Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/253/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216157
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209216157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: G.. U. T. E. X. S.
Á. D. , bytom W., U. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou MGA IURIS s. r. o., Bratislava, Pri starej prachárni
č. 10, IČO: 47 233 028, za ktorú koná JUDr. Martin Gajarský, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a. s.,
Bratislava, Tomášikova č. 48, IČO: 00 151 653, zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom

v Bratislave, Kutlíková č. 17, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. mája 2012, č.k. 10 C
50/2010-481, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 14. mája 2012, č.k. 10
C 50/2010-481, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 14.5.2012, č.k. 10 C 50/2010-481, rozhodol o časti návrhu
(§ 152 ods. 2 O.s.p.) a určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľovi listom zo

dňa 31.7.2009, č. 0405/392/2009, je neplatná. Vyhovel tak návrhu navrhovateľa podaným na súde dňa
29.9.2009, ktorým sa domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu odporcom listom zo
dňa 31.7.2009, č. 0405/392/2009, je neplatná a súčasne žiadal zaplatiť náhradu mzdy
od 1.11.2009 dovtedy, kým mu neumožní pokračovať v práci; podaním doručeným súdu dňa 31.8.2010
navrhovateľ uviedol výšku mesačnej mzdy v sume 2.819,05 €. Z návrhu na začatie konania vyplýva,
že dňa 23.11.2001 navrhovateľ uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu, na základe ktorej od 1.12.2001

je v pracovnom pomere u odporcu a v súčasnosti (v čase dania výpovede) pracuje v pozícii senior
biznis manažér. Dňa 31.7.2009 mu odporca na pracovisku doručil list č. 0405/392/2009, ktorým mu
dal výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ
výpoveď z pracovného pomeru považuje za neplatnú, nakoľko nie sú naplnené zákonom stanovené
podmienky vyžadované na jej platnosť, keď táto je najmä nedôvodná. Listom zo dňa 31.8.2009, ktorý
odporca prevzal dňa 4.9.2009, mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a zároveň žiada náhradu
mzdyvsúvislostisneplatnýmrozviazanímpracovnéhopomerupodľaustanovenia§79Zákonníkapráce

vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď mu oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní do času, kým
muumožnípokračovaťvpráci.Odporcavýpoveďpovažovalzaplatnýprávnyúkon,keďspĺňanáležitosti,
a síce má písomnú formu, skutkovo v nej vymedzil dôvod výpovede a v lehote stanovenej v § 63 ods.
3 Zákonníka práce výpoveď doručil navrhovateľovi, pričom výpoveď vopred prerokoval so zástupcami
zamestnancov. Navrhovateľ svojím konaním závažne porušil pracovnú disciplínu spôsobom uvedeným
vo výpovedi a týmto úmyselným konaním porušil záväzné vnútorné predpisy, pracovnú disciplínu a

povinnosti zamestnanca podľa pracovnej zmluvy, pracovného poriadku, ako aj Zákonníka práce.Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Pracovný pomer bol medzi účastníkmi založený na dobu neurčitú pracovnou
zmluvou zo dňa 23.11.2001, s účinnosťou od 1.12.2001; druh práce vrcholový metodik obchodov

s miestom výkonu práce ústredie odporcu. Dodatkom zo dňa 15.4.2004 k pracovnej zmluve došlo
k zmene druhu práce, na základe čoho navrhovateľ začal pracovať v pozícii relationship manažér
OC. Ďalším dodatkom zo dňa 3.1.2006 k pracovnej zmluve bolo zmenené miesto
výkonu práce, ktorým zostalo obchodné centrum A.. Dodatkom zo dňa 23.4.2007 k pracovnej zmluve
navrhovateľ bol zaradený na pracovnú pozíciu relationship manažér OC obchodného centra, pričom

charakteristika tejto pracovnej pozície sa týkala aktivizácie nových klientov, intenzívne poradenstvo a
starostlivosť o existujúcu firemnú klientelu; zodpovednosť za prípravu komplexnej ponuky
a obchodných prípadov s prihliadnutím na riziko a výnosy obchodu a klienta, zodpovednosť za vzťahy
a obchodné kontakty s firemnou klientelou. Miestom výkonu práce bolo Obchodné centrum W. G..
Listom zo dňa 27.2.2009 odporca oznámil navrhovateľovi zmenu názvu jeho pracovnej pozície, ktorým
je senior biznis manažér; zmenou názvu pracovnej pozície sa nemenil dojednaný druh práce, ani

ostatné podstatné alebo iné obsahové náležitosti jeho pracovnej zmluvy. Listom zo dňa 31.7.2009, č.
0405/392/2009, odporca dal navrhovateľovi podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce
výpoveď z pracovného pomeru. Z nej vyplýva, že v zmysle pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej
zmluve a oznámenia zmeny názvu pracovnej pozície zo dňa 27.2.2009 navrhovateľ vykonáva prácu v
pozícii senior biznis manažér na Regionálnom firemnom centre W. G., s náplňou práce určenou podľa

čl. IV. dodatku k pracovnej zmluve, ktorou je príprava a zodpovednosť za prípravu komplexnej ponuky
a obchodných prípadov s prihliadnutím na riziko za výnosy obchodu z pohľadu banky a klienta, ako
aj zodpovednosť a starostlivosť o pridelenú firemnú klientelu. Závažné porušenie pracovnej disciplíny
bolo zistené interným auditom pri kontrole dodržiavania internej smernice SLSP z názvom „Úverový
proces pre veľkých firemných klientov a malých a stredných podnikateľov“, v prípade navrhovateľom

spravovaného firemného klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., vo veci čerpania splátkového úveru na
financovanie projektu s úverovým rámcom 360.000.000,-- Sk (11.949.810,-- €). Závažné porušenie
pracovnej disciplíny malo spočívať v nasledovných konaniach a zistených nedostatkoch: V zmysle
úverovej zmluvy č. XX/XXXX/OC/XX (ďalej len úverová zmluva) uzatvorenej medzi SLSP a H.
Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., mohol dlžník čerpať úverový rámec v troch tranžiach za presne stanovených

podmienok. Prvá tranža v sume 160.000.000,-- Sk mala byť použitá na refinancovanie častí uhradených
projektových nákladov, druhá tranža v sume 180.000.000,-- Sk bola určená
na financovanie častí celkových projektových nákladov, posledná tretia tranža v sume 20.000.000,--
Sk mala byť použitá na financovanie úrokov zo splátkového úveru. Suma 1.560.000,-- Sk zo sumy
tretej tranže bola použitá v súlade s úverovou zmluvou na úhradu úrokov

