a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 4.012,- Sk. U pracovníčky R. J.,
tvorí podiel 4.970,26 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý zárobok vo výške 4.237,-
Sk. U pracovníčky C. Z., tvorí podiel 4.057,62 Sk a pracovníčka má preto k úhrade jej priemerný hrubý
zárobok vo výške 3.459,- Sk. U všetkých ostatných pracovníkov, nemal zlý výpočet podielu na maku
vplyv na vyčíslení podielu k úhrade, keďže títo boli zaviazaní uhradiť najvyššiu možnú sumu, vo výške

priemernej hrubej mzdy.

Odporkyňa v 1. rade dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 82.917,-
Sk a úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného
obdobia bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne v 1. rade a

súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 82.917: 2,008.426 =
0,041. Odporkyňa v 1. rade sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom
inventarizačnom období, t.j. 0,041x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa
§ 182 ods. 1 Zákonníka práce je 97.266,77 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho
prevádzky a jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku

pred vznikom škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporkyne v 1.rade vyplýva, že jej
priemerný hrubý zárobok je 8.292,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade.

Odporkyňa v 2. rade dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 219.462,-
Sk a súčet hrubých mesačných zárobkov je vynásobený dvoma, pretože sa jedná o vedúceho

prevádzky, teda 438.924,-. Úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas
inventarizačného obdobia bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne
v 3. rade a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 438.924:
2,008.426 = 0,219. Odporkyňa v 3. rade sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom
v danom inventarizačnom období, t.j. 0,219x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka

vypočítaný podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 514.885,02 Sk. Súčet podielov k úhrade u všetkých
zamestnancovjeprirodzenenižšíakocelkovýschodok,zvyšokjepovinnýuhradiťvedúciajehozástupca
podľapomeruichdosiahnutýchhrubýchzárobkov.Výškaschodkupredpísanéhonanáhradujednotlivým
pracovníkom bez vedúceho prevádzky a jeho zástupcu je 207.376,- Sk, teda do celého schodku
zostáva ešte 2,148.632,- Sk. Tento schodok je povinný uhradiť vedúci prevádzky a jeho zástupca v

pomere svojich dosiahnutých hrubých zárobkov. Podiel vedúceho prevádzky na dosiahnutých hrubých
zárobkoch je 0,585 a preto jeho podiel k úhrade tvorí 1,256.346,- Sk. Zástupkyňa musí preto zaplatiť
zvyšok,teda892.286,-Sk.Keďžejeodporkyňav3.rade,zároveňvedúcouprevádzky,jejpodielkúhrade
tvorí 1,256.346,- Sk.

Odporkyňa v 3.rade dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 155.867,-
Sk a súčet hrubých mesačných zárobkov je vynásobený dvoma, pretože sa jedná o zástupcu vedúceho
prevádzky, teda 311.734,-. Úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas
inventarizačného obdobia bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne v
13. rade a súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 311.734:

2,008.426 = 0,155. Odporkyňa v 13. rade sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v
danom inventarizačnom období, t.j. 0,155x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný
podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce je 365.683,28 Sk. Keďže je odporkyňa v 13. rade, zároveň
zástupkyňou vedúcej prevádzky, jej podiel k úhrade podľa hore uvedených výpočtov tvorí 892.286,- Sk.Odporca v 4. rade dosiahol počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 92.528,- Sk
aúhrnvšetkýchmesačnýchzárobkov,všetkýchpracovníkovprevádzkypočasinventarizačnéhoobdobia

bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporcu v 20. rade a súčtu všetkých
hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 92.528: 2,008.426 = 0,046. Odporca
v 20. rade sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom
období, t.j. 0,046 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1
Zákonníka práce je 108.541,07 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a

jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom
škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporcu v 20.rade vyplýva, že jeho priemerný hrubý
zárobok je 10.281,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade.

Odporca v 5. rade dosiahol počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 21.886,- Sk
aúhrnvšetkýchmesačnýchzárobkov,všetkýchpracovníkovprevádzkypočasinventarizačnéhoobdobia

bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporcu v 24. rade a súčtu všetkých
hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 21.886: 2,008.426 = 0,011. Odporca
v 24. rade sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom inventarizačnom
období, t.j. 0,011 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa § 182 ods. 1
Zákonníka práce je 25.673,63 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho prevádzky a

jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred vznikom
škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporcu v 24.rade vyplýva, že jeho priemerný hrubý
zárobok je 7.295,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade.

