Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615209731
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615209731.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. F. X., O..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky K. X., O.. XX.XX.XXXX, V. F. O. X., T. XXXX/XX,
právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Dodrvom, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Školská 10 a otca U.
X., O.. XX.XX.XXXX, V. F.Š. O. X., G. XXXX/XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hovan
a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M. Gorkého 8, na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/47/2008 - 19 zo dňa 03.07.2008 vo
výroku o výške výživného zo strany otca na mal. F. a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca

na maloletú Simonu zo sumy 1.000,- Sk (33,19 EUR) mesačne na sumu 60,- EUR mesačne, počnúc
od 22.05.2015, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v
mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. F. za obdobie od 22.05.2015 do 30.04.2016 v celkovej výške
281,83 EUR je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach po 8,- EUR mesačne
spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej

z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.05.2015 domáhala zvýšiť výživné na mal. F. zo
sumy 34,- EUR na sumu 130,- EUR mesačne a to od 01.01.2015.

Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 5C/47/2008 - 19 zo dňa 03.07.2008
boloichmanželstvorozvedené,maloletáF.bolazverenádojejosobnejstarostlivostiaotecbolzaviazaný
plnením výživného vo výške 1.000,- Sk (t.j. 34,- EUR). Otec si plní vyživovaciu povinnosť pravidelne, nad
rámec výživného prispieval vtedy, keď ho o to požiadala, ale bolo to asi raz do roka. Na vianočné sviatky
tiež nepravidelne zakupoval maloletej drobné darčeky. Nakoľko dcéra F. je v 1. ročníku na Obchodnej
akadémii, výdavky začínajú byť pre ňu neznesiteľné. Žije v dvojizbovom byte, ktorý zdedila po svojej
starej matke, platí mesačné nájomné aj s energiami 190,- EUR, Digi službu 8,11 EUR a internet 16,60

EUR mesačne. Dcére platí mesačne poistku vo výške 5,- EUR. Ročná daň činí 10,- EUR a smeti 32,-
EUR ročne. Tiež spláca pôžičku mesačne 61,25 EUR a poplatok za jej a dcérin telefón činí 39,86 EUR
mesačne. Mala veľmi vysoké výdavky spojené s nástupom dcéry na strednú školu.K návrhu sa vyjadril otec maloletej písomným podaním zo dňa 02.09.2015, v ktorom uviedol, že jeho
príjem tvorí poistné plnenie zo strany Kooperatíva poisťovne - úrazová renta, ktorá je v r. 2015 vo výške
194,- EUR mesačne, čiastočný invalidný dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou vo výške 144,30

EUR mesačne a tak celkom jeho mesačný príjem spolu činí 338,30 EUR. V dôsledku pracovného úrazu
je na čiastočnom invalidnom dôchodku a keďže jeho zdravotný stav mu neumožňuje zamestnať sa,
je mu vyplácaná úrazová renta. Jeho náklady sú 188,88 EUR mesačne inkaso za byt, cca 20,- EUR
mesačne za lieky, 34,- EUR výživné na mal. F., 1,33 EUR mesačne odpad, minimálne náklady na vlastnú
stravu, ošatenie, hygienu, poplatky za televíziu, internet a mobilný telefón. Je výlučným vlastníkom

bytu na sídl. Tarča, ktorý si zakúpil za bolestné, ktoré dostal za pracovný úraz. Zároveň je vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu 1 na rodičovskom byte, ktorý zdedil po smrti svojej matky. V tomto dosiaľ
býva jeho otec, ale podľa možností musí prispievať aj na chod tohto bytu. Z poberaného čiastočného
invalidného dôchodku a úrazovej renty tak stačí uhrádzať svoje základné životné potreby a stanovenou
čiastkou prispievať na výživu mal. Simony.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho
opatrovníka a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe
čoho zistil tento skutkový stav.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podala z dôvodu, že dcéra začala navštevovať strednú školu,

