Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/53/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614010135

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Třešková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2614010135.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v trestnej veci proti obž. A. G. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 14.
marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. G., nar. XX.X.XXXX vo Y., trvale bytom I. S. O. XXX,

uznáva sa za vinného, že

dňa 19.07.2013 v čase o 08.55 hodine v Moravskom Svätom Jáne na štvorramennej križovatke cesty I.
triedy č. 2, km 30,0, cesty III. triedy č. 00238 a miestnej komunikácie viedol po ceste III. triedy č. 00238

v smere od hraničného priechodu Hohenau do Moravského Svätého Jána osobné motorové vozidlo zn.
Škoda Octavia, ev. č. S., pričom nerešpektoval dopravnú značku P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“ a pri
vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty nedal prednosť v jazde vozidlu zn. Škoda Octavia combi,
ev. č. J., ktoré viedol A. Š. po hlavnej ceste, následkom čoho došlo k zrážke, pri ktorej spolujazdkyňa
vo vozidle zn. Škoda Octavia combi U. Š., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom J., J.. J. XXXX/XX,
utrpela pomliaždenie mäkkých tkaním hrudnej steny vľavo v oblasti VII.-IX. rebra bez úrazových zmien
na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej driekovej oblasti a chrbta bez úrazových zmien
na kostnom skelete s dobou liečenia a práceneschopnosti do 3 týždňov, pričom A. G. svojím konaním

porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom znení,

t e d a

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzujepodľa § 158 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní
5 /päť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
- Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, škodu vo výške 90,90 €,

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, škodu vo
výške 155,97 €.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený A. Š., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., J..
J. XXXX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. Pv 732/13/2205 zo dňa 21.5.2014
prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného
zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. G., výsluchom svedkov

a poškodených A. Š. a U. Š., výsluchom svedkyne P. Š., prečítaním výpovede svedkyne A. Z. z
prípravného konania, výsluchom znalca v odbore cestná doprava U.. O. D., oboznámením listinných
dôkazov a to záznamu a fotodokumentácie Okresného dopravného inšpektorátu Senica z miesta
dopravnej nehody zo dňa 19.7.2013, odborného vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctvo MUDr.
Mariána Pamulu č. 099/13 zo dňa 20.12.2013 a jeho doplneniami zo dňa 15.2.2015 a 25.11.2015,

zápisov o dychovej skúške zo dňa 19.7.2013, správy MUDr. Viery Benkovičovej zo dňa 30.1.2015,
oboznámením správ o povesti obžalovaného, odpisu z registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov obžalovaného, a oboznámením aj ostatného obsahu trestného spisu, pričom z výsledkov
vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ až
c/ Tr. por., avšak v rámci svojej výpovede na pojednávaní uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, a že sa cíti
byť vinný, že zapríčinil dopravnú nehodu, no nie preto, že by nezastal na „stopke“, ale preto, že nebol
dosť ostražitý a dôsledne si nepreveril, či môže cez križovatku prejsť bezpečne. Obžalovaný vypovedal,
že dňa 19.7.2013 išiel z Hohenau do Borského Svätého Jura. Po vedľajšej ceste prišiel rýchlosťou asi

50 km/hod. ku križovatke ciest z Malaciek do Kútov, kde je umiestnená značka „Stoj, daj prednosť v
jazde“, kde zastavil a uvoľnil na vozidle brzdu. Keďže kvôli živému plotu, tráve a obsiatemu poľu nemal
do križovatky dostatočný rozhľad, zaradil druhý prevodový stupeň a prišiel s vozidlom až na úroveň
križovatky. Pozrel sa doprava smerom na Malacky, kde pre prírodné prekážky nevidel prichádzať žiadne
vozidlo, a pozrel sa doľava smerom na Kúty, odkiaľ prichádzalo nákladné vozidlo naložené drevom.

