Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233410
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4112233410.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. : Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36
864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivostiSRonáhradumajetkovejškody125,-EURanemajetkovejujmy492,35EURprísl.,takto

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom zamieta.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 21.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.10.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 492,35 EUR prísl., ako aj ďalších nárokov vrátane
nároku na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, žalobca zastúpený splnomocneným práv.
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o. AK predvolanie na pojednávanie dňa 22.3.2016 prevzal dňom

10.3.2016, ako je zrejmé z č. l. 93 súdneho spisu s tým, že rovnako žalovaná zastúpená MS SR prevzala
predvolanie na termín 22.3.2016 dňom 10.3.2016, ako je zrejmé z č. l. 93 súdneho spisu. Podľa súdu
je zrejmé, že 5-dňová lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 Obč. súd por. v trvaní 5-dní
bola zachovaná. Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že jednak lehota na prípravu
pojednávania podľa neho nebola zachovaná a nebola im oznámená ich spisová značka. K uvedenej
požiadavke splnomoc. práv. zást. žalobcu súd poznamenáva, že samotný žalobca svoj identifikačný
kód a to kombináciu čísel a písmen (štvormiestne číslo s textom ISTINA RS) uviedol len jedenkrát na

prvej strane a nie v záhlaví svojho podania ako je to obvyklé a zaužívané v bežnej korešpondencii s
označením, skratkou, napr.: „naša značka, listová značka, j. č., atď. ..“, vo svojich ďalších podaniach to
už ani neuviedol a ani nepožadoval uvádzať. Vzhľadom k umiestneniu textu, v ľavo dole možno mať za
to, že tento text je spojený s tlačou. Na základe uvedených je zrejmé, že vo vzájomnej korešpondencii
v súdnom konaní, jednotným kritériom pre identifikáciu korešpondencie je spisová značka súdneho
konania tohto ktorého súdu a nie iné značky napr. účastníka konania.

Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,
lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, a na základe vyššie
uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na čís. l. l.-4, v zmysle tohto
podania je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok z dôvodu, že príslušný súd nerozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti, ako je zrejmé z č. l. 2. Ďalej súd
oboznamuje č. l. 5 a nasl., a to vydané plnomocenstvo, na č. l. 6 - potvrdenie o prijatí spisu s
prílohami, na č. l. 13 - písomné podanie OS Nitra, na č. l. 14 a nasl. - rozhodnutie KS NR o tom, že
sudcovia OS NR sú vylúčení, ako je zrejmé z pís. podania OS NR na č. l. 19 súd postúpil spis OS
KN, na č. l. 20 - potvrdenie o prijatí návrhu, pís. podanie súdu na č. l. 21-22, pís. podanie splnom.

práv. zást. žalobcu na č. l. 23, pís. podanie súdu na č. l. 24, písomné podanie OS NZ na č. l. 25,
písomné podanie súdu 26-27, písomné podanie OS NR na č. l. 28, písomné podanie súdu na č. l.
29, písomné podanie OS Topoľčany na č. l. 30, uznesenie na č. l. 31-32, na č. l. 33-42 - vyjadrenie
žalovanej s požiadavkou na zamietnutie žaloby, kde poukazuje žalovaná na to, že návrh má byť
zmätočný, prenášanie dôkaznej povinnosti na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu,
poukazuje na podmienky uplatnenia nároku, a to s poukazom na § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 podľa

ktorého nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe pís. žiadosti
poškodeného s príslušným orgánom podľa § 4 a 11, ďalej s poukazom na § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 ak
príslušný orgán neuspokojí nárok do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, poukazuje na to, že predbežné prerokovanie nároku je
ustanovenou podmienkou, aby mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom aj na staršiu

judikatúru R 28/1978, na základe toho poukazuje na predčasne uplatnený nárok na súde. Poukazuje
žalovaná na to, že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, čím zmaril prerokovanie nároku na náhradu škody, o ktoré sám požiadal. Z uvedeného dôvodu
žalovaná návrh žalobcu nepovažuje za prerokovaný. K podmienkam úspešného uplatnenia žalobca
menuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup vznik škody a príčinnú súvislosť medzi

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. V tomto smere súd poukazuje, že krátke poriadkové
lehoty môžu objektívne brániť posúdeniu zákonnosti exekúcie, ak ex. titulom je NZ alebo rozhodcovský
rozsudok, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočných trov exekúcie, ako
je zrejmé aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (ASKURCOM C-40/08), ktoré nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Za tejto situácie unáhlené konanie zo strany súdov by

mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu exekučných titulov s poukazom na to, či
spĺňajú všetky kritériá zákonnosti. Napokon poukazuje žalovaná aj na § 44 ods. 2 Ex. poriadku v spojení
s § 41 ods. 2 písm. c) a písm. d). Rovnako poukazuje na to, že 15-dňová lehota sa nevzťahuje na
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Napokon ešte poukazuje žalovaná na Nález
ÚS I US SR 16/02, v ktorom sa konštatuje, že v prípadoch preskúmania posúdenia, či došlo alebo

