Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/413/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240524
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112240524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösllingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva,

návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a,

v y l u č u j ena samostatné konanie vec vedenú pôvodne Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
5C/478/2012,

v y l u č u j ena samostatné konanie vec vedenú pôvodne Okresným súdom Humenné pod sp. zn.
5C/483/2012.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou súdu doručenou dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v

dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdu(OkresnéhosúduHumenné),ktorýrozhodol
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty a nerozhodol v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že v danom prípade neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca vytýka súdu,

že porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu
ako rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Uplatnil
si preto, vo všetkých spojených veciach, majetkovú škodu vo výške 125 Eur predstavujúcu náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti. Žalobca vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu

70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak byexekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by
dodržal zákonom stanovenú dobu. Žalobca zároveň uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť

len s nepomernými ťažkosťami. Žalobca si taktiež aj v týchto veciach uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktuspovinnýmarizikujehoinsolvencie,keďneexistovalakýkoľvekúčinnývnútroštátnyprostriedok
nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol

prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej
ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej
ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom pričom poukázal na nálezy Ústavného

súdu III. US 203/06-25, III. US 235/04-3, III. US 347/05, III. US 142/06-28, III. US 118/06-40, III. US
110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30, III. US 190/05-36, III. US 301/05-38
a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej
doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý
v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné
údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody

a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,
v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných
konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému

postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US
211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.
Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to, predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,

po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať, po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli
doručené súdu 27.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale
skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí

6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou
podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca
podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie,
nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach,

prípadneoznámiťdátumykedysažalobcadozvedeloškodevrátanedokladovpreukazujúcichvyčíslenie
majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu
súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody.
Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 16/2002, z odôvodnenia ktorého

vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone.
Žalovaný zároveň poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a

rýchlosťsúdnehokonaniainéhosúduvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe
ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v

disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch
rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch rokoch od momentu zamietnutia žiadosti
na udelenie poverenia. Vzhľadom na uvedené vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky

pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia ako spôsobu rozhodnutia uviedol, že toto nemôže byť
chápané ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a že zároveň nie sú splnené
ani zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázal pritom
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex offo

preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ako aj to či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež zdôraznil, že z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.
K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma titulom náhrady

škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.
Žalovaný poukázal aj na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech žalobcu,
vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči dlžníkom
žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne vnímanie

žalobcu verejnosťou, špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, resp. skutočnosť, že
štátne orgány, musia na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto
negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany

žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu
súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom

súdu.

Súd prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas,
aj svojmu napriek tomu, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podaného návrhu na
prerušenie konania, čo súd vysvetľuje v závere odôvodnenia tohto rozsudku.

V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobami, písomným vyjadrením
žalovanej, návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa 14.5.2015, nižšie označenými spismi
Okresného súdu Humenné, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, a zistil tento
skutkový stav:
Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli Okresnému súdu Humenné a týkali

sa exekučných konaní vedených Okresným súdom Humenné:

- exekučná vec sp. zn. 22Er/503/2010 proti povinnému: T. X., B.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23.12.2010, podaním zo dňa 21.1.2011súd vyzval žalobcu ako oprávneného a taktiež aj jeho právneho zástupcu, aby súdu v lehote 10
dní oznámili výšku reálne poskytnutého úveru spolu s priamym dôkazom preukazujúcim akú sumu a
akým spôsobom oprávnený poskytol povinnému (výpis z účtu, pokladničný doklad alebo iný dôkaz),

sumu akú dlžník oprávnenému doposiaľ zaplatil (v akých splátkach a kedy), súd zároveň požiadal o
predloženie zmenky vystavenej dňa 25.8.2009 vyplnenej 15.5.2010 na zmenkovú sumu 476 EUR a
preukázanie, že bol dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne, nakoľko z exekučného titulu vyplýva,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe zmenky a dohodnutého zmenkového úroku (vystavená
zmenkamusíobsahovaťzákonompožadovanéúdaje),súdďalejpožiadalouvedenievčomsúrozdielne

dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach,
ak je úver poskytnutý na účely povolania, zamestnania, podnikania a na iný účel. V tejto žiadosti súd
zároveň ozrejmil, že požadované informácie a doklady sú potrebné za účelom preskúmania žiadosti
o udelenie poverenia v zmysle exekučného poriadku, ako aj zákona o rozhodcovskom konaní a bez
ich predloženia súd nemôže posúdiť žiadosť o udelenie poverenia, podaním zo dňa 21.1.2011 súd
vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava o predloženie kópie