Počkal, až nákladné vozidlo prejde, a hneď na to sa pohol, že prejde cez hlavnú cestu smerom na
Moravský Svätý Ján. Dostal sa asi do druhej polovice cesty, keď počul silný náraz, obzrel sa a všimol
si, že do neho narazilo auto patriace poškodenému. Toto auto pred nárazom vôbec nevidel, lebo bolo
rovnakej farby ako okolité prírodné prekážky a splývalo s nimi, a taktiež nákladné vozidlo, ktoré prešlo,
mu v zornom uhle zakrývalo cestu smerom od Malaciek. Po vojdení do križovatky však riadne situáciu

kontroloval na pravej i ľavej strane - z ľavej strany mal dobrý rozhľad, za nákladným vozidlom nič nešlo,
a z pravej strany, pokiaľ mu rozhľad nezakrývalo práve nákladné vozidlo, ktorému dal prednosť, nešlo
žiadne vozidlo. Podľa neho ani to druhé auto, teda poškodený ho nemohol vidieť, pretože aj jemu
prechádzajúce nákladné auto zorný uhol zakrývalo. Vozidlo poškodeného do neho narazilo v strede
jeho auta medzi predné a zadné dvere a do stĺpika medzi dverami. Po náraze prešiel ešte asi 6 metrov

smerom na Moravský Svätý Ján, kde zastal. Od auta poškodeného pri náraze nezostala žiadna brzdná
stopa, a ani sa mu na vozidle neotvoril žiadny airbag, hoci sa jednalo o čelný náraz v 70-kilometrovej
rýchlosti, ako uvádza poškodený. Poškodený ho nemohol nevidel, lebo keby to tak bolo, určite by
brzdiť začal a zostala by tam brzdná stopa, a hoci aj nemohol nehode zabrániť, mohol aspoň zmierniť
jej následky. Po náraze vystúpili z vozidla a poškodený ku nemu prišiel a povedal, že to vozidlo je

štrnásťročné a keď mu dá 3.500,- €, ktoré zaň zaplatil, rozídu sa, akoby sa nič nestalo. To sa všakobžalovaný bál urobiť a odmietol to vzhľadom na uzatvorenú zákonnú i havarijnú poistku. Predmetnú
križovatku obžalovaný inak dobre pozná, často po nej chodil a vedel, že je tam „stopka“, na ktorej aj
vždy zastal. Pokiaľ ide o vegetáciu popri ceste, ak vozidlo, ktoré prichádza smerom z Malaciek do Kútov

nesplýva farebne s vegetáciou - živým plotom, dá sa vidieť aspoň jeho strecha a to na vzdialenosť od
„stop“ čiary tak možno 100 metrov. V ten deň stál obžalovaný na „stop“ čiare za značkou „Stoj, daj
prednosť v jazde“, a keď prešlo nákladné vozidlo, pozrel sa doprava, kde už nič nešlo, preto pridal plyn
a prechádzal cez cestu. Po vojdení do križovatky videl už len zadok vozidla, ktoré viezlo drevo, ale nič
viac. Keby zašiel ďalej na tú hlavnú cestu, tak by videl doprava 500-300 metrov a videl by prichádzajúce

vozidlá, ale nemohol vojsť do jazdnej dráhy vodičom idúcim z Kútov. Pokiaľ ide o výpovede svedkov
vo veci, považuje ich za účelové, lebo všetky tvrdia to isté, pričom sa jedná o svedkov, ktorí nie sú
držiteľmi vodičského oprávnenia a predsa všetci vedeli, aká značka sa na mieste nachádza, aj keď bola
stará a napoly natretá na šedo. A všetci cez porast pri ceste videli, že sa dosť rýchlo blíži z vedľajšej
cesty do križovatky, aj keď sami išli rýchlosťou 70 km/hod. Podľa obžalovaného ho nemohli svedkovia
vidieť, pretože prechádzajúce nákladné vozidlo poškodenému bránilo vidieť do križovatky. Po nehode

obžalovaný spravil na svojom vozidle ešte 11 000 km, keď vozil svoju onkologicky chorú manželku do
Bratislavy na predpísané procedúry. Býva 2 km od ľudí v lese a na najbližšiu zastávku autobusu to má 2
km, pričom musí zabezpečovať nákup potravín, voziť pitnú vodu, chodiť na poštu a so ženou k doktorke.

