Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218407
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112218407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (do 02. 10. 2013 so sídlom Údernícka č. 5,
851 01 Bratislava), IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava (do 02. 10. 2013 so sídlom Údernícka č. 5, 851 01
Bratislava), IČO: 36 613 843, proti odporcovi V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, A. A., právne
zastúpenému JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Štefana
Moysesa č. 4, 974 01 Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42
176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 371,66 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/325/2012 - 92 zo dňa
14. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania predstavujúce trovy právneho

zastúpenia v sume 36,02 Eur, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Karíny Uhrínovej, advokátky, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 14.
12. 2012 zamietol návrh navrhovateľa (prvý výrok), ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
371,66 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom M.
a. s. a odporcom dňa 09. 11. 2004. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania

v sume 107,52 Eur, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Karíny Uhrínovej, v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok). Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania nepriznal (tretí výrok).
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že „v konaní nebolo sporné, že hoci medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle Obchodného
zákonníka, táto svojím charakterom, ako aj svojou záväznosťou na Zákon o spotrebiteľských úveroch,
je spotrebiteľskou zmluvou. Pri spotrebiteľskej zmluve Obchodný zákonník naráža na prednosť

Občianskeho zákonníka ako aj vykonávacích predpisov k nemu, keď normy obchodného práva
sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá má z povahy veci prednosť, t. j. úprave
spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku.“ Keďže právna zástupkyňa odporcu a vedľajší
účastník na strane odporcu vzniesli námietku premlčania nároku, zaoberal sa predovšetkým otázkou,čí námietka premlčania vzhľadom k predloženej dohode o uznaní dlhu je dôvodná. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pokiaľ nie je uvedené
inak, je všeobecná trojročná lehota a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. V danom

prípade sa právo mohlo vykonať prvýkrát po odstúpení od zmluvy a to 19. 05. 2006. Všeobecná
trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 19. 05. 2009, t.j. pred podaním návrhu na súd. Vzhľadom k
vyjadreniu právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní dlhu bola predložená na podpis odporcovi z dôvodu uzavretia splátkového kalendára, pričom
bola vypracovaná formulárovo navrhovateľom a vyplnená písomne jeho splnomocnencom, súd uveril

tvrdeniu odporcu, že jeho skutočná vôľa nesmerovala k prejavu uznania dlhu. Uznanie dlhu totiž musí
spĺňať všeobecné náležitosti platnosti právneho úkonu uvedené v ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Prejav vôle môže byť urobený jednaním alebo opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade absentoval prejav vôle
na strane odporcu k takémuto úkonu a z týchto dôvodov mal súd za to, že námietka premlčania nároku
navrhovateľa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote je dôvodná a preto návrh zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu
trov konania. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní u úspešný.
Rovnako nepriznal právo na náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu,
pretože trovy konania, ktoré mu vznikli nepovažoval za účelne vynaložené, vzhľadom k tomu, že mal

vedomosť, že odporca je zastúpený právnou zástupkyňou.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu ) v zákonnej
lehote odvolanie v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel,
eventuálne,abynapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie.Zároveň

si uplatnil náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a z nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na to, že odporca dňa 21. 05.
2009 podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej aj „Dohoda“), ktorou
uznal svoj záväzok voči nemu vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX,

ktorú uzavrel dňa 09. 11. 2004 so M.M. A., a. s. (právnym predchodcom navrhovateľa) vo výške 703,03
Eur s príslušenstvom, čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda
spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu, teda má písomnú formu,
vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň
odporca potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tomto prípade teda došlo

k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva
podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania
vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj
odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na

ustanovenie čl. 3. bod 3. 4 Dohody (myslené pravdepodobne bod 3. 1 - poznámka odvolacieho súdu),
kde odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, v danom prípade nastali účinky ustanovenia §
558 Občianskeho zákonníka, a to, že záväzok uznaný odporcom čo do dôvodu a výšky v čase uznania
trval. Ďalej navrhovateľ poukázal i na skutočnosť, že odporca svoj podpis na Dohode nespochybnil. Je
si vedomý svojho záväzku a preto záväzok podpisom Dohody uznal. Nemôže súhlasiť so zamietnutím

svojho návrhu z dôvodu premlčania, pretože je zrejmé, že, ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel
o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10
ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje.
V závere odôvodnenia odvolania vyslovil názor, že prístupom a rozhodnutím súdu došlo k popretiu

zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu
zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu vyplývajú zo záväzkového vzťahu.

