Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/788/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208279
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214208279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorého
koná ako konateľ advokát Mgr. Tomáš Kušnír, proti žalovanej: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko U. XXX/
XX, XXX XX S., o zaplatenie sumy 2.685,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 23. februára 2015 č.k. 8C/307/2014-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa voči žalovanej domáhal
zaplatenia žalovanej sumy spolu s 8,25% úrokom z omeškania od 05.12.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4
ods. 1, 5, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 52
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1,

§ 101 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska skutkového stavu mal za preukázané, že došlo k riadnemu
uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, ku ktorej žalobca určil dátum zosplatnenia dňom 30.06.2010, a do 3
rokov teda do 30.06.2013 si túto pohľadávku mohol uplatniť, návrh však podal až dňa 29.04.2014, teda
po uplynutí premlčacej lehoty. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zmeny tak, že odvolací súd

návrhu vyhovie, respektíve napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.
Dôvodil, že súd prvého stupňa na daný prípad aplikoval ust. § 5b ZoOS, ktoré nadobudlo účinnosť až
01.05.2014, čo je v rozpore so zákazom retroaktivity právnych noriem, ktorý je demokratickou zárukou
ochrany občanov a právnej istoty. V tejto súvislosti poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95 a III. ÚS 348/06, a ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
zo dňa 30.09.2014 č.k. 9Co/64/2013-145. Namietal tiež aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka

týkajúcich sa premlčacej doby a tvrdil, že nakoľko ide o zmluvu o úvere a teda o „absolútny obchod“
bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ďalej namietal aplikáciu ust. § 52 až 54
OZ, ktoré sa do 31.12.2007 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené
v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ a poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 2 M Cdo3/2011 a sp.zn. 6MCdo/4/2012, rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/132/2013,
sp.zn. 15Co/28/2013, Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/138/2013, Krajského súdu v Žiline sp.zn.
9Co/157/2013 a Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/64/2013. Tvrdil, že nárok žalobcu nie je

premlčaný, keďže premlčacia doba začala plynúť dňa 01.07.2010 a ku dňu podania návrhu (29.04.2014)
štvorročná premlčacia doba neuplynula.

Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a spĺňa náležitosti ust. § 205 OSP,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny,
preto je ho potrebné, podľa § 219 OSP, potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 2.685,62 eura s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril dňa 04.12.2013 so Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom

Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155. Predmetom postúpenia pohľadávok bol aj nárok
uplatnený v tomto konaní, ktorý bol špecifikovaný v prílohe zmluvy o postúpení pohľadávok pod VS
13460268. V konaní bolo preukázané, že na základe žiadosti žalovanej o aktiváciu pôžičkovej karty
Triangel zo dňa 02.08.2006 jej bol schválený úverový rámec vo výške 24.000,- Sk (796,65 eura) s
pevnou mesačnou splátkou 800,- Sk (26,56 eura). Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky predstavovala sumu 2.685,62 eura a pozostávala z istiny. Pohľadávka bola podľa v prílohe
zmluvy o postúpení pohľadávok (č.l. 15) zosplatnená dňa 30.06.2010.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona

sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Súd prvého stupňa vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovanou zo dňa
02.08.2006 posúdil ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto postupom podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, a ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, skúmal, či v danej
veci nie sú naplnené zákonné podmienky alebo prekážky, ktoré brána priznať plnenie zo spotrebiteľskej

zmluvy, a prihliadol aj bez návrhu na premlčanie nároku žalobcu voči žalovanej. Vychádzal pritom
z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorej mal preukázané, že pohľadávka žalobcu sa stala
splatnou dňa 30.06.2010. Premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na súde, ktorá je tri roky,
začala plynúť najneskôr 30.06.2010 a uplynula dňa 30.06.2013. Preto nárok žalobcu voči žalovanému
uplatnený na súde dňa 29.04.2014 bol uplatnený až po uplynutí premlčacej doby, v dôsledku čoho

žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a
dospelkzáveru,žesúdprvéhostupňavykonalvovecivdostatočnomrozsahudokazovaniepotrebnépre
zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver.
Preto pokiaľ súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil ako nárok zo spotrebiteľského vzťahu, a aj bez

návrhu prihliadol premlčanie uplatneného nároku, je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa
s týmto záverom súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Taktiež sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku
a podľa § 219 ods. 2 OSP na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že dňa 01.04.2015
nadobudla účinnosť novelizácia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom bolo explicitne stanovené,
že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 posledná
veta OZ). Uvedenou právnou úpravou zákonodarca reagoval na ustálenú prax súdov pri rozhodovaní

sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Takýto záver odvolacieho súdu
je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou.

Odvolací súd je v zmysle § 212 ods. 1 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa pri posudzovaní
danej veci zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

Žalobca v prvom rade namietal proti aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
z dôvodu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 01.05.2014, preto jeho aplikácia na daný
prípad je v rozpore so zásadou retroaktivity právnych noriem. K uvedenej námietke odvolací súd
uvádza, že predmetným ustanovením bola zakotvená povinnosť orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď ustanovuje procesnú činnosť orgánu
rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Je nesporné, že „orgánom rozhodujúcim o nárokoch

zo spotrebiteľskej zmluvy“ je aj súd, ktorý v občianskom súdnom konaní prejednáva nárok uplatnený zo
spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide o úpravu procesného postupu súdu pri prejednávaní a rozhodovaní
takýchto nárokov, vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto
ustanovenia vo veci ešte nebolo rozhodnuté, súd postupuje podľa predmetného ustanovenia (§ 5b),
nakoľko zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým bolo zavedené do zákona č. 250/2007 Z.z., nemá osobitné

prechodné ustanovenie, ktoré by účinky § 5b posúvalo na dobu po účinnosti tejto právnej úpravy (po
01.05.2014). Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

ŽalobcaďalejvodvolanínamietalaplikáciuustanoveníObčianskehozákonníkatýkajúcichsapremlčacej
doby a tvrdil, že nakoľko ide o zmluvu o úvere a teda o „absolútny obchod“ bolo potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka. K tomu odvolací súd poukazuje na dôvody svojho rozhodnutia
uvedené v časti, v ktorej zdôrazňuje správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
nepovažuje za potrebné opakovať. Tieto dôvody jasne a zrozumiteľne vysvetľujú prečo má v danej veciprednosť aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich otázky premlčania. Preto odvolací
súd uvedenú námietku žalobcu rovnako nepovažoval za dôvodnú.

Poslednouodvolacounámietkoužalobcubolanámietkatýkajúcasaaplikácieust.§52až54OZ,ktorésa
do 31.12.2007 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Ani túto námietku podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať. Je
síce pravdou, že v čase uzavretia zmluvy (02.08.2006) ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka určovalo
len niektoré typy zmlúv, ktoré mali povahu spotrebiteľskej zmluvy, toto vymedzenie však nebolo súladné

s nepriamymi účinkami smernice Európskeho spoločenstva týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa (smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), a preto už následná zmena
ust. § 52 ods. 1 OZ s účinnosťou od 1. januára 2008 definovala spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Aplikáciu novelizovaného
ustanovenia § 52 ods. 1 OZ na zmluvný vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovanej umožňuje
prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2008 (§ 879j OZ), ktoré stanovuje, že

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov. V danej veci je predmetom konania nárok na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov, ktorý vznikol momentom splatnosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splatnosť, a
teda ja nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, nastala dňom 30.06.2010, čo nesporne

jepo01.01.2008,pretojenauplatnenýnároksprávneaplikovať ust.§52anasl.Občianskehozákonníka
v znení účinnom po 1. januári 2008.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP, ako vecne správny, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
si žiadne trovy neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.