Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/401/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112224586
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112224586.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,

Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: A., bytom V., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so
sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o zaplatenie 3 576,46 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.09.2013 súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti
žalovanej domáhal zaplatenia 3 574,46 Eur spolu s príslušenstvom titulom nezaplateného zostatku
spotrebného úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu s odôvodnením, že žaloba na súde
bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Splátkovú dohodu zo dňa 10.03.2009 a dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.06.2011 vyhodnotil súd ako nekalú obchodnú
praktiku a uzavreté v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.05.2014 zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu
vyplýva, že je nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo dňa 06.11.2007
k uzavretiu zmluvy o úvere. Podľa záverov súdu prvého stupňa, k zosplatneniu úveru malo dôjsť dňom
23.01.2009 (s odkazom na obsah platobnej histórie č.l. 11 spisu). Zo spisu však vyplýva aj to, že na
výzvu súdu prvého stupňa žalobca doručil podanie zo dňa 28.03.2013 (č.l. 35 spisu), v prílohe ktorého
doručil súdu aj oznámenie veriteľa zo dňa 24.02.2009, podľa ktorého k ukončeniu zmluvy malo dôjsť

dňom 24.02.2009. Toto by mohlo svedčiť záveru, že k ukončeniu zmluvy nedošlo tým dňom, aký sa
uvádza v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa. „Zo splátkovej dohody“ uzavretej predchodcom
žalobcu a podpísanej žalovanou dňa 10.03.2009 (č.l. 43 spisu) vyplýva, že žalovaná sa okrem iného
zaviazala dlh vo výške 4 146,46 Eur zaplatiť veriteľovi v mesačných splátkach po 150 Eur, počnúc
prvou splátkou splatnou 24.03.2009 a ďalšie splátky vždy splatné do 24. dňa v mesiaci. Ak by teda
„k ukončeniu zmluvy“ malo dôjsť dňom 24.02.2009, s povinnosťou dlžníčky na okamžité zaplatenie
všetkých dlžných čiastok podľa zmluvy o úvere, a krátko na to už 10.03.2009 dlžníčka s veriteľom

uzatvára dohodu o možnosti zaplatiť tento dlh v splátkach, nemôže byť ku dňu uzavretia tejto dohody dlh
premlčaný. Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa nedávajú odpoveď ani na to, v čom by konkrétne
mala spočívať „nekalá obchodná praktika žalobcu“ a v čom by si žalovaná spotrebiteľka pri uzatváraní
tejto dohody mala zhoršiť svoje zmluvné postavenie v tej časti, ktorou sa jej zosplatnená časť úveruumožňovala zaplatiť v splátkach. Dôvodným za takéhoto stavu sa zdá byť zodpovedanie otázky, či si
uzavretím dohody z 10.03.2009 (v časti, ktorou sa jej umožnilo zosplatnený záväzok zaplatiť v splátkach)
žalovaná podstatne zhoršila svoje zmluvné postavenie alebo či touto dohodou „nič nezískala“. Ani ku

dňu uzavretia ďalšej dohody, či podpísania uznávacieho prehlásenia dňa 21.06.2011 nemohol byť dlh
žalovanej premlčaný. K tomuto dátumu od dátumu ukončenia zmluvy (predpokladaného podľa úkonu
predchodcu žalobcu z 24.02.2009) nemohla uplynúť ani trojročná premlčacia doba. Za takéhoto stavu
v dôvodoch rozhodnutia absentuje konkretizácia, v čom by mala spočívať nekalosť obchodnej praktiky
žalobcu a v čom by si mala žalovaná podstatným spôsobom zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd

prvého stupňa opomenul pri skutkovom závere obsah dohody z 10.03.2009, ktorej sa vôbec nevenuje
v dôvodoch svojho rozhodnutia. Ak súd prvého stupňa neprihliadal na obsah dohody z 10.03.2009,
nevenoval sa teda ani otázke, či dohodou zmluvných strán nedošlo k zmene vzájomných práv a
povinností, či prípadne nedošlo k novácii, tak ako to majú na mysli ustanovenia § 516, či § 578
Občianskeho zákonníka. Výsluch žalovanej nebol zameraný na objasnenie okolností, za ktorých došlo
k podpísaniu listiny z 10.03.2009, či následne listiny z 21.06.2011. Vo výpovedi samotnej žalovanej