Svedok a poškodený A. Š. k veci uviedol, že v predmetný deň cestovali do Českej republiky cez hraničný

priechod v Kútoch. Prechádzal cez križovatku Moravský Svätý Ján, išiel po hlavnej ceste a pozeral pred
seba, keď z ľavej strany z vedľajšej cesty mu vyletel obžalovaný a v pravom jazdnom pruhu sa zrazili,
predkom auta nabúral do boku auta obžalovaného medzi jeho predné a zadné dvere. Zostal stáť v
križovatke, zatiaľ čo obžalovaný prešiel ešte 6 metrov doprava, lebo išiel rýchlo, okolo 80 km/hod., ak nie
viac.Vovozidlebolavtedymamapoškodeného,ktorásedelavedľanehonamiestespolujazdca,avzadu

sedeli jeho babka a sestra. Pohyboval sa rýchlosťou 70 km/hod. a menej, lebo tam bola predpísaná
„sedemdesiatka“. Ako zbadal vozidlo obžalovaného, dupol na brzdu, stlačil spojku a po nabúraní zastal,
kým obžalovaný išiel ďalej do pravej strany. Bol to zlomok sekundy, sestra skríkla a obžalovaný zrazu
vyletel. Po nehode za nimi zastalo ďalšie vozidlo a vystúpil z neho neznámy pán, ktorý mu povedal,
že sa nemá nechať oklamať, že letel ako blázon. Keď poškodený zaregistroval vozidlo obžalovaného

na ľavej strane, obžalovaný už vchádzal do cesty, bol na kraji križovatky, zbadal ho vo vzdialenosti
asi 10 metrov pred križovatkou. Vozidlo nestálo, ale sa pohybovalo, vo výhľade na cestu, z ktorej
prichádzalo, poškodenému nič nebránilo. Bezprostredne pred zrážkou nevidel nijaké vozidlo pohybujúce
sa v protismere, a to ani vo väčšej vzdialenosti, pričom nákladné vozidlo s drevom by si určite všimol.
Brzdiť začal vo chvíli, keď zaregistroval auto prichádzajúce z ľava, ale bol to zlomok sekundy, dupol na

brzdu, spojku a bol náraz. Preto mu ani nevystrelili airbagy, lebo čo si zisťoval, ak v momente nárazu
kolesá stoja, airbagy nevystrelia. A motor na aute zdeformovaný nemal, len predné nosníky mal ohnuté
20 cm, takže to bol taký akoby ošuch tým vozidlom, respektíve bol to náraz, ale keďže obžalovaný išiel
rýchlo, pokrčili sa mu len predné plechy a nárazník, náprava uhla, no motor zostal nepoškodený. Ak
by išiel obžalovaný menšou rýchlosťou, pri náraze by jeho auto smerovalo dopredu a nie do pravej

strany, a určite by neprešiel ešte ďalších šesť metrov. Podľa neho obžalovaný ani neregistroval, že bol
vôbec na ceste. Obžalovaný po zrážke hovoril, že mu preplatí celú škodu a dá mu k dispozícii náhradné
vozidlo, aby pokračovali v ceste. Keď sa ho pýtal, prečo letel ako blázon, povedal mu, že má za sebou
dva infarkty a také rôzne veci, priamo k svojmu zavineniu sa však nevyjadril a ani neuviedol, že by
na „stopke“ nezastavil. Poškodený najskôr volal políciu a keď potom zistil, že jeho mama má bolesti,

volal aj sanitku. Keď prišla polícia, mali s obžalovaným alkoholovú skúšku, počas ktorej ani jeden z nich
nenafúkal. Potom boli ešte na poisťovni, kde si obžalovaný nevedel prečítať ani číslo svojej poistky, preto
si myslí, či by obžalovaný nemal nosiť pri jazde okuliare. Pokiaľ ide o škodu, z poisťovne obžalovaného
mu bola vyplatená suma okolo 1.600,- €.

Svedkyňa a poškodená U. Š. k veci uviedla, že nehoda sa stala dňa 19.7.2013 za Moravským Svätým
Jánom. Vozidlo, v ktorom sedela na mieste spolujazdca, riadil jej syn - poškodený A. Š., mama A.
Z. sedela za vodičom a dcéra P. Š. sedela na mieste za ňou, všetci boli pripútaní bezpečnostnými
pásmi. Cestu sledovala, išli po hlavnej ceste rýchlosťou asi 70 km/hod., nakoľko tam bola povolená
„sedemdesiatka“ a ona občas pozrela synovi na tachometer. Zrazu dcéra vykríkla „pozor“ a z ľavej strany

