Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. máj 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010362
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010362.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. mája 2016 prejednal
odvolanie obžalovaného

Y. T.,

nar. XX.X.XXXX v X., trvale bytom L., t.č. v inej veci vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, na verejnom
zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/117/2015 zo dňa 3. februára 2016 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. T. uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. a § 127 ods.
4 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v septembri 2014 do 24.3.2015

v Prievidzi, v dome L. V. sa pod vplyvom toluénu asi štyrikrát vyhrážal zabitím svojej matke W. Y. a u
poškodenej vzbudil dôvodnú obavu, že vyhrážky uskutoční.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák. k
trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice
o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku a následne písomne odôvodnil sám a aj
prostredníctvom obhajcu. Obžalovaný najmä poukázal na to, že poškodená tvrdí vo svojom obvinení,
že som sa jej mal vyhrážal, a to vždy pod vplyvom omamných látok, lenže jemu probačný úradník
Okresného súdu Prievidza nariadil v novembri 2014, aby som sa podrobil testom na užívanie omamných

a psychotropných látok, s výsledkom negatívne. Tieto výsledky vyvracajú tvrdenie poškodenej a
nemohol som sa jej teda od septembra 2014 pod vplyvom žiadnych omamných látok vyhrážať.
Poukazuje na jej výpovede, kde tvrdí, že ma obavu o fyzické násilia a že nemá obavu z toho, že by som
jej ublížil. Ďalej poukázal aj na výpoveď svedka Y. H., ktorá vo svojej výpovedi tvrdí, že jej poškodená
hovorila ako som sa jej mal vyhrážať zabitím, a to sa vraj malo stať v máji 2015, čo samozrejme
nemôže byť pravda, lebo v tom spomínanom čase som sa už nachádzal vo väzbe. Samotná poškodená

navádza svedkyňu na krivú výpoveď, ovplyvňuje ju. Navrhol doplnenie dokazovania pribratím znalca
na posúdenie duševného stavu poškodenej, lebo sa jedná o osobu, ktorá už dlhodobo trpí psychickýmiproblémami. Pre tieto dôvody žiada krajský súd, aby vec vrátil späť okresnému súdu a prikázal, aby
vec znovu prejednal, lebo je zrejmé, že pochybil. Obhajkyňa v dôvodoch odvolania poukázala, že
rozhodnutie krajského súdu nie je v súlade so zákonom, nie je správne ani spravodlivé. Rovnakou

vadou následne trpí aj rozhodnutie o vine obžalovaného napadnuté týmto odvolaním. Ako najdôležitejší
dôkaz usvedčujúci jeho osobu vzal v úvahu výpoveď matky W. Y. obsiahnutý v podanom trestnom
oznámení a následne vo výpovedi svedka. Tieto dva dôkazy vykonané pred vznesením obvinenia a
bez prítomnosti obhajcu sú dôkazmi, na ktorých krajský súd postavil svoje rozhodnutie a následne
bolo toto rešpektované súdom prvého stupňa po vrátení veci. Súd pri rozhodovaní o vine prihliadol

iba na tieto dva výsluchy matky obžalovaného a na ostatné dôkazy vykonané v prípravnom konaní,
resp. v konaní pred súdom neprihliadol. Svedkyňa Y. H. hovorila, že nebola nikdy priamym svedkom
žiadneho správania obžalovaného napĺňajúceho skutkovú podstatu trestného činu. Zároveň poukázala
na výpoveď svedkyne, kde sa svedkyňa vyjadrila: „Hovorila jej i, že sa jej vyhráža zabitím, malo sa to
stať asi v máji, nehovorila prečo, že mu len ona povedala, aby bol ticho“. Toto tvrdenie svedkyne značne
oslabuje jej dôveryhodnosť, resp. dôveryhodnosť osoby, od ktorej svedkyňa toto tvrdenie prevzala,

keďže v máji 2015 bol obžalovaný vo väzbe. Svedok T. N. potvrdil, že konflikty boli vždy obojstranné,
že jeho matka je problematická. Svedkyňa T. T. podávala informácie o spôsobe a forme spolužitia
obžalovaného a jeho matky v spoločnej domácnosti a na jej svedectvo neprihliadol ani krajský súd. Do
pozornosti dávajú jeho odsúdenia z roku 2008, kde bola poškodenou práve stará matka T. T.. Ďalšou
významnou okolnosťou je výpoveď samotnej poškodenej, že hádky boli vzájomné. Je toho názoru,

že postup súdov nie je zákonný, ak jeho úloha spočíva v selekcii vykonaných dôkazov s úmyslom
vybrať tie, ktoré hovoria v jeho neprospech. Na hlavnom pojednávaní svedkovia W. Y., T. T. a T. N.
odmietli vypovedať a súd tak prečítal ich výpovede z prípravného konania, keďže sú vo vzťahu blízkom
k obžalovanému. Tento fakt je opäť ďalším z radu skutočností, ktoré odôvodňujú rozhodnutie o jeho
nevine. Pre rozporuplnosť výpovedí poškodenej sme v konaní navrhovali, aby bol jej stav skúmaný

znalcom z odboru psychiatria. Súd zamietol náš návrh. Navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok
zrušil a vo veci sám rozhodol, alebo aby uložil okresnému súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr.por. zamietnuť ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného

navrhla vyhovieť odvolaniu, pričom poukázala na dôvody odvolania.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa v tomto smere v odvolaní nebola vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr.por.

