Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/540/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224499
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114224499.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinovač.25,82496Bratislava26,IČO35792752,právnezastúpenéhoAdvokátskakanceláriaJUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporcovi
Q. E., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, právne
zastúpeného HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, v konaní o
zaplatenie 2587,18 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 20C/235/2014-50 zo dňa 21. 04. 2015,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 263,14 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch

dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e ;

vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 2.587,18 € s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
dňa 04. 08. 2010. Aplikujúc ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval vyššie uvedenú zmluvu
za neplatný právny úkon v dôsledku nedodržania písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere.
Zároveň konštatoval, že v žiadosti a aj v následnom oznámení o schválení úveru chýbajú obligatórne
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1, O. s. p., teda podľa úspechu v konaní.
Odporca bol v konaní úspešný, náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. Okresný
súd však priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia
a vyjadrenie - v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/, písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb /ďalej v texte len
„vyhláška“/), teda vo výške 2 x 101, 25 € + 2 x režijný paušál vo výške 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3
vyhlášky
+ 20% DPH.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ. Namietal najmä, že rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne dôvody účelnosti
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 9/2013. Z rozsudku okresného súdu však nevyplýva, podľa akého zákonného ustanovenia
rozhodol ako právnu normu vyložil a aplikoval, a pod. . Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy

účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali
náhradu trov konania, ich rozhodnutia sú správne. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na
mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade ide o zneužívanie zákona,
pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov právneho zastúpenia.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu trovy konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V
odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či

Spotrebiteľské združenie OSA (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne
zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu
v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania, resp. trov

právneho zastúpenia.

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník
môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho
výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je

alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené
s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky
10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2

O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,

SpotrebiteľskézdruženieOSA máoprávnenievystupovaťvtomtokonaníakovedľajšíúčastníknastrane
odporcu (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože (ako už
bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu
dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31.12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 výslovne upravuje, že
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden
záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu

pomocpredsúdmi,čojezákladnéústavnéprávo(článok47ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky),ktorésa
v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby

účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym
zastupovaním.

Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné
obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to

v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto

napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad
výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce
ochranu spotrebiteľa
v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad
prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany

spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá
skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú
pomocajvsúdnomkonaníbezpomociprávnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajší
účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak
ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú

pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo
preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

Vprejednávanomprípadedošlokzamietnutiunávrhunavrhovateľapreto,žezmluva,nazákladektorejsi
nárok uplatňoval, nespĺňala náležitosti ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň ani náležitosti

zák. č. 129/20110 Z. z.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľa
v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ o náhrade trov konania
okresný súd rozhodoval podľa úspechu v konaní, teda podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.,
postupoval vecne správne.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby
v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo
na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti

ako ktorýkoľvek iný účastník
v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených
možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta.
Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boliv príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po obrane poskytnutej v konaní vedľajším účastníkom pôsobil tento vstup pre
navrhovateľa tak, že okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Je nepochybné, že odporca a vedľajší účastník boli v konaní úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve
navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva
priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z ustanovenia § 93
ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďovanérôzneprávnickéosobynajmäzdruženiaasúvisíajstranspozíciourôznychsmernícurčených

na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a
pod. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom
na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať
do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom

prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu návrhu
došloprávevdôsledkukvalifikovaneposkytnutejobranyodporcomvedľajšímúčastníkom,ktorývkonaní
vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd, teda, opätovne zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia
boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti
s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak v dôsledku obrany poskytnutej

vedľajším účastníkom bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.
K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza
samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne v celom rozsahu zamietnutý, a teda, išlo o návrh
podaný nedôvodne.

Ak navrhovateľ v odvolaní namietal, že vedľajší účastník si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z. z., odvolací súd k uvedenému uvádza
nasledovné:

Účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,

ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. účinného od
15. 10. 2008 je v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu rozšíriť ochranu práv aj na práva
spotrebiteľov, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám
založeným na tento účel chrániť práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom
postavení vedľajších účastníkov. V prejednávanej veci musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy

vedľajšieho účastníctva a v prípade, ak zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť
ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na
možnosť uskutočňovať právne úkony v takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno
klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v § 93 ods. 4, druhá a tretia veta O. s. p.
Iba uvedený výklad totiž dôsledne zodpovedá tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať

a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s účelom základného práva na súdnu
ochranu.Aplikáciouavýkladomtýchtoustanovenínemožnoobmedziťzákladnéprávanasúdnuochranu
bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať
z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu zákonnosti tak, aby
bolazabezpečenáspravodliváochranaprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov.Pokiaľjepotomúčelom

ustanovenia§93ods.2,vspojenís§93ods.4O.s.p.zvýšiťochranuurčitýchsubjektovprostredníctvom
právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov týchto subjektov, nemožno
mať pochybnosti o tom, že je v súlade
s uvedeným účelom právnej úpravy, uvedeným právnickým osobám zabezpečiť účinné právne
prostriedky ochrany, ktoré by mohli v prospech chránených subjektov využiť.

Novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015
neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie§-u 93 ods. 2 a 3 O. s. p. je možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od
01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu
pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Z. z.

ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade
nevyplýva, že by uvedená novela zák.
č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na
vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 nemožno
aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej

úpravy,ktorátakétopodmienkyprevznikvedľajšiehoúčastníctvanezakotvovala,pretožebysatakpodľa
novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu
účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.

I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že

ust. § 142 ods. 1 O. s. p. je predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia
v prípade, ak účastník konania je v konaní v celom rozsahu úspešný. Okolnosť, že odporca, ako i
vedľajší účastník na strane odporcu boli v konaní v celom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani
samotným navrhovateľom. Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade
trov konania rozhodol, a voči ktorému navrhovateľ podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý

námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri
rozhodovaní o náhrade trov konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nepovažuje odvolanie navrhovateľa za dôvodné
a napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na
strane odporcu považoval v celom rozsahu za vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.
s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p. Navrhovateľ v odvolacom konaní nebol
úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný,
avšak náhradu trov odvolacieho konania si v zmysle ust. § 151 ods. 1, veta prvá O. s. p. neuplatnil,

a z obsahu spisu im žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Ani vedľajší účastník na strane
odporcu si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, tieto mu zo spisu nevyplývajú, preto odvolací
súd rozhodol, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.