Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/835/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814211962
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814211962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s.,
IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany proti odporcovi: O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/
X , P., zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, za účasti
vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom
Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom AK Lučenec, J.
Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.151,08 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 26. marca 2015, č.k. 11C/148/2014- 60 v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Prievidza zo dňa 17.06.2015, č.k. 11C/148/2014-82, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku I. , ktorým návrh zamietol, p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II. o náhrade trov konania odporcu a vedľajšieho
účastníka tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania v sume 397,45 eur, na účet JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho
konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 54,10,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi sumu 358,67,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 21.10.2012 do
zaplatenia a nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 464,56,- eur , na účet
JUDr. Andreja Cifru , advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 1.151,08 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 99,46 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.151,08 eur od 19.6.2014 do zaplatenia a
trovy konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. § 2 písm. a, b/, § 4 ods.1, 2 písm. a/,
g/, ods. 4,5, § 3 ods.6, z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka .

V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES spoločnosťou Home Credit
Slovakia a.s. so sídlom Piešťany dňa 19.6.2003, zmluva vedená pod č. 5305015169. Na základe tejtozmluvy bol odporcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 30.000 Sk s tým, že odporca sa zaviazal
platiť mesačne splátky 1.200 Sk k 20-temu dňu v mesiaci. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové
podmienky, ktoré odporca podpísal. Z prehľadu predloženého navrhovateľom súd zistil zo splátkového

kalendára, že odporca vyčerpal celkom 3.730,58 eur za obdobie od 4.7.2003 do 21.9.2012. Odporca
uhradil navrhovateľovi sumu 4.660,29 eur, čo súd zistil z prehľadu splátok. Odporca teda zaplatil viac
ako čerpal z úveru, pričom sumu, ktorú žiada navrhovateľ vo výške 1.250,54 eur uplatňuje navrhovateľ
podľanázorusúdubez právnehodôvoduztýchtodôvodov.Súdpovažoval Úverovúzmluvuoposkytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov,

lebo v danom prípade ide o revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah
tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky
sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny
úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky,
poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre
možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre

výpočet RPMN. Revolvingový úver funguje na princípe mesačných splátok spotrebiteľa, ktoré si môže
opakovane z účtu aj vybrať, to však neznamená, že nie je možné pri zmluve, ktorá obsahuje len úverový
rámec a mesačné splátky, poskytovateľom peňažnej služby vymedziť povinnosti dlžníka, čo znamená
v danom prípade odporcu tak, aby bolo možné zo strany dlžníka vedieť už pri podpise zmluvy, na
aké nároky okrem vrátenia istiny, ktorú od navrhovateľa vyčerpá, má poskytovateľ služby právo. Tak

ako súd uviedol už vyššie, je zrejmé, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku revolvingového vzťahu,
pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádza z počtu
splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Iná je situácia v priebehu tohto úverového vzťahu, no
napriek tomu nemožno pripustiť situáciu, že uvedenie jednotlivých čiastok úveru je svojvoľné, pretože
musí obsahovať prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa vedel už na začiatku úverového

vzťahu zorientovať, aké nároky vo vzťahu k nemu môže navrhovateľ uplatniť. Spotrebiteľ musí byť
informovaný pred uzavretím zmluvy o úverovom limite, čo aj informovaný odporca bol, o nákladoch
spotrebiteľa, čo odporca nevedel z obsahu tejto zmluvy ani z úverových podmienok, ktoré sú len
všeobecného charakteru, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v priebehu tohto vzťahu, o podmienkach, za ktorých môže

byť zmluva zmenená, o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Rovnako spotrebiteľ musí byť
bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Z obsahu zmluvy len vyplýva
výška úverového rámca 30.000 Sk a mesačné splátky 1.200 Sk. V tejto zmluve absentuje ročná úroková
sadzba, RPMN a rovnako aj poplatky.
Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou tejto zmluvy, ktoré sú však napísané drobným,

nečitateľným písmom a čitateľné len za pomoci lupy. Absencia zmluvných podmienok, ktoré vyžaduje
zákon spôsobuje to, že ide o úver, ktorý bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Z týchto dôvodov
súd dospelkzáveru,ženároknavrhovateľa jenedôvodný, nakoľkoodporcazaplatilvyčerpanýúvertak,
ako súd zistil z prehľadu navrhovateľa v zmysle splátkového kalendára. Odporca čerpal sumu 3.730,58
eur a uhradil 4.660,29 eur.