splátkového úveru z úverovej zmluvy. Suma 18.440.000,-- Sk však bola prevedená na základe príkazu
na čerpanie od klienta na bežný účet klienta, tým bol úver vyčerpaný v rozpore so schváleným a
zmluvne dohodnutým účelom úverovej zmluvy. Čerpanie úveru bolo tak realizované v rozpore s platne
uzavretou úverovou zmluvou, nakoľko posledná tretia tranža nebola použitá na financovanie úrokov zo
splátkového úveru. Ako zodpovedný senior biznis manažér mal navrhovateľ povinnosť u

svojho klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., skontrolovať príkaz a predložené dokumenty na čerpanie a
tiež prostriedky na bežnom účte klienta. Zároveň mal povinnosť skontrolovať dodržiavanie účelovosti
čerpaných finančných prostriedkov v zmysle schváleného finančného limitu a zároveň overiť a potvrdiť,
že čerpanie prostriedkov je v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve o úvere.
Nakoľko tak navrhovateľ v tomto obchodnom prípade neurobil napriek tomu, že výška úverového rámca

bola výnimočne veľká, konal v rozpore so záväznými vnútornými predpismi SLSP. Týmto zavineným
konaním došlo k porušeniu najmä: 1. interného predpisu Úverový proces pre veľkých firemných klientov
a malých a stredných podnikateľov v bode 3.8. týkajúceho sa povinností relationship manažéra/senior
biznis manažéra ohľadom preskúmania dokumentov k čerpaniu úveru s povinnosťou
kontroly dodržiavania účelovosti čerpania firemných prostriedkov podľa úverovej zmluvy, 2. povinnosti

pri dodržiavaní právnych predpisov a ostatných predpisov vzťahujúcich sa na jeho prácu, povinnosti pri
správe, ochrane, majetku SLSP ako jeho zamestnávateľa podľa čl. X. dodatku k pracovnej zmluve, 3.
pracovnej disciplíny podľa čl. XIV. dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 2.4.2002. 4. povinnosti podľa
interného predpisu SLSP - pracovný poriadok najmä podľa bodu 7.1. písm. a/, c/, e/, bodu 8.1., 8.6., 5.
povinnosti zamestnanca podľa Zákonníka práce najmä § 47 ods. 1 písm. b/, § 81 písm. a/, c/, e/. Týmto

konaním navrhovateľa podľa odporcu vznikol výpovedný dôvod na skončenie pracovného pomeru podľa
§ 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Uvedená výpoveď je platná s dátumom 31.7.2009 a pokiaľ ide o
dátum 30.7.2009, podľa odporcu, ide o pisársku chybu.Navrhovateľ potvrdil, že s klientom uvedeným vo výpovedi bola uzavretá úverová zmluva, ktorá je
identifikovaná vo výpovedi, na základe ktorej mal tento klient čerpať úverové prostriedky v troch
tranžiach. Úver bol čerpaný na základe príkazov na čerpanie investičného úveru vo fakturovaných

sumách, pričom tieto príkazy vyhotovovala a podpisovala G.. N. W. a následne ich
podpisoval aj on, ako pracovník kategórie B a taktiež aj ďalší pracovníci odporcu kategórie B, alebo C.
Chybu videl v tom, že bola nesprávne zadaná štruktúra finančného limitu určeného na čerpanie, ktorá
bola uvedená v celom objeme a nebola nastavená v programe podľa jednotlivých tranží, ako
tomu bolo v iných obdobných prípadoch, keď jednotlivé tranže boli v programe zadané čo

do výšky ich čerpania. Jeho povinnosťou bolo riadiť sa nastaveným bankovým systémom, ktorý dával
informácie aj pre ďalších pracovníkov a ostatné zložky. Príkazmi na čerpanie úveru v jeho jednotlivých
častiach sa po podpise dvoma pracovníkmi zasielali na oddelenie správy úverov, ktoré malo povinnosť,
resp. jeho pracovníci, overiť správnosť nimi zadaného príkazu čo do výšky finančného limitu. Uvedení
pracovníci ich mali upozorniť na prípadné nezrovnalosti v príkazoch na čerpanie úveru v
zmysle uvedených tranží čo do ich objemov a v prípade prečerpania mali im príkazy vrátiť a ďalej by

upozornili klienta a riešili vzniknutú situáciu. Uvedené oddelenie malo jediné právo realizovať prechody
finančných prostriedkov z úverového účtu na účet klienta a takisto zodpovedalo za
správnosť tohto plnenia. Čerpanie uvedených tranží si overoval u svojej podriadenej G.. N. W.. U tohto
klienta navrhovateľ vykonal aj audit, ktorý bol ukončený dňa 21.10.2008, pričom sa posudzovali všetky
tranže; výsledkom bolo, že išlo o správny postup. Následne po obdržaní výpovede si vykonal vlastnú

kontrolu čerpania druhej a tretej tranže a zistil, že G.. N. W. požiadala o odblokovanie špeciálneho účtu,
z ktorého sa zaplatili príslušné úroky. Nastaveným bankovým systémom však nebol upovedomený o
tomto postupe G.. N. W., čím došlo k tomu, že tranža C nebola čerpaná z BISu. Okrem neho príkazy na
čerpanie prostriedkov z úveru podpisovali aj ďalší pracovníci, dokonca aj pracovník v pozícii A, ktorým
bol G.. W. H.. Ak došlo k porušeniu pracovnej disciplíny u neho, potom mali mať porušenie pracovnej

disciplíny aj oni, pričom výpoveď bola daná iba jemu a G.. N. W.. Zdôraznil, že odporcovi výkonom svojej
prácenespôsobilžiadnuškodu avpracovnomporiadkuodporcasámdefinujeúverovýprocespre
veľkých firemných klientov a malých a stredných podnikateľov ako menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny a zaraďuje ho do kategórie záväznosti B. Ďalej uviedol, že na čerpanie predmetného úveru v
celkovej sume 360.000.000,-- Sk bolo vydaných celkom 31 príkazov na čerpanie, pričom on sa podieľal

na schválení 14 z nich a na základe príkazov, na ktorých schválení sa podieľal, bola klientom vyčerpaná
časť úveru v rozsahu 106.840.185,-- Sk. Vyhotovoval sa sprievodný list - LCC, ktorú príkaznú kartu a
údaje do nej spracovala G.. N. W. ako správkyňa tohto úveru na základe platnej úverovej zmluvy, ktorú
kontroloval aj on. Následne táto bola overovaná čo do správnosti pracovníčkou z ďalšieho úseku a to
G.. Š. dňa 20.5.2008; ako kontrolu schválila G.. C.. Obdobná kontrola bola aj na ďalšom úseku, a to na

oddelení platobného styku a pracovníci platobného styku boli povinní preniesť všetky údaje z úverovej
karty do bankového informačného systému - BIS. Miesto troch tranží, ktoré boli uvedené v LCC, do BISu
však bola zavedená iba jedna celková suma, čím došlo k neprehľadnosti transakcií.

