Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010229
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814010229.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na neverejnom zasadnutí konanom 25. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
obžalovaného „C" Q. S. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/11/2014 zo 14.8.2015 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e), f) Tr. porz r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.

4T/11/2014 zo 14.8.2015.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný „C“ Q. S. uznaný za vinného z prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 36 mesiacov. Súčasne mu
bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 36 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému Q. Q. škodu
vo výške 550,95 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. Poukázal na spoluzavinenie chodca H. Q. (ďalej len chodca) na dopravnej nehode. Obžalovaný

v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo rýchlosťou v danom úseku povolenou a vzhľadom
na okolnosti dopravnej situácie primeranou. Chodec svojim vstupom do vozovky vytvoril kritickú
situáciu. Chodec mohol nechať najskôr vozidlo prejsť a až následne pokračovať v prechode cez
cestu. Poukázal na absenciu vodorovného dopravného značenia, ako aj na okolnosti, pre ktoré sa
nemohol pohybovať s vozidlom tesne pri pravom okraji vozovky. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že chodec svojim nedisciplinovaným chovaním v spojitosti s vysokou mierou hladiny alkoholu v krvi

zapríčinil vznik dopravnej nehody. Obžalovaný je vodičom, ktorý nie je znalý miestnych pomerov a ani
pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol predpokladať pohyb chodcov po vozovke, resp. nemohol
registrovať či predpokladať chodca pohybujúceho sa po vozovke mimo priechod pre chodcov a mimo
chodníka. Naviac, chodec v čase dopravnej nehody bol oblečený v tmavom oblečení, bez akýchkoľvek
reflexných prvkov. Je toho názoru, že z hľadiska zavinenia je potrebné skúmať, či bolo v schopnostiach
obžalovaného vynaložiť takú mieru opatrnosti, vzhľadom k náhlej kolíznej situácii, ktorá bola vyvolaná

na základe záveru znaleckého posudku znalca Ing. Rabčana aj nesprávnym konaním chodca, ktorý
prechádzal cez vozovku takým spôsobom, že vodiča nútil ku náhlej zmene smeru jazdy. Preto pričítaniezavinenia len obžalovanému je v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Domnieva sa, že on ako
vodič svojím konaním neporušil žiadne z ustanovení zákona o cestnej premávke, ktorého následkom
by bol vznik dopravnej nehody. Prvostupňový súd pri posudzovaní jeho zavinenia nebral do úvahy

porušenie pravidiel cestnej premávky na strane chodca. Je toho názoru, že konaním chodca bola
vytvorená prekážka v rozpore s pravidlami cestnej premávky a on ako vodič kolíznej situácii nemohol
zabrániť. Na hlavnom pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie rekonštrukciou dopravnej nehody,
nakoľko je toho názoru, že vykonaním tohto dôkazu by došlo k inému rozhodnutiu vo veci. Nevykonaním
tohto dôkazu došlo k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby krajský

súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
rozsudkuprihliadalajnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,alesútakejpovahy,žebyodôvodňovali

podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne
krajský súd zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a že
toto je čiastočne dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd rozhodol predčasne, keď nevykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu a najmä vykonané dôkazy nevyhodnotil dôsledne. Nesprávne
hodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom sa odrazilo v skutkovej vete napadnutého rozsudku, z ktorej
vyplýva, že obžalovaný sa mal skutku dopustiť dňa 8.10.2012 okolo 12.00 hod. - teda na pravé poludnie,
hoci z vykonaných dôkazov a napokon aj zo samotnej obžaloby vyplýva, že ku skutku malo dôjsť
dňa 8.10.2012 okolo 20.00 hod., teda vo večerných hodinách. Takýto časový odklon prvostupňového

súdu od skutku uvedeného v obžalobe nemá oporu vo vykonaných dôkazoch, nakoľko podľa názoru
krajského súdu je nesporné, že k dopravnej nehode došlo dňa 8.10.2012 okolo 20.00 hod., teda vo
večerných hodinách. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na odvolacie námietky obžalovaného,
týkajúce sa možnosti viditeľnosti poškodeného chodca, keďže k dopravnej nehode malo dôjsť za tmy.
Pokiaľ by k dopravnej nehode došlo okolo 12.00 hod., tak ako to konštatuje v napadnutom rozsudku