K námietkam obhajoby je potrebné predovšetkým uviesť, že právny názor odvolacieho súdu je pre
prvostupňový súd záväzný. Ohľadom namietaného, že súd vzal do úvahy výsluchy svedkov, ktoré boli
vykonané pred vznesením obvinenia, je potrebné doplniť, že svedkovia boli vypočutí aj po vznesení
obvinenia a v prítomnosti obhajkyne obžalovaného. Obhajoba namietala, že súd nevzal do úvahy
ostatné dôkazy. Je však potrebné uviesť, že v prvostupňovom rozhodnutí súd podrobne rozoberá

všetky vykonané dôkazy, tak výsluchy svedkov, znalecké dokazovanie, či listinné dôkazy. K namietanej
svedeckej výpovedi svedkyne H., odvolací súd uvádza, že svedkyňa použila výraz, že to bolo „asi v
máji“, teda si nebola istá obdobím, na ktoré sa jej poškodená sťažovala ohľadom toho, kedy malo dôjsť
k vyhrážaniu obžalovaného. Samotná okolnosť, že by si svedkyňa nespomenula na presné obdobie
neznamená, že by jej výpoveď bola automaticky nevierohodná. Obhajoba tiež namietala, že svedok

N. potvrdil konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, toto však samé osebe nesvedčí o nevine
obžalovaného. Pretože na uznanie jeho viny svedčili iné dôkazy. Aj samotná poškodená konfliktný vzťah
s obžalovaným nepopiera.

K svedkyni T. krajský súd uvádza nasledovné. Je pravdou, že sa snažila svojou výpoveďou nepoškodiť

obžalovanému a mala snahu časť viny za problematické spolužitie v rodine preniesť na svoju dcéru -
poškodenú, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že sa často zastávala obžalovaného,
dávala mu peniaze, a to napriek tomu, že vedela o tom, že užíva toluén. Je teda zrejmé, že či už z
dôvoduvyššiehoveku,alebozdôvodunezvládnutiarodinnejsituácievlastneobžalovanéhopodporovalav záhaľčivom spôsobe života a vo fetovaní toluénu. Vyústilo to však do jej zákazu, aby sa u nej zdržoval,
čo však obžalovaný porušil a v dôsledku podozrenia zo spáchania zločinu na svedkyňu T. je v súčasnej
dobe obžalovaný vo väzbe v inej trestnej veci.

Taktiež skutočnosť, že matka a stará matka obžalovaného, ako svedkyne na hlavnom pojednávaní
odmietli vypovedať namietaná obhajobou, neznamená nepreukázanie viny obžalovanému, pretože ich
výsluchy v prípravnom konaní boli kontradiktórne vykonané a jednoznačne usvedčujú obžalovaného
z trestnej činnosti.

V neposlednom rade obhajobou vytýkané neskúmanie duševného stavu poškodenej, ktorý navrhovaný
dôkazajodvolací súdzamietol, jenadrámectoho,čoužprvostupňovýsúduviedolpotrebnédoplniťtým,
že v spisovom materiáli sa nachádza správa aktuálnej ošetrujúcej lekárky poškodenej, ktorá uviedla vo
svojej správe, že s poukazom na diagnózu poškodenej nie je potrebné vyšetrenie jej duševného stavu.
Poškodená sama uviedla, že je dlhoročnou pacientkou, lieči sa ambulantne u psychiatričky. Z lekárskych

správ vyplynulo, že je však zodpovednou pacientkou, medikamentózne liečenou. Zohľadniac aktuálnu
správuojejzdravotnomstave,keďžezničohonevyplynulizávažnépochybnostiojejzníženejschopnosti
správne vnímať alebo vypovedať, ako to zákon vyžaduje pri tak závažnom zásahu do všeobecných práv
svedka, akým je skúmanie duševného stavu. Teda neboli splnené zákonné podmienky na skúmanie
duševného stavu svedkyne poškodenej.

Skutočnosť namietaná obžalovaným, že chodil na probačný dohľad a mal negatívny test na omamné
látky, je vyvrátená samotnou správou probačného a mediačného úradníka, z ktorej vyplynulo, že na
probáciu spočiatku chodil. Na testovaní bol však len jedenkrát a potom sa viac nedostavil. Sama o
sebe však skutočnosť, že mal jedenkrát negatívny test na omamnú látku neznamená, že by omamné

látky neužíval, resp. nesvedčí o jeho nevine. Ani ním namietané, že poškodená ovplyvňuje svedkyňu H.
sa ničím nepreukázalo. Svedkyňa H. bola pred svojím výsluchom riadne poučená a po tomto poučení
spontánne vypovedala. Odvolací súd v jej výpovedi nevzhliadol žiadne porušenie zákona.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel súd k záveru, že prvostupňový súd vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu, získané dôkazy aj správne vyhodnotil tak jednotlivo i v celku. V
celom rozsahu preto odvolací súd na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom poukazuje.

Preskúmaním výroku o treste odňatia slobody, odvolací súd zistil, že tento bol uložený v trestnej
sadzbe uvedenej v § 360 ods. 2 Tr.zák., pričom aj použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

m/ Tr.zák. a zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. bolo
správne a zákonné. Zároveň považoval odvolací súd trest uložený obžalovanému prvostupňovým
súdom za primeraný, spravodlivý, zodpovedajúci osobe obžalovaného, jeho doterajšiemu životu, a
teda aj zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.