nedošlo k porušeniu práva a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
aj v spojení s ďalším rozhodnutím II US SR 64/97 nedodržanie lehôt sa nepovažuje automaticky za
porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. Pojem zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, ako je zrejmé z rozhodnutia I US
63/00. Z uvedeného vyplýva, že ani nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy konania. Ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR 2 Cdon 129/97 zodpovednosť za nesprávny
úradný postup nezakladá vady konania. Ďalej poukazuje na ďalšie rozhodnutie NS SR č. 4 Cdo 24/04,

kde sa poukazuje na to, že porušenie účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou, nenašiel svoj obraz vo vydanom rozhodnutí. Poukazuje aj na rozhodnutie
NS ČR 25 Cdo 1018/07, kde rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nedá sa hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. Ďalej poukazuje na to, že nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu.
Ďalej poukazuje žalovaná na to, že nezákonné rozhodnutie je potrebné konštatovať v rozhodnutí súdu,

rovnako poukazuje na to, že súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu. Ďalej vo svojom podaní poukazuje žalovaná na to v bode 3 Existencia
prieťahov v konaní, že možno podľa § 9 ods. 2 zák. 514/2003 pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov, len ak by boli konštatované vo výsledkoch sťažnosti na prieťahy v
konaní, žiadosti o prešetrenie vykonania sťažnosti v právoplatnom rozhodnutí, v disciplinárnom konaní,

právoplatnom rozhodnutí ES, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, alebo v rozhodnutí ÚS o ústavnej sťažnosti. Na základe uvedených žalovaná
mala za to, že žalobca nesplnil si ani povinnosť tvrdenia, ani ich preukázania, preto žalovaná považuje
tieto skutočnosti, existenciu prieťahov, za nepreukázané. Žalovaná považuje za potrebné poukázať pririešení otázky porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať len ÚS, ako je zrejmé z nálezu I US 41/02, nakoľko
ak by iný ako ÚS SR bol oprávnený preskúmať podľa zák. č. 514/2003 či došlo k prieťahom v konaní,

zrejme by to viedlo k absurdnej situácii v tom, že napr. na prvom stupni by OS preskúmaval postup aj
súdov vyššieho stupňa KS, NS, čo je zrejme v rozpore so zákonom, k čomu dospel napr. aj Krajský
súd Nitra vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Co/285/2011. Ďalej sa vyjadruje žalovaná k materiálnej škode,
k vyčísleniu nemajetkovej ujmy, k príčinnej súvislosti. Rovnako poukazuje na rozhodnutie Európskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť na č. l. 33-42, oznámenie o založení znaleckého

posudku na č. l. 43-45, písomné podanie súdu na č. l. 46, na č. l. 47 - potvrdenie o pridelení spisu, pís.
podania súdu na č. l. 48-51, ospravedlnenie žalovanej na č. l. 52-54, e-mailová komunikácia žalobcu
so súdom na č. l. 55-57, návrh na prerušenie konania žalobcu na č. l. 58-61, ZP z dňa 18.11.2014 na
č. l. 62, písomné podanie súdu na č. l. 63-65, na č. l. 66-69 - uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na
preruš. konania, na č. l. 70-77 odvolanie podané zo ZEP, 78-80 - potvrdenie o prijatí elektronického
podania, písomné podania súdu na č. l. 81, uznesenie na zapl. SÚP na č. l. 82, platobný predpis na

č. l. 83, písomné podanie súdu na č. l. 84, záznam o zložení na č. l. 85, potvrdenie o pridelení spisu
na č. l. 86, písomné podanie súdu na č. l. 87, predkladacia správa na č. l. 88, potvrdzujúce rozhodnutie
KS NR na č. l. 89-92, ktorým súd o identickom návrhu, ktorého prílohou je práve rozhodnutie OS
Nového Mesta n/Váhom 11C/355/12-109 z dňa 17.12.2014, o ktorom návrhu súd právoplatne rozhodol v
spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím KS NR pod č. kon. 15Co/662/15-89, ktoré rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 25.1.2016, písomné podanie súdu 93-96 s ospravedlnením žalovanej na č. l. 97-98,
návrh na prerušenie konania na č. l. 99-106, oboznamuje sa xerox-kópia pripojeného spisu OS H.. XXEr/
XXX/XXXX, z ktorého je zrejmé, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená Okresnému súdu H.
dňa 12.8.2010 s tým, že súd rozhodol o tejto žiadosti zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia dňa
20.12.2010, t. j. po 4 mesiacoch a 8 dňoch s tým, že voči uvedenému rozhodnutiu zo strany účastníkov

konania nebol podaný opravný prostriedok, z čoho možno predpokladať, že aj s odstupom času sa
oprávnený stotožnil s týmto rozhodnutím.

Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom
na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení. Žalovaná tým vo svojom podaní uviedla,

že žiada aby súd podanú žalobu zamietol a vo svojom vyjadrení poukázala na to že dňa 23. 4. 2012 boli
doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyaažpotejtožiadostivlehote
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti mohol žalobca sa domáhať nároku na náhradu škody na
súde, avšak v týchto prípadoch žalovaná žiadala o zamietnutie žaloby z dôvodu predčasne uplatneného
nároku na náhradu škody na súde. Ďalej žalovaná vo svojom vyjadrení poukázala na to, že podľa zákona

číslo514/2003Z.z.existujúvšeobecnépodmienkyprisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci. V 1. rade ide o nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný
za ďalšie pov vznik škody a napokon o príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve
nesprávnym úradným. Žalovaná sa ďalej podrobne zmieňuje o tom že v prejednávanom prípade
nebolo vydané nezákonné rozhodnutie a uplatnený nárok môže byť riešený výlučne len vo vzťahu k

nesprávnemuúradnémupostupu.Následne poukazujenariešenieotázkyexistencieprieťahovvkonaní,
v zmysle § 9 odseku 2 zákona číslo 516 2003 o náhrade kódy môže pri posudzovaní nároku vychádzať
z existencie prieťahov konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažnosti na prieťahy žiadosti o prešetrenie vybavovanie sťažností na prieťahy právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní sa rozhodlo, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorej

má za následok prieťahy... vo vzťahu k vyššie uvedeným a teda podľa žalovanej, žalobca si nesplnil
svoju povinnosť tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania a na základe uvedených žalovaná nepovažuje
existenciu prieťahov v tom konaní za preukázanú. Záverom žalovaná z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody zmysle zák. č. 514/2003 považuje
žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov

konania.

Súd z obsahu spisových materiálov zistil tento skutkový stav.
Žalobcasapodanoužaloboudomáhalnáhradymajetkovejškody125,-EURanemajetkovejujmy492,35
EUR prísl..

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konanívedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva.

Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora a to dňa 25.05.2009 platilo, že

oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132

O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Súd z xerox-kópie pripojeného spisu OS H.. XXEr/XXX/XXXX mal preukázané, že žiadosť o udelenie
poverenia bola doručená Okresnému súdu H. dňa 12.8.2010 s tým, že súd rozhodol o tejto žiadosti
zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia dňa 20.12.2010, t. j. po 4 mesiacoch a 8 dňoch s tým, že
voči uvedenému rozhodnutiu zo strany účastníkov konania nebol podaný opravný prostriedok, z čoho
možno predpokladať, že aj s odstupom času sa oprávnený stotožnil s týmto rozhodnutím.

Z uvedeného skutkového základu je zrejmé, že zo strany súdu došlo k porušeniu zákonom uloženej
povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por. Na základ vyššie uvedených súd dospel k
záveru že exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do omeškania ale aj napriek uvedenému v danom
prípade nie sú splnené pre zodpovednosť štátu v § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú

žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3)
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nieje možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v
preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu
tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak

pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán

verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od
doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.

z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné
nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo
veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom

je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol
hodnotiťpostupinéhosúduzhľadiskaexistenciezbytočnýchprieťahov,znamenalobytoabsurdnýzáver,
keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia

upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore

so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj ich rozsah.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom

podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo
aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe

uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom
poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá
osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie,natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je
odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj
NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom

všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu
bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze
povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené
v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkovaosobitnesahlásikzachovaniupravidielriadnehohospodáreniaprisvojejčinnosti nechala
bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia
vo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabez-pečovacie inštitúty a bankové
zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a
tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,

zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch
ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd
síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých

za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí
finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu nie je
možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie uvedené.

Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť uspokojenie
svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985.

Súdpodľaods.1aods.2§152Obč.súd.por.rozsudkomrozhodujesúdovecisamej.Zákonustanovuje,
kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia

zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich
ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak
skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí
ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa
súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol

postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu
ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym
rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne
rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného
nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia

medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť
najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej
praxe súdov v SR v týchto konaniach.

V zmysle § 109 Obč. súd. por. ods. 1 a ods. 2 platí, že súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy12). Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, aka) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na
pojednávanie, súd konanie podľa § 110 Obč. súd. por. preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide

o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Súd v ďalšom svojom výroku rozhodnutia zamietol podaný návrh na prerušenie konania nakoľko dospel
k presvedčeniu, že návrh na prerušenie konania podľa § 110 Obč. súd. por. nie je dôvodný, ktorá
skutočnosť podľa súdu je zrejmá nakoľko k podanému návrhu navrhovateľa pod doručení odporcovi sa
odporca nepripojil čím v zmysle § 110 O. s. p. neboli splnené zákonom predpokladné podmienky na

prerušenie konania a to v časti ak to účastníci konania zhodne navrhli.

Ďalej podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podl'a § 109 ods.1 a 2 OSP v
zmysle podania navrhovateľa nakoľko tieto dôvody s odkazom na prebiehajúce konania nemajú oporu v
citovaných ustanoveniach O.s.p. a preto podľa súdu v prejednávanom prípade bolo možné pokračovať

bez prerušenia konania.

Nazákladeuvedenýchsúdmalzato,ženičnebránitomuaby vjednomrozhodnutírozhodolozamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo
navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že

navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“
k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III. - záver.

V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a to
do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým
konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,

nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom
ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe
znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie

dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska

uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.