prvostupňový súd, nebolo by možné považovať odvolacie námietky obžalovaného ohľadom možnej
viditeľnosti chodca, s poukazom aj na fakt, ako bol tento oblečený a že tento nemal reflexné prvky, za
opodstatnené a logické. Keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo prvostupňový
súd upravil oproti obžalobe čas spáchania skutku, možno sa oprávnene domnievať, že z jeho strany ide
len o omyl. Takýto údaj nepovažuje ani krajský súd za správny, nakoľko ako už bolo vyššie konštatované,

z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že k dopravnej nehode došlo vo večerných hodinách - za
tmy okolo 20.00 hod. Preto skutok uvedený v napadnutom rozsudku ohľadom tohto časového údaja
nepovažujekrajskýsúdzasprávny,pretoženemážiadnuoporuvdôkaznejsituácii.Pretobudepotrebné,
aby prvostupňový súd v ďalšom konaní dôsledne vyhodnotil dôkaznú situáciu a skutkovú vetu - najmä
pokiaľ ide o čas spáchania skutku, uviedol vo svojom rozhodnutí tak, aby údaje v nej zodpovedali

dôkaznej situácii.

Keďže odvolacie námietky obžalovaného sa v značnej miere vzťahujú k možnej viditeľnosti chodca
zo strany obžalovaného, krajský súd nepovažuje za potrebné v tomto štádiu konania sa nimi bližšie
zaoberať, keďže skutok uvedený v napadnutom rozsudku - jeho časový údaj, je zjavne nesprávny a

odvolacienámietkyobžalovanéhosatýkajúdopravnejnehody,kuktorejmalodôjsťzatmy-vovečerných
hodinách.

V súvislosti s rozsahom dokazovania pred prvostupňovým súdom krajský súd poznamenáva, že na
základe doposiaľ zadovážených dôkazov možno po ich správnom a dôslednom vyhodnotení dospieť aj

k objektívnemu záveru v otázke viny obžalovaného. Za opodstatnené považuje krajský súd námietky
obžalovaného, že prvostupňový súd sa nezaoberal dôsledne posudzovaním spoluzavinenia chodca na
dopravnej nehode. Aj v tomto smere bude potrebné, aby prvostupňový súd dôslednejšie vyhodnotil
dôkaznú situáciu vyplývajúcu z vykonaných dôkazov.

Za nedostatočný rozsah čo sa týka dokazovania považuje krajský súd dokazovanie vo vzťahu k výroku
o náhrade škody. Pokiaľ prvostupňový súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Q. Q.
škodu vo výške 550,95 Eur, tento výrok nie je v rozsudku prvostupňového súdu dostatočne odôvodnený,
a nevyplýva na základe akých podkladov dospel prvostupňový súd k takémuto výroku. V odôvodnenínapadnutého rozsudku len prvostupňový súd konštatuje, že poškodený Q. Q. sa s nárokom na náhradu
škody pripojil k trestnému konaniu riadne a včas a bola mu spôsobená škoda vo výške 550,95 Eur.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 144-149 spisu. Z

pokladničného dokladu na č.l. 144 spisu vyplýva, že v tomto je zahrnutá aj faktúra na čiastku 107,80 Eur,
ktorá sa nachádza na č.l. 145. Na č.l. 146 -149 sa nachádzajú pokladničné doklady z predajní potravín,
z ktorých je zrejmý nákup určitého druhu potravín. Z vyjadrenia poškodeného Q. Q. na č.l. 30 spisu
vyplýva, že náklady vo výške 550,95 Eur sú náklady spojené s pohrebom jeho otca. K dokladom na
č.l. 144-149 bude preto potrebné poškodeného Q. Q. vypočuť, najmä pokiaľ ide o nákup potravín, či

tieto boli kúpené za účelom pohrebnej hostiny. Naviac krajský súd poznamenáva, že pokladničný doklad
na č.l. 147 - na čiastku 33,50 Eur je nečitateľný. Taktiež bude potrebné, aby sa poškodený vyjadril k
dvojitému započítaniu faktúry na sumu 107,80 Eur.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže dokazovanie pred prvostupňovým súdom bude
potrebné doplniť, a skutková veta v napadnutom rozsudku nezodpovedala dôkaznej situácii, preto

krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.