Svedok G.. W. H. u odporcu bol v pracovnom pomere od roku 2001 do konca októbra 2010 vo funkcii

riaditeľa Obchodného centra Bratislava I - Staré Mesto, kde pracoval aj navrhovateľ; v uvedenom čase
bol mu navrhovateľ v pozícii podriadeného. Predmetná výpoveď bola pre nich ako pracovníkov odporcu
prekvapením a okrem navrhovateľa dostala výpoveď z rovnakého dôvodu aj G.. N. W., ktorá bola
tiež jeho podriadenou. O predmetnej výpovedi však nemal žiadne vedomosti iba to, že táto bola daná
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s klientom. Nevedel sa vyjadriť, v čom malo

spočívať porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, prípadne G.. N. W.. Po jeho odchode
miesto riaditeľa tohto centra prevzala G.. U. H. a zhruba na to o tri alebo štyri mesiace bola daná
navrhovateľovi výpoveď. Potvrdil, že klientom odporcu, konkrétne ich centra, bola aj spoločnosť H. Š.
O..C..Y. W., X..H..E.., pričom išlo o väčšieho klienta a väčší objem finančných prostriedkov. V takýchto
prípadoch bývajú dohodnuté zvyčajne tranže a výška finančného objemu jednotlivých tranží. Príkazy

na čerpanie vždy podpisovali dvaja pracovníci, pričom si overovali, aká suma je na účte vedená v
Bankovom informačnom systéme (BIS), či je v ňom dosť prostriedkov na čerpanie. Údaje do BISu
zadávalo oddelenie platobného styku, pričom údaje v ňom boli pre nich záväzné. Ak boli dohodnuté
viaceré tranže, tieto mali aj vyplývať z BISu. Na zadanie klienta do BISu ich oddelenie, konkrétny
pracovník, ktorý s klientom pracoval, musel vyplniť formulár LCC (príkazná úverová karta), v ktorej

karte sa identifikoval klient, definoval sa predmet obchodu, teda aj jednotlivé tranže, ak boli dohodnuté,
vrátane finančnej výšky tranží. Následne táto príkazná karta - LCC bola predložená na administráciu, na
ktorom oddelení prechádzala kontrolou, či je správne vyplnená a zodpovedá dohodnutým podmienkam
obchodu. Toto oddelenie následne predložilo kartu útvaru platobného styku, ktoré po jej overení nahralocelý tento obchod, tak ako bol rozpísaný do BISu. Ak bol obchod nadefinovaný v LCC, a to aj pokiaľ ide
o tranže obchodu, malo to byť zavedené do BISu. Potvrdil, že správcom úveru vo vzťahu k uvedenému
klientovi bola G.. N. W.. Ďalej uviedol, že u odporcu nie je žiaden interný predpis, ktorý by ukladal

zodpovedným pracovníkom ich centra reklamovať, ak bol obchod chybne zadaný do BISu; takúto
povinnosť nemal. Práve viacnásobná kontrola prechádzajúca uvedenými úsekmi mala slúžiť na to, aby
sa vyhlo chybám. Nemal vedomosť o tom, či G.. N. W. ako obchodník spomínaného klienta požiadala
o odblokovanie špeciálneho účtu na zaplatenie úrokov. Ak tak urobila, musela to urobiť písomne a
museli byť na to splnené podmienky. Táto požiadavka tiež prechádzala obdobnou kontrolou medzi

spomínanýmiúsekmi.Súhlasnapodanietejtožiadosťnaodblokovaniešpeciálnehoúčtubolaoprávnená
urobiť sama aj bez udelenia súhlasu navrhovateľa. Navrhovateľa vždy hodnotil kladne ako úspešného
a skúseného pracovníka. Svedkyňa G.. N. W. u odporcu bola v pracovnom pomere od apríla 1996,
pričom pracovný pomer jej mal skončiť dňa 31.10.20009 na základe výpovede pre porušenie pracovnej
disciplíny, ktorú jej dal odporca, pričom táto výpoveď je totožná s výpoveďou, ktorá bola odporcom daná
aj navrhovateľovi. Spoločnosť H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., bola klientom odporcu a vybavovala ho v

pracovnej pozícii account manager. Do jej pracovných povinností patrilo starať sa o neho, preto príkaz
na čerpanie finančných prostriedkov z úverového účtu vždy podpisovala prvá; nakoľko sa vyžadovali
dva podpisy, vždy príkaz podpisoval ďalší pracovník ich centra z vyššej pozície, ktorý bol prítomný na
pracovisku, za ktorým išla osobne a požiadala ho o podpis na predpísanom tlačive. Následne príkaz
na čerpanie postupovala na oddelenie správy úverov, ktoré realizovalo pohyb finančných prostriedkov

na účet klienta. Pracovníci správy úverov mali povinnosť kontrolovať podpísaný príkaz na čerpanie, a
v prípade nezrovnalosti upozorňovať podpísaného pracovníka, v tomto prípade ju ako správcu daného
úveru. Kontrolovala sa správnosť nielen predmetného účtu, ale aj to, či je na účte dostatok finančných
prostriedkov a v prípade nezrovnalosti bola uvedeným úsekom upozornená na
nedostatky a bola povinná zjednať nápravu v zmysle pokynov pracovníka uvedeného úseku. Vždy,

keď vyhotovila príkaz na čerpanie, overila si výšku sumy na účte v bankovom informačnom systéme
(BIS), ktorý bol jediným informačným prostriedkom a zdrojom, z ktorého mohla čerpať informácie. Do
jej pracovnej povinnosti patrilo vyhotovovať LCC - príkaznú úverovú kartu, ktorú vyhotovovala aj u tohto
klienta. Do nej premietla údaje z úverovej zmluvy, identifikovala klienta, výšku celkového úveru, spôsoby
čerpania úveru, spôsoby splácania úveru, ako aj špecifické podmienky vyplývajúce z úverovej zmluvy.