pred nich vletelo auto tmavej farby, do ktorého narazili. Zastavili a syn sa spýtal, či im niečo nie je. Potom
vystúpil z auta a volal políciu 112 a aj záchranku, lebo na ľavej strane pod rebrom mala bolesti. Zobrali ju
ajsdcéroudoMalacieknavyšetrenie,kdejejzistilipomliaždeniehrudníka,rebraaľavejstranychrbta.Zo
strany poisťovne dostala vyplatené bolestné 330,- alebo 350,- € za 20 bodov, v bežnom živote sa potomkvôli zraneniam nemohla hýbať, pri zohnutí mala veľké bolesti a musela užívať lieky proti bolesti. Pokiaľ
ide o situáciu pri nehode, žiadne vozidlo pred ich vozidlom nešlo. Vozidlo obžalovaného zaregistrovala
až na to, ako dcéra skríkla. Obžalovaný vyslovene letel a blížil sa k miestu, kde mal na jeho strane

zastať. Vidieť bolo všetko, nebolo tam nič, neregistrovala žiadne trávnaté porasty, a až po nehode sa jej
vybavil nejaký živý plot, čo tam bol. Tiež v protismere pred vojdením do križovatky nestretali nijaké autá.
Skutočnosť, že sa na mieste nachádza značka „Stoj, daj prednosť v jazde“ počula až po nehode.

Svedkyňa P. Š. k veci uviedla, že išli po hlavnej ceste z Malaciek smerom cez Moravský Svätý Ján.

Sedela vzadu v aute za spolujazdcom, vedľa nej sedela babka A.X. Z. a šoféroval jej brat A. Š., vedľa
ktorého sedela jej mama. Všetci boli pripútaní. Sledovala cestu, keď sa z vedľajšej cesty z ľavej strany
vyrútilo čierne auto a vletelo im do cesty. Bola tam „stopka“, no obžalovaný na ňu nezastavil a nepozrel
sa, ona ho sledovala a videla na neho. Keď sa potom zjavil pred nimi, narazili doňho asi do stredu
jeho auta. Vystúpili a najprv obžalovaný povedal, že sa ospravedlňuje, že nechcel, bol celý roztrasený
a vravel, že škodu uhradí, aj keď nikto od neho nič nepýtal. Potom volali sanitku a ju aj mamu zobrali

do nemocnice. Mama mala pomliaždený hrudník a tiež slezinu, ona mala len pomliaždený hrudník,
nemaródovala kvôli tomu.

Svedkyňa A. Z. v prípravnom konaní k veci uviedla, že dňa 19.7.2013 išli autom na návštevu do Českej
republiky. Auto šoféroval vnuk A. Š., vedľa neho sedela dcéra U. Š.Č., vzadu za spolujazdcom sedela

vnučka P. a ona sedela na sedadle priamo za vodičom, všetci boli pripútaní. Išli po rovnej, hlavnej ceste
cez Moravský Svätý Ján, bol pekný a slnečný deň. Situáciu v cestnej premávke veľmi nesledovala a
nevie, či pred nimi alebo za nimi šli ešte nejaké autá. Zrazu počula a cítila silný náraz z prednej časti
ich vozidla a všimla si, že narazili do auta, ktoré podľa všetkého išlo z vedľajšej cesty z ľavej strany.
Všetci po nehode vystúpili, vnuk A. volal políciu a sanitku a vodič vozidla, ktorý im nedal prednosť, sa

im ospravedlnil. Zranená nebola a nevznikla jej žiadna škoda.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. O. D. č. 17/2015 zo dňa 15.5.2015 a jeho
výsluchu na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že analýzou nehodového deja znalec zistil,
že obžalovaný s vozidlom Škoda Octavia, EČV: S.-XXXBD jazdil technicky nesprávne, nezastavil na

hranici križovatky a vošiel do križovatky z vedľajšej cesty výraznou rýchlosťou, pričom nedal prednosť
v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste, ktorým konaním v rozpore s pravidlami cestnej premávky
spôsobil vznik predmetnej dopravnej nehody. Naopak, poškodený s vozidlom Škoda Octavia, EČV: J.-
XXXEU sa z technického hľadiska pohyboval správne a jazdil rýchlosťou povolenou na mieste dopravnej
nehody. Pokiaľ ide o možnosť zabránenia vzniku dopravnej nehody, tomuto mohol zabrániť obžalovaný

tým, že by zastavil na hranici križovatky v súlade s dopravným značením a križovatkou by prechádzal
až v okamihu, kedy by už vozidlo poškodeného križovatkou prešlo. Na druhej strane poškodený mohol
vzniku dopravnej nehody zabrániť len tak, že by jazdil rýchlosťou 26,3 km/hod. a vozidlo by zastavil
ešte pred miestom zrážky vozidiel. Pokiaľ ide o rýchlosť pohybu oboch vozidiel, znalec z analýzy ich
zrážky a pohybu do miesta zrážky stanovil, že počiatočná rýchlosť vozidla obžalovaného bola cca 63

