Rozhodnutie – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412200590
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412200590.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloletého G.
R. Š., Q. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - H. Š., Q.. XX.XX.XXXX, U.
F. XX, XXX XX U., zastúpený Nitschneider & Novák, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava,

a matka - B. T., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. J. XX, XXX XX U., zastúpená Zahoráková & Partners, s.r.o.,
so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, so sídlom
Saratovská 1/A, 844 61 Bratislava, o zmenu zverenia a o zmenu úpravy styku, na odvolanie otca a matky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23.12.2014, č.k. 15P/13/2012-129, jednohlasne
( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa :
- zamietol návrh otca na zverenie maloletého G. R. Š., Q.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov,

- zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/270/2010-74 zo dňa 01. júna 2011 v časti o
úprave styku otca s maloletým G. tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým každý týždeň v utorok
v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý týždeň v stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý
nepárny kalendárny týždeň od piatka od 14.00 hod. nepretržite do nedele do 17.30 hod. s výnimkou
letných a jarných prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, počas ktorých má otec právo
stretávať sa s maloletým každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 10.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod.,

každý kalendárny rok v čase od 01.08. od 10.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod., každý kalendárny rok
v čase od 20.08. od 10.00 hod. do 30.08. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny
rok od 24.12. od 17.00 hod. 26.12. do 10.00 hod. a každý párny rok od 31.12. od 17.00 hod. do
02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod., každý párny rok počas veľkonočného obdobia
v čase od štvrtku, ktorý predchádza Veľkonočnému piatku od 10.00 hod. do Veľkonočnej soboty do 16.30
hod. a každý nepárny rok v čase od Veľkonočnej nedele od 10.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po

Veľkonočnom pondelku, do 16.30 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin v čase od 10.00 hod.
prvého dňa jarných prázdnin do 17.30 hod. posledného dňa jarných prázdnin. Za miesto preberania a
odovzdania maloletého otcom určil miesto bydliska maloletého, matke uložil povinnosť maloletého na
stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť.
- matke a otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu každému z nich vo výške XX,XX Eur, v lehote 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu Bratislava IV.

- deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Rozhodnutie právne odôvodnil § 26 ods.1, § 28 ods.1,2, § 36 ods.1, Zákona o rodine, keď po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti
nie je v súlade so záujmom maloletého, ako hlavným kritériom pre rozhodnutie v požadovanom smere

a rovnako, že doterajšiu právnu úpravu styku otca s maloletým je v súčasnosti potrebné prispôsobiť
aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu otca na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov odôvodnil nepreukázaním záujmu maloletého
na takejto starostlivosti, čo bolo rozhodujúce kritérium pre rozhodovanie súdu nielen ohľadom striedavej
starostlivosti, ale aj ohľadom zmeny úpravy styku otca s maloletým. Pri posudzovaní návrhov rodičov,

vykonaným dokazovaním vrátane znaleckého dokazovania zistil, že obaja rodičia majú osobnostné aj
materiálnepredpokladyprezabezpečenieosobnejstarostlivostiodieťa,avšakmaloletýmiernepreferuje
matku, nesúhlasí so zverením do striedavej starostlivosti a má aj problém prespávať u otca cez týždeň
z utorka na stredu. Uvedené skutočnosti mal za preukázané zo záverov znaleckého posudku a najmä
z výpovede maloletého, ktorej venoval osobitnú pozornosť s konštatovaním, že vzhľadom na jeho vek
a rozumovú vyspelosť je možné z vyjadreného názoru maloletého vychádzať. V danom prípade aj s

poukazom na výsluch znalca považoval názor maloletého dieťaťa za relevantný a rozhodujúci. Na
základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že maloletý nie je tak flexibilný, aby bol schopný meniť
prostredie rodičov, pričom prostredie u otca nepovažuje za svoj domov. Zdôraznil, že pri rozhodnutí
o zamietnutí návrhu ohľadom striedavej osobnej starostlivosti vzal do úvahy aj stanovisko kolízneho
opatrovníka a prokurátora, ktorí zhodne v záujme maloletého navrhli vychádzať z názoru maloletého