Následne vyplnené LCC predkladala na ďalší úsek, a to administráciu úverovej dokumentácie, kde
príslušní pracovníci skontrolovali, či LCC je vyhotovené v súlade s úverovou zmluvou, čo potvrdzovali
svojimi podpismi; v danom prípade tak urobili pracovníčky G.. Š., G.. C., ktoré ňou vyhotovené LCC
autorizovali svojím podpisom a následne ho predkladali odboru správy úverových obchodov, ktorý úsek
zodpovedal za nahratie tohto LCC do BISu. Správa úverových obchodov nahrala do BISu len celý

úverový rámec bez toho, aby v ňom uviedla 3 tranže vyplývajúce z LCC. Prečo sa tak stalo napriek
ich špecifikácie v LCC nevedela uviesť, na toto nedostala odpoveď ani od pracovníkov správy úverov,
ktorých sa na to pýtala. Pokiaľ išlo o 3. tranžu, ktorá sa týkala splácaniu úrokov z úveru, uvedený klient
mal u odporcu zriadený špeciálny účet, na ktorom boli jeho finančné prostriedky a slúžili na splácanie
úveru: istiny, úrokov z úveru. Ako zodpovedná pracovníčka v období mesiaca august 2008 za tohto

klienta požiadala o uvoľnenie finančných prostriedkov z tohto účtu na úhradu úrokov z úveru. Tento
spôsob úhrady úrokov konzultovala aj s pracovníkmi správy úverových obchodov a neboli
voči tomu vznesené námietky. O tomto s navrhovateľom, svojím nadriadeným, nekonzultovala, ani mu
to neoznamovala, nakoľko išlo o štandardným postup a nepovažovala to za potrebné; boli zaplatené
aj úroky z úveru. Povolenie na odblokovanie špeciálneho účtu nebolo u odporcu žiadnym interným

predpisom upravené, išlo o bežnú prax. G.. P. D., rodená D., u odporcu pracovala od roku 2005 do roku
2011 ako audítorka na oddelení interného auditu. Predmetom týchto auditov bolo, či boli dodržané všetky
pravidlá vyplývajúce zo smerníc platných u odporcu vo vzťahu ku konkrétnym klientom. Ako vedúca
skupiny robila audit aj u klienta odporcu H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., pričom prvý audit bol robený v
roku 2008 vo vzťahu k viacerým klientom a v roku 2009 bol robený len vo vzťahu k spoločnosti H. Š.T.

O..C..Y.. W., X..H..E.. Vzhľadom na odstup času si už na žiadne konkrétne skutočnosti nepamätala.
Svedkyňa P.. X. M. je v pracovnom pomere u odporcu od 1.9.1995 v pracovnej pozícii vedúca oddelenia
auditu. V júli 2009 bol urobený mimoriadny audit, ktorý sa týkal výlučne len jedného klienta H. Š. O..C..Y..
W., X..H..E.. O vykonanie tohto auditu požiadal G.. Č., riaditeľ divízie obchodných centier na území
Slovenskej republiky. V prípade uvedeného klienta zistili nedodržanie účelovosti finančných prostriedkov

úveru 3. tranže úveru, ktorá mala byť použitá na financovanie úrokov úveru. Potvrdila, že v BISe bol
predmetný obchod zavedený v jednej celkovej sume, ktorá bola dohodnutá v sume 360.000.000,-- Sk,
hoci boli dohodnuté 3 tranže v konkrétnych objemoch; tieto neboli vedené v BISe. Prečo tomu tak bolo,
nevedela uviesť, nevedela, kto takto zadal tento úver do BISu. Problém bol v tom, že časť úrokov zúveru bola hradená zo špeciálneho účtu, ktorý mal klient uzavretý u odporcu. U odporcu boli viaceré
obchodné prípady z úverových zmlúv, ktoré boli tiež rozvrhnuté podľa jednotlivých tranží, a tak boli
podľa tranží aj evidované v BISe, teda jednotlivé tranže, ako aj objem peňazí podľa jednotlivých tranží.

Vždy jednotlivé tranže boli v BISe vymedzené čo do objemu tranží. Za dodržanie účelu čerpania úveru
bol zodpovedný account manager, v danom prípade G.. N. W.. Nevedela však uviesť kto v danom
prípade porušil pracovnú disciplínu, kedy k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, ktorý pracovník ju mal
porušiť. V správe uviedli iba všeobecne čo bolo porušené, audit sa vôbec nevzťahoval a nebol zameraný
na porušenie pracovnej disciplíny zo strany obchodného centra. Ak pracovník, ktorý mal tohto klienta

na starosti, zvážil, že mu BIS neumožňuje prehľad, ktorý by zaznamenával všetky 3 tranže, mohol si
zaviesť excelovú tabuľku. Svedkyňa G.. P. Q. u odporcu pracuje od roku 1992 a posledných 10 rokov
nepretržite pracuje vo funkcii vedúcej oddelenia vysporiadania firemných úverov. Do jej pracovných
povinností, ako aj pracovníkov tohto oddelenia, patrí zadávať úvery firemných úverov do bankového
informačného systému - BIS. Na základe podkladov, ktoré vyhotovil priamo obchodník, zadávali do BISu
aj klienta odporcu H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.. Sprievodný list (LCC) vyhotovený na obchodnom centre

prechádzal ďalej cez oddelenie úverovej a kolaterárnej dokumentácie - administrácie, ktorý potvrdzuje
súlad dokumentácie s úverovou zmluvou; na tomto oddelení sprievodný list potvrdzovali G..
Š.P. a IA.. C.. Až po prechode cez dve oddelenia na základe vyhotovených dokumentov zadávali prípad
do BISu. V danom prípade išlo o jeden úverový rámec v celkovej sume 360.000.000,-- Sk a podľa
splátkového kalendára bol do BISu zadaný ako jeden úverový účet, z ktorého sa čerpali prostriedky. V

BISe nezadávajú jednotlivé tranže, ako je uvedené v sprievodnom liste (LCC), pričom tieto
tranže sa nezadávajú do BISu v žiadnych úveroch poskytovaných odporcom klientovi. Pracovník, ktorý
mal tohto klienta na starosti, si mal sám viesť manuálnu evidenciu. Svedkyňa U. H. u odporcu pracuje od
decembra 2008 a od mája 2009 pracuje v pozícii riaditeľky Obchodného centra Bratislava - Staré
Mesto. Nevedela uviesť prečo priamo v BISe neboli nastavené finančné objemy podľa jednotlivých tranží

v súlade s LCC, hoci takáto možnosť nastavenia v BISe bola. Ak si príslušný zodpovedný pracovník
nedohodne takýto postup na uvedenom oddelení, musí robiť manuálnu kontrolu účelovosti čerpania
úveru v zmysle dohodnutých tranží. V podstate podľa jej názoru došlo k nepochopeniu daného prípadu
medzi ich oddelením a oddelením správy úverov, ktoré oddelenie zodpovedá za nastavenie úveru v BISe
podľa predloženého sprievodného listu LCC. Je možné, že problém bol v terminológii, a to v limitoch

časti úveru a v pojme rozčlenenia úveru na tranže, kedy sa zadávajú jednotlivé limity do BISu, a to, že
určitýfinančnýobjemprostriedkovsamápoužiťnakonkrétnyúčel.Nevedelauviesť,ktorýmikonkrétnymi
príkazmi na čerpanie bola porušená pracovná disciplína. Potvrdila ale, že na úhradu úrokov u úveru boli
čerpané aj prostriedky zo špeciálneho účtu klienta. G.. N. W. požiadala o uvoľnenie tohto špeciálneho
účtu na splácanie daných úrokov z úveru, čo sa aj realizovalo, ale nevedela uviesť, kto dal k tomu súhlas

a ako toto prebehlo.