ich spisu sp. zn. SR 06853/10 (predovšetkým návrhu na začatie rozhodcovského konania), podaním
súdu doručeným dňa 10.2.2011 oprávnený čiastočne súdu odpovedal na jeho výzvu, podaním súdu
doručeným dňa 10.2.2011 Stály rozhodcovský súd súdu predložil kópiu ich spisu, uznesením zo dňa
8.6.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2011 a uznesením zo dňa 2.8.2011, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.9.2011 súd exekučné konanie zastavil
- exekučná vec sp. zn. 21Er/854/2010 proti povinnej: Y. Y., B.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 5.10.2010, podaním zo dňa 19.10.2010 súd vyzval
žalobcu ako oprávneného a taktiež aj jeho právneho zástupcu, aby súdu v lehote 10 dní oznámili výšku
reálne poskytnutého úveru spolu s priamym dôkazom preukazujúcim akú sumu a akým spôsobom

oprávnený poskytol povinnému (výpis z účtu, pokladničný doklad alebo iný dôkaz), sumu akú dlžník
oprávnenému doposiaľ zaplatil (v akých splátkach a kedy), súd zároveň požiadal o predloženie zmenky
vystavenej dňa 25.8.2009 vyplnenej 8.4.2010 na zmenkovú sumu 168 EUR a preukázanie, že bol
dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne, nakoľko z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd
rozhodoval na základe zmenky a dohodnutého zmenkového úroku (vystavená zmenka musí obsahovať

zákonom požadované údaje), súd ďalej požiadal o uvedenie v čom sú rozdielne dohodnuté práva a
povinnosti zmluvných strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ak je úver poskytnutý
na účely povolania, zamestnania, podnikania a na iný účel. V tejto žiadosti súd zároveň ozrejmil, že
požadované informácie a doklady sú potrebné za účelom preskúmania žiadosti o udelenie poverenia v
zmysleexekučnéhoporiadku,akoajzákonaorozhodcovskomkonaníabezichpredloženiasúdnemôže

posúdiť žiadosť o udelenie poverenia, podaním zo dňa 19.10.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava o predloženie kópie ich spisu sp. zn. SR
05280/10 (predovšetkým návrhov na začatie rozhodcovského konania), uznesením zo dňa 16.6.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 11.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

3.9.2011 exekučné konanie zastavil
- exekučná vec sp. zn. 6Er/436/2011 proti povinnej: Y. Y., B.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 15.6.2011, uznesením zo dňa 29.7.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2011 súd žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
zamietol a uznesením zo dňa 1.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011 exekučné

konanie zastavil
-exekučnávecsp.zn.5Er/1115/2010protipovinnémuN.Č.,B..X.X.XXXX,žiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23.12.2010, podaním zo dňa 29.12.2010 bol Stály
rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava požiadaný o zaslanie kópie ich
spisu sp. zn. SR 07273/10 vrátane návrhu na začatie rozhodcovského konania a zmenky, podaním

súdu doručeným dňa 25.1.2011 bola súdu doručená kópia rozhodcovského spisu, referátom zo dňa
17.2.2011, ktorý bol realizovaný podaním zo dňa 7.3.2011 súd požiadal právneho zástupcu žalobcu
o ozrejmenie účelu poskytnutia úveru t.j. čo znamená, že finančné prostriedky sú poskytnuté na
výkon povolania z dôvodu, aby súd mohol posúdiť, či pri uzatváraní zmluvy mal povinný postavenie
spotrebiteľa, a to predložením napr. výpisu zo živnostenského resp. iného registra, teda preukázania

skutočnosti, že úver bol povinnému poskytnutý na výkon povolania, ktoré bolo vykonávané v režime
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, aby sa vylúčilo, že ide o vzťah nespadajúci pod úpravu
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, týmto podaním súd zároveň poukázal na odôvodnenie
uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2010 sp. zn. 3CoE 78/2010, z ktorého vyplýva,že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu je dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy na dodávateľovi t.j. oprávnenom, podaním zo dňa 7.3.2011 bola
Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné požiadaná o oznámenie adresy zamestnávateľa povinného v