absentujú skutočnosti, ktoré by umožňovali urobiť záver o nekalej obchodnej praktike žalobcu, či jeho
predchodcu. Ku žiadnemu z dátumov uzavretia dohôd, či už z 10.03.2009 alebo z 21.06.2011 sa
nejaví byť dôvodným záver, že v čase ich uzatvárania by mal byť dlh premlčaný. Toto je potrebné
konštatovať aj napriek tomu, že v zmluve z 21.06.2011 v článku 3.3.1 poslednej vete sa konštatuje
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súd prvého stupňa nezisťoval, z akého dôvodu sa takéto

prehlásenie do tejto dohody dostalo, ak z vyššie uvedeného sa nejaví dôvodným záver o premlčaní
dlhu v čase podpísania aj tejto „dohody“. Žalobca by mal sám objasniť, čo ho motivovalo k takémuto
formulovaniu prehlásenia dlžníka v tejto dohode. Bez akýchkoľvek pochybností je totiž zrejmé, že obe
z uvedených dohôd spracoval žalobca, čo by mohlo svedčiť záveru o tzv. formulárovej zmluve. Pri
realizácii každého právneho úkonu nemožno bagatelizovať nevyhnutnosť dostatočne uvedomelého

pristupovania kohokoľvek k robeniu právnych úkonov, čiže aj k zodpovednosti za obsah prejavovanej
vôle. V tejto súvislosti odvolací súd neopomína pomerne známu skutočnosť, že v spotrebiteľských
vzťahoch je náležitá orientácia na spotrebiteľa často v množstve zmluvných dojednaní skôr výnimkou.
Toto je práve dôvodom, pre ktorý úprava noriem, tzv. spotrebiteľského práva, či už na úrovni národnej
alebo aj na úrovni tzv. komunitárneho práva pracuje s pojmom priemerného spotrebiteľa a takýmto

spotrebiteľom je osoba, ktorá na rozdiel od druhej strany spotrebiteľského vzťahu potrebným právnym
vzdelaním nedisponuje. Napriek tomu ani v prejednávanej veci dostatočne uvážené kroky žalovanej, a
teda i závery pojaté do dohôd s predpokladanou vyvrátiteľnou domnienkou trvania dlhu v čase uznania,
nebolo možné vylúčiť. Podkladom však preto mohlo byť len dôkladné objasnenie okolností, za ktorých
k uzavretiu oboch dohôd došlo. Pri predčasnom a zdá sa aj mylnom závere o premlčaní dlhu žalovanej

sa súd prvého stupňa nevenoval ďalším okolnostiam, ktoré sa týkali uznania záväzkov s aplikáciou
§ 558 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to, ani otázkou námietok uplatnených vedľajším
účastníkom o neprijateľnosti zmluvných dojednaní o zmluvnej pokute, či o ďalších sankciách spojených
s neplnením povinností dlžníkom. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť v ďalšom konaní
doplniť dokazovanie a riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný, výsledky celého konania

náležite zhodnotiť a až nasledovne opätovne rozhodnúť (zodpovedajúc aj aplikácii § 153 ods. 1 O.s.p.)
o podanej žalobe.

Súd doplnil dokazovanie v súlade s pokynom odvolacieho súdu, nariadil a vykonal výsluch žalobkyne,
svedka Q., oboznámením sa s originálom splátkovej dohody zo dňa 10.03.2009 (č.l. 142 spisu),

originálom dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (č.l. 122 spisu), oboznámením
písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 20.10.2014, ako aj ďalšími
listinami, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Ako to vyplynulo z výpovede žalovanej, s právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou GE Money)

uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver. Vzhľadom k tomu, že sa jej zhoršil
zdravotný stav, bola jeden rok práceneschopná, čo vyústilo až do jej invalidity, prestala byť schopná
úver splácať. V tom čase sa snažila s pôvodným veriteľom skontaktovať a dohodnúť sa s ním na
spôsobeuhrádzaniadlhu.Nevedelasasnímskontaktovať,telefonickyjejbolooznámené,žespoločnosť
zmenila sídlo, presťahovala sa a končí svoju činnosť. Telefónne číslo, ktoré jej bolo poskytnuté, bolo

