Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213009
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613213009.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu O. K., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Z., K. II/XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel

Blyšťan, s.r.o. so sídlom Košice, Rastislavova 68, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/68/2013 - 170 zo dňa
25. 06. 2014, v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 8C/68/2013-242 zo dňa 02. 02. 2016,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 68,46 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdzrušilrozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošice,Alžbetina
41, sp. zn. 3C/2281/2012 zo dňa 19.01.2012 (ďalej v texte len „rozhodcovský rozsudok“), zároveň odložil
vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy č. 4475200004 ( ďalej v texte „Poistná zmluva“ ), ktorá je spotrebiteľskou zmluvou

uzavretou v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaný ako poisťovateľ
konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ túto uzavrel ako fyzická osoba. Z
predloženej Poistnej zmluvy, rozhodcovského rozsudku, ani z vyjadrení účastníkov konania nevyplýva,
že žalobca pri uzatváraní Poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Predmetná Poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a
Všeobecné poistné podmienky ( ďalej v texte „VPP“ ), ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods.

3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárové tlačivo, ktoré žalobca
nemohol žiadnym spôsobom meniť a teda ani ovplyvniť jeho obsah. Rozhodcovská doložka, na
základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol bolo naformulovaná vo VPP k poistnej zmluve, v časti XV. -
ROZHODCOVSKÉ KONANIE. Ide o rozsiahly text písaný malými písmenami na dvanástich stranách. Z
časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.), 2.), a 8.) VPP však vyplýva, že poisťovňa a poistník
sa dohodli, že „všetky vzájomné spory

a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom“.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „Zákon o rozhodcovskom
konaní“) s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského
súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2.) poisťovňa, pokiaľ nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály

rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma
fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradnýa neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto VPP. Podľa bodu 8.) dojednanie
tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných
strán. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky okresný súd vychádzal z právnych záverov

prijatých Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 6MCdo/9/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 a sp.
zn. 6Cdo/3/2013. Na základe vykonaného dokazovania mal následne okresný súd za preukázané,
aj keby žalobca nebol podpísal Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k Poistnej zmluve, platila
by XV. časť VPP „rozhodcovské konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené
výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu, pričom VPP sú s poukazom na ustanovenie § 788

ods. 3 OZ súčasťou zmluvy. Aj keby žalobca mal pred podpisom Poistnej zmluvy možnosť oboznámiť
sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa
riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z
tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 OZ),
pričom žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak. Zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej
doložky, ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných

zmluvných dojednaní, resp. VPP preto nemožno považovať podľa okresného súdu za individuálne
dojednané (§ 53 ods. 3 OZ). Vzhľadom na uvedené mal za to, že v rámci rozhodcovského konania boli
pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 OZ a
už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní

vyhovieť. Podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku však okresný súd určil dôvod
vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, keďže žalobca v tomto
konaní namietal platnosť rozhodcovskej doložky, pričom súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako
neprijateľné
a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania (obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku),

je preukázané, že v prejednávanej veci bola porušená zásada rovnosti účastníkov,
a to minimálne už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby
od prípadu k prípadu poisťovňa, teda žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka, teda žalobcu
ovplyvniť kreovanie tohto orgánu, pričom už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal okresný súd

na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3. 4. 2012, podľa ktorého právo na
zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na
rozhodcovské konanie, pričom ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže
byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností
účastníkov konania, poukázal okresný súd aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/2010, a v

tejto súvislosti naviac poukázal na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na početnosť
sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu, jednoznačne
vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom.
Okresný súd preto považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú
zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní

rozhodcovský rozsudok zrušil.
Na záver okresný súd odôvodnil, na základe akých skutočností nevypočul svedkyňu X B., ktorá ako
sprostredkovateľka poistenia pôsobila pre žalovaného, a to z dôvodu, že sa oboznámil s jej svedeckou
výpoveďou v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13C/60/2013, ktorá sa týkala jej
výkonu činnosti ako sprostredkovateľky poistných zmlúv pre žalovaného.

O odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku rozhodol okresný súd podľa
§ 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Žalovanému okresný súd určil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok v sume 331,50 €
v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenvtextelen„Zákonosúdnychpoplatkoch“),akoajvzmysle

§ 2 ods. 2 prvá veta tohto zákona v spojení s položkou 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, keď v
tejto súvislosti poukázal i na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k 15Co/185/2013-144 zo dňa
13. 06. 2013.
O trovách konania rozhodol okresný súd dopĺňacím uznesením č. k. 8C/68/2013 - 242 zo dňa 02.
02. 2016, ktorým žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške

906,95 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže žalobca mal vo
veci plný úspech v spojení s konaním mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré okresný súd považoval
za účelné, preto ich vo vyššie uvedenom rozsahu priznal úspešnému žalobcovi.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O.
s. p.) odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Namietal, že vo výroku napadnutého rozhodnutia
absentuje z akého zákonného dôvodu súd zrušil rozhodcovský rozsudok, preto táto okolnosť spôsobuje

nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku. Nie je zrejmé, ktorý orgán má vo veci ďalej
konať, ak po prípadnom jeho zrušení má ďalej vo veci samej konať buď rozhodcovský súd alebo
všeobecný súd, čo však závisí od dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku. Naviac, odôvodnenie
rozhodnutia nie je záväzné, záväzný je len výrok - petit rozhodnutia, v ktorom uvedenie dôvodu zrušenia
rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní absentuje. Odôvodnenie je aj

nezrozumiteľné, nakoľko rovnaké skutkové okolnosti súd vyhodnotil ako údajné dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) aj h). Ďalšou odvolacou námietkou bola
skutočnosť, že súd v konaní porušil zásadu rovnosti účastníkov v dôsledku toho, že konal napriek
tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok. Súd umožnil, aby sa v súdnom konaní domáhal svojich
práv žalobca napriek tomu, že nesplnil zákonom stanovené podmienky na to, aby súd mohol vo veci
konať a rozhodnúť. Okresnému súdu vytkol, že nevykonal dokazovanie a v dôsledku tejto skutočnosti

nebol vôbec zisťovaný skutkový stav. Pre rozhodnutie okresného súdu má nepochybne význam aj
skutková otázka, ako došlo k uzatváraniu poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky, keďže žalovaný
trval a trvá, okrem iného aj na tom, že rozhodcovská doložka bola uzavretá individuálne. Súd nevykonal
také dôkazy, ktoré by mohli tento skutkový stav objasniť. Žalovaný má totiž právo klásť žalobcovi
otázky a vyjadriť sa k jeho tvrdeniam prípadne navrhnúť aj dôkazy, ktoré by tvrdenia účastníka vyvracali

či potvrdzovali. Sám navrhol vykonanie dôkazu výsluchom svedka - sprostredkovateľky poistenia,
avšak ani tento dôkaz súd nevykonal, naopak oboznámil sa len so zápisnicou o výsluchu svedkyne
p. Z.XXC vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 13C 60/2013, ale výsluch svedkyne v
inom konaní nie je možné považovať za dôkaz v tomto konaní, preto postupom súdu boli žalovanému
jeho procesné práva odňaté. Tým, že súd v konaní nevypočul žalobcu, ani navrhovaných svedkov,

neumožnilžalovanémuvyužiťprávapodľa§123a§126O.s.p.,pretonemohlodôjsťkriadnemuzisteniu
skutkovéhostavuanapadnutýrozsudokjenepreskúmateľný,pretocelékonanietrpívadouspočívajúcou
v porušení rovnosti účastníkov, ako aj vadou spočívajúcou v tom, že súd porušil právo účastníkov na
spravodlivý proces a prístup k súdu. Okresný súd si podľa neho nesplnil ani jeho povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 118 ods. 2 O. s. p., informovať oboch účastníkov konania o svojich skutkových a právnych

záveroch, aby títo mohli následne v rámci zásady kontradiktórnosti podávať svoje návrhy. Závery súdu
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sú nedôvodné a v rozpore so skutkovým stavom. Zdôraznil, že
žalobca rozhodcovskú doložku oddelenú od textu poistnej zmluvy aj VPP, vlastnoručne a bez nátlaku
podpísal, aj keď tak nemusel urobiť. Súd teda nemá skúmať hypotetickú situáciu, čo by bolo keby
niečo žalobca nepodpísal, pretože skutkový stav je taký, že žalobca rozhodcovskú doložku podpísal.

