Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/704/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614209010
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614209010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: D. P., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko
J., F. XXX/X, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. Andrea Cviková, IČO:
47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany z 22. apríla 2015 pod č. k. 6C/223/2014-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Victoria, rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina pred rozhodcom JUDr.
Luciou Pohančeníkovou, sp. zn. RK-PC-1019/14-LP zo dňa 08. 09. 2014. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal. Odporcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 331,50 eura na
účet súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neznalosti

a podpisu nevýhodnej zmluvy, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. Na
základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom konania je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu - Victoria pod sp.zn. RK-PC-1019/14- LP, ktorým bola navrhovateľovi uložená
povinnosť zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu 2.809,49
eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne, úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37
eura od 20. 07. 2013 do 21. 07. 2013, zo sumy 80,37 eura od 20. 09. 2013 do 15. 10. 2013, zo sumy
79,86 eura od 20. 10. 2013 do 06. 11. 2013, zo sumy 78,92 eura od 20. 11. 2013 do 19. 01. 2014, zo

sumy 80,37 eura od 20. 12. 2013 do 19. 01. 2014, zo sumy 78,25 eura od 20. 01. 2014 do 26. 02.
2014, zo sumy 80,37 eura od 20. 01. 2014 do 26. 02. 2014, zo sumy 77,58 eura od 27. 02. 2014 do
18. 03. 2014, zo sumy 80,37 eura od 20. 02. 2014 do 18. 03. 2014, zo sumy 76,91 eura od 19. 03.
2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 20. 03. 2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 20. 04.
2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eura od 20. 05. 2014 do zaplatenia, zo sumy 2.491,47 eura od 26.
05. 2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania
dosiahne celkovú sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy bol

povinný zaplatiť odporcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.809,49 eura do
zaplatenia. Ďalej bol povinný zaplatiť poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 eura a trovy
právneho zastúpenia vo výške 429,30 eura. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 800056304 zo dňa
24. 05. 2013 zistil, že navrhovateľovi bol poskytnutý úver (úverový limit) v sume 1.500 eur, ktorý sazaviazal zaplatiť v 42-och mesačných splátkach po 80,37 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť,
je 3.375,54 eura, RPMN za úver - 65,29 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN
48,52%.VčlánkochZmluvnýchdojednaníZmluvyorevolvingovomúvereveriteľupravilviacerésankcie,

ktoré by dlžník mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy. Podľa Rozhodcovskej zmluvy č. 8100056304
zo dňa 24. 05. 2013 sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy, s porušením, ukončením,
či neplatnosťou zmluvy (ďalej len spory) budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo pred rozhodcom pred niektorými z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov v rozhodcovskom

konaní, pričom výber z dvoch alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V ďalšej časti poukázal
na ustanovenia § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., § 41 ods. 1, § 43 ods.1, 2 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 54 ods. 1, § 3, § 39 Občianskeho
zákonníka. Rozhodcovský rozsudok, úverovú zmluvu, rozhodcovskú doložku preskúmal podľa § 40 a
nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na povahu účastníkov právny vzťah

posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na právne posúdenie ktorej sa prednostne aplikujú ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho zákonníka). Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva
zo dňa 24. 03. 2013, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa - v tomto konaní navrhovateľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak podá žalobu dodávateľ - v tomto konaní odporca. Ak aj rozhodcovská zmluva dáva na

výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú zmluvu je treba
preto vykladať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne
neplatným právnym úkonom. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú zmluvu si navrhovateľ D. P.
osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť alebo

ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam).
Len veľmi ťažko pritom možno predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Preto rozhodcovskú zmluvu posúdil vzhľadom na všetky
uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom je rozhodcovský rozsudok, teda vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej

rozhodcovskej zmluvy. Ďalej uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprimerané zmluvné
podmienky, že navrhovateľ mal celkovo zaplatiť 3.375,54 eura, čo je viac ako 100 %-né navýšenie.
Navrhovateľovi nebola poskytnutá celková sume 1.500 eur, v skutočnosti mu bola poskytnutá suma
1.284,25 eura, vopred mu bola strhnutá čiastka 215,75 eura ako odplata navrhovateľovi za poskytnutie
úveru. Poukázal ďalej na nezrovnalosti rozhodcovského rozsudku v dôvodoch jeho rozhodnutia, výšku

RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, zmluvnú pokutu, na základe ktorých zistil, že rozhodcovský rozsudok
zaväzuje navrhovateľa na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a nároky odporcu vychádzajú
z neprijateľných zmluvných podmienok obchádzajúcimi právne normy spotrebiteľského práva. Na
rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého
vyplýva, že rozhodcovská doložka, resp. zmluva ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na

základe takejto rozhodcovskej zmluvy (doložky) rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať
spor účastníkov konania a vydať predmetný rozsudok. O náhrade trov konania rozhodol podľa §-u 142
ods. 1 OSP a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania,
nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Odporcu podľa §-u 1 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a položky 3 c) Sadzobníka súdnych poplatkov zaviazal