Podľa dodatku zo dňa 2.4.2002 k pracovnej zmluve sú upravené v článku X. práva a povinnosti
zamestnancaodporcu(navrhovateľa),podľaktoréhojeo.i.povinnýdodržiavaťprávnepredpisyaostatné
predpisy vzťahujúce sa na prácu iných vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený; dodržiavať

pracovný poriadok a ostané interné predpisy vydané zamestnávateľom v súlade so všeobecné
záväznými právnymi predpismi, vrátane ich zmien a doplnkov. Podľa článku XIV. uvedeného
dodatku porušením pracovnej disciplíny je najmä zamestnancom zavinené konanie alebo opomenutie,
ktorý pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi porušil Zákonník
práce, iný všeobecný záväzný právny predpis, vnútorný predpis, nesplnil príkaz, alebo nedodržal

zákaz nadriadeného zamestnanca. Stupne závažnosti porušenia pracovnej disciplíny sú obsiahnuté
v pracovnom poriadku a posudzuje ich príslušný vedúci zamestnanec. Rozsudok súd prvého stupňa
ďalej odôvodnil čl. VII. bod 7.1. písm. a/, c/, e/, čl. VIII. bod 8.1, 8.4, 8.6 Pracovného poriadku odporcu
účinného od 1.4.2008, § 47 ods. l písm. b/, § 81, § 61 ods. 2, § 62 ods. l, § 63 ods. 1 písm. e/, ods. 3,
ods. 5 Zákonníka práce a skutkovo tým, že zostalo nepochybné, že od mája 2007 do dania výpovede

navrhovateľ u odporcu pracoval na pozícii senior biznis manažér na Obchodnom centre Bratislava I -
StaréMesto(kategóriaB),ževýpoveďmuboladoručenádňa31.7.2009,jehopodriadenoupracovníčkou
kategórie A bola G.. N. W. a jeho nadriadeným G.. W. H., riaditeľ Obchodného centra, ktorý bol zaradený
do kategórie C. G.. N. W. v pozícii account manažéra OC/biznis manažér, obchodník, bola správkyňou
klienta odporcu H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., ktorý mal s odporcom uzavretú úverovú zmluvu č. XX/XXXX/

OC/XX zo dňa 19.5.2008 s celkovým úverovým rámcom v sume 360.000.000,-- Sk, s tým, že v uvedenej
zmluve boli dohodnuté tri tranže, pričom tretia tranža úverového rámca, ktorý mal výšku 20.000.000,--
Sk, mala byť čerpaná na splácanie úrokov z predmetného úveru. Svedkyňa G.. N. W. sama
potvrdila, že do jej pracovných povinností patrilo starať sa o tohto klienta odporcu, teda aj zadefinovaťvšetky relevantné údaje z úverovej zmluvy do sprievodného listu - príkaznej úverovej karty LCC, kde v
súlade súverovouzmluvouokreminýchnáležitostíuviedlacelkovúvýškuúveru360.000.000,--Sk,ďalej
čerpanie tohto úveru v troch tranžiach tak, ako je to uvedené aj v samotnej úverovej zmluve. Následne

ňou vyhotovené LCC predložila odboru úverovej a kolaterárnej dokumentácie (administráciu úverovej
dokumentácie), kde príslušní pracovníci (G.. Š. a G.. C.) skontrolovali správnosť ňou vyhotovenej LCC v
súlade s úverovou zmluvou a správnosť potvrdili svojimi podpismi. Následne LCC - príkazná
karta bola predložená odboru správy úverových obchodov, kde tiež podliehala kontrole a následne tento
odbor bol zodpovedný za zadefinovanie tohto obchodu do bankového informačného systému odporcu.

V rozpore s príkaznou kartou - LCC však členenie uvedené na jednotlivé tranže nebolo zadané do
BISu, o čom svedčí aj výpis z účtu predmetného úveru. G.. N. W. ako správkyňa daného úveru vypĺňala
a podpisovala ako prvá príkazy na čerpanie prostriedkov z úveru, ktoré následne podpisoval aj ďalší
pracovník odporcu pracujúci na pozícii B prípadne C. Vydaných bolo celkom 31 príkazov na čerpanie
úveru, z ktorých navrhovateľ podpísal 14; okrem neho tieto príkazy podpisovali aj ďalší traja pracovníci
zaradení do kategórie B, tiež G.. W. H. ako pracovník kategórie C z Obchodného centra Bratislava I.

Následne svedkyňa postupovala predmetné príkazy na čerpanie odboru správy úverových obchodov,
kde opätovne prebehla kontrola správnosti a tento odbor realizoval aj pohyb finančných prostriedkov
z úverového účtu na účty klienta. Pracovníci správy úverov mali tiež povinnosť kontrolovať podpísaný
príkaznačerpanie avprípadenezrovnalostíupozorňovaťpodpísanéhopracovníka-správcu
daného úveru za účelom zjednania nápravy, čo v danom prípade nebolo realizované. Skutočnosť, že do

BISu sa zadávali aj jednotlivé tranže, vo svojich výpovediach okrem navrhovateľa potvrdili aj svedkovia
G.. N. W., P.. X. M. (vedúca oddelenia auditu), G.. U. H.. Jedine svedkyňa P.. P. Q., vedúca oddelenia
vysporiadania firemných úverov, uviedla, že v danom prípade išlo o jeden úverový rámec a do BISu
bol zadaný ako jeden úverový účet, z ktorého sa čerpali prostriedky. Táto jediná uviedla, že sa do BISu
nezadávajú jednotlivé tranže, ako je uvedené v sprievodnom liste LCC. V tomto smere uviedla, že ide o

nedostatok v bankovom informačnom systéme odporcu, pričom za to nezodpovedá ani ich oddelenie.