Pokiaľ žiadal súd zaplatiť sumu, ktorá je predmetom tohto sporu, súd návrh navrhovateľa zamietol
ako nedôvodný s poukazom na vyššie právne zdôvodnenie. Navrhovateľ tento nárok uplatňoval bez
právneho titulu. Súd v priebehu konania pripustil procesným uznesením vzájomný návrh odporcu,
ktorým žiadal vrátiť od navrhovateľa sumu 358,67 eur, čo predstavuje úhrada odporcu za obdobie

od 17.1.2012 do 20.10.2012 každý mesiac vo výške 39,83 eur. Odporca zdôvodnil tento vzájomný
návrh tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu revolvingového úveru, na základe ktorého
navrhovateľ požičiaval odporcovi peňažné prostriedky bez toho, aby odporcu vopred informoval o
výške odplaty a bez toho, aby s odporcom dojednal odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Na
základe predložených listín navrhovateľom možno konštatovať, že navrhovateľ sa bezdôvodne obohatil

na úkor odporcu o sumu 929,71 eur, čo predstavuje rozdiel zaplatených splátok odporcom vo výške
4.660,29 eur - 3.730,58 eur, peňažné prostriedky, ktoré odporca čerpal a ktorú sumu 929,71 eur
prijal navrhovateľ od odporcu plnením bez právneho dôvodu, nakoľko odporca zaplatil viac ako mal
o vyššie uvedenú sumu. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav je možné považovať konanie
navrhovateľa za úmyselné, to znamená, že úmyselne sa obohatil na úkor odporcu, pričom je možné

aplikovať vzhľadom na tento právny záver § 107 ods.2 Občianskeho zákona 10-ročnú premlčaciu lehotu,
preto je navrhovateľ povinný vrátiť odporcovi sumu 358,67 eur, teda sumu, ktorú odporca uhradil
navrhovateľovi bez právneho dôvodu (9 mesiacov x 39,83 eur). Na podporu svojho názoru právny
zástupca odporcu poukázal na rozhodnutie KS Prešov č. k. 7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011, ktorý savenuje otázke objektívnej premlčacej doby v trvaní 10 rokov. Právny zástupca odporcu v priebehu
konania upravil úrok z omeškania od 21.10.2012, preto súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi z
titulu bezdôvodného obohatenia 358,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,85 % ročne podľa

nar. vlády č. 87/1995 Z. z.; ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákona. Úrok z
omeškania predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, v danom
prípade ide o výšku úroku 8,75 % ročne. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto súd v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal, rozhodol, že je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov a odporcovi
trovy konania v celkovej výške 464,56 eur. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 4 úkony
právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor žalovaného, vyjadrenie vo veci samej a vzájomný
návrh zo dňa 11.2.2015 a 1 x účasť na pojednávaní dňa 26.3.2015), z čoho odmena za prvé dva
úkony je priznaná z výpočtového základu 1 250,54 eur vo výške 61,41 eur za úkon, spolu 122,82 eur
a za ďalšie dva úkony vyjadrenie vo veci samej a podanie vzájomného návrhu a účasť na pojednávaní

je odmena vypočítaná z výpočtového základu zvýšeného o sumu 358,67 eur po podaní vzájomného
návrhu vo výške 71,37 eur za úkon, t.j. spolu vo výške 142,74 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi aj
režijný paušál za 4 úkony právnej služby, a to 2 krát vo výške 8,04 eur za dva úkony v roku 2014 a 2 krát
vo výške 8,39 eur za dva úkony v roku 2015. Súd priznal právnemu zástupcovi náhradu cestovného v
zmysle § 15 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 1 cestu na pojednávanie dňa 26.3.2015 na trase Lučenec

