Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2012

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209917
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2012:6912209917.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava, IČO 35 724 803 zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka
č. 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporcovi M. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, Prešov, IČO 42 176 778 zast. JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A o zaplatenie 1.000,49 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.000,49 eur s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 519,18 eur od 15. 02. 2011 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 36,50 eur, ako aj trovy
právneho zastúpenia vo výške 532,54 eur na účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX., VS 4047249821, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o úvere, ktorú uzavrel odporca ešte s právnym predchodcom
navrhovateľaVÚB,a.s.Navrhovateľodvodzovalsvojuaktívnulegitimáciunazákladezmluvyopostúpení

pohľadávok uzavretou dňa 14. 02. 2011 s VÚB, a.s. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že odporca
úver riadne nesplácal, preto si uplatňuje na odporcovi jednak zostatok istiny úveru, riadnych úrokov, ako
aj úrokov z omeškania.
Odporca sa na pojednávanie vo veci nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, preto súd v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu poukázal na tú skutočnosť, že medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá spotrebiteľská zmluva v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zákonníka, podľa ktorého predpisu sa posudzuje celý právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania,
kde vzniesli námietku premlčania nároku navrhovateľa v zmysle § 107 a 101 Obč. zákonníka. Podľa
ich názoru dohoda o uznaní obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú neplatnosť uznania ako
právneho úkonu a nemohlo dôjsť platne k predĺženiu premlčacej lehoty a nárok navrhovateľa je teda
premlčaný v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu vedľajšieho

účastníka na strane odporcu, oboznámením sa návrhom, zmluvou o úvere zo dňa 17. 05. 2007,
všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 02. 2011,
prílohou č. 1 k zmluve, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 01. 08.
2011, výzvou zo dňa 04. 07. 2012 a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa VÚB, a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebného
úvere zo dňa 17. 05. 2007 v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, v zmysle ktorej zmluvy

VÚB, a.s. poskytla odporcovi úver vo výške 16.500,- Sk. VÚB, a.s. postúpila pohľadávku titulom úveru
na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14. 02. 2011, kde predmetom
postúpenia bol zostatok pohľadávky v celkovej výške 1.015,49 eur, kde splatnosť pohľadávky nastaladňa 21. 02. 2008 z dôvodu neplatenia dohodnutých splátok odporcom. Na základe toho v súvislosti so
zmluvou o postúpení pohľadávky navrhovateľ sa stal oprávneným vymáhať zostatok úveru od odporcu.
Po postúpení odporca uhradil 15,- eur, ktorá suma bola započítaná na istinu.

V priebehu konania vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vzniesol námietku
premlčania nároku navrhovateľa, kde poukázal na tú skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto celý právny vzťah
medzi účastníkmi konania má byť posudzovaný v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Obč. zákonníka, kde
poukázal v tejto súvislosti na to, že pokiaľ odporca uzavrel dohodu o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to predĺženie premlčacej lehoty formou
uznania dlhu, ktoré zmluvné ustanovenie je aj v rozpore s dobrými mravmi. Pre prípad, že by súd bol
iného názoru, navrhli predložiť vec na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru Európskej
únie.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, t.j. zmluva o úvere
bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o

zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52
Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné
dojednaniaalebodohody,ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné
v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a

spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného

zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka, v
danom prípade vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ustanovenia § 101 a nasl. Obč. zákonníka.
Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 110 ods. 1 druhej vety Obč. zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky,

premlčujesaza10rokovododňa,keďkuznaniudošlo;akbolavšakvuznaníuvedenálehotanaplnenie,
plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Bolo nepochybné, že odporca uzavrel zmluvu o úvere s právnym predchodcom navrhovateľa, kde
zároveň nebolo sporné, že úver prestal splácať, takže nastala splatnosť úveru dňa 21. 02. 2008. Tieto
skutočnosti neboli spochybňované a potvrdzuje to aj príloha č. 1 zmluvy o postúpení, kde je uvedený
dátum splatnosti úveru dňa 21. 02. 2008. Odporca po doručení návrhu nepopieral porušenie svojich
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, t.j. úver splácať riadne a včas v dohodnutých splátkach,

nenamietal výšku zostatku istiny na predmetnom úvere, ani výšku úrokov, úrokov z omeškania, a keďže
splatnosť pohľadávky nastala dňa 21. 02. 2008, bolo teda potrebné vychádzať z toho, že ku
dňu postúpenia úveru na navrhovateľa predstavovala istina úveru 534,18 eur, riadne úroky 319,47 eur,
úroky z omeškania 79,84 eur a ostatné príslušenstvo a poplatky 82,- eur.
Za toho predpokladu, že odporca zostatok úveru s príslušenstvom nenamietal, avšak vzhľadom na

námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú námietku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu,
bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný. Keďže splatnosť pohľadávky
nastala dňa 21. 02. 2008 a navrhovateľ podal návrh dňa 30. 07. 2012, je zrejmé, že s poukazom na
ustanovenie § 101 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba 3-ročná, že návrh bol podaný
po uplynutí tejto 3-ročnej premlčacej lehoty, kde v danom prípade nemožno použiť 4-ročnú premlčaciu

lehotu v zmysle Obchodného zákonníka, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú zmluvu sa použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a hlavne v prípade, keď je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. V
tejto súvislosti však bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či došlo k založeniu plynutia novej 10-ročnej
premlčacej doby na základe uznania záväzku odporcom dňa 01. 08. 2011. Nebolo sporné,že odporca uznanie podpísal a na pojednávaní nebol produkovaný taký dôkaz, že by bol nejakým
spôsobom prinútený k podpisu dohody o uznaní záväzku. V tejto súvislosti taktiež právny zástupca
vedľajšieho účastníka poukázal na tú skutočnosť, že odporca pri podpisovaní dohody o uznaní záväzku