Odporkyňa v 6. rade dosiahla počas inventarizačného obdobia hrubý zárobok v celkovej sume 80.455,-

Sk a úhrn všetkých mesačných zárobkov, všetkých pracovníkov prevádzky počas inventarizačného
obdobia bol 2,008.426,- Sk. Pomer súčtu hrubých mesačných zárobkov odporkyne v 25. rade a
súčtu všetkých hrubých mesačných príjmov všetkých pracovníkov prevádzky je 80.455: 2,008.426 =
0,04. Odporkyňa v 1. rade sa týmto pomerom podieľa aj na celkovom schodku zistenom v danom
inventarizačnom období, t.j. 0,04 x 2 356 008,- Sk, to znamená, že podiel pracovníka vypočítaný podľa

§ 182 ods. 1 Zákonníka práce je 94.378,69 Sk. Podiel u jednotlivých pracovníkov, s výnimkou vedúceho
prevádzky a jeho zástupcu, nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku
pred vznikom škody. Z prehľadu dosiahnutých hrubých zárobkov odporkyne v 25.rade vyplýva, že jej
priemerný hrubý zárobok je 8.046,- Sk, čo je podiel, ktorý je tomuto pracovníkovi predpísaný k náhrade.
Na pojednávaní 14.06.2012 Michaela Ružičková zhodne s právnou zástupkyňou navrhovateľa uviedli,

že chcú uzavrieť mimosúdnu dohodu tak, že táto uhradí istinu a súdny poplatok a čo sa týka úroku z
omeškania, ten bude po dohodnutý s vedením podniku, písomnú dohodu však zatiaľ neuzavreli.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom 14.06.2012 vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu
voči odporkyni v 1. rade, ktorá uhradila navrhovateľovi istinu a súdny poplatok. Úrok z omeškania a trovy

právneho zastúpenia jej boli odpustené.

Súd preto podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku voči odporkyni konanie zastavil.

Keďže predmetný nárok na náhradu škody vznikol pred 01. aprílom 2002, teda pred tým, než nadobudol

účinnosť Zákon č. 311/2001 Z. z. (zákonník práce), vec sa bude spravovať ustanoveniami Zákonníka
práce č. 65/1965 Zb. (§ 251 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z. z.)

Podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce, ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu, alebo iné hodnoty, a

ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami
súčasnedojednať,žeakbudúpracovaťnapracoviskusviacerýmizamestnancami,ktoríuzavrelidohodu
o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 176 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.R12/1976: Pracovník, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, preberá záväzok riadne
obhospodarovať a vyúčtovávať prevzaté hodnoty.

R 70/1972: Predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti (§ 176 ods. 1 Zákonníka práce) môžu byť len
hodnoty určené k obehu, s ktorými má zodpovedný pracovník možnosť nakladať po celý čas, pokiaľ mu

je predmet zverený.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom,
alebo sčasti bez jeho zavinenia. Zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách,
ktoré je povinný vyúčtovať, je zvláštnym druhom pracovnoprávnej zodpovednosti. Predpokladom vzniku
tejto zodpovednosti je existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a existencia schodku na

zverených hodnotách. Zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca. Zavinenie
zamestnanca na vzniku škody sa predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na
zverených hodnotách zbaví celkom, prípadne sčasti, iba ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo
sčasti bez jeho zavinenia. Hmotne zodpovedný zamestnanec sa zbaví zodpovednosti za schodok, ak
bude preukázané, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb, prípadne v dôsledku zanedbania

povinnosti zamestnávateľa, mu bolo znemožnené hospodáriť so zverenými hodnotami a starať sa o ne
(R 12/1976).

Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že manko na predajni za inventarizačné obdobie
od 25.04.1998 do 07.03.1999 bolo zistené, čo bolo preukázané inventúrnym zápisom. Z hľadiska

zodpovednosti odporcov v 2. až 6. rade za vzniknuté manko súd na základe vykonaného dokazovania
ustálil, že odporcovia sa nevyvinili zo vzniknutého manka. Neprodukovali žiadne dôkazy o svojich
tvrdeniach, ktoré by preukázali skutočnosti nimi tvrdené, preto ich vyjadrenia vo veci súd vyhodnotil
ako obranu. Z hľadiska zodpovednosti odporcov za vzniknuté manko súd na základe vykonaného
dokazovania ustálil, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali súdu, že schodok

vznikol tým, že im organizácia nevytvorila primerané podmienky, ani nebolo preukázané, že by
počítačový program na evidenciu tovaru nebol spôsobilý zaznamenávať a evidovať pohyby tovaru.
Kvalita záznamov závisela od ľudského faktora a osoby, ktorá s programom pracovala. Zodpovednosti
za vzniknutý schodok sa pracovník zbaví, či už úplne čiastočne len vtedy, ak preukáže, že ho nezavinil.
Odporcovia nikdy, ani počas inventúry, ani po jej ukončení so zistením výsledku až do súdneho

pojednávania v danej veci výšku schodku nenamietali, práve naopak, čo dokazujú práve ich podpisy
na zápise o priebehu a výsledku inventarizácie deklarujúcej inventúrny stav. Predmetnými podpismi
odporcovia potvrdili, že s priebehom a výsledkom inventarizácie súhlasia a nemajú voči nemu žiadne
námietky. Z uvedeného preto vyplýva, že dodatočné stanoviská odporcov ničím nepodložené sú len
účelové a neopodstatnené.