- Prievidza a späť, čo predstavuje spolu 65,575 eur (240 km, pri základnej náhrade za 1 km 0,183 eur,
pri spotrebe 7 l/100 km a cene paliva 1,289 eur/l). Vzhľadom na to, že v ten istý deň sa právny zástupca
zúčastnil na Okresnom súde Prievidza aj iného pojednávania, súd mu v súlade s jeho vyčíslením trov
priznal cestovné náhrady vo výške 1, t.j. vo výške 32,79 eur. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, pri úkonoch
právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto

miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60-tiny výpočtového základu za
každú aj začatú polhodinu. Náhrada za stratu času v tomto prípade predstavuje sumu 111,84 eur (8
polhodín x 13,98 eur). Vzhľadom na účasť právneho zástupcu na ďalšom pojednávaní v rovnaký deň
však požadoval odmenu v 1, t.j. 55,92 eur, ktorú mu súd aj priznal. Keďže právny zástupca vedľajšieho
účastníka a odporcu je platiteľom DPH, súd mu priznal trovy konania zvýšené o 20% sadzbu DPH. Spolu

trovy konania predstavujú sumu 464,56 eur.

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a
žiadal , aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa eventuálne, aby odvolací
súd zmenil rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odvodňuje tým, že : a/

podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, b/ podľa § 205 ods. 2 písm. F/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, c/ podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, d/ § 205 ods. 2 písm.b/ O.s.p., konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
súdu, že v danom prípade došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu s premlčacou dobou 10
rokov. Súčasne dáva do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prievidza 16C/48/2014 . Navrhovateľ
zastáva názor, že odporca nedokázal úmysel bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ si uplatnil svoj

nárok na základe úverovej zmluvy č. 5305015169 zo dňa 19.06.2003. Odporca podal svoj vzájomný
návrh, ktorý navrhovateľ považuje za premlčaný , nakoľko navrhovateľa nevyzval žiadnym listom o
dobrovoľné plnenie a ani nepostupoval v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami Hlava 8 § 2 písm.
a. Nárok odporcu je premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Navrhovateľ si uplatňoval svoj
nárok na základe platnej úverovej zmluvy, úver riadne zosplatnil a postupoval v súlade so zákonnými

ustanoveniami zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy a v súlade s úverovými zmluvnými
podmienkami. Súd priznal trovy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, pričom neskúmal, či zo
strany vedľajšieho účastníka bolo zjavné, že ide o účelne uplatnené trovy právneho zastúpenia, nakoľko
sa vedľajší účastník iba nanútil do konania bez žiadneho vyjadrenia k veci samej, ktoré nebolo doručené
navrhovateľovi .Vedľajší účastník na strane odporcu si vyúčtoval trovy za náhradu stratu času za účasť

na pojednávaní z Lučenca do Prievidze, pričom v zmysle § 17 od. 1 vyhl. Č. 655/2004 Z.z. je možné
náhradu za stratu času priznať len advokátovi, nie je zamestnancovi ani advokátskemu koncipientovi.
Účelom náhrady za stratu času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním a
je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je advokátomvyslaný na služobnú cestu.Za tento čas advokátskemu koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času,
ale náhrada cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných
povinností v rámci pracovného času, z ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý

advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas tohto času vykonávať inú odbornú prácu. V
prípade priznania náhrady za stratu času by mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím
zastúpenímvrovnakýdeňavrovnakýčasviacerýchkoncipientovalebosvojichzamestnancov,náhrada
za stratu času by bol priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 vyhlášky. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.marca 2014, sp.zn. 6MCdo/5/2013 a Krajského súdu