do zahraničia, tam jej bolo oznámené, že jej úver má iná spoločnosť. Nevedela sa dopátrať, komu
má vlastne čo plniť. Približne po dvanástich mesiacoch sa jej ozval žalobca, a to tak, že k nej domov
prišiel pán, ktorý zazvonil a na chodbe sa jej narýchlo pýtal, koľko môže splácať a v prípade, ak nebude
splácať, že jej hrozí exekučné konanie. Dohodla sa s ním na tom, že môže splácať dlh po 50 Eurmesačne. Všetko to prebehlo veľmi narýchlo, s obsahom predmetnej dohody pred jej podpisom nemala
čas sa oboznámiť. Splátkový kalendár následne plnila až dovtedy, kým v inom konaní prebiehajúcom
na tunajšom súde nebola poučená, že sa proti tomu môže brániť, a preto sa rozhodla následne splátky

neuhrádzať. Žalovaná uviedla, že si nespomína, že by podpisovala dve dohody o splátkach, uviedla, že
si spomína na podpis iba jednej dohody o splátkach. Uviedla, že podpis uvedený na listine, ktorej originál
sa nachádza na č.l. 142 spisu nezodpovedá jej podpisu, neskôr uviedla, že pravosť tohto podpisu nevie
ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Žalovaná má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, zamestnaná bola
v administratíve. Dohodu, ktorú podpísala so zástupcom žalobcu považovala za dohodu o splátkach,

respektíve splátkový kalendár. Pred podpisom dohody s ním riešila iba splátky, ostatné časti dohody jej
vysvetlené neboli. Žalovaná nemala ani okuliare, preto si obsah dohody preštudovať nemohla. Uviedla,
že má problémy so zrakom, na čítanie potrebuje okuliare dioptrie 3,5. Bez okuliarov nevie prečítať
štandardný text.

Z výpovede svedka Q. vyplynulo, že on ako splnomocnenec žalobcu s ním spolupracuje pri vymáhaní

pohľadávok. Žalovanú navštívil na základe poverenia žalobcu v mieste jej bydliska. Účelom tejto
návštevy bolo vyriešenie spôsobu, akým je možné predmetnú pohľadávku žalovanej proti žalobcovi
uhradiť. Žalovanú navštívil, vysvetlil jej, že má dve možnosti, a to buď splatiť celý záväzok naraz, alebo
formou splátok. Žalovaná uviedla, že vzhľadom k jej finančnej situácii nie je schopná uhradiť celý dlh
naraz,pretosadohodlinaformeúhradydlhuvsplátkach.Výškasplátoksanáslednezapísaladodohody.

Svedok podpísanú dohodu zaslal do sídla žalobcu, ktorý následne na základe tejto dohody vystavil
splátkový kalendár. Hlavným obsahom jeho rozhovoru so žalovanou bola dohoda o splátkach, preberali
možnosti úhrady dlhu. Ostatné body dohody boli žalovanej vysvetlené iba všeobecne. Bolo jej uvedené,
že v prípade, ak nedodrží splátkový kalendár, veriteľ pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou
cestou. Takisto sa všeobecne zmienil o rozhodcovskej doložke, to znamená o možnosti vyriešiť spor nie

cestou súdu, ale cestou rozhodcu. K podpisu dohody došlo v priestoroch chodby bytového domu, ktorá
sa nachádza pred vstupom do obydlia žalovanej. Rozhovor so žalovanou trval 10 až 15 minút. Svedok
mal k dispozícii formulár dohody, pričom všetky údaje uvedené v ňom vypisoval priamo na mieste, kde
jednal so žalovanou. Ak by žalovaná nesúhlasila s niektorou časťou predmetnej dohody (rozhodcovská
doložka), nesúhlas mohla vyjadriť tým, že nepodpíše dohodu ako celok.