kde sú vyššie výdavky. Otec platí výživné pravidelne v sume 34,- EUR, v poslednej dobe 35,- EUR. Nad
rámec prispeje tak raz, dva krát do roka a to asi 20,- EUR, je to skôr na sviatok, niekedy na Vianoce,
okrem toho dcére neprispieva darčekmi. S dcérou bývajú v dvojizbovom byte. Jej príjem tvorí minimálna
mzda, čo je v čistom 339,- EUR, potom výživné na mal. dieťa a prídavky. Pracuje v reštaurácií ako
čašníčka. Pripustila, že dostáva aj nejaké prepitné , ale to je mesačne možno 30,- EUR, lebo nie je tam

sama a prepitné sa delí na všetkých, vrátane kuchárok. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Dcéra je
zdravá, výdavky sú hlavne v škole na začiatku školského roku, keď sa zakupujú pracovné zošity, čo je
okolo 70,- EUR mesačne, za knihy na cudzie jazyky asi 50,- EUR. Dcére platí poistku 6,- EUR mesačne
od narodenia. Spláca úver 61,25 EUR, z ktorého hradila dvere a skriňu do bytu, čo bolo asi 3.500,-
EUR. Sumou 210,- EUR platí nájom a energie za byt, telefón a internet hradí v sume 40,- EUR. Raz za

pol roka platí smeti, raz ročne daň z bytu. Tieto povinné poplatky na mesiac sú asi 370,- EUR. Dcéra je
v druhom ročníku. Cez letné prázdniny dcéra chodila na brigádu.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že býva v dvojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve.
Náklady na bývanie má 188,- EUR. Má starý telefón s kartou, ktorú si sem-tam dobije. Nemá žiaden

úver a neplatí si žiadne poistky. Jeho príjem je 338,- EUR a má náklady na lieky v sume 20,- EUR až
30,- EUR. Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje, má viacero diagnóz. Na úrade práce bol vedený
dobrovoľne. Posielal si viacero žiadostí, má záujem o prácu aspoň na štyri hodiny denne. Pracoval
tiež vo firme E., dali ho však na pracovisko, ktoré nebolo na chránenej dielni a to nevyhovovalo jeho
zdravotnému stavu. Má ukončené SOU stavebné, vyučený je ako maliar, ale pracoval na pracovných

linkách ako pomocník - mäsiar. V súčasnosti nie je nikde zamestnaný, nakoľko má viacero postihnutí a
vzhľadom na tieto postihnutia je ťažké nájsť si prácu. Naposledy pracoval v OC Madaras v predajni obuvi
CCC, a to brigádnicky. O prácu sa zaujíma rôznou formou, číta rôzne inzeráty, pýta sa ľudí, zaujíma
sa u zamestnávateľov, kde dosiaľ vykonával nejaké činnosti, či nepotrebujú pomoc v rámci inventúr a
podobne. Dcéra ho navštevovala každý týždeň, ale v apríli 2015 ho prestala navštevovať. Dcére nedával

vreckové, ale snažil sa s ňou tráviť čas. Dcéra chodila ku nemu každý piatok, prípadne sobotu v čase,
kedy jej mal odovzdať peniaze. Prichádzala tak kvôli tomu, aby si mohla vybrať peniaze z pokladničky a
aby mohla ísť za ne cez víkend. Od času, kedy jej prestal dávať peniaze, prestala k nemu chodiť. Vlastní
záhradku, ktorá jej jeho jediný relax. Nemôže chodievať ani do mesta, záhradka sa nachádza 5 minút
chôdze od jeho bytu, naposledy tam ani nedošiel, prišlo mu zle, bol na JIS, dostáva epileptické záchvaty.

Kúpnu cenu uvedenej záhradky vyplácal v sume 5.000,- EUR v roku 2014 v hotovosti. Peniaze na jej
kúpu mal od svojho otca, ktorý predal svoju záhradku spolu s jeho mamou. Išlo teda o peniaze, ktoré
mu poskytli jeho rodičia.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/47/2008 súd zistil, že rozsudkom sp.zn. 5C/47/2008 -

19 zo dňa 03.07.2008 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a načas po rozvode bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej sa mal. F. zverila do opatery a starostlivosti matky a otec sa
zaviazal prispievať na jej výživu čiastkou 1.000,- Sk mesačne vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca
predom k rukám matky. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou. Uvedený rozsudok vo svojomodôvodnení v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. mal uvedený predmet konania a ustanovenia zákona, podľa
ktorých súd postupoval, nakoľko sa rodičia maloletej po jeho vyhlásení vzdali práva podať odvolanie
voči nemu.

