Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714200329
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2714200329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.

á.r.L. so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburg, Luxemburgské veľkovojvodstvo, IČO:
B 108305, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického
4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti odporkyni: O. U., D.. X.X.XXXX, N. G. XXXX/XX, XXX
XX Z., štátny občan SR, o vymoženie 3 667,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 23.1.2014 domáhal, aby

súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 3 667,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne od 12.9.2013 do zaplatenia a na trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ
Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ“)
poskytol odporkyni na základe Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXX zo
dňa 23.6.2004 úverový rámec v celkovej výške 3 149,52 eur. Odporkyňa sa zaviazala pôvodnému
veriteľovi poskytnutý úver vrátiť späť, zaplatiť mu úroky vo výške a za podmienok v zmluve dohodnutých.
Odporkyňa na základe zmluvy čerpala úver realizovaním transakcií prostredníctvom karty, pôvodný

veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporkyňou zúčtoval na ťarchu kartového účtu odporkyne a to
bezodkladne potom, čo obdržal informácie a podklady potrebné k takémuto zúčtovaniu. Odporkyňa sa
zaviazala v zmluve platiť pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku vo výške 104,98 eur. Odporkyňa do
dňa podania návrhu uhradila celkom sumu 2 572,58 eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa porušila svoju
povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve,
navrhovateľ listom zo dňa 11.9.2013 vyzval pred podaním návrhu na súd odporkyňu k úhrade celej
dlžnej sumy, čo však odporkyňa nesplnila. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 právny

predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa. Celkový dlh odporkyne
ku dňu podania návrhu predstavoval sumu 3 667,48 eur, súčasne si navrhovateľ uplatnil tiež zákonný
úrok z omeškania.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Navrhovateľ sa
podanímzodňa5.3.2015kvýzvesúdudoplnilnávrhtak,ženaúčteodporkyneboliuskutočnenédebetné
operácie vo výške 4 052,60 eur, odporkyni boli účtované poplatky za výber z bankomatu 39,84 eur,

poplatky za vyhotovenie výpisu 39,02 eur, poplatky za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu uplatnenej v
sume 66,38 eur, administratívne poplatky za správu rizikovej pohľadávky 199,14 eur, úroky 1 834,78 eur
a poplatok za opätovné vydanie karty 8,30 eur. Poplatky a úroky boli odporkyni účtované podľa cenníka.
Odporkyňa vykonala úhrady celkom v sume 2 572,58 eur. Ďalej uviedol, že žiadosť o vydanie pôžičkovejkarty je revolvingovým úverom, pri ktorom nie je možné presne určiť dátum splatnosti úveru. Navrhovateľ
si uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, z ktorého je výzva na zaplatenie.

Navrhovateľ sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil
splnomocnenec navrhovateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol bez ich účasti.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že v roku 2004 a 2005 brala viacero úverov, dlžní nejaké
peniaze. Koľko finančných prostriedkov čerpala a koľko zaplatila nevedela. Neskôr doplnila, že úver

brala pre potreby domácnosti.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov a prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe
listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro, Obchodnými
podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky,
výpisom z pôžičkovej karty Quatro, výzvami k úhrade, výzvou pred podaním žaloby, podaním

navrhovateľa zo dňa 5.3.2015, Cenníkom poplatkov, výsluchom odporkyne a zistil tento skutkový stav
veci:

Zo Zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXX zo dňa 23.6.2004 (ďalej v texte
iba „zmluva“) súd zistil, že ju podpísal právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa, ide o formulárové

tlačivo, v ktorom je uvedený schválený úverový rámec 99,58 eur, výška splátky 33,19 eur.

Súdu boli predložené Obchodné podmienky pre vydane a používanie kreditných platobných kariet
vydávaných VUB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. účinné od 21.6.2004
(ďalej len „OP“), z ktorých súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, ktoré nebolo podpísané odporkyňou.

Podľa článku II. bod 1. OP vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti bankou a
stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej karty môže klient požiadať len
s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

V zmysle článku III. bod 7. OP hlavná karta sa vydáva s dobou platnosti 2 rokov. Platnosť karty končí v
posledný deň kalendárneho mesiaca vyznačeného na karte alebo jej zrušením. Spolu s vydaním hlavnej
karty banka automaticky otvára kartový účet.

V zmysle článku IV. bod 16. OP držiteľ karty je oprávnený čerpať kartou peňažné prostriedky do výšky

maximálneho denného limitu čerpania kartou, maximálne od výšky úverového rámca.

Podľa článku V bod 22 OP všetky transakcie hlavnou kartou a dodatkovou kartou sú zaúčtované bankou
na ťarchu kartového účtu v deň obdržania avíza o záväzku. Suma transakcie môže byť navýšená o
poplatky medzinárodného platobného systému.

Podľa článku V. body 27. a 28. OP, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú podľa zmluvy s použitím
variabilného symbolu identifikujúceho kartový účet tak, aby úhrada bola pripísaná na účet uvedený vo
výpise najneskôr v deň splatnosti. Výška povinnej splátky sa určuje v posledný deň v kalendárnom
mesiaci. Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, výška povinnej splátky sa rovná štandardnej splátke. V

prípade,akakákoľvekčasťpovinnejsplátkyzapredchádzajúceobdobienebolasplatená,výškapovinnej
splátky za bežné obdobie sa vypočíta ako súčet štandardnej splátky a akejkoľvek nesplatenej časti
povinnej splátky za predchádzajúce obdobia.

Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa23.10.2012spolusprílohoumásúdpreukázané,žespoločnosť

Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný navrhovateľ
pohľadávku voči odporkyni uplatňovanú v tomto konaní.Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 14.11.2012 oznamoval pôvodný veriteľ odporkyni, že
postúpil pohľadávku voči nej na navrhovateľa.

Výpisom z pôžičkovej karty Quatro Premium má súd preukázané, že odporkyňa čerpala finančné
prostriedky vo výške 2 755,76 eur a vykonala úhrady celkom v sume 2 562,57 eur.

V Cenníku poplatkov účinnom od 1.10.2005 je uvedený výber hotovosti z bankomatu 1,66 eur, poplatok
za výber hotovosti z bankomatu 1,66 eur, poplatok za vystavenie a zaslanie výpisu 0,63 eur, poplatok

za znovuvydanie karty 8,30 eur, poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie 33,19 eur.

Výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.9.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu k okamžitej úhrade dlžnej
sumy 4 858,60 eur. Doručenka o prevzatí súdu predložená nebola.

Upomienkou - výzvou k úhrade I. zo dňa 9.5.2009 má súd preukázané, že odporkyňa bola vyzvaná pred

postúpením pohľadávky k úhrade omeškanej sumy 105 eur, upomienkou zo dňa 27.6.2009 k úhrade
omeškanej sumy 315 eur a výzvou na úhradu zo dňa 27.8.2009 k úhrade dlžného zostatku vo výške
3 611,10 eur.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju

pohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému. Spostúpenoupohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníúčinnomdo30.6.2006
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k
záveru, že vzťah medzi odporkyňou a navrhovateľom je spotrebiteľský a predmetná zmluva je bez

pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca navrhovateľa - banka, poskytla odporkyni
úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporkyňa prijala finančnú službu ako spotrebiteľ.
Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka,
ktorý je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie
odporkyne v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm.
a) zákona o ochrane spotrebiteľa a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie

banky, ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporkyni podľa zmluvy
vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy,
keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je bankou, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je
aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní

nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ a keď pri výsluchu bolo
zistené, že si brala úver pre potreby domácnosti. Súd posudzoval vzťah účastníkov podľa Obchodného
zákonníka a pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch,
zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Charakter spotrebiteľskej zmluvy
zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky bankou na navrhovateľa a nestráca sa zmenou v

súčasnosti aktívne legitimovaného účastníka - navrhovateľa, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení
pohľadávky iba novým veriteľom odporkyne, pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou
pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 2 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva
o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke
je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Navrhovateľ v konaní nerozporoval
skutočnosť, že odporkyňa bola v zmluvnom vzťahu spotrebiteľom. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal
platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú,

uzavretú podľa§4ods.1zákonač.258/2001Z.z.vzneníúčinnomvčasejejuzavretiavpísomnejforme.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo

právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o
úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona
sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu
osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúcim
podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Zákon č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov bol následne zrušený a nahradený zákonom č.

250/2007 o ochrane spotrebiteľa.

Podľa§5bZák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomod1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len

„zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý
znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.". Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni je premlčaná.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex
offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,ženávrhnebolpodanýdôvodne.Zozistenéhostavuvecisúdvyvodil

ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku v zmysle
ustanovnia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014. Súd musel
vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúcio nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované návrhom. Pri rozhodnutí zohľadnil § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a keďže právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia, znamená to, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Pri posudzovaní premlčania súd pre spotrebiteľský charakter zmluvy aplikoval ustanovenie
§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky a nie úpravu premlčania

podľa Obchodného zákonníka, ustanovujúceho premlčaciu dobu štvorročnú, pretože v zmysle § 52 ods.
2 tretej vety Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 prednostne použil na právny vzťah, v ktorom
vystupuje odporkyňa v pozícii spotrebiteľa, ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mala
použiť norma obchodného práva. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 23.6.2004 Zmluvu, pričom
pôvodný veriteľ dňa 27.8.2009 vyzval odporkyňu k úhrade dlžného zostatku vo výške 3 611,10 eur a to
do 7 dní odo dňa prevzatia výzvy. Navrhovateľ síce súdu nepredložil doručenku od odporkyne k výzve

k úhrade, uvedené však nesmie pôsobiť v neprospech spotrebiteľa, keď výsluchom odporkyne má súd
preukázané, že výzvu k úhrade dlhu prevzala. Vzhľadom na uvedené nie je možné určiť presnú dobu
začatia plynutia premlčacej doby, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že návrh na súd bol podaný až dňa
23.1.2014, teda vyše štyri roky od vystavenia výzvy k úhrade dlžného zostatku, má súd za to, že návrh
bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto bolo potrebné premlčaný nárok navrhovateľa

ex offo ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách prvostupňového konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá
bola plne úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania
neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.