v Bratislave sp. Zn. 5Co/26/2012 ako aj 3Cob/259/2011. Ministerstvo hospodárstva poskytuje dotácie
spotrebiteľským združeniam , udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi: napr.
Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29.02.2012 udelená dotácia vo výške 4.000,- eur.
Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa by malo mať schopnosť hájiť práva spotrebiteľa samo, a
nie nechať sa zastupovať advokátom. Takýto názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. Zn.
II.ÚS 78/3. Pri podaniach, vyjadreniach a vstupom do konania ide o typologicky rovnaké úkony.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že
predmetná úverová zmluva neobsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch údaj o RPMN ako obligatórnu náležitosť. RPMN nie je uvedená v úverovej zmluve vôbec
a tak je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ poskytovateľ

spotrebiteľského úveru cielene nastaví svoj produkt ta, že nemožno vopred zistiť , za akých podmienok
ho klient kupuje, t.j. aké náklady mu budú vznikať, potom je potrebné hodnotiť takéto dojednanie, ako
odporujúce zákonu. Úverová zmluva zo dňa 19.6.2003 neobsahuje ani údaj v zmysle § 4 ods. 2
písm. a/ cit. zákona a to sumu, počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov, pričom veriteľ
nemôžeodspotrebiteľapožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskom

úvere / § 4 ods. 5 cit. Zákona/. Veriteľ nemá nárok na zaplatenie úrokov alebo iných poplatkov, ktoré
nie sú so spotrebiteľom dojednané priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Novelizáciou zákona
č. 258/2001 Z.z., účinnou od 01.01.2008, bol ako obligatórna náležitosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere vyžadovaný údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o
ročnej úrokovej sadzbe. Pokiaľ sa nenachádzajú všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej úverovej

zmluvy v texte hlavnej zmluvy a sú len súčasťou jednoliateho miniatúrneho textu formálne nedostupných
obchodných podmienok, potom súd správne rozhodol, keď žalobu v časti o zaplatenie úrokov a
iných poplatkov zamietol. Vychádzajúc z judikačnej praxe v daných spotrebiteľských veciach jen
zrejmé, že v prevažnej miere spotrebiteľ nie je schopný pochopiť obsah zložitej právnej terminológie,
naviac k tomu ešte nečitateľný . Úverová zmluva je písaná drobným, ťažko čitateľným písmom s

množstvom neprehľadných povinností ukladaných žalovanému, čo predstavuje nekalú praktiku v zmysle
Smernice Rady 93/13/EHS . Odporca reálne čerpal peňažné prostriedky vo výške 3.730,58,- eur a
navrhovateľovi zaplatil sumu 4.660,29,- eur. Ide o plnenie bez právneho titulu, čo zakladá na strane
spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie
úrokov a poplatkov, keďže tieto neboli platne dojednané. Odporca si uplatnil vzájomným návrhom sumu

358,67,- eur voči navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia . Uplatnený nárok pozostáva zo
súčtu úhrad, ktoré uskutočnil v období od 17.01.2012 do 20.12.2012/ prvá úhrada bola uskutočnená
dňa 17.01.2012 v sume 39,83,- eur/. Na podporu svojej argumentácie k otázke premlčania poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.03.2013, sp. zn. 3Co/41/2012 a a zo dňa
06.11.2013 , sp. zn. 3Co/178/2013. Je potrebné považovať bezdôvodné obohatenie navrhovateľa

za úmyselné, pri ktorom platí v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka desaťročná objektívna
premlčacia lehota. Vzájomný návrh bol podaný v rámci subjektívnej premlčacej lehoty. Písomné podania
navrhovateľa , resp. jeho právneho zástupcu sú formulárové, bez hlbšej analýzy konkrétnej právnej
veci a zastupovanie odporcu bolo opodstatnené. V žiadnom zo svojich ustanovení vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov neustanovuje, že advokátskemu koncipientovi pri právnych

