Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/116/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213042
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213042.2

Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu: B.,
M..L..T.., so sídlom B. U.. Č.. XX, XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou
J. B., M..L..T.., so sídlom Q. X, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, proti žalovanému M. L. za, ktorú koná W.
M. M. L., Z., Ž. I. XX, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške
330,- eur s poukazom na skutočnosť, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 29.11.2010 a to rozhodnutím o poverení., K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Navrhovateľ zároveň uviedol,
že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac, ako
196 dní. Z tohto dôvodu si žalobca vyčíslil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch,
ktoré vyčíslil nasledovne: „ majetková škoda je vo výške 125,- eur a nemajetková ujma je vo výške 330,-
eur za celých 6 mesiacov“.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenému tunajšiemu súdu dňa 06.10.2014 žiadal návrh žalobcu, ako
neodôvodnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov avšak
v skutočnosti priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o
uvádzané prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,
respektíve možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či v príslušných konaniach predsedovi
okresného súdu, respektíve možnosť podania ústavnej sťažnosti, to znamená či využil účinné právne
prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc
má iba predseda súdu alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody boli doručené dňa 23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba

z čoho je zrejmé, že žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto
prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
adresovalo žalobcovi pod doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
výzvu na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podanej žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktoré prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný
podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za
predbežne prerokovaný. Ustanovenie Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky
pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci a to nezákonné rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik
zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky súčasne. K samotnému nesprávnemu
úradnému postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho
aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica,
alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípade existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písmeno c) Zákona
číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií
a zbytočnému vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok súdneho dvora EU
( astrucom C-40/08), ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky v exekučnom konaní. Unáhlené
konanie zo strany súdu by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalifikovanému posúdeniu prípadu
a tým aj otázky, či rozhodcovský súd spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44
ods. 2 exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako v exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podaná súdu po 01.06.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Otázku,
či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je pritom kompetentný preskúmať
ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä kritéria ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov
a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu
škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade ak by tieto boli konštatované
predsedom súdu, alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinnými skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísleniu škody zo strany žalobcu. Rovnako žalobca navrhovateľa
nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu. Vznik nemajetkovej ujmy
právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
( frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery ) sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody
na nemajetkovú ujmu uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky spis. značka 30Cdo/675/2011, poškodenie právnickej osoby za majetkovú ujmu
spôsobnému prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom nezúčastňujú alebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež
„zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ nebol zo strany žalobcu preukázaný a ani to
akým spôsobom uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikanie podnikateľské postupy navrhovateľa“.
S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje žalovaný za konanie
v rozpore s dobrými ´mravmi pokiaľ si žalobca uplatní nárok na náhradu škody voči štátu keďže
uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a prípadnou škodou.

Navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Zároveň žiadal prerušiť konanie vedené
na Okresom súde v Žiari nad Hronom až do právoplatného ukončenia konania vedenom na Okresnom
súde Prešov, prebiehajúce pod spis. zn. 7C 6/2010, kde sa rozhoduje o náhradu škody pre porušenie
práva Európskej únie. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p..

Zástupca odporcu ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní. Zároveň poukázal na svoje písomné
vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde v Žiari nad
Hronom pod spisovým číslom spr 147/14, ako aj s poukazom na písomné vyjadrenie odporcu, pričom

namietal zmätočnosť žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie
podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho
úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania
náhrady v peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Zároveň zástupca odporcu žiada návrh
zamietnuť.

Podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd preskúmal návrh navrhovateľa na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písmeno b) Občianskeho súdneho
poriadku vzniká len vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú súd nie je oprávnený riešiť. Možnosť
súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, vzniká len
vtedy, ak prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
Takouto otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv
na rozhodnutie vo veci samej a nie o náhradu škody pre prerušenie práva Európskej únie. Vzhľadom na
túto skutočnosť súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania ako neodôvodnený zamietol.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie. -V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa nerobí rozdiel
medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to
bez ohľadu na to, či exekučným titulom pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie
všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bola
npr. notárska zápisnica.

Súd sa oboznámil v rámci dokazovania s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka 9Er 1130/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový stav veci. Dňa 26.11.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, exekútorský úrad,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pod spis. značkou Ex 13785/10 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Lovecká
Tatiana na vymoženie pohľadávky 3 043,99 eur. Tunajší súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi
dňa 29.11.2010. Z týchto dôkazov súdu vyplýva, že v žiadnom prípade nedošlo k porušeniu zákona
ani bezdôvodným prieťahom na strane exekučného súdu, nakoľko poverenie bolo vydané v zákonnej
15 dňovej lehote. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspech. Žalovaný
mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli preto súd vyslovil, že náhradu trov
konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.