Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/196/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204918
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614204918.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej Z. Y., T.. XX. X. XXXX, trvale
bytom Ľ. XXX, okres W. I., o zaplatenie 361,15 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 212,47 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 212,47 eura od 9. 10. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 3,78 eura a náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 14,62 eura, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcu do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 5. 2014, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia 361,15 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
361,15 eura od 9. 10. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že jeho
právny predchodca G. G., a. s. poskytla žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovanou a prekročenia limitu
povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania na účte
žalovanej v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia podľa čl. 14 bod 14.1 obchodných
podmienok. V dôsledku uvedenej skutočnosti ku dňu 30. 9. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
pohľadávky v celkovej sume 434,17 eura, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške 361,15 eura, úrokov
vo výške 49,80 eura, poplatkov vo výške 23,22 eura a súčasne vyzval žalovanú na úhradu tejto sumy
do 8. 10. 2013. Žalovaná napriek jeho písomnej výzve svoj dlh doposiaľ nezaplatila, ani len čiastočne.
Žalovaná suma predstavuje istinu poskytnutého úveru.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 3. 6. 2015, žalobca uviedol, že uplatnená pohľadávka
predstavuje neuhradenú časť úveru, poskytnutého žalovanej formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte. Jeho právny predchodca umožnil žalovanej čerpanie peňažných
prostriedkov na bežnom účte vo výške 331,94 eura, čo preukazujú predloženým výpisom z bežného
účtu,posplneníodkladacíchpodmienokuvedenýchvbode10.1úverovýchpodmienok.Uplatnenásuma
predstavuje debetný stav na účte žalovanej, t. j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú doposiaľ
žalovaná nezaplatila. Jeho právny predchodca dňa 22. 7. 2011 zastavil povolené čerpanie peňažných
prostriedkov na účte, čím nastala konečná splatnosť pohľadávky vo výške zostatku nesplateného
povoleného prečerpania v sume 331,94 eura a debetný zostatok sa technicky preúčtoval na debetnýúčet. Na uvedenom účte nie sú evidované žiadne kreditné obraty zo strany žalovanej. Ku dňu 30. 9.
2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Žalovaná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške
331,94 eura, rovnajúcej sa poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu a zo sumy 29,21 eura,
predstavujúcej výšku peňažných prostriedkov čerpaných nad rámec povolenej sumy. Úrok z omeškania
si uplatňuje voči žalovanej od 9. 10. 2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ku
ktorému došlo dňa 8. 10. 2013 na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v ktorej vyzval
žalovanú na úhradu dlhu do 8. 10. 2013. Žalovanej bolo umožnené čerpanie peňažných prostriedkov s
premenlivou úrokovou sadzbou 16,1 % ročne.
Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vo veci ústne pojednávanie nenariaďoval, keďže
sa jednalo o drobný spor (nakoľko výška žalovanej sumy nepresiahla 1000 eur). Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením zo dňa 29. 7. 2015, č. k. 10C/196/2014-82, vyveseným
na úradnej tabuli súdu dňa 15. 8. 2015, zveseným z úradnej tabule súdu dňa 2. 10. 2015, teda najmenej
päť dní pred vyhlásením rozsudku.
Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zo zmluvy o vydaní a používaní bankovej
platobnej karty, zmluvy o sporožírovom účte, dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte, dodatku č.
2 k zmluve o bežnom účte, zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, obchodných podmienok
G. G., a. s., oznámenia o zmene povoleného prečerpania, oznámenia o postúpení pohľadávky
vrátane poštovej doručenky, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vrátane poštovej doručenky,
predžalobnej výzvy, poštového podacieho hárku, špecifikácie odovzdanej pohľadávky, zmluvy o
postúpení pohľadávok vrátane prílohy k zmluve, prehľadu transakcií na účte žalovanej, súd zistil
nasledovný skutkový stav:
G. G., a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 14. 12. 1998 zmluvu o sporožírovom účte, predmetom ktorej
bolo zriadenie sporožírového účtu v slovenských korunách. Dňa 30. 4. 2002 uzavreli G. G., a. s. a
žalovaná zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty VISA Electron - Dom. Dňa 25. 2. 2004
uzatvorili G. G., a. s. a žalovaná dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte zo dňa 14. 12. 1998, ktorým
došlo k nahradeniu pôvodného znenia zmluvy v celom rozsahu. Predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu
v slovenských korunách. Dňa 4. 10. 2005 uzavreli G. G., a. s. a žalovaná dodatok č. 1 k zmluve o
bežnom účte zo dňa 14. 12. 1998, v ktorom sa dohodli na nahradení zmluvy v celom rozsahu s tým, že
predmetom zmluvy je zriadenie účtu v slovenských korunách. Dňa 4. 10. 2005 uzatvorili G. G., a. s. a
žalovaná dodatok č. 2 k zmluve o bežnom účte zo dňa 14. 12. 1998, predmetom ktorého bolo zúčtovanie
neoprávnene poukázaných dávok dôchodkového zabezpečenia. Dňa 20. 2. 2006 uzavreli G. G., a. s. a
žalovaná zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, v ktorej si dojednali vydanie platobnej karty VISA
Electron. G. G., a. s. žalovanej dňa 7. 5. 2008 oznámila, že na základe zmluvy, ktorej predmetom bolo
poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu, po splnení podmienok uvedených v obchodných
podmienkach, jej oznamuje výšku povoleného prečerpania s účinnosťou od 7. 5. 2008 v sume 10.000
Sk, ktorá je úročená úrokom 16,10 % ročne, s dátumom konečnej splatnosti povoleného prečerpania
10. 3. 2015. Povolené prečerpane na účte bolo prvý krá zaúčtované v prehľade transakcií na účte dňa
30. 4. 2006.
Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 28. 3. 2013 medzi G. G., a. s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, došlo aj k postúpeniu žalovanej pohľadávky. G. G., a. s. oznámila žalovanej
postúpenie žalovanej pohľadávky dňa 5. 4. 2013. Žalovaná oznámenie prevzala dňa 23. 4. 2013.Žalobca dňa 1. 10. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celkovej sume 434,17 eura,
pozostávajúcej z istiny vo výške 361,15 eura, úrokov vo výške 49,80 eura a poplatkov vo výške 23,22
eura a vyzval žalovanú na úhradu uvedenej sumy v lehote do 8. 10. 2013. Žalovaná prevzala oznámenie
dňa 3. 10. 2013.
Dňa 23. 1. 2014 predžalobnou výzvou vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 434,17
eura do 30. 1. 2014.
Z prehľadu transakcií na účte žalovanej v G. G., a. s. mal súd preukázané, že žalovaná sa dostala do
záporného zostatku na účte dňa 7. 5. 2008, kedy zostatok na účte predstavoval mínus 6945,53 Sk.
Od uvedeného dátumu boli vykonané na účte výbery peňažných prostriedkov formou trvalého príkazu,
inkasa,výberukartouvcelkovejvýške49.876Skavkladyvcelkovejvýške43.475Sk.Rozdielkreditných
a debetných operácií potom predstavoval 6401 Sk, čo činí 212,47 eura.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006
(ďalejlen„zákonoSÚ“), naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúveromdočasnéposkytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o SÚ, Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výškaúrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba J. X.W. H. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamisúdpodanejžalobežalobcučiastočnevyhovel,nakoľko
mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal
súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť G. G., a. s.) na základe zmluvy o
sporožírovom účte a dodatkov k uvedenej zmluve pre žalovanú zriadil a viedol bežný účet. K uvedenému
účtu bola žalovanej poskytnutá aj platobná karta. Žalovanej bol poskytnutý aj úver formou povoleného
prečerpania na bežnom účte, a to od 30. 4. 2006, vo výške 10.000 Sk od 7. 5. 2008. Nakoľko zmluva
bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na
charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko žalovaná čerpala úver
formou úhrad a výberov z bežného účtu nad rámec disponibilného zostatku na účte, vznikla jej povinnosť
uvedený úver splatiť. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 4 ods. 2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch, musel byť údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Absenciu
uvedeného údaju zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorená zmluva uvedený údaj neobsahovala,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vzniklo len právo na
zaplatenie nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo forme povoleného prečerpania, ktorej výšku mal
súd preukázanú z prehľadu transakcií na účte a predstavuje rozdiel medzi výbermi žalovanej z účtu
nad rámec disponibilných prostriedkov vo forme úhrad z účtu na inkaso a trvalé príkazy a výberov
kartou a úhrad žalovanej poskytnutých na účet, čo činí 212,47 eura (celkové výbery predstavovali 49.876
Sk a celkové vklady 43.475 Sk). Žalobcovi z dôvodu bezúročnosti poskytnutého úveru neprislúchali
úroky z poskytnutého úveru. Žalobca taktiež nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie o povinnosti
žalovanej platiť akékoľvek poplatky v súvislosti s poskytnutým úverom, preto žalobcovi neprislúchali ani
žiadne poplatky, tak ako boli zúčtované na ťarchu účtu žalovanej. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením
svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, prislúchalo žalobcovi aj právo na zaplatenie
úrokov z omeškania, a to podľa občianskoprávnych predpisov, keďže medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, t. j. vo výške 8,5 % ročne, ktoré však súd
priznal žalobcovi len zo sumy priznanej istiny, t. j. zo sumy 212,47 eura, tak ako si uplatnil v žalobe, t.
j. od 9. 10. 2013, keďže žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlhu
do 8. 10. 2013, kedy došlo k splatnosti dlhu. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd
podanú žalobu zamietol.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok,
uzavretej medzi žalobcom a G. G., a. s. a z oznámenie o postúpení pohľadávky.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd v konaní
čiastočne úspešnému žalobcovi priznal pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní
predstavoval 212,47 eura, čo percentuálne činí 58,8 %, jeho neúspech 148,68 eura, čo percentuálne
činí 41,2 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom činil 17,6 % (58,8 % - 41,2 %). Súd preto
priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 17,6 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania v sume 21,50 eura, čo činí 3,78 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 17,6
% z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 83,04
eura, čo činí 14,62 eura, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby na súd po 26,56 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ citovanej vyhlášky, v spojení s § 10
ods. 1 citovanej vyhlášky ), režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t.
j. zo sumy 69,20 eura, čo činí 13,84 eura. Súd žalobcovi nepriznal tarifnú odmenu a k nej prislúchajúci
režijný paušál za predžalobnú výzvu, nakoľko v občianskom súdnom konaní je možné priznať žalobcovi
len účelne vynaložené trovy konania. Predžalobná výzva predstavovala len formálny úkon, ktorý bol
bez významu z hľadiska hmotného aj procesného práva. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený
advokátom, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám advokáta žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.