Žalobca podmienku týkajúcu sa rozhodcovskej doložky mohol ovplyvniť a to tak, že by jednoducho
osobitné zmluvnú dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku nepodpísal. Naopak, žalobca písomne
prejavil svoju vôľu smerujúcu k uzavretiu rozhodcovskej doložky. Uzavretie poistenia nebolo viazané
na podpis rozhodcovskej doložky, teda podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzavretia
poistenia. Žalobca mal dostatok priestoru pri uzatváraní poistnej zmluvy a možnosť na výber, či osobitné

zmluvné dojednania svojím podpisom príjme alebo nie, a tým bol naplnený základný zmysel a účel §
53 ods. 2 OZ, zabrániť tomu, aby spotrebiteľ bol nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým
nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná
možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania, napr. ho od zmluvy oddeliť alebo zmluvu podpísať bez
takéhoto dojednania. Ak okresný súd považoval dojednanie o rozhodcovskej doložke za neprimerané,

nepostačí, aby z neho vyplývala len nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť
bola značná. Súd porušil svoju povinnosť vykonať test primeranosti podmienky, a preto je napadnutý
rozsudok nepreskúmateľný a nezákonný. Na záver poukázal na rozhodnutie ESD C-472/11. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu, ako aj s jeho
odôvodnením v plnom rozsahu súhlasí, nakoľko rozhodnutie, ako aj postup súdu pri jeho vydávaní sú
zákonné a dôvody odvolania nie sú dané. Ak žalovaný namieta, že vo výroku rozhodnutia okresného
súdu absentuje uvedenie zákonného dôvodu, na základe ktorého došlo k zrušeniu rozhodcovského

rozsudku uviedol, že túto náležitosť petitu žaloby neustanovuje Občiansky súdny poriadok ani zákon
o rozhodcovskom konaní. Naopak, výrok okresného súdu je dostatočne jasný, určitý, zrozumiteľný ako
i preskúmateľnýa vykonateľný. Navyše obdobne formulované výroky sú štandardne formulované vo výrokoch rozhodnutí
všeobecných súdov Slovenskej republiky rôznych stupňov. Zdôraznil, že okresný súd neporušil zásadu
rovnosti účastníkov konania, ak konal vo veci samej bez toho aby bol zaplatený súdny poplatok z návrhu,

pretožežalobcabolodtejtopovinnostioslobodenýzozákona.Okresnýsúddostatočnýmspôsobomzistil
skutkový stav, ak sa oboznámil s výpoveďou sprostredkovateľky A. F., ktorý vypovedala ako svedkyňa
v inom konaní na Okresnom súde Lučenec a v rámci svojej výpovede sama uviedla, že nevedela o
rozhodcovskej doložke, a teda, svojich klientov o nej neupovedomovala. Z vykonaného dokazovania, ale
aj vzhľadom na väčšie množstvo sporov a zo skutočností súdu známych mu z jeho činnosti bolo známe,

že sprostredkovatelia poistenia pracujúci pre žalovaného, ako bola pani F., absolútne netušili o obsahu
a podstate rozhodcovských doložiek obsiahnutých vo VPP. Opätovne v písomnom vyjadrení poukázal
na svoje postavenie ako postavenie spotrebiteľa, teda práve žalovaný mal preukázať ako bol spotrebiteľ
informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte, o jeho rozdiele v porovnaní so súdnym konaním,
o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a o možnostiach zmeny, resp. úpravy rozhodcovskej
doložky a ďalších podstatných veciach. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom poistnej

zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP, a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v časti XV.,
a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali aj osobitné zmluvné dojednania taktiež formou
predtlačeného formuláru, odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných
podmienkach.Vdôsledkuuvedenéhonemalnijakýmspôsobommožnosťovplyvniťobsahneprijateľného

zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky, pretože touto by bol viazaný aj v prípade, ak by osobitné
zmluvné dojednania nepodpísal a dokonca aj vtedy, ak by nepodpísal ani VPP. Listinný dôkaz - Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta nesvedčí o poučení poisteného o význame a obsahu rozhodcovskej
doložky. Tento záznam sa týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a
jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť

rozhodcovské konanie na ich riešenie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny v celom rozsahu

potvrdil.

