Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204779
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613204779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO:35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 30. 6. 2014 č.k. 5C/287/2013 - 28, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. 5C/287/2013 - 28 žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu
trov konania a žalobca nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca
sa domáhal zaplatenia škody 2.928,43 eur a nemajetkovej ujmy 585,69 eur titulom porušenia povinnosti
vyplývajúcej z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., že o žiadosti o udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi má exekučný súd rozhodnúť do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Žalobca ako
oprávnený viedol exekúciu proti povinnému Jaroslavovi Mihalikovi, kde exekučným súdom bol Okresný
súd Bardejov. Porušením povinností z Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) u žalobcu mala

vzniknúť majetková škoda 2.928,43 eur, čo predstavuje istinu a príslušenstvo, ktoré už nemôže byť
viac priznané rozhodnutím všeobecných súdov v občianskom konaní a nemajetková ujma, ako 20 % z
uplatnenej istiny, t.j. 585,69 eur. Nesprávny úradný postup bol dôsledkom nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do majetkových práv
žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímnych očakávaní, že správnym a
zákonným postupom súdom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Nemajetková ujma je odškodnenie za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ktoré ovplyvnili podnikateľské plánovanie a rozhodovanie, keď došlo k

porušeniu jeho práv a strate legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnej lehote stav predpokladaný
zákonom, čím došlo k strate dôvery v spravodlivé riešenie veci a v konečnom dôsledku vzniklo riziko
ohrozenia vymoženia pohľadávky cestou exekúcie.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobca nedoložil ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci exekučné
konanie, vznik škody a nemajetkovej ujmy. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. Nie je ani jasný nárok titulom náhrady škody a nie je jasný

ani nárok pri nemajetkovej ujme, či sa jedná o nesprávny úradný postup z dôvodov prieťahov alebo
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Naviac o otázke prieťahov v súdnom konaní rozhoduje
Ústavný súd SR.Žalovaná poukázala na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola
doručená žalovanej 23. 4. 2012, ale už dňa 27. 9. 2012 bola podaná na okresný súd žaloba, t.j.
pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na vyjadrenie k nároku na predbežné prerokovanie návrhu. Žaloba

je predčasná. Predčasným podaním žaloby žalobca znemožnil akúkoľvek možnosť predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom.

Žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota vyplývajúca z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č.
233/1995 Z.z. platí len v prípadoch, ak je vydané poverenie súdnemu exekútorovi. 15-dňová lehota

neplatí v prípadoch, ak súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia. Ďalej sa poukazuje na to, že aj
podľa judikovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR, samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a výšku škody. Žalovaná nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu v takej výške, ako si uplatnil, pretože nepreukázal vznik ani

výšku škody. Ak žalobca poukazuje na to, že došlo k nevymožiteľnosti jeho pohľadávky, tak nulitný
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicata, pre ktorú by nemohol žalobca uplatniť
svoje nároky opätovne na súde. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie,
úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné k predmetu konania, keďže náhrada škody a nemajetkovej
ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Požadovanie nemajetkovej ujmy v rozsahu 20 % z

istiny s príslušenstvom nie je podložená akýmkoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na výkon exekúcie uznesením zamietne. Žalobca si uplatnil právo na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov porušenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z porušenia povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone
verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 , ak samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Okresný súd konštatuje, že zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia platí len v prípadoch, ak súd
vyhovie návrhu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. 15-dňová lehota neplatí v prípadoch, ak súd
poverenie nevydá. V exekučnej veci 4Er/604/2010 na Okresnom súde Bardejov proti povinnému K. N.

bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Uznesenie sa stalo právoplatným
dňom 15. 2. 2011.

Súd poukazuje na to, že na prieťahy v súdnom konaní nebolo vydané žiadne rozhodnutie Ústavného
súdu SR a nezačalo ani žiadne disciplinárne konanie.

Exekučný súd v exekučnom konaní je z úradnej moci v exekučnom konaní oprávnený preskúmavať
exekučný titul v spotrebiteľskej veci, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný kompetentným orgánom.
Ak vo veci konal rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, potom jeho rozhodnutie - rozhodcovský
rozsudok je ničotným právnym úkonom, nevyvoláva žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie

nespĺňa predpoklady materiálnej vykonateľnosti. Na základe takéhoto ničotného právneho úkonu nie
je možné viesť nútený výrok rozhodnutia. Iba platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Absolútne neplatný právny úkon má ten následok, ako by právny úkon
uzavretý nikdy nebol. Exekučné súdy sú oprávnené skúmať z úradnej moci rozhodcovské zmluvy a
rozhodcovského rozsudku, preto v súlade s § 44 Exekučného poriadku exekučné súdy vykonávajú svoje

oprávnenia a preskúmavajú exekučné tituly, čo nie je v rozpore so zákonom. V spornej exekučnej veci
bolo konštatované, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, vo veci rozhodoval
rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, preto žiadosť súdnemu exekútorovi na udelenie poverenia
bola zamietnutá.Rozhodnutie exekučného súdu neznamená prekážku v tom, aby žalobca svoje právo neuplatnil v
súdnom konaní. Tu sa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3Cdo/227/2012 z 27. 5.