Z obsahu spisu a to z listinných dôkazov a z výpovede účastníkov vyplynulo, že v čase jeho vyhlásenia
matka maloletej bola zamestnaná v spoločnosti Z. F., F..E..D.. s príjmom v mesiaci február 2008 vo výške
10.670,--Sk, v mesiaci marec 2008 vo výške 10.662,--Sk a v mesiaci apríl 2008 vo výške 10.634,--Sk.
Otec maloletej bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.08.2007 a nepoberal žiadne

dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Podľa jeho účastníckej výpovede v máji 2008 bol bez príjmu.

Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého dieťaťa, matka je zamestnaná v spoločnosti C. H.
F..E..D.., kde v mesiaci január 2016 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 351,25 EUR. Podľa lustrácií
v Sociálnej poisťovni jej v mesiacoch júl 2015 až november 2015 vrátane bola vyplácaná hrubá mzda
(vymeriavací základ) v sume 380,- EUR, v decembri 2015 vo výške 382,25 EUR a vo februári 2016 vo

výške 405,- EUR. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z prešetrenia pomerov v rodine
mal. dieťaťa, matka mesačne uhrádza náklady na nájomné s inkasom vo výške 209,- EUR, službu Digi
v sume 12,60 EUR, internet vo výške 16,60 EUR, poistku na dcéru vo výške 5,50 EUR, splátku úveru vo
výške 61,25 EUR, spotrebný úver vo výške 27,21 EUR mesačne a 61,25 EUR mesačne. Ročné výdavky
za daň z nehnuteľnosti má v sume 11,97 EUR a poplatok za komunálny odpad vo výške 33,- EUR.

Otec toho času je poberateľom úrazovej renty z poisťovne Kooperatíva vo výške 194,- EUR. Ďalej
je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou, ktorý pre rok
2015 mu bol vyplácaný vo výške 144,30 EUR mesačne, pre rok 2016 vo výške 145,30 EUR. Podľa
zamestnávateľa otca B. B. &. U. F., F..E..D.. za mesiace september a október 2015 mu bola spolu

vyplatená čistá mzda vo výške 11,59 EUR. Podľa potvrdenia o mzde od spoločnosti R. F. F..E..D..,
ktorú predložil súdu na nahliadnutie na pojednávaní dňa 19.04.2016, za mesiac február 2016 mu bola
vyplatená čistá mzda vo výške 41,85 EUR.

Podľa zdravotného posudku, na základe ktorého bola otcovi priznaná invalidita, má tento obmedzené

schopnosti vo výkone činnosti, môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a
psychickej záťaže, mimo točivých elektrických strojov, hĺbok a výšok a teda z hľadiska tohto posudku
môže vykonávať len ľahšie robotnícke práce. Je invalidný pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,
pričom má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je podľa

tohto posudku v súčasnosti už 45 %, ale je až 60 %.

Podľa predložených SIPO dokladov otec uhrádza poplatky za inkaso v sume 188,88 EUR mesačne a
uhrádzal daň z nehnuteľnosti vo výške 16,02 EUR za rok 2015. Podľa Osvedčenia o dedičstve sp.zn.
4D/58/2014 zo dňa 17.06.2014, nadobudol spoluvlastnícky podiel na trojizbovom byte, zapísanom na LV

č. XXXX. Podľa správ ÚPSVaR otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.01.2016,
nepoberá žiadne štátne sociálne dávky a ani dávku v hmotnej núdzi. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa
07.01.2014 je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. F. O. X. a to parciel č. XXXX/
XX - záhrady a č. 3835 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré nadobudol za kúpnu cenu 5.000,- EUR.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny maloletá je toho času študentkou 2. ročníka D. R..