Odvolací súd prioritne skúmal, či zo strany okresného súdu nedošlo k postupu, ktorým by bola odňatá
možnosť účastníkovi konať pred súdom, ak okresný súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobcu, ani ním
navrhovanej svedkyne, čím podľa tvrdení žalovaného mu odňal jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Procesný postup okresného súdu, ktorý prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 10. 09. 2014
bez účasti žalobcu, považuje odvolací súd za vecne správny, ak z obsahu spisu vyplýva, že dôkaz -
výsluch žalobcu sudca nevykonal z dôvodu, že žalobca bol v konaní právne zastúpený advokátom, ktorý
bol splnomocnený ku všetkým jeho právnym úkonom, a pokiaľ bolo potrebné, aby sa žalobca v konaní

vyjadroval, vedel sa vyjadriť aj jeho právny zástupca, pričom otázky žalobcovi nebolo možné klásť, ak
nebol prítomný na pojednávaní ani žalovaný. Uvedené vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.
06. 2014. Vykonanie tohto dôkazu nebolo možné aj vzhľadom na neprítomnosť samotného žalovaného,
ktorý sa z neúčasti na pojednávaní, a to opakovane ospravedlnil (dňa 28. 05. 2014, 25. 06. 2014).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiadúci postup súdu v prejednávanej veci,
ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak by súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým by odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Okresný súd rozhodol na pojednávaní dňa 25. 06. 2014 v neprítomnosti žalobcu a rozhodol, že dôkaz
výsluchom žalobcu nevykoná z dôvodu, že žalobca je v konaní právne zastúpený advokátom, ktorý je
splnomocnený ku všetkým právnym úkonom, preto sa vie vyjadriť ku všetkým skutočnostiam týkajúcim
sa predmetu veci, a súčasne rozhodol, že nevykoná výsluch svedkyne C.XX.z dôvodu, že vykonanie

tohto dôkazu nie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej, ak sa s jej výpoveďou oboznámil
z konania vedeného na okresnom súde v obdobnej veci (sp. zn. 13C/60/2013), a ktorá výpoveď
postačovala na právne posúdenie dojednania v poistnej zmluve týkajúceho sa rozhodcovskej doložky
a uvedené skutočnosti vyplývajú aj z ďalších listinných dôkazov a písomných vyjadrení. Odvolací súdnepovažoval postup okresného súdu za taký, ktorým by bolo porušené jeho právo, ak okresný súd
rozhodol vo veci samej, prihliadajúc na obsah spisu a dosiaľ pred ním vykonané dôkazy. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje aj na to, že rozhodnutím vo veci samej v neprítomnosti žalobcu bez splnenia

predpokladov pre takýto postup, by mohlo dôjsť eventuálne k porušeniu procesných práv samotného
žalobcu, nie však žalovaného. Vo vzťahu k žalovanému nedošlo k odňatiu jeho práv konať pred súdom,
keďže v konaní aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu mal možnosť si uplatniť všetky svoje
procesné práva a sám právny zástupca žalovaného sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, pričom
neuviedol, že by mu akákoľvek iná prekážka bránila v možnosti zúčastniť sa pojednávania dňa 25.

06. 2014, ak naviac svoju neúčasť ospravedlnil emailom, ktorý bol okresnému súdu doručený v deň
pojednávania. Ani z obsahu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní žalovaného zo dňa 25. 06. 2014
pre odvolací súd nevyplýva žiadna prekážka, ktorá by žalovanému bránila zúčastniť sa pojednávania,
preto ani takýmto postupom nedošlo k odňatiu jeho práv konať pred súdom. Naviac, k uvedenému
odvolací súd poznamenáva, že súd v občianskom súdom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na

vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p. ) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. (viď
R 37/1993). Ak okresný súd upustil od osobného výsluchu žalobcu, ako aj svedkyne, nakoľko mal za
dostatočné vyjadrenie jeho právneho zástupcu, resp. bol oboznámený s jeho písomnými podaniami

adresovanými súdu, išlo o právo súdu posúdiť, či dokazovanie vykonané pred rozhodnutím vo veci
samej, je dostatočným pre posúdenie žaloby.

I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
v texte len „dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre

prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne
upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov,
ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov
a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý
rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje

právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa
zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať

všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov
konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03).

K námietke žalovaného, že v konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania spočívajúca v

tom, že umožnil žalobcovi, aby sa tento v súdnom konaní domáhal svojich práv napriek tomu, že zo
strany žalobcu nebol zaplatený súdny poplatok, odvolací súd uvádza nasledovné:

Postupom okresného súdu, ktorý rozhodol bez toho, aby došlo k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu
došlo v súlade so zákonom, ak žalobca bol v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku oslobodený

z povinnosti platiť súdne poplatky v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, v
dôsledku čoho následne podľa § 2 ods. 2, veta prvá citovaného zákona prešla poplatková povinnosť na
neúspešného žalovaného, ktorému bola táto povinnosť uložená rozhodnutím okresného súdu zo dňa
25. 06. 2014 v zmysle položky
3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. V žiadnom prípade preto neobstojí námietka žalovaného o

porušení zásady rovnosti účastníkov, ak okresný súd postupoval v súlade so zákonom.