dieťaťa a návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Za preukázané súd prvého stupňa považoval aj potrebu
zmeny doposiaľ platnej úpravy styku otca s maloletým. Uviedol, že nie je v záujme maloletého nútiť ho
prespávať počas pracovného týždňa u otca, pokiaľ z jeho jednoznačnej výpovede bolo preukázané, že
maloletému tento stav nevyhovuje. V záujme maloletého rozšíril úpravu styku počas víkendu tak, aby
predĺžil čas maloletého strávený u otca, rovnako rozšíril úpravu styku počas Veľkonočných, Vianočných

sviatkov a jarných prázdnin. Pri zmene styku počas letných prázdnin zachoval pôvodný rozsah, ktorý
však rozdelil do troch časových období po desať dní. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p.. O trovách štátu rozhodol tak, že rodičom uložil zaplatiť trovy štátu zo sumy XXX,XX
Eur vyplatenej z titulu znaleckej odmeny, každému rovným dielom v sume XX,XX Eur, po započítaní
zaplateného preddavku u každého vo výške XXX Eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletého
navrhujúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že maloletého zverí do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch, s miestom odovzdávania a preberania
maloletéhov bydliskuodovzdávajúcehorodičasosobitnouúpravoupočasVianočnýchsviatkov,Nového

roka a počas Veľkonočných sviatkov s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú
rodičia spoločne a s tým, že vyživovacia povinnosť sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov neurčuje, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Pochybenie súdu prvého stupňa videl najmä v nesprávnom právnom vyhodnotení preukázaných
skutočností. Obmedzenie styku s maloletým nepovažuje za systémové riešenie, keďže neumožňuje

reálne udržiavanie rodinných vzťahov, je v prospech matky a stavia čas strávený s otcom do polohy
vytrhovania maloletého z každodennej rutiny a prostredia na ktoré je zvyknutý. Uviedol, že zo strany
maloletého pociťuje postupné citové odcudzenie podľa jeho názoru pod vplyvom matkinej výchovy,
vnímajúc jej negatívne prejavy voči nemu, bez ohľadu na jej reálny úmysel. Za pochopiteľné je potom
možné považovať, že maloletý môže mať problém s opustením matky, alebo starých rodičov na ktorých

je zvyknutý. Poukázal na dvojkoľajnosť vyjadrení maloletého, ktorý namietal prespávanie u neho počas
týždňa, no nemá problém s prespávaním cez víkendy. Namietal, že konajúci súd pri posúdení vyjadrení
maloletého nevzal do úvahy, že maloletý nemá komplexnú predstavu o tom, čo by preňho striedavá
osobná starostlivosť predstavovala, pričom je v jeho záujme, aby si mohol vytvárať plnohodnotný vzťah
s oboma rodičmi, aj keď si to možno úplne neuvedomuje. Mal za to, že prvostupňový súd nesprávne

posúdil skutkový stav, keď návrh na striedavú osobnú starostlivosť zamietol bez ohľadu na fakt, že neboli
preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by ju vo vzťahu k maloletému vylučovali.

Proti výroku ktorým súd uložil matke povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške XX,XX Eur podala odolanie
prostredníctvom právneho zástupcu matka maloletého. Uviedla, že znalecký posudok bol vyhotovený

na návrh otca a z jeho obsahu ako aj z vykonaného dokazovania nebola dôvodnosť návrhu otca vo
veci samej preukázaná. Mala za to, že v danom prípade je možné aplikovať ust. § 150 ods.1, O.s.p.
a náhradu trov konania štátu nepriznať. Vzhľadom na uvedené s prihliadnutím na potrebu znaleckéhodokazovania, ktoré matka v konaní nevyvolala, navrhla napadnutý výrok rozsudku zmeniť a štátu nárok
na náhradu trov konania vo výške 82,21 Eur voči matke nepriznať.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil zamietajúci
výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Uviedla, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď za rozhodujúce
kritérium považoval záujem maloletého dieťaťa a priklonil sa k vyjadreniu maloletého, ktoré sám osobne
prezentoval pred súdom. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v merite veci, ktoré má oporu vo vykonanom

dokazovaní považovala za správne.

