Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208553
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415208553.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci navrhovateľa: Q. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom S., Q. č. XXX/X, zastúpený A. S., bytom S., Q. č. XXX/X, proti odporcovi: I. S.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom S., B. K.. X/XX, adresa pre doručovanie u A. S., D. č. XX, G. K. Z., o určenie
výživného, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 30. 10.
2015 č. k. 18C/251/2015-23,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa
sumou 100 Eur mesačne vopred počnúc dňom 17. 07. 2015 vždy do 20.-teho dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľa. Zročné výživné za obdobie od 17. 07. 2015 do
30. 10. 2015 vo výške 296,53 Eur uložil navrhovateľovi splácať v 10 Eur mesačných splátkach spolu s
bežným výživným pod hrozbou zročnosti celého dlhu v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní poukázal na skutočnosť, že odporca si vyživovaciu
povinnosť naposledy upravenú pred sedemnástimi rokmi vo výške 13,28 Eur plní v rozsahu 20 Eur,

a to dva mesiace. O navrhovateľa neprejavuje žiadny záujem, z dôvodu neplatenia výživného bol aj
odsúdenýknepodmienečnémutrestuodňatiaslobody.Nadrámecvyživovacejpovinnostinavrhovateľovi
neprispieval. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z názoru, že určené výživné zodpovedá
primeraným možnostiam, schopnostiam, ako aj majetkovým pomerom oboch rodičov a primeraným
potrebám navrhovateľa, ktorý má zvýšené výdavky vzhľadom na štúdium na vysokej škole. Pokiaľ ide o
súčasnépomeryodporcu,ktorýdeklarujezdravotnéproblémyanemožnosťzamestnaťsa,prvostupňový
súd poukázal na skutočnosť, že toto svoje tvrdenie žiadny vierohodným dokladom odporca nepreukázal.

Samotná výška predčasného starobného dôchodku zodpovedá podľa názoru súdu jeho pracovnej
aktivite počas produktívnej časti života a z tohto dôvodu nemôže byť na ujmu oprávnených záujmov
navrhovateľa.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie. Tvrdí, že vzhľadom na jeho
majetkové pomery, zdravotné ťažkosti a možnosti by určená výška výživného bola pre neho likvidačná.
Má za to, že je povinný podľa § 62 (Zákona o rodine) plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30 %

zo sumy životného minima, a preto navrhol platiť sumu 30 Eur mesačne. Pripomenul, že navrhovateľ
neuviedol presné príjmy do spoločnej domácnosti, čo by sa v čase podania návrhu dalo kvalifikovať ako
podvod. Tiež doklady uvedené ako dôkazy nie sú relevantné, niektoré sú staršieho dáta a vypovedajú
o prehnaných potrebách navrhovateľa, pretože niektoré veci by mohol kúpiť, alebo zariadiť lacnejšie.Niektoré výdavky svedčia o tom, že navrhovateľ žije na dosť vysokej životnej úrovni a nepotrebuje zo
svojho otca spraviť žobráka.

Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu navrhovateľ nepodal.

Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1
O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Súčasne odvolací súd považuje za správne aj dôvody prvostupňového súdu, na základe ktorých určil
odporcovi povinnosť plniť výživné v sume 100 Eur mesačne.

K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že svoje tvrdenia o zdravotných ťažkostiach
a nemožnosti zlepšiť svoje majetkové pomery, žiadnym spôsobom nepreukázal. Aj keď je pravdou,

že vzhľadom na výšku jeho priznaného predčasného starobného dôchodku 209,90 Eur mesačne
je určené výživné 100 Eur mesačne pomerne vysoké, odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o
výživnom súd skúma dve hľadiská. Na jednej strane skúma potreby oprávneného - v tomto prípade
navrhovateľa a na druhej strane možnosti a schopnosti povinného - v tomto prípade odporcu. V prípade
navrhovateľa je nepochybné, že vzhľadom na skutočnosť, že ide o dospelého študenta vysokej školy,

sú jeho odôvodnené potreby bez akýchkoľvek pochybností na takej úrovni, že určené výživné zo strany
otca vo výške 100 Eur nemožno považovať za vysoké, ktoré by mu aj s príjmom zo strany matky
a prípadne aj jeho vlastným pričinením (privyrobením si počas víkendov) zabezpečili vysokú životnú
úroveň, ako uvádza odporca. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti odporcu, odvolací súd uvádza, že v
prípade posudzovania týchto okolností súd nevychádza len z preukázaného reálneho príjmu povinnej

osoby (tu priznaného predčasného starobného dôchodku), ale posudzuje celkové schopnosti a možnosti
povinného zabezpečiť si určitý príjem vzhľadom na svoj vek, zdravie, vzdelanie, pracovné zručnosti
a pod. Odporca pritom okrem svojho tvrdenia o zlom zdravotnom stave (B.) žiadnym spôsobom toto
nedokázal, nepreukázal teda, že by mu zdravotný stav neumožňoval zlepšiť svoju finančnú a celkovú
majetkovú situáciu. Pokiaľ poukazuje odporca na povinnosť plniť výživné v rozsahu 30 % zo sumy

životného minima, odvolací súd uvádza, že to je minimálna hranica určená zákonom, ktorú musí plniť
každý rodič a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V prípade odporcu
nebola preukázaná taká skutočnosť, pre ktorú by bolo možné určiť výživné len v takomto rozsahu.
Správne potom rozhodol prvostupňový súd, že samotná výška priznaného predčasného starobného
dôchodku nemôže byť na ujmu navrhovateľa, keď odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nie je

v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať taký príjem, aby z neho mohol plniť výživné v sume
zodpovedajúcej primeraným potrebám vysokoškoláka.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nezistil dôvod na zmenu napadnutého rozsudku, a preto ho s
poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol navrhovateľ, pretože v tomto konaní mu žiadne účelne
vynaložené trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.