Odporca bol navrhovateľom viackrát vyzývaný, aby špecifikoval kedy a v akom svojom pracovnom
úkone mal porušiť pracovnú disciplínu. Odporca však v tomto smere bližšie údaje neuviedol. Taktiež
na výzvu súdu uviedol, že písomne upresní dátumovo, kedy došlo k porušenie pracovnej disciplíny a

ktorým konaním navrhovateľa, čo ale v priebehu celého konania neurobil. Pokiaľ v priebehu konania
odporca vytýkal, že úroky z úveru boli platené zo špeciálneho účtu klienta, súd v tomto smere poukázal
na skutočnosť, že prípadné porušenie pracovnej disciplíny v tomto smere nebolo predmetom výpovede
a predmetom výpovede nebolo ani porušenie pracovných povinností v súvislosti s monitoringom
uvedeného úverového prípadu klienta odporcu. Zdôraznil, že v správe interného auditu zameraného

na dodržiavanie pravidiel úverového procesu zo dňa 21.10.2008 sa konštatovalo, že čerpanie úveru
prebehlo v súlade s úverovou zmluvou, účel úveru bol dodržaný. Zo správy z interného auditu zo dňa
3.7.2009, č. 033/2009, však vyplýva, že čerpanie tretej tranže úveru v sume 20.000.000,-- Sk malo
slúžiť na financovanie úrokov, z tejto sumy bolo na financovanie úrokov požitých len 1,56 miliónov
Sk, zvyšná časť tretej tranže bola použitá na financovanie projektu. Ostatné úroky od 31.7.2008 do

31.12.2008 (obdobie čerpania) v sume 10.488.000,-- Sk bolo financované zo špeciálneho účtu. Už pri
prvom audite bolo možné túto skutočnosť zistiť, upozorniť na to správkyňu úveru G.. N. W., ako aj ďalších
zodpovedných pracovníkov obchodného centra.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom

navrhovateľovi je neplatná vzhľadom na nedostatočné vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny zo
strany navrhovateľa, kedy a ktorými úkonmi mal porušiť pracovnú disciplínu. Vyhotovenie sprievodného
listu - LCC a jeho zavedenie do BISu, ako aj čerpanie finančných prostriedkov z úveru na základe
príkazov na čerpanie, prechádzalo posudzovaním ich správnosti viacerými pracovníkmi odporcu,
jednotlivými oddeleniami, a dospel k záveru, že u odporcu zlyhal tento kontrolný systém. Zo strany

navrhovateľa nezistil i s prihliadnutím na uvedený kontrolný systém, že by tento svojím konaním porušil
pracovnú disciplínu takým spôsobom, ktorý by odôvodňovať správnosť predmetnej výpovede. Zdôraznil
čl. 2 druhá veta základných zásad Zákonníka práce, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
zpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;niktonesmietietopráva apovinnosti
zneužívaťnaškodudruhéhoúčastníkapracovnoprávnehovzťahualebospoluzamestnancov.VSmernici

úverových procesov pre veľkých firemných klientov a malých a stredných podnikateľov,
vnútorný predpis odporcu, je kategórie záväznosti B, pričom sám odporca v pracovnom poriadku
považuje porušenie smernice kategórie B za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nebolopreukázané, žeby odporca navrhovateľa upozorňoval na porušovanie pracovnej disciplíny. Naopak jeho
nadriadený ho ako pracovníka hodnotil kladne, ako skúseného a úspešného pracovníka.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/
O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd prvého stupňa nezohľadnil individuálnu
zodpovednosť navrhovateľa, ale jeho očividné pochybenie prispel nedostatkom a zlyhaniu kontrolného

systému. Nezohľadnil, že navrhovateľ ako senior biznis manažér, resp. relationship manažér, mal
určitú mieru zodpovednosti za výkon svojej práce. Mal povinnosť ako priamy nadriadený správcu
úveru dohliadať na dodržanie všetkých podmienok čerpania úveru, pričom rovnakú povinnosť mal aj
keď jednotlivé príkazy na čerpanie sám podpisoval. Navrhovateľ jednak svojím opomenutím, resp.
nedôslednosťou pri kontrole správy úveru klienta H. Š.T. O..C..Y.. W., X..H..E.., a jednak aj svojím
priamym konaním pri podpisovaní príkazov na čerpanie, porušil pracovnú disciplínu. Sám vo svojich

vyjadreniach opakovane uvádzal, že dôvody výpovede v sebe zahŕňajú komplex na seba nadväzujúcich
porušení interných predpisov, ktoré boli dokonané až vyčerpaním schváleného úverového rámca dňa
2.12.2008. Súd predmetným rozhodnutím upiera mu možnosť ako zamestnávateľovi sankcionovať
nedôslednosť a pochybenia svojich zamestnancov, dáva zamestnancom signál, že svoje pracovné
povinnosti nemusia plniť príliš zodpovedne, keďže nemá účinný prostriedok na ochranu svojich

oprávnených záujmov. Sám ako banka musí v prípade akéhokoľvek porušenia vyvodiť okamžite
individuálnu a nie kolektívnu zodpovednosť, aby mohol eliminovať všetky hroziace negatívne následky,
ktoré môžu ohroziť nielen jeho podnikateľskú činnosť, ale predovšetkým vklady občanov. Výkon jeho
podnikateľskej činnosti je významný s ohľadom na postavenie na slovenskom bankovom trhu, pre vývoj
ekonomikyceléhohospodárstva,atedamierazodpovednostizamestnancovmusíbyťvyššiaakojetomu

pri práci pre iného zamestnávateľa. U navrhovateľa išlo o pochybenie, ktoré mohlo mať za následok
vznikškodyažvovýškeceléhoúveru,pretožedanýúversapreodporcustalveľmirizikový.Lenzásluhou
činnosti ďalších oddelení a zamestnancov bol úver splatený. Včasné zabránenie vzniku rozsiahlej škody
nemôže znamenať liberalizáciu zodpovednosti navrhovateľa. Navrhovateľ mal vytvorené adekvátne
podmienky pre výkon svojej činnosti, bol nadpriemerne odmeňovaný, vyžadoval od neho zodpovedný

prístup k svojej práci a dôsledné dodržiavanie interných predpisov pri každodennej činnosti. Musel
vyvodiť zodpovednosť nielen vo vzťahu k navrhovateľovi, ale aj vo vzťahu k jeho podriadenej G.. N. W..
Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, v čom spočívalo pochybenie navrhovateľa. V konaní nebolo
sporné, že LCC bolo správne zadané, rovnako aj zadanie úverového rámca do BISu ako jednej tranže
bolo správne, nakoľko v danom prípade čerpaného úveru boli jednotlivé tranže iba účelovo rozdelené.