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v sume 331,50 eura, nakoľko je navrhovateľ v tomto
konaní oslobodený od súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku a zamietnutia žaloby. Odvolanie podal z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s

§ 211 ods. 1 písm. f/, h/ OSP, § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ OSP. Namietal, že súd prvého stupňa
vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Nestotožnil sa s názorom prvostupňového
rozsudku o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a konštatovaním, že rozhodcovská zmluva mala byť
neprijateľnou podmienkou. Uviedol, že navrhovateľ podpísal rozhodcovskú zmluvu, mal možnosť od
nej odstúpiť, čo v stanovenej lehote neurobil. Je nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť

existenciu rozhodcovskej zmluvy a obsah vzájomný vzťahu s ním. Rozhodcovská zmluva spĺňa
charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Ak by navrhovateľ
odmietoluzavretierozhodcovskejzmluvy,navzniksamotnejzmluvyorevolvingovomúverebytonemalo
žiadny vplyv. Rozhodcovská zmluva je samostatná, od hlavného vzťahu nezávislá. Preto si neuplatnilžiadny nárok, ktorý by nebol právnym predpisom dovolený. Žaloba a príslušné zmluvné dojednania sú
v súlade so zákonom a rovnako aj tam uvedené nároky. Rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so
žiadnym zákonom.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za správny a
žiadal ho potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konaniavzákonom stanovenejlehotenapodanieodvolania(§201,§204ods.1OSP),viazanýrozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,
pretože odvolací súd nezistil výnimky ustanovenia § 213 ods. 2-7 (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 OSP, § 156
ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z
neho správny právny záver. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP

ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať

štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 372w zákona č. 99/1963 Zb. spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o
zrušenierozhodcovskéhorozsudkuvsporespĺňajúcompodmienkypodľaosobitnéhopredpisu,oktorých

sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia
súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou

na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a/ rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo
sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovskéhokonania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní
namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol

takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola
na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f/ sa na vydaní rozhodcovského
rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého
vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny
nemohol dosiahnuť, g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14/ alebo i/ bol
rozhodcovskýrozsudokovplyvnenýtrestnýmčinomrozhodcu,účastníkovkonaniaaleboznalca,zaktorý
bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže

mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 355/2014 Z.z. (zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní)
rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e/, i/, j/ zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ak
e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy

i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na
ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Od 01. 01. 2015 bol prijatý nový zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) stanovil, že ak
nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú
aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015.
Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015,

zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
neskončené do 31. 12. 2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa
nového špeciálneho zákona č. 335/2015Z.z. a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa
predpisov účinných v čase jej uzavretia.

Prvostupňový súd svojím rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok, keď dospel k záveru, že
rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, boli porušené všeobecne
záväzné právne prepisy na ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, pričom svoje
rozhodnutienáležiteodôvodnil,akomutoukladáust.§157ods.2OSP.Odvolacísúdsavcelomrozsahu
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza, že v
ustanovení § 47 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z. z. je upravený ďalší postup súdu
v prípade, že rozhodne o zrušení rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva sa tak stáva
bezpredmetnou a vec bude prejednaná a rozhodnutá v občianskom súdnom konaní, v rámci ktoréhobudepovinnosťousúduprvéhostupňapodrobiťzmluvnépodmienkyobsiahnutévspotrebiteľskejzmluve
tzv. súdnej kontrole a to v zmysle, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa.

Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru 8100056304
zo dňa 24. 05. 2013, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná. V zmluve sa
účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami,
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením,

či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
-Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak Arbitration court s.r.o, so sídlom Krížna 56, Bratislava,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.

Výberrozhodcovskéhosúdu,ktorýjeoprávnený vecprejednať arozhodnúť,spočívanazmluvnejstrane
podávajúcej žalobný návrh.

Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi. Odvolací súd sa stotožnil s právnym

názorom prvostupňového súdu, že ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi,
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo

dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.

Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené

ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak
by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva
daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného

ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú
veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne

individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka
namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale

rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti odvolaciemu súdu, že rozhodca iba
zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia
nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských

veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne
dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom
zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom
o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie

štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ
mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom vzmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho
a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane odporcu je dôkazné
bremeno preukázať, že spotrebiteľ - navrhovateľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V
tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie navrhovateľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu,

ale odporcu zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si navrhovateľ individuálne
vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky
arbitráže. Odporca si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak
spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto
pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania
individuálne dojednaná. Odporca s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať
neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.

Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v

zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje.
Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch
je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť zmluvy a to

neplatnosť absolútnu. Preto navrhovatelia nemohli odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy
nenastal. Odvolací súd preto tento odvolací dôvod odporcu nepovažoval za dôvodný.

Keďže odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku ustálil, že k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ďalšie námietky odporcu,

týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, považoval za bezpredmetné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti náhrady
trov konania ako vecne správny s poukazom aj na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí súdu
prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP v
spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi v odvolacom
konaní náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.