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitnéhozákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2
písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Podľa§63ods.2Zákonaorodine,urodiča,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcejdani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom
rozsahu, ako to matka požadovala.Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých
vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. 5C/47/2008 -19 zo dňa 3.7.2008 Táto podstatná zmena
pomerov nastala ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane otca maloletej.

Maloletá je toho času už žiačkou strednej odbornej školy a to jej 2. ročníka. V prípade maloletej teda
išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého
dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň
vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj

mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích
či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi
tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv,
nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom

jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj
potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá
ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie,
resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3

Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe
mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného
prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na
zvýšenie výživného pre maloletú.

Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na
strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery

povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo
východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom
fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj
takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.

Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

Na strane otca maloletej došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, ktorá spočívala v tom,
že otec jednak nadobudol príjem, ktorý t.č. u neho tvorí invalidný dôchodok a úrazová renta a jednak
objektívne sa znížila jeho schopnosť vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, v dôsledku pracovného
úrazu, ktorý utrpel. V predchádzajúcom období, v čase, kedy sa mu určovala posledná vyživovacia

povinnosť k dcére bol nezamestnaný a bez príjmu. Súčasný jeho príjem sa pohybuje minimálne vo výške
339,- EUR, ktorý si vie občasnými brigádnickými prácami, zodpovedajúcimi jeho zdravotnému stavu
navýšiť o nižšie čiastky. Pri zohľadnení jeho zdravotných problémov a výšky nákladov, ktoré dokladoval,
hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletej, prihliadajúc na
skutočnosť,žemaloletájevosobnej starostlivostimatky,sktoroužijevspoločnejdomácnosti,atedatáto

osobná starostlivosť, ktorej sa maloletej takto nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom
finančne kompenzovaná, berúc do úvahy, že toho času nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd
ustálil výšku súčasného výživného z jeho strany na mal. F. na sumu 60,-- EUR mesačne, a v prevyšujúcej
časti návrh matky zamietol.Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 22.05.2015, t.j. odo dňa podania návrhu zo strany matky
na tunajšom súde, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva,

že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od
oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie,
resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ
však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie
výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd

môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý
jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia
nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky
na priznanie výživného spätne počnúc od 1.1.2015, tak ako to matka žiadala, nezistil, a preto súd návrh
matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.1.2015 do 21.5.2015, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu,
kedy matka podala uvedený návrh na súd zamietol.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú F. na sumu 60,-- EUR mesačne
vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.05.2015
do 30.04.2016, a to vo výške 281,83 EUR, ktorý súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky v mesačných
splátkach po 8,--EUR spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania, čo

i len jednej z nich.

Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace jún 2015 až
apríl 2016 vrátane vo výške 60,-- EUR mesačne a pomernej časti určeného výživného za mesiac máj
2015 zodpovedajúcej 10 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 22.05.2015 do 31.05.2015, čo

predstavovalo čiastku 19,35 EUR (t.j. 60,-- EUR / 31 dní x 10 dní). Keďže otec za obdobie mesiacov
máj 2015 až apríl 2016, podľa zhodného tvrdenia rodičov maloletej uhradil sumu 35,--EUR za každý
z týchto mesiacov, súd od takto novourčeného výživného odrátal toto zaplatené výživné, pričom za
mesiac máj 2015 z takto otcom uhradeného výživného ešte odrátal sumu 22,48 EUR ako pomernú
čiastku pôvodne určeného výživného zodpovedajúceho 21 dňom z mesiaca máj 2015 (t.j. obdobie od

01.05.2015do21.05.2015,t.j.dňapredchádzajúcehodňupodanianávrhumatkynasúde,atedavýpočet
uvedenej sumy je: 33,19 EUR (t.j. 1.000,--Sk) / 31 dní x 21 dní ). Následne súd dospel k celkovej výške
dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného zo strany otca (t.j. 11x60,-- EUR +19,35 EUR +22,48 EUR
- 12x35,--EUR).

Uvedenézaostalévýživnébolotaktovyčíslenék30.04.2016,nakoľkosplatnosťjednotlivýchopakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
apríl 2016 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa

jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené

ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)