Žalovanému okresný súd umožnil využiť všetky svoje práva v zmysle ust. § 123a § 126 O. s. p., avšak k realizovaniu týchto nedošlo okrem iného aj v dôsledku toho, že žalovaný sa
opakovane z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, nie je možné uvedené považovať za nesprávny
procesný postup okresného súdu, ak tento vyvolal aj sám žalovaný, ktorý sa svojou osobnou

neprítomnosťou na pojednávaní dňa 25. 06. 2014 svojich práv takýmto spôsobom vzdal. Vzhľadom na
uvedené sú námietky žalovaného, že rozhodnutie súdu nie je odôvodnené a že postup súdu možno
hodnotiť ako odnímajúci účastníkovi konať riadne pred súdom a porušujúci právo na spravodlivý súdny
proces, neopodstatnené.

Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia okresného súdu vo veci samej.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie § 219 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací súd
konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie
presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal

so všetkými námietkami uplatňovanými v priebehu prvostupňového konania, preto by odôvodnenie
odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, v dôsledku čoho pristúpil odvolací
súd k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého poistná zmluva uzavretá medzi
účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. V rámci poistnej zmluvy bol zakomponovaný inštitút
rozhodcovského konania, rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal
žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť
ich obsah. Okolnosť, či by v danom prípade podpísal, resp. nepodpísal osobitné zmluvné dojednania

nie je právne relevantná, keďže
aj v prípade pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, platila by časť XV. VPP,
a to, že všetky vzájomné spory a sporné nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z
týchto dôvodov preto okresný súd dôvodne považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú
a teda neplatnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie

§ 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok zrušil. Okresný súd
výslovne konštatoval, že pri rozhodovaní o platnosti rozhodcovskej doložky vychádzal z právnych
záverov prijatých Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 6MCdo/9/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012
a sp. zn. 6Cdo/3/2013, z ktorých rozhodnutí výslovne uviedol právne závery týkajúce sa (ne)platnosti
rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, teda ani

osobitných zmluvných dojednaní,
a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú, pretože
žalovaný ako dodávateľ nepreukázal opak. Zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky,
ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných
dojednaní resp. VPP, nemožno považovať za individuálne dojednané.

Okresný súd preto správne zdôraznil, že za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve
sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Možnosť, aby žaloba voči spotrebiteľovi
bola podaná na všeobecný súd je vylúčená, pokiaľ bolo medzi účastníkmi výslovne dojednané, že spory
medzi účastníkmi budú riešené výlučne prostredníctvom rozhodcovského súdu a uvedenú skutočnosť

už spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. V tejto súvislosti preto odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na
odôvodnenie rozhodnutia na str. 9 až 11.
Zhodne s okresným súdom odvolací súd konštatuje, že v tejto prejednávanej veci z listín predložených
účastníkmi konania nevyplýva, že by žalobca ako spotrebiteľ mohol v čase uzavretia poistnej zmluvy
odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola právne dotknutá XV. časť VPP, ktoré tvorili

súčasť poistnej zmluvy. K mechanizmu uzatvárania poistnej zmluvy svedkyňa Y.v inom konaní v
obdobnej veci uviedla, že špeciálne jednotlivé ustanovenia zmluvy s poistenými nepreberali, ani ich
nevysvetľovali. Výslovne konštatovala, že zmluva sa musela podpísať vo všetkých kolónkach, ktoré
boli vyznačené, ak to tak nebolo, zmluva im bola vrátená s tým, že ju je potrebné podpísať ešte aj vtých kolónkach, ktoré boli podpísané neboli a až tak poistnú zmluvu poisťovateľ uznal. Sama nevedela
vysvetliť čo je rozhodcovská doložka, lebo v tomto smere ani nebola školená.
Okresný súd teda dospel k správnemu záveru, že žalobca nemal možnosť v čase uzatvorenia

