Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3MCdo/11/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111222543
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Sučanská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5111222543.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa C. X., bývajúceho v A., proti odporkyni
Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Štúrova č. 2, o zaplatenie 1 907,31 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4
C 165/2011, o dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu
Žilina z 30. októbra 2013 č.k. 4 C 165/2011-128 a rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. marca 2014

sp. zn. 11 Co 86/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo 7. júla 2011 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť nahradiť mu
škodu vo výške 1 907,31 € s príslušenstvom z titulu nezákonného rozhodnutia (uznesenia o vznesení

obvinenia) podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Za orgán konajúci v mene štátu
navrhovateľ označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Okresný súd Žilina rozsudkom z 30. apríla 2013 č.k. 4 C 165/2011-128 návrhu čiastočne vyhovel a
odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 1 907,31 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 19. mája

2011 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol tak po
zistení, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím voči navrhovateľovi, pričom za orgán konajúci za Slovenskú republiku v
priebehu konania s prihliadnutím na novú úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu účinnú
od 1. januára 2013 (zákon č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.), za ústredný orgán, ktorý
koná v mene odporkyne, označil Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „GP SR“).

Na odvolanie odporkyne proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým odporkyňu zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi 1 907,31 € s príslušenstvom, Krajský súd v Žiline rozsudkom z 10. marca 2014 sp. zn.
11 Co 86/2014 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, vo výroku o trovách konania
zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vo veci samej sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, zhodne so súdom prvého stupňa

konštatoval splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci. Námietku odporkyne, že v danom prípade navrhovateľ nevyužil riadny opravný
prostriedok, keďže jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa z 18. augusta 2008 bola uznesením
Okresnej prokuratúry Žilina z 27. augusta 2008 zamietnutá ako oneskorene podaná, podľa názoru súdu
nespôsobuje nenaplnenie podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci. V odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadal aj s výškou škody, za ktorú

odporkyňa zodpovedá.Generálny prokurátor Slovenskej republiky (v súlade s § 243e ods. 4 O.s.p. v spojení s § 35 ods.
2 písm. l/ O.s.p.) podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 30. októbra
2013 č.k. 4 C 165/2011-128 v časti výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi 1

907,31 € s príslušenstvom a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. marca 2014 sp. zn. 11
Co 86/2014 vo výroku, ktorým potvrdil v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa; žiadal v týchto
častiach napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal
súdom nesprávne posúdenie otázky, ktorý orgán verejnej moci mal konať v danej veci v mene štátu.
Zastával názor, že GP SR nie je v danom prípade tým orgánom, ktorému by zákon zveril oprávnenie,

resp. povinnosť konať v mene štátu, naopak zákon v danom prípade príslušnosť GP SR na konanie
v mene štátu vylučuje. Poukázal na to, že navrhovateľ uplatňuje náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré vydal vyšetrovateľ Policajného zboru. Proti tomuto
uzneseniu nebola podaná včas sťažnosť a teda prokurátor neskúmal vecnú správnosť a zákonnosť
uznesenia vychádzajúc o.i. aj z dôvodov, ktoré by uvádzal „poškodený“, a teda nezamietol sťažnosť ako
nedôvodnú proti tomuto uzneseniu z dôvodu jeho vecnej správnosti a zákonnosti, ako to predpokladá

§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. Na to, aby prokurátor a prokuratúra v zastúpení štátu
„zodpovedala“ za rozhodnutia vydané inými orgánmi (v danom prípade vyšetrovateľom), nestačí len
podať obžalobu, ale nezákonné uznesenie musí byť na základe riadne podaného (riadneho) opravného
prostriedku-sťažnosti-súčasneprokurátorompreskúmanézhľadiskajehovecnejsprávnostiasťažnosť
„poškodeného“ musí byť zamietnutá ako nedôvodná. Opačný výklad by bol v rozpore so zmyslom a

účelom zákona a naviac by znemožnil akékoľvek úspešné uplatnenie regresnej náhrady, a teda takéto
súdne rozhodnutie by úplne eliminovalo možnosť aplikácie § 21 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom
dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu,
osoby poškodenej rozhodnutím súdu, ale aj v prípadoch, kde môže podať mimoriadne dovolanie bez

podnetu (§ 35 ods. 1 a 2 O.s.p.) zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f
O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti
takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p. ak: a/ v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f
ods. 1 O.s.p.). Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka
od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.).

V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu pretrvávala nejednotnosť rozhodovania a výkladu ustanovení §
243e až § 243j O.s.p. v otázke procesnej prípustnosti mimoriadneho dovolania. Na spoločnom rokovaní
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 20. októbra
2015, bolo prijaté spoločné zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Procesná prípustnosť
mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená

tým, že tento účastník najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne
a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.

Predmetné stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. 94/2015, vychádza z názoru, že postup účastníka občianskeho
súdneho konania, ktorý mal v určitom prípade možnosť napadnúť rozhodnutia súdov odvolaním alebo
dovolaním, uvedenú možnosť ale nevyužil, i keď tieto opravné prostriedky mali potenciál podstatne
ovplyvniť rozhodnutie súdu, sa prieči všeobecne rešpektovanej zásade „nech si každý chráni svoje
práva“. Táto zásada zdôrazňuje procesnú povinnosť účastníka vyvinúť vlastnú aktivitu a iniciatívu tak,

aby sám svojimi procesnými úkonmi riadne, včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou
sledoval ochranu svojich subjektívnych práv. Pokiaľ účastník konania zostane v naznačenom smere
pasívny, je (neskoršia) aktivita generálneho prokurátora vyústiaca do podania mimoriadneho dovolania
neprípustná a nemôže mať procesné dôsledky predpokladané v § 243e až § 243j O.s.p.Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné
stanovisko, skúmal na podklade spisu, či odporkyňa napadla rozsudok odvolacieho súdu dovolaním.

Po zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nepodala, najvyšší súd mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora odmietol ako procesne neprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť

trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto
podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148a ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade
podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie bez podnetu účastníka. Najvyšší súd nepriznal
navrhovateľovi náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§
243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.