2013. Keďže žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, výšku škody, resp. nepreukázal nemajetkovú
ujmu a rozhodnutie exekučného súdu nemohlo zasiahnuť do právom chránených záujmov žalobcu,
neostalo súdu prvého stupňa nič iné, ako návrh ako nedôvodný zamietnuť. Nevymožiteľnosť pohľadávky
nebola záležitosťou nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu,
ale bola to práve prekážka v postupe žalobcu, ktorý vymáha pohľadávku z rozhodcovského rozsudku,

kde rozhodca nemal právomoc na vydanie rozhodnutia, pretože nemal platne uzavretú rozhodcovskú
zmluvu. Okresný súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov
v súdnom konaní. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu
trov konania nežiadala, resp. si ich neuplatnila, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov

konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť.
Súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. Nie je možné, aby súd intepretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti

a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Súd svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo
nie je prípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastával názor, že účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty.
Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril

legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto
legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorej z
hľadiska ochrany zákonného práva na spravodlivý súdny proces je neakceptovateľný.

Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Štrasburského súdu, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní

vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvnená mimosúdnymi faktormi, ako
napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod.

Žalobca poukázal na to, že súd nevykonal dôkaz, a to znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v
Bratislave č. 1/2014. Súd ani neoboznámil znalecký posudok, čím nevykonal potrebné dokazovanie.

Žalobca namieta, že nedošlo k prerušeniu konania, aj keď žalobca položil prejudiciálnu otázku
Ústavnému súdu SR. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutieazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd zistí rozpor v žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok tak dáva súdom z úradnej moci

povinnosť skúmať žiadosť o udelenie poverenia a limituje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej zmluve,

kde exekučný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto ako neprijateľná zmluvná
podmienka je podľa § 52 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. neplatná. Preto žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi, ale táto lehota je stanovená len pre prípady, že takýto návrh je bezchybný. 15-dňová lehota

niejestanovenápreprípady,keďsúdnevyhovienávrhunaudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,aj
keďsažalobcadomnieva,žeajvtakomtoprípadebymalaplatiť15-dňoválehotanavydanierozhodnutia
ozamietnutínávrhunavydaniepovereniasúdnemuexekútorovi.VExekučnomporiadkuniejepovinnosť
na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia v konkrétnej lehote, preto nemôže
dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej

lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď takýto
nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia
o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa ani žalobca domáhať náhrady škody za
nedodržanie neexistujúcej zákonnej lehoty, keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom.

Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody prostredníctvom istiny a príslušenstva, ktoré viac
nemôže byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Sám žalobca si zapríčinil to, že v
exekučnom konaní sa nemohol domôcť svojho nároku, pretože uzavrel neplatnú rozhodcovskú zmluvu s

dlžníkom ako povinným. Ak exekučný súd zistí neplatné rozhodcovské doložky a konštatoval nedostatok
právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu ako oprávneného. Takáto chyba oprávneného nemôže
byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu so
zákonom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, keď návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.
Nárok na škodu 2.928,43 eur, ako súčtu istiny a príslušenstva, nedal žalobca nijako osvetlený a

zdôvodnený, ide len o paušálne sumy v rovnici, ak nie istina, potom je to škoda.

Pokiaľ ide o majetkovú ujmu v rozsahu 2.928,43 eur, ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu, tak pochybenie žalobcu v
exekučnom konaní pri vymáhaní nároku z rozhodnutia rozhodcu bez platnej rozhodcovskej zmluvy

nemôže byť základom nároku na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z. Keď nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie nároku žalobcu bez zbytočného prieťahu,
nevznikol mu ani nárok na nemajetkovú ujmu.

Nevydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v 15-dňovej

lehote nemôže byť tou prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku zo zmenky
alebo úverovej zmluvy iným spôsobom, ako výkonom rozhodnutia. Z toho dôvodu nevznikol žalobcovi
nárok na uplatnenie návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Odvolací súd preto potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Čo sa týka odvolacieho dôvodu žalobcu, že súd nevychádzal zo znaleckého posudku č. 1/2014, tak
takýto znalecký posudok je bez významu vzhľadom na právne hodnotenie, že v Exekučnom poriadku
nie je stanovená 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi.
Ak žalobca poukazuje na stratu dôvery v právo a spravodlivosť a z toho vymáha nemajetkovú ujmu v
rozsahu 20 % z uplatnenej istiny, tak ani tu žalobca neosvedčil nárok na nemajetkovú ujmu, keďže právo

žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní bolo pochybné z dôvodu neexistujúceho právoplatného
a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou.
Sám žalobca zavinil neúspech v exekučnom konaní.

Čo sa týka námietky prerušenia konania, pretože bola podávaná ústavná sťažnosť, táto námietka sa

objavila len v odvolacom konaní, pričom žiaden návrh na prerušenie konania vo veci samej podaný
nebol. Preto sa ani okresný súd nemohol zaoberať návrhom na prerušenie konania. Žalobca v konaní
len žiadal vydať medzitýmny rozsudok o zodpovednosti štátu za škodu, ktorá vznikla spoločnosti
POHOTOVOSŤ.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania.
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa. Úspešná žalovaná
si náhradu trov konania nežiadala, resp. neuplatnila, preto podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. nemohla byť úspešnej žalovanej priznaná náhrada trov prvostupňového konania.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli,

preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.