čase uzavretia úverovej zmluvy, podaním zo dňa 7.3.2011 bol povinný vyzvaný, aby súdu v lehote do
15 dní ozrejmil účel poskytnutia úveru t.j. úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 8.9.2009, ako aj
skutočnosti, čo znamená, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania, podaním súdu
doručeným dňa 31.3.2011 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné oznámila ako bol evidovaný povinný,
podanímsúdudoručenýmdňa9.5.2011žalobcaodpovedalnavýzvusúdu,uznesenímzodňa28.6.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2011 súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením zo dňa 14.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
7.10.2011 exekučné konanie zastavil
- exekučná vec sp. zn. 6Er/29/2011 proti povinnej: Darina Goroľová, nar. 2.11.1985, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 17.1.2011, na základe referátu zo dňa
9.2.2011, ktorý bol realizovaný dňa 18.2.2011 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný, aby súdu v

lehote 15 dní ozrejmil účel poskytnutia úveru t.j. čo znamená skutočnosť, že finančné prostriedky boli
poskytnuté na výkon povolania, aby súd mohol posúdiť, či pri uzatváraní zmluvy mal povinný postavenie
spotrebiteľa a zároveň aby súdu preukázal túto skutočnosť napr. výpisom zo živnostenského alebo iného
registra, pričom taktiež citoval odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2010
sp. zn. 3CoE 78/2010 s poukazom na potrebu preukázania, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,

keďže dôkazné bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru zmluvy je na dodávateľovi, teda
oprávnenom, podaním zo dňa 18.2.2011 bola povinná vyzvaná, aby súdu v lehote 15 dní ozrejmila účel
poskytnutia úveru, t.j. čo znamená, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania, podaním
súdu doručeným dňa 24.3.2011 žalobca odpovedal na výzvu súdu, zo spisu zároveň vyplýva, že súd
preveroval skutočnosť, či povinná nie je evidovaná v živnostenskom resp. obchodnom registri, pričom v

oboch prípadoch bol výsledok negatívny, uznesením zo dňa 22.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.7.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a
uznesením zo dňa 16.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011 exekučné konanie zastavil
- exekučná vec sp. zn. 12Er/367/2010 proti povinnému Š. O., B.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 28.4.2010, na základe referátu zo dňa

5.5.2010, ktorý bol realizovaný dňa 24.5.2010 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu (oprávneného)
na oznámenie výšky reálne poskytnutého úveru, sumy, ktorú dlžník reálne zaplatil (v akých splátkach
a kedy), ako aj poskytnutie informácie v čom sú rozdielne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných
strán v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ak je úver poskytnutý na účely povolania,
zamestnania, podnikania a iný účel, žalobca bol taktiež požiadaný o predloženie priameho dôkazu

preukazujúceho akú sumu a akým spôsobom veriteľ dlžníkovi reálne poskytol (výpis z účtu, pokladničný
doklad alebo iný dôkaz) a blankozmenky, podaním zo dňa 24.5.2010 bol Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. vyzvaný na predloženie kópie ich spisu sp. zn. SR
13061/09 vrátane návrhu na začatie konania a blankozmenky, podaním súdu doručeným dňa 11.6.2010
Stály rozhodcovský súd predložil súdu kópiu rozhodcovského spisu, podaním súdu doručeným dňa

26.7.2010 žalobca reagoval na výzvu súdu a predložil zmenku, na základe výzvy zo dňa 29.4.2011
bol právny zástupca žalobcu požiadaný o ozrejmenie účelu poskytnutia úveru, t.j. čo znamená, že
finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania vrátane príslušného dokladu preukazujúceho
túto skutočnosť (výpis zo živnostenského resp. iného registra) a to s poukazom na odôvodnenie
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2010 sp. zn. 3CoE 78/2010, teda že preukázanie

nespotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy je na dodávateľovi - oprávnenom, podaním zo dňa
29.4.2011 bol povinný vyzvaný, aby súdu ozrejmil účel poskytnutia úveru t.j. čo znamená, že finančné
prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania, podaním zo dňa 29.4.2011 bola Sociálna poisťovňa,
pobočka Humenné požiadaná, aby súdu oznámila zamestnávateľa resp. platiteľa odvodov poistného,
podaním súdu doručeným dňa 27.5.2011 sociálna poisťovňa súdu poskytla požadované informácie,

uznesením zo dňa 9.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 24.8.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.10.2011 exekučné konanie zastavil
-exekučnávecsp.zn.6Er/95/2011protipovinnémuP.Č.,B..XX.XX.XXXX,žiadosťoudeleniepoverenia
navykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa14.2.2011,dňa20.4.2011bolvyhotovenývyššousúdnou

úradníčkou referát týkajúci sa výziev oprávnenému a povinnému ohľadom ozrejmenia účelu poskytnutia
úveru, vyžiadania správy zo sociálnej poisťovne týkajúcej sa oznámenia zamestnávateľa povinného,
ako aj predloženia rozhodcovského spisu, uznesením zo dňa 22.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.7.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietola uznesením zo dňa 16.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2012 bolo exekučné konanie
zastavené
- exekučná vec sp. zn. 6Eer/1051/2010 proti povinnému: Y. W., B.. XX.X.XXXX, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.12.2010, na základe referátu zo dňa
20.12.2010 ktorý bol realizovaný dňa 3.1.2011 bol právny zástupca žalobcu vyzvaný na predloženie
zmenky zo dňa 9.10.2009 a preukázanie, že bol dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne,
pretože z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe predloženej zmenky a
dohodnutého zmenkového úroku, podaním súdu doručeným dňa 23.5.2011 žalobca reagoval na výzvu

súdu, uznesením zo dňa 21.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2014 súd žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 7.8.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2014 exekučné konanie zastavil.

Žalobca vo všetkých vyššie uvedených spojených veciach požadoval náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy. Z príslušných exekučných spisov vyplýva, že súd žiadosti o vydanie poverení

na vykonanie exekúcie zamietol. Zároveň je zrejmé, že údaje žalobcu ohľadom plynutia času od
doručenia návrhu súdu do vydania rozhodnutia súdu nie sú správne, pričom nie je zrejmé z akých
podkladov žalobca vychádzal. Navyše vo všetkých príslušných exekučných konaniach súd hneď v
priebehu niekoľkých dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyzýval
oprávneného, resp. jeho právneho zástupcu, prípadne rozhodcovský súd o poskytnutie súčinnosti

(oznámenie informácií, resp. predloženie dokladov). Vo všetkých rozhodnutiach o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia súd vyhodnocoval rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy
uzavretej medzi žalobcom a jeho dlžníkom (povinným) a dospel k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. účinného od 1.4.2009 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uznesenie je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského

rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).V prejednávanej veci žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v 15 dňovej lehote o zamietnutí žiadostí exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia je zrejmé, že zákon ukladá súdu

rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, že súd
nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule, prípadne v návrhu na exekúciu alebo žiadosti o vydanie
poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie. Je preto
logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zamietnutie žiadostí o vydanie poverenia, keď súd musí
vypracovať rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie

zákona.Častokrátsipredtakýmtorozhodnutímmusízabezpečiťajďalšielistiny,najmäakjeexekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne
skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania,
a to aj bez návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie
poverenia je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným
titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 9.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
K ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd považuje za potrebné uviesť, že je v ňom

zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie tohto poverenia, pretože jeho vydanie musí
byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu
na exekúciu. Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj zo
spomínaného zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto kontexte je preto 15 dňová lehota na vydanie
poverenia extrémne krátka na to, aby exekučný súd zodpovedne preskúmal predložený rozhodcovský

rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu), vzhľadom na zložitosť veci, posúdenie súladu
exekučného titulu s vnútroštátnym právnym poriadkom, ale aj predpismi EÚ. Napokon aj Ústavný súd
SR uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať
len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonnom ustanovených lehotách. Ich

nedodržanie nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci (IV. US
471/2012 zo dňa 7.5.2013, I.US 86/2002). Práve konkrétne okolnosti tohto prípadu vylučujú prijatie
záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že sú všeobecne
známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo už konštatovali súdy

vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca
určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktorú súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu predložil
na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie
poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi

účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, pretože v mnohých prípadoch súd
zabezpečoval za účelom posúdenia žiadostí aj ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obtiažné

konať tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, keď sám žalobca porušuje
zákon a poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.), s čím sa súd musel dôsledne vysporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Priposudzovanítoho,čisaexekučnýsúddopustilzbytočnýchprieťahovmožnopoužiťzáveryÚstavného
súdu SR v rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu v obdobnej veci a kedy ústavný
súd, okrem iného, zdôraznil, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával
žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a

preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že
o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ale ústavne akceptovateľné.
Napokon zákonodarca nedostatok v súvislosti so stanovením zákonnej lehoty v zmysle § 44 ods. 2 EP
napravil jeho novelou zákonom č. 144/2010 Z.z., v zmysle ktorého od 1.6.2010 uvedená lehota neplatípri exekučných tituloch podľa § 41 ods. 2 písm. c, d (notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a komisií).
Súd teda dospel k záveru, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti o vydanie poverenia do

vydania rozhodnutia, ktorým bola žiadosť zamietnutá, rozhodne nie je takej povahy, že by predstavovala
porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako už súd uviedol 15 dňová
lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku od 1.6.2010 neplatí pre prípad zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia.

Podľa názoru súdu je nesprávna aj argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia, ako nesprávneho úradného postupu, pretože je
logické, že výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že buď žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo
ju zamietne. Zo zákona nevyplýva, že súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve rozhodovacia
činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup (uznesenie
Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009). Táto argumentácia žalobcu by skôr

nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom nezákonného rozhodnutia, k čomu však neboli splnené
zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie, ktorým by bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a žalobca ani v jednom prípade voči danému
uzneseniu nepodal ani riadny opravný prostriedok). Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu o prekážke
právoplatne rozhodnutej veci príslušným rozhodcovským rozsudkom. Súdy totiž v rozhodnutiach

o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia dospeli k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky,
dôsledkom čoho rozhodcovský rozsudok nespôsobuje právnu záväznosť pre svoju ničotnosť. Žalobcovi
preto nič nebránilo podať žalobu na súd.

Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu a to existenciu

majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, pričom súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou
žalovaného a dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávky, pretože nepostačuje len jeho tvrdenie o tom, že mu tieto náklady
vznikli. Žalobca nepredložil jediný dôkaz na preukázanie škody a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je
potrebné zároveň poznamenať, že nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný

súd a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom
povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že keďže
nebol daný základ nároku, súd neskúmal ani jeho výšku, napr. v súvislosti s dodatočne predloženým
znaleckým posudkom zo strany žalobcu.
Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v zmysle

§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom sú, podľa názoru súdu, irelevantné.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie
je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich

podnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť
žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď mu škoda mala vzniknúť pri
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenázaoberaťsaajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri ktorom
došlo k rozhodnutiu súdu pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súd preskúmal vznesenú námietku premlčania a dospel k
názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v

tomto prípade nie je premlčané, keďže k rozhodnutiam súdu došlo až po dni 23.04.2009.

Súd taktiež poukazuje na to, že podľa príslušných ustanovení zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo strany žalobcu boli doručené 23.04.2012. Žaloba, v pôvodnom konaní v tejto veci, bola
doručená súdu 27.09.2012. Žalobca teda podal žaloby predčasne, keďže nárok na súde uplatnil pred
uplynutímšesťmesačnejlehotynapredbežnéprerokovanienároku.Akpríslušnýorgánneuspokojínárokna náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak
tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby

z dôvodu predčasnosti.

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

Žalobca písomným podaním zo dňa 14.5.2015 požiadal súd o prerušenie tohto konania do

právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010. Žiadal,
aby súd toto konanie prerušil do zodpovedania otázok Súdnym dvorom Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam
aj pre toto konanie, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré sa týka procesných situácií,
v ktorých súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a

je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť
iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia
(napr. spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky), slúžiaceho účelu racionálnej
organizácie postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a
účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to,

ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim
hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na túto zásadu konania, je preto prerušenie konania
vo všeobecnosti skôr výnimkou ako pravidlom. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s p. predpokladá
takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné
rozhodnúť vo veci samej. Je však potrebné zdôrazniť, že nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila

otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť sám, ale jedná sa o
prípad, kedy otázku, ktorú je síce konajúci súd oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, avšak z rôznych
dôvodov (napr. z dôvodu spomínanej hospodárnosti konania) je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného
orgánu, najčastejšie súdu.
Podľa názoru súdu, zamietnutím návrhu žalobcu na prerušenie konania, bol rešpektovaný účel konania

v zmysle § 6 O.s.p., t. j. to, aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, v zmysle
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov).
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. splnené nie sú. Súd, na rozdiel napr. od postupu Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom (sp. zn. 11C 355/2012), nevidel žiaden nevyhnutný dôvod prerušiť toto
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7C 6/2010, preto
návrh žalobcu na prerušenie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z tohto dôvodu zároveň
nevyhovel žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalovaný si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
konania neuplatnil a neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže sa súdu doposiaľ nepodarilo zabezpečiť všetky podklady (exekučné spisy) potrebné pre

rozhodnutie tejto spojenej veci, s poukazom na ustanovenie § 112 O.s.p., vylúčil na samostatné konanie
veci pôvodne samostatne vedené Okresným súdom Humenné pod sp. zn. 5C/478/2012 a 5C/483/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.