úkonoch vykonávaných mimo sídla advokátskej kancelárie nevzniká nárok na náhradu za stratu
času. Navrhovateľ podal nedôvodný návrh, čo právny zástupca odporcu v konaní svojim aktívnym
vystupovaním opodstatnene namietal, preto súd správne rozhodol o trovách konania. V predmetnej
veci neexistujú žiadne zákonné dôvody a ani žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by bolo možné náhradu trov konania úspešnému odporcovi nepriznať. Argumentáciu navrhovateľa

ohľadne dotácií spotrebiteľským združením považujú vo vzťahu k prejednávacej veci za irelevantné.
Navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a navrhovateľa zaviazať aj na náhradu trov
odvolacieho konania.Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd Trenčín preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok

okresného súdu je potrebné vo výroku I. , podľa § 219 ods . 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p , podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. / v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ O.s.p. , § 205 ods.
2 písm. c/ O.s.p. / súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností/ , § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. / súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam/ a § 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p. / rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní nekonkretizuje, v čom vidí opodstatnenosť uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v nadväznosti na ust. § 221 ods . 1 písm. f/ O.s.p. a neuvádza,
akým spôsobom mu súd prvého stupňa mal odňať možnosť konať pred súdom.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom dôsledkom toho je, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne,
že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za nesprávne právne posúdenie veci / dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f / O.s.p. / sa
považuje podľa súdnej praxe mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo

použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyhodnotil Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
a vydaní a používaní platobnej karty YES za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov , nakoľko v zmluve
absentuje ročná úroková sadzba, RPMN a rovnako aj poplatky. Všeobecné obchodné podmienky sú

súčasťou tejto zmluvy, ktoré sú však napísané drobným, nečitateľným písmom a čitateľné len za pomoci
lupy. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to na obligatórne
náležitosti zmluvy, podľa písm. /a - suma poplatkov, písm. g/ - ročná percentuálna miera nákladov ako
aj ust. § 3 ods. 6 cit. zákona.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že uzavretá zmluva neobsahuje
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované ust. § 4 z.č. 258/2001 Z.z. , a preto sa
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - m/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere , účinnom v čase

uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad.

Hlavný význam predmetného ustanovenia spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy

informovaný , v akej výške je ročná úroková sadzba, RPMN , poplatky.

Účelom náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z., je informovanie spotrebiteľa, aby vedel
rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať
sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho

platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené
nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška
úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa,
ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená. Uvedené údaje zmluva
neobsahuje.

V zmluve o úvere chýba akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj predstavuje
jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z..
S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy však v ust. § 4 ods

2 písm. g/ poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a to v tom, že v prípade , ak nie je ročná
percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Pri takejto právnej úprave, ak zmluva údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
neobsahuje, odporcovi nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Z
týchto dôvodov sa možno stotožniť so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k argumentácii, že

spotrebiteľ pre uzavretím zmluvy musí byť informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov v
priebehu tohto vzťahu, o podmienkach za ktorých môže byť zmluva zmenená, o spôsobe a termíne
skončenia zmluvného vzťahu. Rovnako spotrebiteľ musí byť bezodkladne informovaný o zmene ročnej
percentuálnej miere nákladov. Neprijateľné z hľadiska spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie dátumu

poslednej splátky.

Keďže odporcovi bol podľa karty klienta poskytnutý úver v celkovej výške 3.730,58,- eur, pričom odporca
zaplatil 4.660,29,- eur , úver bol zaplatený, preto návrh na začatie konania a zaplatenia ďalšej sumy
bolo potrebné považovať za nedôvodný.

Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu vzniklo na strane navrhovateľa bezdôvodné obohatenie,
ktoré musí vydať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. S neuvedením ročnej percentuálnej
miery nákladov zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy však sankciu
neplatnosti nespájal. Preto pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez

právneho dôvodu sa muselo vychádzať z ustanovenia § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.Správny je i záver súdu prvého stupňa o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane
navrhovateľa v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo
dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

Navrhovateľ ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a
teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca
uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách

rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru.