Odporca (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol,
že v celom rozsahu súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením

a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti
nahradiť mu trovy odvolacieho konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku
presne špecifikoval. V súvislosti s argumentmi navrhovateľa uvedeným v odvolaní poukázal na to, že
navrhovateľ vidí nesprávne právne posúdenie veci v tom, že Dohodu posúdil prvostupňový súd podľa§ 558 Občianskeho zákonníka a nie podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
uviedol, že pre právne posúdenie jeho uznania záväzku nie je možné použiť ustanovenie § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nejde o uznanie práva, ktoré bolo priznané právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Navrhovateľ vytrhnutím z kontextu použil pre daný prípad druhú
vetu§110ods.1Občianskehozákonníka,ktorávšaklogickynadväzujenavetuprvúaprávo,ktorédlžník
má písomne uznať čo do dôvodu i výšky je právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu. Aj v názve Dohody sa uvádza, že ide o uznanie záväzku, nie o uznanie práva, pričom formulácia
v článku 2 Dohody nasvedčuje tomu, že snahou navrhovateľa bolo „donútiť“ ho uznať voči nemu záväzok

a nie priznať veriteľovi jeho právo. Z uvedeného dôvodu námietka navrhovateľa o nesprávnom právnom
posúdení veci neobstojí. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že pri podpisovaní Dohody mal
vedomosť o premlčaní dlhu poukázal na to, že Dohoda mala formulárový charakter a on nemal možnosť
zmeniť niektorý z jej článkov, prípadne overiť si dlžnú sumu. Navrhovateľ nepreukázal, že by on mal
skutočnú vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh. Súhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu,
že na jeho strane absentoval prejav vôle, ktorým by bez pochybností chcel svoj záväzok napriek jeho

premlčaniu uznať.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh navrhovateľa je vecne správne. Odvolací súd sa (v
súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) v zásade stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia, ktoré je síce stručné, ale je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa
zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.)
preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorým reaguje na argumenty navrhovateľa uvedené
v odvolaní.

Tými najzásadnejšími aspektmi v tomto prípade je vysporiadanie sa s námietkou premlčania vznesenou
odporcom a neskôr i vedľajším účastníkom na jeho strane, a posúdenie platnosti predmetnej Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku.

Pokiaľ ide o uznanie dlhu odvolací súd uvádza, že je to jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný

veriteľovi v predpísanej písomnej forme. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je
potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, b) v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný)
čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým
záväzkom z dôvodu uznania. Uznať podľa § 558 Občianskeho zákonníka je možné aj premlčaný dlh.

Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník
ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový omyl (error facti)
alebo pre právny omyl (error iuris), napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie
spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto
sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu

spôsobuje: a) vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval b) prerušenie premlčania a začiatok
novej 10 ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo
v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania, ale
vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčaný záväzok (naturálny záväzok) dobrovoľne

splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva na dvoch právnych skutočnostiach: 1/ na
uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno skrátiť ani predĺžiť, pretože je upravená
kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného príslušného orgánu.
Odvolací súd vychádzajúc zo znenia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo
dňa 21. 5. 2009 (č.l. 6 spisu) konštatuje, že ide o formulárový vopred pripravený dokument, ktorý mal

zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom bolo
dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako
aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý
navrhovateľ používal vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané jeho údaje) vo
vzťahukneurčitémupočtudlžníkov(údajeodlžníkochajednotlivýchzáväzkochsúnáslednedopisované
do formulára rukou). Ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj

dlh, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok. Uznanie dlhu je cieľ sledovaný navrhovateľom a nie
odporcom (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach
nemôže jeho obsah ovplyvniť. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania je zakomponované skryto
do tretieho bodu (posledná veta čl. 3.1), pričom logicky by malo byť v druhom bode, pretože sa týka
uznania záväzku.

Z uvedených dôvodov uzatvorenie Dohody a okolnosti tomu predchádzajúce (známe odvolaciemu súdu
z jeho rozhodovacej činnosti) považoval odvolací súd za neprijateľné zmluvné podmienky (ustanovenie
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje len demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok)azanekaléobchodnépraktiky,ktorésúzakázané,pričomvýkonprávpopoužitíneprijateľnej

zmluvnej podmienky a nekalej obchodnej praktiky je v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôže požívať
súdnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatný podľa ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka.

Keďže k podaniu návrhu na začatie konania došlo až dňa 26. 07. 2012, okresný súd postupoval správne,

keď prihliadol na dôvodne uplatnenú námietku uplynutia všeobecnej premlčacej doby s poukazom na
to, že zo strany odporcu nedošlo k platnému uznaniu dlhu s právnymi účinkami uznania dlhu podľa
ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka z hľadiska premlčania, t. j. ani k plynutiu desaťročnej
premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa

uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si uplatnil riadne
a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd
zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti nahradiť odporcovi trovy
odvolacieho konania v celkovej sume 36,02 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho
zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za podanie písomného

vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa vo veci samej v sume 28,21 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny
určená z hodnoty sporu 371,66 Eur, podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej
náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť trovy odvolacieho konania na účet, resp. k
rukám právnej zástupkyne odporcu.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si jednak trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne účelne vynaložené trovy

odvolacieho konania nevznikli.

Pre úplnosť od odvolací uvádza, že v priebehu odvolacieho konania zahlásil vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane odporcu i ďalší subjekt - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlomJanka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica. Po výzve odvolacieho súdu, či
trvá na tom, aby vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu, keďže odporca má vlastnú

právnu zástup a okrem toho na jeho strane vystupuje i ďalšie vedľajší účastník, oznámil, že netrvá na
tom, aby v konaní vystupoval ako vedľajšiu účastník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.