Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214225841
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7214225841.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky R. V. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v V. na T. č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 proti odporcovi M. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v V. na T. X zastúpeného advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom Advokátskej kancelárie
v Košiciach na Štúrovej č. 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletému H. V. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.4.2015 č.k. 41P 130/2014-140 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaväzuje odporcu prispievať na výživu
maloletého H. V. nar. X.X.XXXX na čas po rozvode 150 Eur mesačne, ktoré je povinný prispievať vždy
do 15-teho dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.

Odmieta odvolanie proti výroku o úprave styku odporcu s maloletým H..

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 29.4.2015 č.k. 41P 130/2014-140 rozviedol manželstvo navrhovateľky
R. V. rodenej Q. s odporcom M. V. uzavreté XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu

Mestskej časti V. - L. Y. vo zväzku 120 ročník 2003 strana 149 pod poradovým číslom 140. Maloletého
H. V. nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého
H. 130 Eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 15-teho dňa v mesiaci k
rukám navrhovateľky. Schválil dohodu rodičov o úprave styku tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s
maloletým H. každý párny víkend od piatka od 15:30 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že odporca
v stanovenom čase prevezme dieťa pred bytom navrhovateľky a navrhovateľka mu v stanovenom čase

pred svojim bytom dieťa riadne pripravené odovzdá a následne v stanovenom čase dieťa odporca
odovzdá navrhovateľke pred jej bytom a navrhovateľka v stanovenom čase dieťa riadne prevezme od
odporcu pred svojim bytom. Zaviazal nahradiť trovy štátu navrhovateľku v sume 30,93 Eur a odporcu v
sume 30,94 Eur na účet Okresného súdu Košice II do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

O vyživovacej povinnosti odporcu k maloletému Dávidovi rozhodol na základe zistenia, že rozsudkom

Okresného súdu Košice II z 15.4.2015 č.k. 23P 269/2014-87 v spojení s opravným uznesením z
21.4.2015 č.k. 23P 269/2014-97 bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je
oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok, zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého H. 150 Eur mesačne od 1.9.2014 vždy do 15-teho dňa tohoktorého mesiaca dopredu k rukám matky dieťaťa, dlžné výživné 723,27 Eur za obdobie od 1.9.2014 do
31.3.2015 zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa a upravil styk
otca s maloletým H. každý párny víkend od piatku od 15:30 hod. do nedele do 14:30 hod., v prevyšujúcej

časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.5.2015. Rovnako zistil, že v čase rozhodovania
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práva a povinností k maloletému H., matka bola
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vykonávala prácu na dohodu o pracovnej činnosti od
1.11.2008 v Židovskej náboženskej obci v Košiciach na A. X s čistým mesačným príjmom 90 Eur. Na

strane odporcu zistil, že je zamestnaný v spoločnosti R. L., s.r.o. C. X v V. ako vedúci smeny v sklade s
čistým mesačným príjmom 599,51 Eur. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletý H., ktorý je
žiakom 2. ročníka Špeciálnej základnej školy na L. ulici v V.. U dieťaťa bola zistená dyslexia a oslabená
sluchová pamäť a správa Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v V. z 22.1.2014 a
1.12.2014 doporučila preradenie maloletého do špeciálnej triedy pre žiakov s narušenou komunikačnou
schopnosťou a po kontrolnom špeciálno-pedagogickom vyšetrení doporučila maloletému pokračovať

vo vzdelávaní v podmienkach špeciálnej triedy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou
podľa príslušného vzdelávacieho programu, t.j. vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho plánu
s úpravou učebných osnov, uplatňovať odporúčanie logopedičky vo výchovno-vzdelávacom procese,
vo všetkých vyučovacích predmetoch zohľadniť špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa
a uplatňovať individuálny prístup a pokračovať v odbornej logopedickej starostlivosti. Z výpovede

navrhovateľky zistil, že náklady na maloletého syna predstavujú 470,50 Eur mesačne (polovica nákladov
spojených s užívaním bytu 87,50 Eur, mesačný cestovný lístok 10 Eur, obedy v školskej jedálni 20 Eur,
poplatok za školský klub 11 Eur, triedny fond 20 Eur polročne, oblečenie a obuv 45 Eur, hygienické
potreby 15 Eur, školské potreby 10 Eur, vitamíny a lieky 15 Eur, strava 180 Eur, voľno - časové aktivity a
kultúrneaktivity15Eurahračky15Eur)avlastnénáklady87,50Eurnabývanie,mesačnýcestovnýlístok