Kolízny opatrovník maloletého odporúčal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolania oboch rodičov nie sú podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120
ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu otca na zverenie maloletého do osobnej
striedavej starostlivosti oboch rodičov a návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym

skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods.
2 O.s.p.).

Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine ), ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd

môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci

skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránkestotožňujesdôvodmitýkajúcimisa rozsudkuprvostupňovéhosúdu,vktoromsúdprvéhostupňa
zamietol návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v ktorom zmenil
rozsah styku otca s maloletým upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/270/2010-74

zo dňa 01. júna 2011, a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného
charakteru, ktoré otec čiastočne zopakoval v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu, osvojac si
dôvody rozhodnutia odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie
tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní je treba konštatovať, že rodičovské práva a
povinnosti, ktoré sú povinní vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako
obom rodičom. K inštitútu osobnej striedavej starostlivosti je treba uviesť, že pri jej nariaďovaní je
ju nutné veľmi starostlivo zvážiť. Pri rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa,až potom práva rodiča. Vhodnosť a možnosť striedavej starostlivosti pre to ktoré dieťa, ako aj pre
rodiča, závisí od mnohých faktorov - veku a osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových
možností, adaptovateľnosti, citových väzieb dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových

vlastností rodičov, ich životných a materiálnych pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami
rodičov, stability budúceho výchovného prostredia, schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni
záležitostí dieťaťa a pod..

V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa

odvolací súd zhodol so súdom prvého stupňa na tom, že osobná striedavá starostlivosť nie je v danom
prípade v záujme maloletého a jej nariadením by sa mohlo vytvoriť riziko pre jeho ďalší nerušený
priaznivý vývoj. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa bez akejkoľvek pochybnosti
vyplýva, že maloletý je s otcom v pravidelnom kontakte. Maloletý v domácnosti otca prespával tak
počas dní pracovného týždňa, ako aj počas voľných víkendových dní, rovnako s otcom trávil čas
počas sviatkov či školských prázdnin. Ďalej je možné konštatovať, že vzťahy medzi rodičmi maloletého

sú narušené, ovplyvnené vlastnými predstavami a záujmami, navyše bez primeranej komunikácie, s
neschopnosťou vynechať maloletého z prežívania vzájomných konfliktov. Napriek uvedenému nebolo
v konaní preukázané, že matka, ktorá je primárnym rodičom a zabezpečuje osobnú starostlivosť o
dieťa, konala proti záujmom maloletého v tom zmysle, že by negatívne ovplyvňovala jeho vzťah k otcovi
prípadne, že by bránila v styku maloletého s otcom. V posudzovanom prípade vzhľadom na takto zistený

skutkový stav a odborné posúdenie znalca, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že je
potrebné považovať názor maloletého za relevantný a vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť
z neho vychádzať. Výhrada otca týkajúca sa neschopnosti maloletého vyjadriť sa k otázke striedavej
osobnej starostlivosti sa javí i odvolaciemu súdu ako nedôvodná vzhľadom na rozsah a intenzitu trávenia
času maloletého v domácnosti otca, vďaka čomu mohol maloletý vedieť, porovnávaním výchovných

prostredí u každého z rodičov, svoj názor na návrh otca jednoznačne vyjadriť. Je potrebné poznamenať,
že maloletý sa v domácnosti otca a v jeho novej rodine, v ktorej mu otec pravdepodobne nedokázal
vytvoriť pocit domova zrejme necíti komfortne (napríklad nemá u otca dostatočné zázemie, keď z
obsahu spisu okrem iného vyplýva, že jeho miesto je na vysúvacej posteli v detskej izbe syna jeho
partnerky), čo s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnilo jeho postoj k otcom navrhovanej striedavej

osobnej starostlivosti. Rovnako možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že ide o dieťa ktorému
nevyhovuje systém striedania domácností a odlišných výchovných prostredí tak, ako to sám prezentoval
pred súdom, ktorú okolnosť odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vyhodnotil ako rozhodujúce
kritérium.

