Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Stanislava Semanová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614202546
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614202546.5
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:
Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35792752, právne zastúpenom
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
47233516 proti žalovaným: 1/ T. E., G.. XX.X.XXXX, K. A. G. Z., A. XXXX/XX Q. X/ M. V., G.. XX.X.XXXX,
K. L. XX, o zaplatenie 2 250,36 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Návrh čo do zaplatenia sumy 1875,54 Eur s príslušenstvom a čo do zaplatenia zmluvnej pokuty z a m
i e t a.
Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.2.2014 domáhal od žalovaných zaplatenia
istiny 2 250,36 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi
konania bola uzavretá dňa 16.9.2010 Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300033713, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1 500,- eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný
zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach vo výške po 80,37 eur. Na základe žiadosti žalovaného sa
žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 9, 10, 11, 16 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal
splatiť ako splátky č. 43, 44, 45, 46. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri
2. splátke, napokon zaplatil len sumu 1 125,18 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s
úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka t.j. okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie bolo
žalovanému doručené dňa 11.5.2012. Celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradených
splátok. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 vo výške 0,065 % denne.
Popri nároku na zmluvné pokuty si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške tak, aby výška
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne
a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania. Vzhľadom k tomu si žalobca uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 3,275 % ročne. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného spolu
dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 500,- eur, žalobca si od nasledujúceho dňa uplatňuje 9 % ročný
úrok o omeškania.
Vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 9C/32/2014-29 zo dňa 19.3.2014 tak, že zaviazal
žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 374,82 Eur s príslušenstvom,
pričom povolil žalovaným splácať uvedenú sumu a príslušenstvo v mesačných splátkach po 50,- Eur
mesačne. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/692/2014-53 zo dňa 30.9.2015 uvedený rozsudok vo
výroku o povolení splátok, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na
prípravu na pojednávanie bola zachovaná. Súd preto poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
neprítomnosti žalobcu.
Žalovaná v 1. rade na pojednávaní potvrdila, že spolu so žalovaným v 2. rade si vzali od žalobcu v
roku 2010 pôžičku vo výške 1 500,- eur. Túto spočiatku splácali, neskôr prišli o prácu a tak vznikol dlh.
Súhlasila so sumou 1 125,18 Eur, ktorú uviedol žalobca v návrhu a ktorú z úveru doposiaľ zaplatili.
Poukázala na to, že od novembra 2013 je nezamestnaná a jej príjmom je len dávka v nezamestnanosti
vo výške cca 200,- eur, ktorú poberala do konca mesiaca apríl. V súčasnej dobe je jej príjmom len dávka
v hmotnej núdzi vo výške 110,-Eur mesačne. Spolu so žalovaným v 2. rade žijú u jej tety, ktorej na
domácnosť neprispievajú z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Má vyživovaciu povinnosť k 17
ročnému synovi, ktorý zo zdravotných dôvodov školu nenavštevuje. Žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľný
majetok väčšej hodnoty nevlastní.
Žalovaný v 2. rade sa pripojil k žiadosti žalovanej v 1. rade o povolenie splátok. Uviedol, že v súčasnej
dobenemážiadenpríjem.Jenezamestnanýodoktóbra2013,nevlastnížiadenmajetokamávyživovaciu
povinnosť k maloletému synovi, na výživu ktorého na základe rozhodnutia súdu prispieva sumou 26,-
eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že sumu, ku ktorej boli zaviazaní rozsudkom tunajšieho súdu zaplatili
žalobcovi v 6 mesačných splátkach po 50,- Eur a zvyšnú časť v následnej splátke.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a to oznámením o zosplatnení, pokusom o
zmier, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa, kartou klienta,
výpisom z Obchodného registra a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.9.2010 medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č.
8300033713.Zuvedenejzmluvybolozistené,žežalobcaposkytolžalovanýmakospoludlžníkomúvervo
výške 1 500,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 42-tich mesačných splátkach vo výške po 80,37
eur, so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená celková sumu, ktorú žalovaní ako dlžníci
mali zaplatiť t.j. úver a úroky spolu vo výške 3 375,54 eur. Taktiež je tu uvedená ročná percentuálna
miera nákladov vo výške 69,26 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 47,39 %. V zmluve je
ďalej uvedená ročná sadzba úveru 70,01 %.
Predmetná zmluva o poskytnutí revolvingového úveru obsahuje časť 8, kde v bode 8.1 sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 2155,75 eur a za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške
112,08 eur v prípade, že dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Podľa článku 13 zmluvy, neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú zmluvné dojednania.
Podľa článku 14 bod 14.1 veta prvá, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej
časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).
Podľa žalobcom predloženej karty klienta žalovaným bola poskytnutá suma 1 500,- eur, žalovanými bola
splatená suma 1 125,18 eur a teda ostáva doplatiť sumu 2 250,36 eur.
Listom zo dňa 6.5.2012 žalobca zaslal žalovaným oznámenie o zosplatnení z dôvodu omeškania úhrady
splátok č. 17, 18, 19 spolu v sume 241,11 eur s tým, že omeškanie na najstaršej splátke je 76 dní a v
prípade omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace sa stanú splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 16.9.2010, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 16.9.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 16.9.2010, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníkavzneníplatnomk16.9.2010,zmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k 16.9.2010, tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k 16.9.2010, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k 16.9.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom k 16.9.2010, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako
spoludlžníkmi bola dňa 16.9.2010 uzatvorená Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka,
ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú)
zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemali žalovaní možnosť reálne ovplyvniť alebo
pozmeniť. Zmluvu uzatvorili žalovaní ako nepodnikatelia. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť, čo je
zrejme aj v danej veci.
Dokazovanímbolotiežpreukázané,ženazákladeuvedenejzmluvybolžalobcomžalovanýmposkytnutý
úver vo výške 1 500,- Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 80,37,- Eur.