nemal vedomosť o premlčaní tohto záväzku, a preto nemohlo dôjsť k založeniu novej premlčacej
doby. Je potrebné však poukázať na ustanovenie § 110 ods. 1 druhej vety Obč. zákonníka, z ktorého
ustanovenia nevyplýva, že by nebolo možné uznať dlh už premlčaný a v zmysle tohto ustanovenia
uznaniepremlčanéhodlhuniejevtomtoohľadeviazanénavedomosťdlžníkaotom,žejedlhpremlčaný.
Uznaním dlhu čo do dôvodu a výšky, dôjde v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zákonníka

k založeniu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, že odporca o premlčaní dlhu
nevedel, ktorá skutočnosť, že odporca uznal dlh čo do dôvodu a výšky, vyplýva zo samotnej dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú dohodu odporca podpísal. Tieto závery súdu
možno oprieť aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33 Odo 934/2005.
Záverom teda možno dodať, že je právne nevýznamné, či odporca o premlčaní dlhu v čase uznania
vedel alebo nie, ale uznaním dlhu došlo k založeniu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby počítanej

od uznania, t.j. od 01. 08. 2011, a keďže navrhovateľ podal návrh dňa 30. 07. 2012, návrh bol podaný
v rámci 10-ročnej premlčacej lehoty a nárok navrhovateľa nemôže byť premlčaný.
V danom prípade uzavretím dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku čo sa týka
právne významnej skutočnosti, a to uznania záväzku, nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
spotrebiteľského práva, keďže uznanie záväzku je tradičný civilný inštitút, ktorý nemôže spôsobovať

značnú nerovnováhu v právnych vzťahoch účastníkov konania, keďže pôsobí objektívne voči obom
stranám právneho vzťahu a spôsobuje účinky predpokladané zákonným ustanovením, t.j. založením
plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zákonníka.
Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku v zmysle bodu 4 dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku, prípadná neplatnosť tejto rozhodcovskej doložky, ktorá by mohla založiť hrubý nepomer

práv a povinností medzi účastníkmi konania, nespôsobuje automaticky neplatnosť ďalších zmluvných
dojednaní dohody, ktoré takéto neprijateľné podmienky neobsahujú a sú samostatné, právne oddeliteľné
od prípadných zmluvných dojednaní obsahujúcich neprijateľné podmienky. Uznanie záväzku odporcom
nemožno označiť ani za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom, keďže odporca podpísal uznanie
záväzku zrejme s vedomím, že skutočne úver nesplácal, vedel o nevyrovnanom zostatku úveru, že

tento existuje, pričom aj v deň uznania záväzku záväzok odporcu v tom čase už premlčaný existoval v
naturálnej forme a nezanikol, kde v prvom rade je potrebné vychádzať zo zásady, že zmluvy sa majú
dodržiavať, a pokiaľ nebola zistená nejaká zákonná prekážka, ktorá by spôsobovala zánik povinnosti
alebo oslabenie povinnosti odporcu úver splácať, je odporca stále touto zmluvou o úvere viazaný po
predĺžení premlčacej lehoty na základe platného uznania.

Pokiaľ vedľajší účastník v prípade iného právneho názoru súdu na uznanie záväzku navrhol predložiť
vec Súdnemu dvoru Európskej únie, tu súd konštatuje v prvom rade, že súd prvého stupňa nie je povinný
vec predložiť na základe návrhu účastníka s prejudiciálnou otázkou na súdny dvor a v druhom rade
podľa názoru súdu uznanie záväzku neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ku ktorému výkladu
práva by mal zaujať stanovisko Súdny dvor Európskej únie.

Keďže podľa názoru súdu nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, pričom odporca nenamietal
zostatok úveru s príslušenstvom, súd odporcu zaviazal na zaplatenie zostatku úveru vo výške zostatku
istiny 519,18 eur (po odpočítaní platby 15,- eur), riadneho úroku 319,47 eur, úroku z omeškania výške
79,84 eur, príslušenstva a poplatkov 82,- eur, a keďže omeškanie odporcu stále trvá, súd s poukazom na
ustanovenie § 369 ods. 1 Obch. zákonníka účinného do 14. 01. 2009 zaviazal odporcu aj na zaplatenie

úrokov z omeškania, ktoré sú o 10 % vyššie ako základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (kde k
omeškaniu došlo dňa 21. 02. 2008 a základná úroková sadzba k 31. 12. 2007 bola 3 %), keďže výška
úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve o úvere, kde navrhovateľ by mal nárok na úroky z
omeškania vo výške 13 %, tieto si však uplatňoval vo výške 9 %, ktoré mu boli súdom priznané.

Keďže navrhovateľ mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal právo na
náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov súdneho poplatku vo výške 36,50 eur a zo 4 úkonov
právnej pomoci po 61,41 eur (prevzatie veci, podanie návrhu, vyjadrenie zo dňa 16. 11. 2012, účasť na
pojednávaní dňa 19. 11. 2012), spolu 245,64 eur. Tu súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za pokus
o zmier, keďže v danom prípade nejde o úkon právnej pomoci v zmysle advokátskej tarify. Ďalej bol

priznaný 4 x režijný paušál po 7,63 eur, spolu 30,52 eur. Cestovné na pojednávanie dňa 19. 11. 2012
vo výške 15,10 eur podľa predložených dokladov o použití železničnej a autobusovej dopravy. Náhrada
za stratu času za 12 polhodín za cestu Košice - Rimavská Sobota a späť po 12,71 eur, spolu 152,52eur. Spolu trovy predstavujú 443,78 eur + 20 % DPH 88,76 eur sú trovy právneho zastúpenia s
DPH 532,54 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.