Údaje z LCC boli do BISu zadané správne, a teda pri kontrolovaní jednotlivých príkazov na čerpanie
ani ďalšie oddelenia, ktoré vychádzali zo správne zadaných údajov v BISe, nemohli pochybenie pri
nedodržaní účelovosti čerpania odhaliť. Z tohto dôvodu je pochybenie navrhovateľa o to závažnejšie,
keďže práve on spolu so správcom úveru a podriadenou G.. N. W. boli osobne zodpovední za
odsledovanie dodržania účelovosti čerpania schváleného úverového rámca. Svedkovia síce potvrdili, že

do BISu sa zadávajú aj jednotlivé tranže, pokiaľ sú dohodnuté, čo ani sám nespochybňuje, ale uviedli, že
účelovérozdeleniejednotlivýchtrianžsadoBISunedázadať.Súdnesprávnedôvodil,žezlyhalkontrolný
systému u odporcu, keďže povinnosť kontrolovať jednotlivé príkazy na čerpanie mali aj pracovníci
iných oddelení, pretože iné oddelenia nemali prístup k samotnej úverovej dokumentácii, v ktorej boli
dohodnuté konkrétne podmienky a účel čerpania jednotlivých trianž úveru, a tak logicky nemohli dané

pochybenie pri tomto klientovi odhaliť. Tiež oddelenia kontrolovali iba dodržanie výšky úverového
rámca a predovšetkým formálne náležitosti predpísané pre príkaz na čerpanie, pričom kontrola
účelovosti čerpania bola úplne v kompetencii navrhovateľa a jeho priamych podriadených. Samotné
pochybenie navrhovateľa a jeho podriadených spočívalo v neodsledovaní dodržania účelovosti čerpania
schváleného úverového rámca, ktoré bolo spôsobené odblokovaním špeciálneho účtu a prevedením

takto účelovo viazaných finančných prostriedkov na bežný účet, v rozpore s dohodnutou účelovosťou
čerpania schváleného úveru. Nesprávnosť postupu navrhovateľa potvrdili aj viacerí svedkovia. G.. U.
H. uviedla, že navrhovateľ porušil povinnosť senior biznis manažéra, ktorý mal monitorovať konkrétny
prípad. Sám navrhovateľ uviedol, že po obdržaní výpovede si sám vykonal vlastnú kontrolu čerpania
druhej a tretej tranže a zistil, že G.. N. W. nepožiadala inštrukciou o čerpanie tranže C inštrukciou

alebo požiadala oddelenie správy úverov o odblokovanie špeciálneho účtu. Z tohto špeciálneho účtu sa
zaplatili príslušné úroky, toto bola chyba. Svedkyňa P.. X. M. vykonávala, resp. dozerala, na vykonanie
auditu klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., na základe ktorého bol pracovný pomer s navrhovateľom
ukončený. Uviedla, že navrhovateľ zanedbal monitoring a sledovanie účelovosti čerpania schválenéhoúveru. Mohol odkontrolovať, že peniaze účelovo odišli v súlade s podkladom, s faktúrou, resp. zmluvou
o pôžičke. Pracovník, ktorý má klienta na starosti, si mohol vytvoriť sám pre seba excelovskú tabuľku
v počítači, v ktorej by zaznamenal všetky tri tranže a sledoval tranže. Nestotožnil sa s tvrdením

súdu prvého stupňa, že mu nevznikla škoda. Pochybením navrhovateľa a jeho podriadených došlo
k výraznému zvýšeniu rizikovosti celého úveru, pričom každé zvýšenie rizikovosti ohrozuje celkovú
likviditubanky,apretojevždynevyhnutnespojenésurčitouškodou;navrhovateľomminimálnevrozsahu
vynaložených prostriedkov na zabránenie vzniku škody. Súd pochybil, keď pri rozhodovaní vychádzal
predovšetkým z výpovede svedkyne G.. N. W., pričom vôbec nezohľadnil jej zaujatosť, ktorá vyplýva z

jej vlastnej zainteresovanosti na výsledku sporu, keďže proti nemu vedie podobný spor. Odvolaciemu
súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť. Žiadal náhradu trov
konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne a právne správny potvrdiť. Na základe vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové

závery a vec rozhodol právne správne. Odporca neuvádza konkrétne, ako, čo, akým konaním mal
porušiť pracovnú disciplínu, povinnosti, z akých vnútorných predpisov mali vyplývať. Výpoveď skutkovo
nevymedzil konkrétne tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, aké presne povinnosti porušil; ako mal
odsledovať dodržanie účelovosti úveru, neuviedol osoby, ktoré popri ňom mali povinnosť z pracovného
pomeru porušiť uvedeným spôsobom a toto porušenie ani nepreukazuje. Bolo preukázané, že nebol

obchodníkom a správcom úveru zodpovedným za vzťah s klientom, ňou bola G.. N. W., ona dala pokyn
na odblokovanie špeciálneho účtu klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., bez jeho súhlasu a vedomia,
pretože to vyplývalo z náplne jej práce. Zostalo rovnako nepochybne preukázané, že na schvaľovaní
príkazov na čerpanie úveru klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., sa nepodieľal sám, ale spolu s ním
ďalší 4 zamestnanci odporcu. Informácie o tom, ktorý z ostatných zamestnancov v rovnakom, resp.

vyššom, pracovnom zaradení ako on, ktorí sa podieľali na schvaľovaní čerpania úveru, povolil čerpanie
úveru, v akom rozsahu a na aký účel (a teda zároveň informáciu, aká časť úveru, jednotlivé účely, ešte
nebola čerpaná), mu neboli k dispozícii (v dôsledku neúplnosti údajov týkajúcich sa tohto úverového
prípadu zavedených v bankovom informačnom systéme odporcu). Nebolo preukázané tvrdenie odporcu
v odvolaní, že porušenie pracovnej disciplíny bolo potvrdené viacerými svedkami v konaní pred súdom

prvého stupňa. Svedkyňa G.. U. H. nevedela uviesť zamestnancov podieľajúcich sa na čerpaní úveru
klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., pri podpisovaní príkazov na čerpanie tohto úveru a v ktorom období.
Súčasne uviedla, že zadanie finančných sublimitov v systéme BIS bolo možné a situáciu vzniknutú
pri čerpaní tohto úveru označila ako dôsledok nepochopenia prípadu a použitých terminológií medzi
obchodným oddelením a oddelením platobného styku. Z výpovede svedkyne G.. X. M. nevyplýva, že mal

porušiť pracovnú disciplínu vo výpovedi uvedeným spôsobom. K jej tvrdeniu, že si mal viesť manuálnu
evidenciu v počítači, uviedol, že žiadny právny predpis, ani vnútorný predpis odporcu, mu takúto
povinnosť neukladal. Naopak úverový proces stanovuje presné povinnosti a postupy zamestnancov
pri kontrole, schvaľovaní príkazov na čerpanie úveru, kontrole účelovosti čerpaných prostriedkov a
neprekročenia schváleného limitu úveru, medzi ktorými povinnosť viesť manuálnu evidenciu nie je.