20 Eur, oblečenie a obuv 50 Eur, hygienické potreby 30 Eur, strava 200 Eur, mobilný telefón a voľno-
časové aktivity 50 Eur a splátka pôžičky 33 Eur. Z výpovede odporcu zistil, že jeho cestovné náklady sú
141 Eur mesačne, poplatok za mobil 12 Eur mesačne, výdavky na stravu a bývanie u rodičov 150 Eur
mesačne a výdavky na veci zakúpené maloletému synovi za obdobie október až december 2014. Na
základe takto zisteného skutkového stavu zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého H. 130 Eur

mesačne, ktoré považoval za primerané odôvodneným potrebám maloletého vo veku 9 rokov, ako aj
možnostiam a schopnostiam odporcu. Konštatoval, že vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú
obidvaja rodičia a z príjmu odporcu 599 Eur po zohľadnení cestovných nákladov do zamestnania (141
Eur), ktoré mu vznikli potom, ako sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou ku svojim
rodičom a sú nevyhnutné za účelom dosiahnutia príjmu z pracovného pomeru a tiež nákladov na stravu

80 Eur mesačne, ktoré konajúci súd považoval za primerané oproti výdavkom na stravu uplatnených
matkou pre seba a pre maloleté dieťa. Dospel k záveru, že výživné 130 Eur mesačne zodpovedá
zisteným pomerom berúc do úvahy, že odporca stávkuje a táto činnosť je spojená aj s príjmom. Dohoda
rodičov o úprave styku odporcu s maloletým H. sa stala súčasťou rozhodnutia rozvode (§ 25 ods. 1
Zákona o rodine). Zistený skutkový stav o vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému H. na čas

po rozvode posúdil a rozhodol podľa § 24 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona
o rodine.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o výživnom a úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutých

výrokoch a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého 150 Eur mesačne a upravil styk otca s
maloletým každý párny víkend od soboty 10:00 hod. do nedele do 15:00 hod.. Konštatovala, že je v
možnostiach a schopnostiach odporcu, aby prispieval na výživu maloletého primerane jeho potrebám
150 Eur mesačne, napokon takto bola určená vyživovacia povinnosť odporcu voči maloletému aj na čas
do rozvodu manželstva (rozsudok Okresného súdu Košice II z 15.4.2015 sp. zn. 23P 269/2014), ktoré je

právoplatné. Vyjadril názor, že niet nijakého dôvodu pri nezmenenej situácii v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa do rozvodu upraviť vyživovaciu povinnosť odporcu inak po rozvode manželstva, keďže
medzitýmitorozhodnutiamiuplynulo14dní.Navyšemázato,žezpredloženýchvýpisovzoZUNObanky
je zrejmé, že odporca disponuje zo stávkovania vyššími príjmami, než je jeho oficiálne deklarovaný
príjem. Poukázala na to, že odporca od vyhlásenia rozsudku, t.j. 29.4.2015 neprišiel po syna ani

jedinýkrát a čakanie na príchod otca, ktoré neviedlo k ničomu, pôsobilo na dieťa veľmi zle. Vzhľadom na
to, že odporca bez akéhokoľvek zdôvodnenia nevyužíva stanovený rozsah styku dohodnutý v priebehu
konania na súde prvého stupňa preto, je postačujúce, aby mal styk upravený od soboty do nedele.
Odvolanie doplnila písomným stanoviskom 5.10.2015, v ktorom poukázala na to, že odporcom plnenévýživné pri jej veľmi nízkom príjme ledva postačuje na zabezpečenie najnevyhnutnejších potrieb pre
syna a je namieste, aby odporca na čas po rozvode bol zaviazaný platiť výživné 150 Eur mesačne.
Konštatovala, že v súčasnosti odporca styk realizuje v zmysle rozhodnutia súdu, ale syn odmieta k nemu

ísť, napokon ide, avšak znáša to zle.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril názor, že výživné 130 Eur mesačne zo svojho príjmu a
nevyhnutných výdavkoch považuje za nadštandardné a aby pokryl výdavky, pracuje vysoko nad rámec
týždenného pracovného času vrátane víkendov a mimo domova. Vyjadril pochybnosti, že ním platené

výživné slúži naozaj potrebám syna, ktorého matka nedostatočne oblieka v čase styku. Ohradil sa voči
tvrdeniam navrhovateľky o príjmoch zo stávkovania, ktoré aj keď v minulosti mal v nepatrnej výške, boli
to príležitostné náhodné výhry aj prehry s nulovým efektom a v súčasnosti sa tejto činnosti nevenuje.
Tiež uviedol, že v rozhodnutí súdu omylom bol určený styk každý druhý párny týždeň na rozdiel od
jeho návrhu každý druhý nepárny týždeň, preto istý čas mu trvalo, kým dohodol so zamestnávateľom
prehodenie pracovných smien, ale po doriešení týchto nezrovnalostí sa so synom v súlade s dohodou

stretáva. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdil.

Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a

majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 tohto
zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal

všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, použil správne
ustanovenie Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel tak
k nesprávnym právnym záverom, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutom výroku o výživnom a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého H. 150 Eur mesačne

od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania. Z pripojeného spisu Okresného
súdu Košice II sp. zn. 23P 269/2014 zistil, že rozsudkom z 15.4.2015 č.k. 23P 269/2014-87 v spojení
s opravným uznesením z 21.4.2015 č.k. 23P 269/2014-97 boli upravené práva a povinnosti rodičov
k maloletému H. na čas do rozvodu manželstva, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.5.2015.
Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase tejto úpravy výživného s pomermi existujúcimi

v čase rozhodovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. na čas po
rozvode dospel k presvedčeniu, že totožné pomery rodičov a rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa
dôsledne zistené v obidvoch konaniach jednoznačne odôvodňujú určenie výživného rovnako 150 Eur
mesačne aj na čas po rozvode manželstva lebo nebola preukázaná žiadna podstatná zmena pomerov
odôvodňujúca iný rozsah výživného na čas po rozvode. Odvolací súd je toho presvedčenia, že odporca

je schopný zo svojho príjmu uspokojovať vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného
štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojmu maloletému
synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má
mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež poznamenáva, ževýživné 150 Eur mesačne pre maloletého H., ktoré predstavuje výživné 5 Eur na jeden deň zohľadňuje
len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že práve navrhovateľka dopĺňa
zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj tým, že sa

o maloletého syna osobne stará a dobrovoľne si plní voči nemu vyživovaciu povinnosť, preto sú
bez právneho významu pomery navrhovateľky, na ktoré odporca poukazuje v odvolaní. Vo vzťahu k
odvolacím námietkam odporcu odvolací súd poznamenáva, že je vylúčená akákoľvek kompenzácia
výživného, a to aj vo vzťahu k vyporiadaniu BSM. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého H. zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku odporcu s
maloletým H. aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolanie navrhovateľky proti dohode o úprave styku podľa
§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Odvolací súd dospel k tomu presvedčeniu, že súd prvého stupňa dôsledne aplikujúc vyššie citované
zákonné ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o rodine, zákonne rozhodol, ak potom, čo rodičia maloletého H.
uzavreli dohodu, túto implantoval do rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého H., v dôsledku
čoho sa stala súčasťou rozsudku, preto súd prvého stupňa nemal zákonnú možnosť preskúmať túto

dohodu, ale mal povinnosť implantovať ju do rozsudku bez povinnosti vykonať dokazovanie, na základe
ktorého by mohol v merite veci rozhodovať.

Podľa § 201 vety prvej O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 201 O.s.p. nepochybne

vyplýva, že odvolanie môže podať iba ten účastník konania, ktorého práva boli rozhodnutím dotknuté. Na
základeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanoveníodvolacísúddospelkpresvedčeniu,
že navrhovateľka, ktorá podala odvolanie proti výroku o úprave styku, je osobou neoprávnenou na
podanie odvolania, pretože tým, že uzavrela s odporcom dohodu, súd jej v plnom rozsahu vyhovel,
rozhodnutím súdu jej práva dotknuté neboli a tiež neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani

na zmenu, ani na zrušenie rozsudku, preto odvolací súd odvolanie navrhovateľky podľa § 218 ods. 1
písm. b/ O.s.p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Z týchto dôvodov odvolací súd
nepreskúmaval dohodu rodičov o úprave styku odporcu s maloletým H. uzavretú v priebehu konania
na súde prvého stupňa a ich dohoda sa stala len súčasťou rozsudku o rozvode manželstva v súlade s
§ 25 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom pred

rozhodovaním súdu, t.j. ingerenciou štátnej moci do rodinných vzťahov.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.