Celkove sa teda zaviazali zaplatiť žalobcovi sumu 3 375,54 Eur. Výška odplaty tak predstavuje sumu 1
875,54 Eur (3 375,54 Eur mínus 1 500,- Eur).
Dohodu o odplate za poskytnutý úver súd považuje za dohodu v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda je
tak absolútne neplatnou dohodou, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd považuje za rozporné
s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu aj 100 % a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, prípadne rozrušenie (je všeobecne známy
jav, že banky odmietajú poskytovať spotrebiteľom úvery práve z dôvodu ich nedostatočného príjmu,
kedy by mali značné problémy splácať úver/pôžičku, resp. ich splácanie je takmer nemožné, pričom
nebankové subjekty takéto úvery poskytujú tak bežne). V súvislosti s tým súd poukazuje na výšku úroku
z úverov, ktorá podľa zmluvy činí 70,01 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky NBS súd zistil, že pri spotrebiteľských úveroch
v III. štvrťroku 2010 s dobou splácania od jedného do piatich rokov bola priemerná úroková sadzba
12,66 % ročne. Z toho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol 5,53 násobne
vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Je v rozpore s dobrými
mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu priemernú cenu
porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalobcom žiadaný úrok z úveru ročne 70,01 % spôsobil
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Úrok z úveru vo výške
odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka)
nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu
nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Z uvedených
dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto
sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Poskytnutý úver je teda z uvedeného
dôvodu bezúročný.
Súd ďalej poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby a inštitútom
ročnej percentuálnej miery nákladov. Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na
ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady
na úver. Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil
súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania dobrých mravov zo strany súdu.
Po opätovnom preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že
predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v úverovej zmluve musí byť
uvedená konečná splatnosť úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj splácania úveru po dobu 42
mesiacov po poskytnutí úveru a to do 20. dňa v poslednom mesiaci. Takýto údaj nemožno považovať
za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a pretosúd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania údaj o konečnej splatnosti úveru
neobsahuje.
Súdkonštatuje,žezmluvaneobsahujeanivýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.
Podľa uvedeného zákonného ustanovenia písm. k) totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V predmetnej zmluve je pritom uvedená len celková výška splátky
a nie je z nej zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky.
Uvedená informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť
ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný,
prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za
poskytnutý úver.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že úverová zmluva zo dňa 16.9.2010 neobsahuje
údaj o konečnej splatnosť úveru a počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a preto podľa §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
Na základe toho má žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 1 500,-
Eur, z ktorej sumy žalovaní uhradili 1 125,18 Eur. Preto žalobca má nárok len na zaplatenie sumy 374,82
Eur s príslušenstvom tak, ako súd rozhodol v rozsudku zo dňa 19.3.2014.
Žalobca sa podaným návrhom domáha aj úhrady zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu požaduje v zmysle
článku 14 bod 14.1 Zmluvných dojednaní, ktoré sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak,
že voľným okom je ich text prakticky nečitateľný. Je preto otázne, pokiaľ aj tieto zmluvné dojednania
boli predložené žalovaným, či mali žalovaní dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým ich
obsahomapochopiťvýznampodmienokvnichuvedených.Ideopomernedlhýtextobsahujúcimnožstvo
odbornej právnej terminológie. Pokiaľ v takomto texte sú uvádzané dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a zmluva neobsahuje výslovné upozornenie na tieto nároky, nemožno ich žalobcovi priznať
pre rozpor s dobrými mravmi.
Ďalej súd poukazuje na to, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z osobitných inštitútov záväzkového
práva na zabezpečenie záväzkov. Ide o zmluvou určenú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, ak
nesplní svoj záväzok, teda dôjde z jeho strany k porušeniu povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute
musí mať písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti a to písomnosť teda obsah prejavu vôle
zachytený v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Tak ako každá zmluva aj dohoda o zmluvnej
pokute má byť ukončená podpismi zmluvných strán, ktoré svojim podpisom potvrdzujú uzavretie dohody
s obsahom, ktorý sa nachádza nad ich podpismi. Aj keď podľa úverovej zmluvy jej súčasťou boli
aj ,Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.
(ďalej len ,,zmluvné dojednania“), tieto neboli so zmluvou o úvere ani technicky spojené a neboli
ani zmluvnými stranami podpísané. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010, v zmysle ktorého ,,Uvedená zmluva a Všeobecné
obchodné podmienky neboli ani len technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia
zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav
vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so Všeobecnými obchodnými
podmienkami“. Keďže zmluvné dojednania neboli zmluvnými stranami podpísané, nie je možné dospieť
k záveru, že by bola dodržaná zákonom (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vyžadovaná písomná
forma.
V súvislosti so zmluvnou pokutou súd poukazuje aj na to, že v zmluvných dojednaniach, ktoré sú
neprehľadné, písané malým, nahusteným písmom by nemali byť obsiahnuté dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, teda aj dojednania o zmluvnej pokute, keďže tieto pokiaľ by aj bol čítaný ich text
spotrebiteľom pravdepodobne uniknú jeho pozornosti. Takýto postup veriteľa preto možno považovať
za postup v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zmluvné pokuty by mali byť zreteľne špecifikované
priamo v zmluve a nestačí len odkaz na ostatné zmluvné dojednania.
Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie sumy 1 875,54 Eur s príslušenstvom a na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne zamietol.Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca mal v konaní úspech len
čiastočný čo do zaplatenia istiny 374,82 Eur a neúspech čo do zaplatenia istiny 1 875,54 Eur a preto
mu náhrada trov konania nebola priznaná. O trovách žalovaných súd nerozhodoval poukazujúc na §
151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o trovách konania rozhoduje len na návrh a žalovaní si náhradu
trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.