poistnej zmluvy, zmeniť obsah tejto zmluvy, resp. zmeniť obsah VPP, a to časť XV. pod názvom
ROZHODCOVSKÉ KONANIE, preto rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť VPP, nie je možné
podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za individuálne dojednanú. Žalovaným
formulovaná rozhodcovská doložka znemožňovala žalobcovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Predmetnou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami

v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Práve z tohto dôvodu bola rozhodcovská doložka neprijateľnou
zmluvnou podmienkou tak, ako na to dôvodne poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí, a teda
podmienkou neplatnou v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách
klienta nesvedčí o poučení poisteného o význame a obsahu rozhodcovskej doložky. Tento záznam sa
týka výslovne potrieb klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy a jediná zmienka o rozhodcovskom
konaní je len v tom zmysle, že v prípade sporov je možné využiť rozhodcovské konanie na ich

riešenie. Účastníci podpísali aj osobitné zmluvné dojednania, ktoré malo taktiež formu predtlačeného
formuláru, odkazujúceho na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Žalobca
ani obsah osobitného dojednania nemohol ovplyvniť a naviac nemal nijakým spôsobom možnosť
ovplyvniť obsah neprijateľného zmluvného dojednania rozhodcovskej doložky, pretože touto by bol
viazaný aj v prípade, ak by osobitné zmluvné dojednania nepodpísal. Dojednanie zmluvných strán

o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálne zmluvnej podmienky vtedy, ak by
odporca predložil žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že žalobca mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej poistnej
zmluvy, ako aj to, že dlžníkovi - poistníkovi boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená

riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo žalobcovi odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či

bránenia svojho práva medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý
by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie
reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská zmluva súčasťou viacerých

formulárov predložených spotrebiteľovi na podpis navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“
spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
nepoukáže na jeho nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti alebo nečinnosti. Pri ochrane
spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť
požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si

ho želal).

Okresný súd teda dospel k správnemu záveru, že žalobca dôvodne uplatňoval nárok na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, s ktorým
právnym záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Keďže uvedený dôvod pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku považoval odvolací súd za naplnený v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c)
Zákona o rozhodcovskom konaní, posudzovanie ostatných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku odvolací súd nepovažoval za dôvodné a ani hospodárne. Okresný súd výslovne uviedol,
že „podstatným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvod vyplývajúci ustanovenia §
40 ods.1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť

rozhodcovskejzmluvy,pričomsúdtotozmluvnédojednanievyhodnotilakoneprijateľné atedaneplatné.“
Zákon o rozhodcovskom konaní totiž neobsahuje poradie, či prioritu dôvodov zrušenia rozhodcovského
rozsudku.

Odvolací súd preskúmaním veci, oboznámením sa s obsahom spisu a so všetkými podaniami

doručenými účastníkmi konania do spisu aj v priebehu odvolacieho konania dospel k záveru, že
okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, vec správne skutkovo aj právne posúdil, a vo veci správne
rozhodol. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil, ako aj ich právne
posúdenie, okresný súd podrobne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný vodvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôvody, ktoré by boli významné a odôvodňovali by
iné, resp. také rozhodnutie, na základe ktorého by súd mal povinnosť rozhodnutie okresného súdu
zmeniť, prípadne ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Ak žalobca nepovažoval rozhodcovskú doložku za

individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 OZ) bolo povinnosťou žalovaného preukázať opak, ktorá povinnosť
mu vyplýva z postavenia dodávateľa (§ 53 ods. 3 OZ). Aj vzhľadom k tomuto záveru preto odvolací
súd uzatvára, že odvolanie žalovaného napriek tomu, že je zbytočne rozsiahle, nebolo v žiadnom jeho
bode dôvodným a v odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd zameral len na argumenty, ktoré sú z
hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí

daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Pokiaľ ide o okresný
súd, tento stručne a jasne objasnil skutkový, ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačoval pre záver
o tom, že nárok žalobcu je dôvodný.

Dopĺňacie uznesenie o trovách prvostupňového konania zo dňa 02. 02. 2016 nebolo odvolaním

napadnuté, nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že ide o rozhodnutie vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací v zmysle ust. § 142 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Žalobca bol v
odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu
zodňa21.01.2015vovýške60,07€ vzmysle §13aods.1písm.c)vyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v
texte len „vyhláška“) + 1 x režijný paušál vo výške 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania spolu vo výške 68,46 €, a to k rukám jeho

právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.