Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sp/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200598
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Púchov, katastrálny odbor so sídlom Púchov, Štefánikova 820 za účasti C. Q., bytom G.,
T. XXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 627/15 zo dňa 4. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu č. V 627/15 zo dňa 4. júna 2015 s a p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok
za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 033/2015-Šte zo
dňa 28.01.2015, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a C. Q. ako záložcom (v
zastúpení na základe Dohôd o splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoc so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v
k. ú. G. vo výlučnom vlastníctve záložcu zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako stavba súp. č. 638
stojaca na pozemku parc. č. XXXX/X a pozemky reg. C KN parc. č. XXXX/X o výmere 69 m2 zastavané

plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 63 m2 zastavané plochy a nádvoria.

Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení, ktorou C. Q. splnomocnil ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci a toho času DSS Nestor o.z.), aby v jeho mene uzatvorilo predmetnú zmluvu
o zriadení záložného práva ako absolútne neplatný právny úkon. Odporca poukázal na ustanovenie §
22 a 37 Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že plnomocenstvo účastníka

C. Q., ktorým splnomocnil občianske združenie, nemožno považovať za takýto právny úkon, nakoľko
splnomocnenecjezjavnespriaznenýsozáložnýmveriteľomakonávrozporesozáujmamizastúpeného.

Včas podaním odvolaním navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že dňa 28.01.2015 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva č. 033/2015-Šte s
C. Q., ktorého zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva

podľa Dohody o splnomocnení. Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na
zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči C. Q. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikliz úverovej zmluvy, najmä pohľadávok na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom
na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľ tvrdil, že dohoda

o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).
Mal za to, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť
svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil občianskemu združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzavretia

zmluvy v jeho vlastníctve. Nesúhlasil so závermi správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred
určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať, a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto
ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z
objektívne zisteného skutkového stavu. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že pre správny orgán
platí zásada spoľahlivo zisteného skutkového stavu, z ktorej vychádza aj povinnosť presne a úplne zistiť
skutkový stav. Napadnuté rozhodnutie však vychádza z ničím nepodložených predpokladov.

Podľa navrhovateľa sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že
záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku.

Okrem toho uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne
použité v rozhodnutí neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody
a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.
Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojim
spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah

správneho spisu.

Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného musí reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z. v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu

(odvolaniu) navrhovateľa nemožno priznať úspech.

PredmetomkonaniavdanejvecijepreskúmanierozhodnutiaodporcučísloV627/15 zodňa04.06.2015,
ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 033/2015-Šte zo dňa 28.01.2015 uzatvorenej medzi navrhovateľom

ako záložným veriteľom a C. Q. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18,
IČO:42180139),predmetomktorejbolioznačenénehnuteľnostivovlastníctvezáložcuzapísanénaliste
vlastníctva č. XXX v k.ú. G., pričom je zrejmé, že sporným problémom je, či túto dohodu o splnomocnení
možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany C. Q. uzatvorená slobodne (či mal reálnu

možnosť výberu splnomocnenca a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a či záujmy splnomocnenca
(ProHelp toho času Nestor DSS) nie sú v rozpore so záujmami C. Q. ako splnomocniteľa.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ a C. Q. uzavreli dňa 19.11.2013 Zmluvu o úvere č. 302003705 a dňa 13.01.2014 Zmluvu
o úvere č. 302003827. Účastník C. Q. pri uzavretí tejto zmluvy podpísal i Dohodu o splnomocnení pre
splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. V uvedenej dohode mal splnomocniť
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa
ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom

ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo
spoluvlastníctve. Združenie malo poučiť C. Q. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností.ZvýpovedeúčastníkaC.Q.nanariadenompojednávanívyplynulo,žetentonemalžiadnuvedomosť, že spolu s dokumentmi týkajúcimi sa zmluvy o úvere podpísal aj dohodu o plnomocenstve.
S nikým zo združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, resp. Nestor DSS nebol nikdy v
kontakte, nikdy o nich nepočul, doposiaľ ho nekontaktovali.

Bolo zistené, že zmluvu o zriadení záložného práva č. 033/2015-Šte zo dňa 28.01.2015 uzavreli
navrhovateľ ako záložný veriteľ a C. Q. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu. Uvedenou zmluvou má
byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 302003705 zo dňa 19.11.2013 a zo

zmluvy č. 302003827 zo dňa 13.01.2014, a to najmä istiny v sume 350 eur a istiny v sume 1.000 eur
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Navrhovateľ podal u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím
zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatný právny úkon.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami
sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, že by prekročil

rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky, napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu

verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do
katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,

záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o

nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má

byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k

pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z. rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle

účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu

nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlades platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi
konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je

rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje
vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný
úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad

ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak, ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o

úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine, na túto závislosť
nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody
o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník
(C. Q.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody

o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe
uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení
má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah C. Q. nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať,

alebo odmietnuť s tým, že by mu nebol poskytnutý úver. C. Q. nemal teda žiadnu možnosť ovplyvniť
osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach apovinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom

sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme: 1. zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy

ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda
o plnomocenstve, ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite
a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe

dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany
splnomocniteľa uzatvorená slobodne a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami C. Q..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, je zrejmé (ako

už bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah
nemohol C. Q. žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať
a podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by mu nebol poskytnutý úver. C. Q. nemal ani žiadnu možnosť
ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných
sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci

pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní
(v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z
uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k
uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i C. Q. uzatvoril
dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným

právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami C. Q. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec namiesto toho, aby
hájil záujem C. Q., uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľa ako záložného

veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v jeho prospech do katastra nehnuteľností,
nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak, ako konanie v príkrom rozpore so
záujmami splnomocniteľa.

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho

i správne závery.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 033/2015-Šte zo dňa
28.01.2015. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľ ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Púchov, ktorá nebola

v konaní úspešná, sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992
Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.