Námietka navrhovateľa, že odporca podal vzájomný návrh, ktorý považuje navrhovateľ za premlčaný,
nakoľko odporca nevyzval navrhovateľa žiadnym listom na dobrovoľné plnenie a nepostupoval v súlade
s úverovými zmluvnými podmienkami Hlava 8 § 2 písm. a, nie je dôvodná. Vedľajší účastník na strane
odporcu podal vyjadrenie k návrhu ako i vzájomný návrh, čo možno považovať za výzvu na dobrovoľné

plnenie. Nie je zrejmá citácia zmluvných podmienok - Hlava 8, § 2 písm. a , v zmysle ktorého klient je
povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením
minimálne dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú

subjektívnu a trojročnú , resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne došlo a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.

Pokiaľ navrhovateľ vzniesol námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia, túto považoval
odvolací súd za nedôvodnú. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu , keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo
nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o

bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže
začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto
sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých
môže podať návrh o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia , t.j. keď nadobudne vedomosť o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Ako vyplýva z obsahu spisu , odporca ,

prostredníctvom vedľajšieho účastníka , podal dňa 16.02.2015 vzájomný návrh, pričom o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania sa odporca dozvedel na základe oznámenia súdu dňa 20.11.2014.
Vedľajší účastník vo vyjadrení uviedol, že odporca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až po porade
s právnym zástupcom koncom decembra 2014. Pri posudzovaní otázky začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby vychádzal odvolací súd z rozhodujúceho okamihu, kedy sa odporca skutočne dozvedel

o tom, že sa navrhovateľ na jeho úkor bezdôvodne obohatil a to spísaním vzájomného návrhu dňa
11.02.2015, doručeného na okresný súd dňa 16.02.2015. Objektívna premlčacia doba je desaťročná,
preto námietka navrhovateľa o premlčaní nároku odporcu nie je dôvodná .

Námietky navrhovateľa, že vedľajší účastník sa nanútil do konania bez vyjadrenia k veci samej, ktoré

nebolo doručené navrhovateľovi, nie sú dôvodné. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu okresného súdu ,
podaním zo dňa 03.12.2014 podal vedľajší účastník na strane odporcu odpor voči platobnému rozkazu
zo dňa 20.11.2014. Rovnako sa vedľajší účastník písomne vyjadril dňa 16.02.2015, pričom podal
vzájomný návrh. Písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhovateľ prevzal
dňa 25.03.2015, čo osobne potvrdil na doručenke . Vedľajší účastník na strane odporcu namietal , že

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať obligatórne náležitosti, pričom v predmetnej zmluve
absentuje údaj o RPMN, dojednanie o úrokoch a poplatkoch za poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Odporca uhradil navrhovateľovi celkovo sumu vo výške 4.660,29,- eur, pričom odporca reálne čerpal
od navrhovateľa finančné prostriedky vo výške 3.730,58,- eur. Súčasne podal vzájomný návrh, ktorý si
uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 358,67,- eur.

Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo
orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania, ako aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,resp. § 25 O.s.p., aj za situácie, že účastní(aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné
práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručené právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.

Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť
účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Odvolací súd v tak danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa
neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva
odporcu ako spotrebiteľa. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať

predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom odporca aj v nadväznosti na
intervenciu vedľajšieho účastníka dosiahla procesný úspech v plnom rozsahu. Občiansky súdny
poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v
konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahuje tiež
na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník

má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. V konečnom
dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval poukazy navrhovateľa
v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí,
pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný
nie je.