Vychádzajúc z uvedeného je potom bez akejkoľvek pochybnosti, že nariadením osobnej striedavej
starostlivostirodičov by vzniklorizikospočívajúcevtom,žemaloletýbystakýmtomodelomstarostlivosti
nebol stotožnený a tento by nebol v jeho prospech. Odvolací súd naviac poznamenáva, že v
prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom nemajú rodičia aktuálne schopnosť vzájomne komunikovať
v záujme maloletého, pričom práve schopnosť konštruktívnej komunikácie rodičov je nevyhnutným

predpokladom pre úspešné realizovanie osobnej striedavej starostlivosti.

V nadväznosti na námietky otca uvedené v odvolaní o nesprávnych skutkových záveroch
prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia
dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov

jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazyaakovecprávneposúdil. Vposudzovanomprípadesúdprvéhostupňavrozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, a to i nad rámec dôkazných
návrhov účastníkov ( § 120 ods.1,2 O.s.p.), na vec aplikoval správny právny predpis a svoje rozhodnutie
aj dostatočne odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní podanému proti zamietajúcemu výroku

rozhodnutia o jeho návrhu na zverenie maloletého do osobnej striedavej starostlivosti rodičov nemajú
za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s prezentovanou úvahou súdu prvého
stupňa v tejto otázke.Odvolací súd sa zhodol s názorom a závermi súdu prvého stupňa i v otázke zmeny rozsahu styku
otca s maloletým, ktorý po úprave zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého s poukazom na jeho
vyjadrenie pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu zmena úpravy styku zabezpečuje dostatočný

výchovný vplyv otca a realizáciu výkonu jeho rodičovských práv a povinností, rešpektuje vyjadrený názor
maloletého a možnosť udržiavania vzájomných citových a rodinných väzieb medzi otcom a maloletým.

Odvolací súd zdôrazňuje to, že aj v prípade ak je dieťa zverené do starostlivosti matky, otcovi
jeho rodičovské práva zostávajú zachované. Matka ako rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, je povinná vychovávať dieťa v úcte k otcovi, usmerňovať ho vo vzťahu k otcovi a v rámci
prípravy styku vytvárať pre dieťa optimálne podmienky na jeho realizáciu. Je na oboch rodičoch, aby
pre spoločné dieťa vytvorili prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne, môže prejaviť svoj názor, s
istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od každého z rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov
všetkému, čo bude v živote potrebovať, pričom popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor.

Pokiaľideoodvolacienámietkymatky týkajúcesarozhodnutiasúduprvéhostupňaprotivýrokuvktorom
jejuložilzaplatiťtrovyštátuzosumyXXX,XXEur,vyplatenejztituluznaleckejodmenyvsumeXX,XXEur,
po započítaní zaplateného preddavku vo výške XXX Eur sa odvolací súd rovnako stotožnil s názorom
prvostupňového súdu, keď náhradu trov štátu rozdelil medzi rodičov rovným dielom. Naviac z ust. § 148
O.s.p. jednoznačne vyplýva, že štát má právo náhradu trov konania proti účastníkovi, u ktorého nie sú

splnenépredpokladynaoslobodenieodsúdnychpoplatkovvzmysle§138ods.1O.s.p.anakoľkomatka
v podanom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by ju oslobodzovali od platenia
súdnych poplatkov, odvolací súd mal za to, že obsah odvolania matky nebol preto spôsobilý spochybniť
správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Odvolací súd v tomto smere dodáva,
že znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu vzájomných nezhôd rodičov pri výkone starostlivosti

o maloletého, pričom po zohľadnení postojov a správania sa oboch rodičov, nespochybňujúc závery
znaleckého posudku dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné jednoznačne posúdiť ani
úspešnosť v konaní,

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne a

právne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.