Právny zástupca žalobcu vo svojich prednesoch uviedol, že tak ako to vyplynulo z výpovede žalovanej,
žalovaná bola vďačná za možnosť uhradiť dlh v splátkach, pričom predmetom dohody bola dohoda o
splátkach. Žalovaná bola riadne poučená o všetkých právnych skutočnostiach súvisiacich s podpisom
tejto dohody. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nebola len na prospech

žalobcu, na základe tejto dohody bolo žalovanej umožnené uhradiť dlh v splátkach. K otázke, ku ktorému
dňu došlo k zosplatneniu dlhu uviedol, že správny údaj o dni, ku ktorému došlo k zosplatneniu dlhu sa
nachádza na č.l. 39 spisu, t.j. k zosplatneniu došlo ku dňu 24.02.2009. Uviedol, že údaj uvedený v žalobe
je nesprávny, uvedený v dôsledku chyby pri generovaní žaloby softvérom.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vo svojich prednesoch uviedol, že z listinného dôkazu - splátková
dohoda zo dňa 10.03.2009, ako aj z výpovede žalovanej je zrejmé, že podpis na tejto dohode nie je
podpisom žalovanej, pričom toto vyplýva už len z laického porovnania podpisov na splátkovej dohode a
ostatných dokumentoch. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.06.2011
bola zo strany žalovanej podpísaná výlučne z dôvodu, že táto chcela uzatvoriť len dohodu o splátkach.

Žalobca podsúval spotrebiteľom takéto dohody ako zdanlivo výhodné, avšak súčasťou formulára je
aj uznanie záväzku, a to v bode 2, pričom takéto uznanie záväzku je len v prospech žalobcu, ktorý
takýmto spôsobom dosahuje predĺženie premlčacej doby, a tým znevýhodňuje postavenie spotrebiteľa.
Vo vzťahu k obom dohodám uviedol, že ide o formulárové dohody, pričom žalovaná nemala nijakým
spôsobom možnosť ovplyvniť ich obsah. Obe tieto dohody napĺňajú znaky nekalej, respektíve klamlivej

obchodnej praktiky podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobca,
respektíve jeho právny predchodca uviedol žalovanú do omylu a tá urobila rozhodnutie, ku ktorému
by inak nepristúpila. Rovnako podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona je možné považovať konanie
žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu za nekalú praktiku, pretože nejasným, nezrozumiteľným
a nevhodným spôsobom poskytovali žalovanej podstatné informácie, akým uznanie dlhu nepochybne

je. V splátkovej dohode zo dňa 10.03.2009 je v bode 1 pod názvom dohoda o splátkach a uznanie
záväzku len strohé konštatovanie o tom, že existuje nejaký dlh žalovanej, zatiaľ čo v bode 2 pod názvom
splatnosť záväzku je uvedené, že žalovaná uznáva, čo do dôvodu a výšky svoj záväzok. Tento dôvod a
výška nie je nijak špecifikovaný, jedná sa o zavádzajúce označenie, začleňovanie jednotlivých inštitútovje neprijateľné a pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné. Aj keby túto dohodu žalovaná podpísala,
je potrebné ju považovať za neplatnú. Obe dohody predložené žalobcom je potrebné považovať za
neplatné a v tomto dôsledku nárok žalobcu za premlčaný. Predkladanie takýchto dohôd spotrebiteľovi je

ukážkový príklad zneužitia nevýhodného postavenia spotrebiteľky, ktorá chcela svoj dlh splatiť, chcela
sa dohodnúť na splátkach, ale žalobca jej podsunul na podpis aj uznanie záväzku. Poukázala na
skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry, na platnosť uznania dlhu ako jednostranného právneho
úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia
dlhu s uvedením jeho dôvodu a výšky, samotné splnenie týchto náležitostí ešte nerobí z právneho úkonu

uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež vôľou konajúcej osoby smerujúcej ku vzniku práv či
povinností vyplývajúcich z § 110 ods. 1, prípadne z § 558 Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca v písomnej odpovedi na výzvu súdu, z akého dôvodu je v článku 3.1 Dohody o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch, uviedol, že pri vypracovaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku zo dňa 21.06.2011, osoba zodpovedná za vypracovanie dohody nesprávne zhodnotila
premlčanie pohľadávky a mylne v bode 3.1 dohody uviedla, že dlžník má „vedomosť o premlčaní dlhu
a jeho následkoch“, aj keď pohľadávka v čase podpísania dohody premlčaná nebola. Napriek tomu,
je názoru, že dohoda zo dňa 21.06.2011 spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
uznania dlhu zo strany dlžníka.