Pri výklade zodpovednosti zamestnanca podľa § 176 ods. 1 Zákonníka práce platného do 01.04.2002
okrem iných špecifických charakteristík na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je,
že pri tejto zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá
skutočná škoda. Za predpokladu, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti,

jej uplatnenie má prednosť pred uplatnením všeobecnej zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie zavinenie
zamestnanca zamestnávateľ nie je povinný dokazovať. Zamestnávateľ musí preukázať platné uzavretie
dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zverených mu zamestnávateľom. Predpokladom tejto zodpovednosti

je škoda vo forme schodku za zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie
zamestnanca, ktoré sa prezumuje. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca spočíva v tom, že
zamestnanec nesplnil vyúčtovaciu povinnosť. Škoda spočíva vo nevyúčtovanom schodku na zverených
hodnotách, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti, alebo celkom
bez jeho zavinenia. Zavinenie tretích osôb neznamená samo o sebe zánik hmotnej zodpovednosti.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že schodok nezavinil
práve treto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb mu bolo znemožnené hospodáriť so
zverenými hodnotami. Schodok je účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré
je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktorú je skutočný stav nižšíako stav účtovný. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že tovar musí chýbať. Za schodok
sa nepovažuje tzv. účtovný schodok, v prípade ktorého ide len o chyby v evidencii. V danom prípade
mal súd preukázané, že vykonanou inventúrou bol zistený schodok. Povinnosťou zamestnávateľa bolo

dokázať, že vznikol schodok a že bola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti so žalovaným
pracovníkom. Pri uzavieraní dohôd o hmotnej zodpovednosti má byť účastníkom dohody vždy jasné, aký
druh práce (prípadne funkciu) bude pracovník vykonávať, na ktorom pracovisku a za ktoré hodnoty bude
zodpovedať, čo v danom prípade zo strany navrhovateľa splnené bolo. Výška manka na jednotlivých
odporcov bola vyčíslená v súlade so zákonníkom práce, pričom pri výpočte je zohľadnená dĺžka trvania

pracovného pomeru, práceneschopnosť, dosiahnutý príjem, preto odporcov v 2. až. 6. rade súd zaviazal
k úhrade na nich pripadajúceho manka tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/95 Z.z. Výška diskontnej sadzby NBS pre ustálenie úroku z omeškania v čase vzniku omeškania
odporcubola17,6%,súdúrokzomeškaniapriznalod dňa01.09.2000,kedybolidoručovanéjednotlivým

odporcom výzvy na úhradu manka, ktoré preberali postupne a s prihliadnutím na navrhovateľom
poskytnutú lehotu na dobrovoľné plnenie, pričom k 31.08.2000 uplynula táto lehota.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania u
jednotlivých odporcov vzhľadom na pomer vyčísleného súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom

pri uplatnení jeho práva na súde podľa výšky žalovanej sumy. Súd priznal navrhovateľovi aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré si uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom
14.06.2012, súd priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne:

Podľa § 10, 11, 14 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, u každého odporcu za účasť na

ústnom pojednávaní dňa 13.3.2012, 14.06.2012, konzultácia s klientom a písomné vyjadrenie na súd
zo 17.06.2011, t.j. za 3 úkony právnej pomoci.
Odporkyňa v 2. rade B. H.:
Jeden úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 41800,47 € - jeden úkon
právnej pomoci á 1517,76 €. Ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 1540,65 €. Právna

zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 770,32 €.
Odporkyňa v 3. rade I. Í.:
Jedenúkonprávnejpomocizpriznanéhoplnenia-vymeriavaciehozákladu211,84€-jedenúkonprávnej
pomoci á 54,78 €. Ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €. Právna zástupkyňa
navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 €.

Odporca v 4. rade V. G.:
Jeden úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 220,70 € - jeden úkon
právnej pomoci á 54,78 €. Ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €. Právna
zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 €.
Odporca v 5. rade M. D.:

Jeden úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 262,69 € - jeden úkon
právnej pomoci á 54,78 €. Ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €. Právna
zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 €.
Odporkyňa v 6. rade I. M.:
Jeden úkon právnej pomoci z priznaného plnenia - vymeriavacieho základu 341,26 - jeden úkon právnej

pomoci á 54,78 €. Ku každému úkonu režijný paušál á 7,63 €, celkove 77,67 €. Právna zástupkyňa
navrhovateľa si uplatnila z tejto sumy len 50%, t. j. sumu 38,83 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v 8 vyhotoveniach, s náležitosťami odvolania v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a § 205 OSP.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.