km/hod. a počiatočná rýchlosť vozidla poškodeného bola cca 62 km/hod., za predpokladu, že obaja
vodiči v čase tesne pred zrážkou brzdili. Znalec Ing. O. D. ďalej uviedol, že pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal zo spisového materiálu a bol sa na mieste nehody aj pozrieť, jedná sa o úsek
cesty a križovatku, ktorú dobre pozná. Príčinou vzniku dopravnej nehody bola podľa neho skutočnosť,
že obžalovaný nezastavil pred hranicou križovatky alebo na hranici križovatky tak, ako to ukladajú

predpisy pri značke „Stoj, daj prednosť v jazde“, ale sa pohyboval plynulo cez križovatku v čase, kedy sa
poškodený pohyboval po hlavnej ceste. Ak by bol obžalovaný zastavil a presvedčil sa, či sa po hlavnej
ceste niekto nepohybuje, nehode by zabránil. V mieste nehody je smerom do pravej strany vidieť tak do
500 metrov a do ľavej strany ešte viac, takže obžalovanému nič nebránilo v tom, aby vozidlo pohybujúce
sa po hlavnej ceste zaregistroval. Pokiaľ ide o dopravné značenie, toto je už síce hrdzavé, ale zo spisu

vyplynulo, že obžalovaný tadiaľ nejazdil prvýkrát a dopravné značenie v podobe čiary, kde sa má s
vozidlom zastaviť, sa nachádza aj na vozovke. Ak by tam aj boli nejaké slnečnice alebo obsiate pole, aj
tak je tam podľa jeho odhadu výhľad na pravú stranu dostatočný na to, aby minimálne v 100-metrovej
vzdialenosti mohol obžalovaný prichádzajúce vozidlá po hlavnej ceste zaregistrovať.

Zo záznamu a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody zo dňa 19.7.2013 vyhotovenej Okresným
dopravným inšpektorátom Senica súd zistil, že predmetná dopravná nehoda bola zapríčinená
nesprávnou jazdou cez križovatku, nezastavením, nedaním prednosti v jazde z vedľajšej cesty na
značku „Stoj, daj prednosť v jazde“ vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste, a to konkrétne vodič G.pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty nedal prednosť vozidlu, ktoré viedol vodič Š. po hlavnej
ceste, pričom vodič Š. narazil prednou časťou svojho vozidla do pravej bočnej časti vozidla vodiča G..
Pokiaľ ide o trávnaté porasty a kríky nachádzajúce sa na mieste dopravnej nehody, z fotodokumentácie

dopravného inšpektorátu nevyplýva, že by tieto v miere významnej pre posúdenie príčin dopravnej
nehody zakrývali alebo zmenšovali zorné pole vodiča G..

Z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo MUDr. Mariána Pamulu č. 099/13 zo dňa
20.12.2013 a z jeho doplnení zo dňa 15.2.2015 a 25.11.2015 súd zistil, že poškodená U. Š. pri dopravnej

nehode dňa 19.7.2013 utrpela zranenia - pomliaždenie mäkkých tkanív hrudnej steny vľavo v oblasti
VII.-IX. rebra bez úrazových zmien na kostnom skelete a pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej driekovej
oblasti a chrbta bez úrazových zmien na kostnom skelete. V mechanizme vzniku zranenia sa uplatnilo
prevažne priame pôsobenie (náraz) tvrdého, tupého predmetu, ktorým mohla byť karoséria - interiér
vozidla a tiež tlakové pôsobenie bezpečnostného pásu vozidla smerom proti poškodenej hlavne z
jej ľavej strany, vedené na oblasť hrudníka, ľavú driekovú oblasť a oblasť chrbta. Po zrážke vozidiel

smerovalo telo poškodenej hlavne dopredu a bolo zastavené tupým, tvrdým, pevným predmetom s
následným odrazom späť, pri ktorom nekoordinovanom pohybe a náraze do sedadla došlo u poškodenej
k prejavu zranení v oblasti drieku a chrbta. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranení bola prevažne
slabá až stredne silná a bolo ňou možné spôsobiť zranenia takého charakteru, ako mala poškodená, s
tým, že išlo o zranenia ľahké, bez priameho ohrozenia či zranenia životne dôležitého ľudského orgánu.