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. b) a c) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici
koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo

dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto
smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to,
či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá

sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 5 kapitoly 2 Smernice Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, nekalé obchodné
praktiky sú zakázané. Obchodná praktika je nekalá, ak:

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a
b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo
priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie

odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore

s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané,
a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za

nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež
považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo
nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel

obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný
spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel
dňa 16.11.2007 so žalovanou Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 3
319,39 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Jedná sa o úver

spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere a zákona
o ochrane spotrebiteľa. K zosplatneniu úveru došlo dňa 24.02.2009, tak ako to vyplýva z oznámenia
právneho predchodcu žalobcu, ktorý adresoval žalovanej. V žalobnom návrhu uvedený skorší dátum
(23.01.2009) bol dôsledkom chyby v písaní pri vyhotovení žalobného návrhu zo strany žalobcu. Žaloba
na súde bola podaná dňa 10.08.2012. Súd preskúmal žalobcom predloženú splátkovú dohodu, ktorú

uzatvorila žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, podpísanú žalovanou dňa 10.03.2009 (č.l. 142
spisu) a Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú uzatvorila žalovaná so
žalobcom dňa 21.06.2011 (č.l. 122 spisu) a dospel k záveru, že v obidvoch prípadoch sa jedná
o formulárovú dohodu, ktorá bola predložená žalovanej ako spotrebiteľovi, ktorý nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť jej obsah. V obidvoch prípadoch obsahom predtlačeného formulára je okrem
dohody o splátkach a uznaní dlhu, ktorý predstavuje jednostranný úkon dlžníka adresovaný veriteľovi,

aj rozhodcovská doložka. Z obsahu dohôd nie je zrejmé, aby žalovanej boli poskytnuté jasné a
zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená uznanie dlhu. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania,
žalovanáakopriemernýspotrebiteľnemalavčasepodpisuuznaniadlhuvobidvochprípadochvedomosť
o zmene právneho režimu premlčania v jej neprospech, táto zmena jej zo strany žalobcu, resp. osoby
ním poverenej vysvetlená nebola. Zákaz zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa priamo vyplýva z

ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O skutočnosti, že žalobca pri podpise uznania dlhu zo
strany žalovanej nevynaložil zákonom vyžadovanú náležitú odbornú starostlivosť, svedčí aj skutočnosť,
že napriek existencii uznania dlhu zo strany žalovanej v zmysle dohody z 10.03.2009, opakovane
toto uznanie dlhu nechal žalovanú podpísať v dohode z 21.06.2011. Nevynaložením náležitej odbornej
starostlivosti je nepochybne aj vyhlásenie žalovanej o vedomosti o premlčaní dlhu, ktorý v čase podpisu

dohodypremlčanývôbecnebol.Odbornástarostlivosťnebolazostranyžalobcudodržanáanipripostupe
uzatvárania predmetných dohôd. Kým v prvom prípade si žalovaná vôbec nedokázala spomenúť na to,
že dohodu o splátkach uzatvorila a dokonca spochybnila aj svoj podpis na nej, v druhom prípade dohodu
podpisovalanarýchlonachodbe,bezmožnostipodrobnesaoboznámiťsjejobsahom,nemaladioptrické
okuliare, ktoré nevyhnutne potrebuje na čítanie, aby si zmluvu prečítala. Zo strany osoby vystupujúcej

v mene žalobcu jej bol daný na výber buď podpis formulára ako celku alebo jeho nepodpísanie, ktoré
by malo za následok splatnosť celého dlhu naraz. Postup žalobcu ako aj jeho právneho predchodcu pri
zabezpečovaní prejavu vôle žalovanej o uznaní dlhu zo strany žalovanej preto súd vyhodnotil ako nekalú
obchodnú praktiku. Pretože žalovaná, ako aj vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesli námietku
premlčania, súd preskúmal oprávnenosť tejto námietky a dospel k záveru, že je dôvodná vzhľadom k

neplatnosti žalobcom predložených formulárových dohôd, obsahom ktorých je okrem iného aj uznanie
dlhu, ktoré by v prípade jeho platnosti a v súlade s predpismi o spotrebiteľskom práve premlčaciu dobu
predĺžili.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o ich náhrade

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.