Okrem toho manuálnu evidenciu čerpania úveru klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., ani viesť nemohol,
pretože sa podieľal na čerpaní iba časti úveru (na základe 14 z 31 príkazov na čerpanie zodpovedajúcich
objemu 106.840.185,-- Sk z celkových 360.000.000,-- Sk); popri ňom sa schvaľovania príkazov
na čerpanie úveru zúčastňovali autonómne aj ďalší 4 zamestnanci (vykonávajúci prácu na rovnakej
pozícii, resp. jeho priamy nadriadený), pričom nemal žiadne informácie o tom, ktorý z nich, v akom

rozsahu, a na aký účel schválil čerpanie úveru. Zaujatosť G.. N. W. z tvrdení odporcu priamo nevyplýva,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil iba skutočnosťami uvedenými touto svedkyňou. Súdy
pri posudzovaní dôvodnosti výpovede pre závažné porušenie pracovnej disciplíny nie sú viazané tým,
ako hodnotí určité konanie zamestnanca jednostranne zamestnávateľ, napr. v pracovnom poriadku a
pod., ale zo všetkých hľadísk, z ktorých možno ustáliť intenzitu porušovania pracovnej disciplíny, teda z

hľadiska osoby zamestnanca, jeho predchádzajúceho prístupu k práci, k plneniu pracovných povinností,
situácie,zaktorejkporušeniupracovnejdisciplínydošlo,spôsobu,akýmkporušeniupracovnejdisciplíny
došlo, stupňa zavinenia a pod. Ak by aj porušil pracovnú disciplínu odporcom uvádzaným spôsobom,
čo odmieta, tak toto porušenie by nedosahovalo intenzitu jej závažného porušenia. Z výpovede svedkov
G.. W. H. (jeho dlhoročného priameho nadriadeného), G.. U. H., jeho práca bola zamestnávateľom

hodnotená pozitívne. Popri tom odporcovi čiastočným nedodržaním účelovosti jednej z tranží daného
úveru nevznikla žiadna škoda. Odporca ani neuviedol, v čom škoda spočíva a ani ju žiadnym spôsobom
nekvantifikoval. Odporca ako zamestnávateľ nevytvoril podmienky potrebné na to, aby zamestnanci
podieľajúci sa na schvaľovaní čerpania úveru klienta H. Š. O..C..Y.. W., X..H..E.., mohli riadne plniťpovinnosti týkajúce sa kontroly a schvaľovania príkazov na jeho čerpanie, kontrolovanie účelovosti
a neprekročenie schváleného limitu úveru. Je na odporcovi, či pristúpi k výpovedi z pracovného
pomeru so zamestnancom výlučne za podmienok stanovených Zákonníkom práce, alebo svojvoľne,

ako je tomu v jeho prípade. Ak pristúpi ku skončeniu pracovného pomeru bez toho, aby boli naplnené
všetky podmienky stanovené Zákonníkom práce, musí niesť následky. Vo vzťahu k nemu vychádzal
z vykonštruovaných dôvodov a bez toho, aby vedel vytýkané porušenie pracovnej disciplíny nielen
preukázať, ale aj dostatočne jasne označiť.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie účastníkov konania nie
je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. októbra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.).
O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia účastníkov, upovedomení
zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa
stotožňujesdôvodmirozsudkuakosprávnymi,rozsudokodvolaciehosúduužďalšiedôvodyneobsahuje
(§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku však odvolací súd považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

Dôvody odvolania nie sú dané; odvolanie odporcu je veľmi všeobecné, neuvádzal žiadne konkrétne
skutkové okolnosti na odôvodnenie odvolacích dôvodov uvádzaných v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
b/, d/, f/ O.s.p. vo vzťahu k meritu veci, a síce k platnosti/neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
výpoveďou uvádzanou vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Osobitne v priebehu celého konania na
výzvu súdu, navrhovateľa neuviedol, presne neoznačil, kedy, akým úkonom, čím konkrétne navrhovateľ

porušil pracovnú disciplínu majúcu charakter závažného porušenia pracovnej disciplíny a súčasne
odôvodňujúci predmetnú výpoveď. Ani len netvrdil vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci.Takúvadu,naktorúbysúčasnemuselodvolacísúdprihliadať(§212ods.3O.s.p.) v
konaní pred súdom prvého stupňa nezistil ani sám odvolací súd. Odvolateľ uvádzal dôvody rovnaké, aké
uvádzal aj pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa správne vyporiadal. Neuviedol,

aká škoda mu vznikla, hrozila, čo jej zodpovedá, resp. aké prostriedky vynaložil na zabránenie vzniku
škody. Tvrdenie o zaujatosti G.. N. W. samo osebe neobstojí, pretože, ako je uvedené vyššie, nie je
splnená základná otázka, a síce (podstatné) náležitosti výpovede z pracovného pomeru, keď v nej
odporca neuviedol, ale ani v priebehu celého konania na súde prvého stupňa, kedy, ako, v akom úkone,
navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Bez povšimnutia nezostalo, že odvolateľ

uvádzal tvrdenia svedkov bez viazanosti na všetky nimi uvádzané skutočnosti. Zostalo nepochybné, že
navrhovateľ sa domáha ochrany na súde v prekluzívnej lehote, že výpoveď je neplatná.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne

také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie.
Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého
stupňa jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď na otázku, prečo návrhu navrhovateľa na vyslovenie
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru vyhovel. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v
rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a

relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len
tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo
[porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová
proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009,
sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý proces je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav,
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník
konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti napadnutému
rozsudku, pretože na skutočnostiach tam tvrdených odvolací súd nezaložil svoje rozhodnutie, vyjadrenie
neobsahuje žiadne nové skutočnosti, argumenty; vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu nemalo

vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Správnosť napadnutého rozsudku spočíva v správnej aplikácii
ustanovení Zákonníka práce; nebola porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.). Aj
prípadnévyjadreniesaodporcukdanémuvyjadreniu,vedomosťotakomtovyjadrení,bynemalovplyvna
iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu
odporcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu

(porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2015, sp.zn. 6 Cdo
273/2014; porovnaj tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.12.2010, č. 24880/05
vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, zo dňa 29.3.2011, č. 17696/07 vo veci Jan Čavajda v. Česká
republika, zo dňa 29.3.2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika). Odvolaciemu
súdu je známe rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej

republike z roku 2015. V samotnom rozhodnutí Európsky súd pre ľudské práva nevysvetlil, prečo vo
vzťahu k Slovenskej republike rozhodol v skutkovo a právne rovnakej situácii inak ako proti Českej
republike vo vyššie označených rozhodnutiach, kde sťažovatelia úspešní neboli a ich práva neboli
porušené nedoručením vyjadrenia protistrany k ich vyjadreniu. Na tomto mieste odvolací súd pripomína
ustanovenie § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný (o.i.) rozhodnutím Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských práv. Postačí preto doručenie vyjadrenia
navrhovateľa odporcovi spolu s doručovaním predmetného rozsudku odvolacieho súdu súdom prvého
stupňa (§ 225 O.s.p.).

Predmetom ďalšieho konania zostávajú nároky navrhovateľa v súvislosti s neplatným rozviazaním

pracovného pomeru (§ 79 Zákonníka práce), ako aj náhrada trov konania vrátania trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. l, § 142 a nasl. O.s.p.).Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.