Liečba a práceneschopnosť u poškodenej trvala od 19.7.2013 do 12.8.2013, teda približne tri týždne,
čo je adekvátna doba pohybujúca sa na hornej hranici bežne potrebnej doby liečenia takýchto zranení
(do troch týždňov). Poškodená bola počas tejto doby pre zranenie obmedzená v bežnom spôsobe
života najmä v dôsledku bolestí, ktorými sa zranenie prejavovalo, čo malo za následok obmedzenie jej
fyzickejaktivityamanuálnejpráce,avšakbezzanechaniatrvalýchnásledkovfunkčnéhočikozmetického

charakteru. Bodové hodnotenie zranenia predstavuje podľa znaleckého posudku 30 bodov, čo pri
hodnote bodu 16,10 € predstavuje v peňažnom vyjadrení sumu 483,- €.

Zo zápisov o dychovej skúške zo dňa 19.7.2013 súd zistil, že tak u obžalovaného ako aj u poškodeného
bola dňa 19.7.2013 vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom merania.

Zo správy MUDr. Viery Benkovičovej zo dňa 30.1.2015 mal súd preukázané, že obžalovaný nemá na
vedenie motorových vozidiel predpísané nosenie okuliarov.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obžalovaného A.

G. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keďže bolo v konaní
preukázané, že spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia z nedbanlivosti ublížil na
zdraví poškodenej U. Š. tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona - pri vchádzaní
na hlavnú cestu z vedľajšej cesty nerešpektoval dopravnú značku P2 „Stoj, daj prednosť v jazde“,
následkom čoho došlo k zrážke vozidla obžalovaného s vozidlom poškodeného A. Š., jazdiaceho po

hlavnej ceste.

Vinu obžalovaného mal súd preukázanú predovšetkým výpoveďami svedkov a poškodených jazdiacich
v aute riadenom A. Š., tiež znaleckým posudkom a výpoveďou znalca z oblasti cestnej dopravy Ing.
O. D., a v neposlednom rade tiež výpoveďou samotného obžalovaného. Obžalovaný totiž pripustil, že

dopravnú nehodu spôsobil, hoci podľa neho z iného dôvodu, než aký je uvedený v obžalobe prokurátora.
Obžalovaný tvrdil, že na predmetnej križovatke riadne zastal a rozhliadol sa, avšak auto poškodeného
nevidel, lebo mu farebne splývalo s okolitým prostredím a tiež mu výhľad naň čiastočne zakrývalo
prechádzajúce nákladné auto s drevom. Pokiaľ ide o vegetáciu v mieste dopravnej nehody, súd mal
z fotodokumentácie dopravnej nehody preukázané, že v danom mieste a čase nešlo o taký druh

vegetácie, ktorý by významným spôsobom znemožňoval náležitý rozhľad účastníkov cestnej premávky
v križovatke, nakoľko sa jednalo len o nízky trávnatý porast a nižšiu kríkovú vegetáciu, ktorá objektívne
nebola spôsobilá podstatným spôsobom zasiahnuť do zorného poľa vodičov áut prechádzajúcich
križovatkou, čo napokon súdu potvrdil svojou výpoveďou tiež znalec z oblasti cestnej dopravy. Pokiaľ
ide o farebnosť, je nutné poukázať na to, že len horná časť vozidla poškodeného (strecha) mohla

farebne splynúť so zeleným prírodným pozadím, zvyšok auta - riadne jazdiaceho po ceste - sa musel
nachádzať na sivom/šedom podklade cesty, kde určite nemohol farebne zaniknúť a splynúť s okolitým
prostredím. Čo sa týka nákladného auta s drevom prechádzajúceho miestom dopravnej nehody,
okrem obžalovaného prítomnosť takéhoto vozidla nepotvrdil žiadny zo svedkov, no aj keby áno, bolopovinnosťou obžalovaného, nachádzajúceho sa s vozidlom na vedľajšej ceste, počkať, kým sa hlavná
cesta uvoľní a on bude môcť bezpečne cez križovatku prejsť, čo sa však zjavne nestalo, keďže sa
na výhľad zakrytý zadnou časťou prechádzajúceho nákladného auta odvoláva sám obžalovaný. Súd