Odvolací súd v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil výrok rozsudku v časti trov konania a odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške
397,45,- eur a na ich náhradu zaviazal navrhovateľa.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby / prevzatie a príprava, odpor
odporcu, vyjadrenie vo veci samej a vzájomný návrh zo dňa 11.2.2015 a účasť na pojednávaní dňa
26.3.2015/ , z čoho odmena za prvé dva úkony je po á 61,41- eur za úkon/ priznaná z výpočtového
základu 1.250,54,- eur/ , za ďalšie dva úkony po á 71,37,- eur / priznaná z výpočtového základu
zvýšeného o sumu 358,67,- eur/, režijný paušál 2x po á 8,04,- eur a 2x po á 8,39,- eur, cestovné za 1

cestu na pojednávanie dňa 26.3.2015 Lučenec-Prievidza a späť, spolu 65,575/ 240 km , pri základnej
náhrade za 1 km 0,183,- eur, pri spotrebe 7l/100 km a cene paliva 1,289,- eur/l/. Vzhľadom na to ,že v
ten istý deň s právny zástupca zúčastnil na Okresnom úde Prievidza aj iného pojednávania, súd mu v
súlade s jeho vyčíslením trov cestovné náhrady vo výške 1, t.j. vo výške 32,79,- eur, + 20 % DPH.

V zmysle ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov
náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo
ustanovenia na to oprávneným orgánom.

V zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za
čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú hodinu.

V súvislosti so zastúpením odporcu na pojednávaní konanom dňa 26.3.2015 odvolací súd nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu za stratu času uplatnenú podľa § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Podľa
tohto ustanovenia náhrada za stratu času patrí advokátovi za predpokladu, že vykonáva úkony právnej
služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však pojednávaní dňa 26.3.2015 zúčastnil
advokátsky koncipient Mgr. Radoslav Kulich, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo

na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času advokátovi je
upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/91 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Toto
ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta ( § 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.).
Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie

sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom
prípade, ak úkon právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Účelom náhrady
straty času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu za čas ,
počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu. Prisúdená náhrada za stratu času je riadnympríjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta, ktorý je advokátom vyslaný na
služobnú cestu. Za tento čas advokátskemu koncipientovi nepatrí náhrada za stratu času, ale náhrada
cestovných výdavkov v zmysle zákona o cestovných náhradách. Ide o plnenie pracovných povinností v

rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý advokátskeho
koncipienta zamestnáva, môže počas tohto času vykonávať inú odbornú prácu. Ak by súd priznal
náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť advokátskemu
koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, ako aj
z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade priznania

náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v rovnaký deň
a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu času by bola
priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 označenej vyhlášky.

Nakoľko uvedeného pojednávania na tunajšom súde sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v
pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim odporcu , náhradu za stratu času za pojednávania

dňa 26.3.2015 súd nepriznal.

Záverom odvolací súd poukazuje, že z úradnej činnosti Krajského súdu v Trenčíne je známe, že už v
konaní vedenom na tunajšom súde, sp. zn. 4Co 312/2013 súd nepriznal advokátskemu koncipientovi
náhradu za stratu času stráveného cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť.

V odvolacom konaní bol úspešnejší odporca , pričom je zastúpený v konaní advokátom JUDr. Andrejom
Cifrom,ktorývšakzastupovalajvedľajšieho účastníkanastraneodporcu,Združenienaochranuobčana
spotrebiteľa, ktorému aj súd prvého stupňa priznal náhradu trov prvostupňového konania. V odvolacom
konaní podal vedľajší účastník vyjadrenie k odvolaniu, a preto bola náhrada trov odvolacieho konania

priznaná vedľajšiemu účastníkovi / § 224 ods . 1 v spojení s ust. § 142 ods ...O.s.p. / Trovy pritom
spočívali v odmene za právne zastúpenie stanovenej podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pričom
základ pre stanovenie odmeny tvorí suma tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie
k odvolaniu predstavuje sumu 71,37,- eur zníženú v zmysle § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. na polovicu /
vyjadrenie k odvolaniu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej/, t.j. 36,69,- eur + 8,39,- eur režijný paušál

spolu 45,08,- eur+ 20% DPH, spolu 54,10 ,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .