Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213845
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614213845.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, 811 09, zastúpeného Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, 811 09, proti povinnej: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R. X, R., XXX XX,
vedenej pod sp. zn. EX 25240/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, 821 08, o vymoženie príslušenstva oprávneného, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 8Er/779/2014-17 zo dňa 29.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „E.p.“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenéna

základeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu,zriadenéhozriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00983/08 zo dňa 19.02.2008. Súd
prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd

poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve
o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dojednaná individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy
o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú
v písm. q) bodu 1 Prílohy k smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané

ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je
však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským
alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane
v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu
a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto
koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na

súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia
uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu
zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to
samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť
miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť relevantne sa proti
návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. zúčastniť sa konania pred rozhodcovským súdom. Na základe

uvedeného mal súd za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania
neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 O.z. účinnéhov čase uzatvárania zmluvy. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný,
preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky

súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad
s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom

konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Z.o.r.k.“) formou samostatného právneho úkonu,
a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci

všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda
bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym
rozhodcovským súdom v konaní upravenom Z.o.r.k. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) O.z.,
oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec

zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“) s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.

§ 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1
O.s. p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00983/08 zo dňa 19.02.2008. Základný
právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru
dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej dňa 07.03.2007.

V bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere

si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Z.z.. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto

zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd voveci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

V zmysle ust. § 44 ods. 2 E.p. súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie
toho,čibolamedzizmluvnýmistranamiplatneuzavretározhodcovskázmluva,atočiužformouosobitnej
zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.o.r.k.
Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je

potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť

rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie

Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených
dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ

oprávnený v odvolaní poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) O.z., odvolací súd musí konštatovať,
že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 07.03.2007 a odsek 4, ktorý obsahuje exemplifikatívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách bol spresnený a doplnený
písmenami a) až r) až novelou - zákonom č. 568/2007 Zb.

Podľa § 52 ods. 1 O.z. (platného a účinného k 31.12.2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľaodseku2citovanéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 O.z. platného a účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1
sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že
Zmluva o úvere uzavretá dňa 07.03.2007 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. O.z. v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďžez predloženej zmluvy nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní
zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu

možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na
právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a
posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka koncipovaná
v takom znení, ako vyplýva z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľná,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne
v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom

zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne
alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil
výber predpokladaný v bode 17 zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú
možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou

SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom.
Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše
vyvolávaiskutočnosť,žepriamovpredtlačiVšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveruvrozhodcovskej
doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo

dlžníkovi - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho
rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa
rozhodol. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade
je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 O.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.