Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204408
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415204408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti H. C., nar.
XX.XX.XXXX, U. C., nar. XX.XX.XXXX a W. C., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v V., deti rodičov N. C., rod. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/X V. a otca Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX L.. otec zastúpený Mgr. Ivica
Štiglitz,advokát,Rožňava,Šafárikova8,ozníženievýživného,oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresného
súdu V. č.k. 3P/106/2015-24 zo dňa 27.08.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd V. rozsudkom č.k. 3P/106/2015-24 zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že otec sa
domáhal zníženia výživného z toho dôvodu, že sa zmenili jeho pomery. K zmene pomerov došlo na
strane otca z dôvodu návratu z C. kde predtým pracoval z dôvodu úmrtia otca a starostlivosti o svoju
matku. Ďalej uviedol, že je zatiaľ nezamestnaný a že spláca dlhy z manželstva s odporkyňou. Výživné
na maloleté deti bolo otcovi určené rozsudkom Okresného súdu V. z 28.01.2014. Súd skonštatoval, že

uplynula veľmi krátka doba na to, aby došlo k zmene pomerov, otec nemusel riešiť svoju situáciu takouto
cestou, je schopný zarábať viac, takže bude musieť hľadať iné riešenie. Z doterajšej situácie súd nevidel
dôvod na zmenu výšky výživného. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Odvolanie odôvodnil tým,
že rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a zaujatosti sudcu.

Uviedol, že platí 270 eur mesačne na tri deti a jeho čistý príjem je v priemere 500 eur mesačne. Výška
nájmu je 100 eur, mesačné náklady na cestovanie do práce sú 40 eur, splácanie dlhov z manželstva,
ktoré sú v celkovej výške cca 10.000 eur, čiže pri svojom príjme nedokáže ani splácať dlhy. Vyjadrenie
sudcu, že otec je schopný zarábať viac a má hľadať iné riešenie, považuje za hlboko urážlivé a
nedomyslené, pretože nezamestnanosť v regióne je vysoká a priemerné platy sú nižšie ako ten aktuálne
jeho. Navrhol, aby súd zveril maloletú H., U. a W. do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo aby
ich zveril do starostlivosti matky a otcovi určil výživné vo výške 150 eur mesačne na všetky tri deti.

Matka rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, nesúhlasí so striedavou výchovou.Otecnáslednýmpodanímdoplnilsvojeodvolanieauviedol,žerozsudokjenepreskúmateľnýasvojvoľný.
Uviedol, že súd prvého stupňa neodôvodnil jasne prečo nebol dôvod na zníženie výživného, odôvodnil
rozhodnutie len svojim vlastným subjektívnym názorom, že uplynula veľmi krátka doba na to, aby došlo k

zmene pomerov a súd nevidí dôvod na zníženie výživného. Uviedol, že zmena pomerov je faktický stav a
zmena sa posudzuje ako taká. Nie je potrebné posudzovať to ako dlho sa menia pomery alebo prípadne
čo, alebo aký neprijateľný majetkový, alebo osobnostný stav je táto zmena pomerov schopná vyvolať
a či tento časový úsek a následky zmeny pomerov sú dostačujúce na vyhovenie návrhu navrhovateľa.
Pôvodne bolo výživné určené rozhodnutím Okresného súdu V. z 28.01.2014 kde otec bol zaviazaný

prispievať na výživné vo výške 100 eur na H., 100 eur na U. a 70 eur na maloletého W.. Toto výživné bol
navrhovateľ schopný platiť aj z dôvodu, že pracoval v C. kde zarábal niekoľkonásobne viac. V čase, keď
navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného, prácu nemal a bol evidovaný na úrade práce. Na výživu
maloletých detí je navrhovateľ schopný prispievať po 70 eur, 70 eur a 40 eur mesačne. Vyššiu sumu nie
je schopný platiť v momentálnej finančnej situácii. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa a znížil výživné na maloleté deti na H. na sumu 70 eur mesačne, na U. na sumu 70 eur

mesačne a na W. na sumu 40 eur mesačne. Uviedol, že si hľadá aktívne prácu vo svojej profesii, ale
aj v iných pracovných oblastiach.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Predmetom konania je zníženie

vyživovacej povinnosti kedy súd porovnáva pomery, ktoré existovali v čase vydania skoršieho
rozhodnutia, a aktuálne pomery. V čase vydania pôvodného rozhodnutia o výživnom z 28.01.20145 otec
pracoval v C., v súčasnosti pracuje na území L. republiky s príjmom 500 eur mesačne. Z výsluchu otca
vyplýva, že v C. mal príjem 570 eur mesačne, mal tam k úhrade náklady spojené s bytom a užívaním,
pracoval na polovičný úväzok. Otec ako dôvod zmeny pomerov uviedol, že sa na územie L. republiky

vrátil z dôvodu, že mu zomrel otec a musí zostať doma pri mame. Pre posúdenie či došlo k zmene
pomerov je potrebné posúdiť aj to, či sa otec skutočne musel vrátiť zo zahraničia kde mal vyšší príjem
ako na L.. Otec ako dôvod tohto konania uviedol, že sa musí starať o svoju matku, z jeho výpovede
vyplýva, že jeho matka má zdravotné problémy, ale toho času je zamestnaná, v meste L. žije aj jej
dcéra. Z vykonaných dôkazov teda nevyplýva potreba, aby otec prestal vykonávať prácu v C. a vrátil

sa na územie L. republiky. Príjem otca sa síce znížil, avšak na základe jeho vlastného rozhodnutia bez
preukázania toho, že takéto vzdanie sa príjmu bolo z jeho strany potrebné a vynútené okolnosťami.
Preto je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zníženie výživného,

Otec v odvolaní uviedol, že rozhodnutie je dôsledkom zaujatosti sudcu, jeho podanie však neobsahuje

podstatné náležitosti ktoré námietka zaujatosti voči sudcovi má mať (§ 15a ods. 3 O.s.p.). Otec
neuviedol dôvod zaujatosti sudcu, ani kedy sa o zaujatosti sudcu dozvedel. V súlade s § 15a ods.
5 O.s.p. na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliada, a preto nebolo
možné rozhodovať o tom, či konajúci sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci. Takisto nebolo možné prihliadať na odvolací návrh otca, ktorý žiadal zveriť deti do striedavej

osobnej starostlivosti, pretože predmetom konania bolo zníženie výživného, nie zmena formy osobnej
starostlivosti o deti. Otec sa zmeny formy osobnej starostlivosti môže domáhať samostatným návrhom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Vecne správny je výrok o trovách konania, ktorý vyplýva z ustanovenia § 146

ods. 1 písm. a) O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
vzhľadom na to, že sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.