mal preto jednoznačne preukázané, že obžalovanému v riadnom rozhľade v križovatke za účelom jej
bezpečného prejdenia nič nebránilo, resp. nemohlo brániť za predpokladu dodržania všetkých platných
dopravných predpisov, a jedinou možnou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že obžalovaný
ako vodič prichádzajúci z vedľajšej cesty nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“,
na určenom mieste s vozidlom nezastavil a vošiel do jazdnej dráhy vozidla poškodeného jazdiaceho

po hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo k zrážke oboch vozidiel. Takéto konanie obžalovaného pritom
označil za príčinu dopravnej nehody tiež znalec Ing. O. D., ktorý analýzou nehodového deja zistil, že
vozidlo obžalovaného sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou až okolo 63 km/hod., čo v žiadnom
prípade nemôže predstavovať rýchlosť zodpovedajúcu vozidlu, ktoré tesne pred vojdením do križovatky
riadne zastalo, umožnilo svojmu vodičovi náležitý rozhľad do križovatky, a až následne bolo vodičom
zo stavu státia uvedené do pohybu. Taktiež skutočnosť, že vozidlo obžalovaného sa po zrážke vozidiel

ešte (zotrvačnosťou) pohybovalo smerom do pravej strany v smere jeho jazdy predpokladá, že rýchlosť
vozidla obžalovaného v čase zrážky bola podstatne vyššia než ako by tomu bolo v prípade, ak by
obžalovaný v reakcii na predmetnú dopravnú značku s vozidlom riadne zastavil. Súd preto na základe
všetkých uvedených skutočností jednoznačne uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného A. G., bolo zistené, že obžalovaný
býva spolu s manželkou v Obci Borský Svätý Jur v chatovej oblasti J., v rekreačnej chate so súpisným
číslom XXX. Komisiou obce na ochranu verejného poriadku prejednávaný nebol. Jeho manželka A. G. je
onkologickým pacientom a obžalovaný vlastným vozidlom zabezpečuje všetky jej prevozy na potrebné

vyšetrenia a ožarovanie, a tiež dovoz potravín a vody do domácnosti, keďže iný spôsob dopravy je
od miesta bydliska obžalovaného vzdialený až 5 km. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov
MinisterstvavnútraSRbolobžalovanýjedenkrátpostihovanývpriestupkovomkonaníatodňa19.2.2013
za priestupok podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke - porušenie pravidiel cestnej
premávky/rýchlosť jazdy, a v odpise z registra trestov má celkom 7 záznamov o odsúdení, všetky však

ešte z roku 1984 a zo skorších rokov.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obžalovanému A. G. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť a ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, a teda vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby
vo výmere až na jeden rok, a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici tejto výmery,

t. j. päť mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestného činu obžalovaného a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, s tým, že súd
rozhodol o neuložení obžalovanému trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke.
Súd tak rozhodol z dôvodu, že od spáchania skutku, za ktorý je obžalovaný stíhaný, už uplynuli takmer

tri roky, počas ktorých sa obžalovaný nedopustil žiadnej trestnej činnosti ani priestupkovej činnosti, no
najmä z dôvodu, že by takýmto trestom neprimerane postihol nie páchateľa trestného činu, ale najmä
jemublízkuosobu-manželku,ktorájeonkologickoupacientkou,aktorejobžalovanýautomzabezpečuje
všetku potrebnú starostlivosť (návštevy lekárov, potreby domácnosti, a pod.). Uloženie obžalovanému
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke v danom prípade by tak podľa názoru

súdu odporovalo zásade uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Súd preto rozhodol
spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Čo sa týka náhrady škody, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť

nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni škodu vo výške 90,90 € a poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a. s. škodu vo výške 155,97 €, ktorá suma v prípade Sociálnej poisťovne predstavuje výšku
nemocenských dávok vyplatených poškodenej U. Š. v dôsledku jej práceneschopnosti zapríčinenej
predmetnou dopravnou nehodou, a v prípade poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. sa
jedná o regresnú náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť U. Š. v sume 108,10 € a P. Š.

v sume 47,87 €. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody poškodeného A. Š., súd ho s týmto nárokom podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko ide i škodu spôsobenú v
súvislosti s dopravnou nehodou a jej náhrada závisí tiež od prípadných poistných plnení vo veci, ktorých
zisťovanie v rámci trestného konania by však už bolo nad rámec dokazovania potrebného v danej veci.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1

Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.