Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/417/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109201704
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109201704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: W. Z. X. Á.
O. R. X. , narodený XX.XX.XXXX, zastúpený matkou R.. N. X., obaja bytom Na Z. U.. Č.. XXX/X, L.,
zastúpená Mgr. Pavlom Hosom, advokátom, so sídlom Veternicová ul. č. 10, Bratislava, proti odporcovi:
Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítkova ul. č. 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o náhradu
škody na zdraví a mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19. apríla
2013, č.k. 12C 32/2009-251, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa

1. júla 2013, č.k. 12C 32/2009-271, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 19.apríla 2013, č. k. 12C 32/2009-251, vo výroku, ktorým
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249.472,21 € a trovy konania v sume 174,36 €,
trovy právneho zastúpenia v sume 6.265,03 € k rukám Mgr. Pavla Hosa; vo výroku, ktorým uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I. súdny poplatok v sume 14.968,- €,
trovy konania štátu v sume 21,20 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 1. júla 2013, č.k. 12C 32/2009-271, p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 19.04.2013, č.k. 12C 32/2009-251,
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249.472,21 €, titulom bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, a vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi trovy konania vo výške 174,36 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Pavla Hosa; na účet Okresného súdu Bratislava I. uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 14.968,-- € ako i trovy konania štátu vo výške
21,20 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého
stupňa dňa 19.01.2009 domáhal určenia, že odporca zodpovedá za poškodenie jeho zdravia a

spôsobenú škodu na zdraví, ako aj uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 32.662,80 € titulom
10-násobného zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. Na pojednávaní dňa 22.09.2010 navrhovateľ, pred začatím pojednávania vo veci
samej, zobral návrh v časti určenia, že odporca zodpovedá za poškodenie jeho zdravia a spôsobenúškodu na zdraví, späť, bez uvedenia dôvodu; súd prvého stupňa uznesením zo dňa 22.09.2010, č.k.
12C 32/2009-78, konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Podaním doručeným súdu
prvého stupňa dňa 14.12.2012 navrhovateľ navrhol pripustenie zmeny petitu návrhu na začatie konania

tak, že odporca je povinný zaplatiť mu sumu 287.791,50 € titulom 50-násobného
zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a náhradu trov konania, a to všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorú súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 22.01.2013,
č.k. 12C 32/2009-224.

Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil vo
Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, pracovisko Kramáre. Časom sa u neho objavili zdravotné
komplikácie, nakoľko nedokáže sedieť a nechodí. Matka navrhovateľa preto začala zisťovať dôvody a
príčinu týchto zdravotných problémov, pričom v septembri 2005 podala žiadosť na prešetrenie príčin
jeho zdravotných problémov na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, kde ju odkázali so
žiadosťou na riaditeľa odporcu. Dňa 09.11.2005 sa matka navrhovateľa v snahe zistiť, kto zodpovedá za

poškodenie jeho zdravotného stavu, obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý
jej listom zo dňa 18.01.2007 oznámil, že poškodenie jeho zdravotného stavu bolo spôsobené v
súvislosti s nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pri pôrode, kde sa vyskytli nedostatky,
pretože zo strany službukonajúceho lekára neboli zabezpečené prostriedky a postupy,
ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti ohrozenia plodu a následne uskutočniť kroky, ktorými

by sa eliminovala možnosť jeho poškodenia. Toho času je navrhovateľ liečený zo záverom: stav po
perinálnej cerebrálnej lézii (popôrodné mozgové poškodenie) a spastická kvadruparéza akcentovaná na
dolných končatinách, výraznejšie vpravo (čiastočné ochrnutie všetkých končatín so svalovým stiahnutím
- spazmom kostrového svalstva), postoj a chôdza len s pomocou. Okrem fyzického poškodenia a útrap
následky po lekárskom zákroku a poškodenie zdravia sa výrazne prejavili aj v jeho psychickej oblasti.

Zdravotné poškodenie má pre neho závažné obmedzenia do budúcnosti v sociálnej i
pracovnej oblasti. Znaleckým posudkom MUDr. Petra Gémeša č. 2/2009 zo dňa 14.01.2009 bolo
bolestné ohodnotené na 260 bodov s 50 % zvýšením t.j. na 390 bodov, a sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo ohodnotené na 1250 bodov, á 60,-- Sk/bod. Z dôvodov osobitného zreteľa žiadal
navrhovateľ zvýšiť náhradu za bolesť aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (pôvodne) na

desaťnásobok takto vyrátanej sumy [390 + 1250 = 1640 bodov x 60,-- Sk = 98.400,--
Sk (3.266,28 €) x 10 násobok = 32.662,80 €].

Navrhovateľ sa po čiastočnom späťvzatí návrhu (v časti určenia, že odporca zodpovedá za poškodenie
jeho zdravia) a pripustení zmeny petitu návrhu na začatie konania zo dňa 14.12.2012 domáhal

od odporcu zaplatenia sumy 287.791,50 € (ako 50-násobok bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Na základe znaleckých posudkov MUDr. Petra Gémeša zo dňa 14.01.2009 a MUDr. Zuzany
Stanovičovej zo dňa 20.11.2012 č. 19/12 bola ustálená bodová hodnota bolestného na 390 bodov a
sťaženia spoločenského uplatnenia na 2500 bodov [390 + 2500 = 2890 bodov x 60,-- Sk = 173.400,- Sk
(5.755,83 €) x 50 násobok sa rovná sume 287.791,50 €].

Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 14.01.2011, č.k. 12C 32/09-114, súd návrh na začatie konania
v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil
premlčaním predmetného nároku. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 07.03.2012, č. k. 4 Co 166/2011-130, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k
vedomostioškode,pričomzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženavrhovateľ,respektívejehomatka,
sa o škode na zdraví navrhovateľa dozvedela najneskôr dňa 09.11.2005, kedy požiadala o prešetrenie
prípadu a potrestanie zodpovednej osoby, pretože jej syn vo veku 16 mesiacov nevedel sedieť,

nechodil, iba sa plazil. Uviedol, že vedomosť o poškodení zdravia navrhovateľa nemožno stotožňovať
s vedomosťou o tom, kto za túto škodu nesie zodpovednosť. Odvolací súd v ďalšom poukázal na to,
že až od doručenia konečného stanoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len
„Úrad“) zo dňa 18.01.2007, v ktorom informoval matku navrhovateľa, že postup odporcu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti v priebehu jej pôrodu má nedostatky, pretože zo strany službukonajúceho lekára

neboli zabezpečené dostatočné prostriedky a postupy, ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti
ohrozenia plodu a následne uskutočniť kroky, ktorými by sa eliminovala možnosť jeho poškodenia,
možno mať za preukázanú vedomosť navrhovateľa o tom, kto za škodu zodpovedá. Podľa názoru
odvolacieho súdu až doručením konečného stanoviska Úradu matke navrhovateľa, dňa 19.01.2007,mohol navrhovateľ zistiť, kto zodpovedá za škodu na jeho zdraví; nakoľko navrhovateľ podal návrh na
súd dňa 19.01.2009, nárok bolo potrebné považovať za uplatnený včas, t.j. pred uplynutím subjektívnej
premlčacej doby podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 19.04.2013, č. k. 12C 32/2009-251, súdom prvého stupňa
priznaná suma 249.472,21 € pozostáva zo sumy bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Výšku bolestného súd prvého stupňa priznal vo výške 517,82 €, (260 bodov x 60,-- Sk t. j. 15.600,--
Sk t. j. 517,82 €). Poukázal na to, že navrhovateľ sa v konaní domáhal 50-násobku

bodového ohodnotenia za bolestné vyčíslené znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou, znalcom z
odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie pediatria č. 19/12 zo dňa 20.11.2012, pričom ako dôvody
hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie bolestného navrhovateľ uviedol, že všetky náklady na zdravotnú
starostlivosť si musí hradiť sám, jeho matka nemôže pracovať, pri cvičení Vojtovej metódy trpí bolesťami,
plače a bolestivé je aj naťahovania šliach. Súd prvého stupňa tieto dôvody nepovažoval za dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. pre zvýšenie bolestného. Podľa §

7 ods. 3 citovanej vyhlášky bolestné možno zvýšiť, ak ide o bolesti, ktoré neboli pokryté odškodnením
podľa § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V danom prípade bolestné po prvýkrát ohodnotil MUDr. Peter Gémeš
v znaleckom posudku č. 2/2009 zo dňa 14.01.2009 na 260 bodov, ktoré podľa odseku 6 vyhlášky č.
32/1965Zb.zvýšilo50%na390bodov,pričomdôvodytakéhotozvýšenianeuviedol.Ztohtodôvodusúd
prvého stupňa tento posudok neakceptoval a vychádzal zo znaleckého posudku nariadeného v konaní,

vykonanom znalkyňou MUDr. Zuzanou Stanovičovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie pediatria č. 19/12 zo dňa 20.11.2012, ktorá ohodnotila bolestné navrhovateľa na 260 bodov,
avšak možnosť pre zvýšenie bolestného na dvojnásobok nevyužila. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa
priznal navrhovateľovi bolestné len za 260 bodov.

V znaleckom posudku č. 19/12 zo dňa 20.11.2012, vypracovaného znalkyňou MUDr. Zuzanou
Stanovičovou bolo súčasne ohodnotené aj sťaženie spoločenského uplatnenia na 2500 bodov x
60,-- Sk, čo predstavuje sumu 150.000,-- Sk x 50-násobok (mimoriadne zvýšenie zo strany súdu
prvého stupňa), v súhrne predstavuje odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
7.500.000,-- Sk/248.954,39 €. V tomto ohľade súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nemá detstvo,

je ochudobnený o detské zážitky, nemôže sa zúčastňovať bežných detských akcií, nechodí, vozia ho
v kočíku, mal problémy s umiestnením do škôlky (nechceli ho tam zobrať), rád
by robil fyzické činnosti ako zdravé deti, je však fyzicky obmedzený v pohybe. Sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotila znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová ako vážne mozgové poruchy, poúrazová
kvadruparéza, plochá noha, deformity obojstranne na 2500 bodov. Vzhľadom na nízke uplatnenie

navrhovateľa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a obmedzenú voľbu povolania a
ďalšieho sebavzdelávania, odporučila sumu navýšiť. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa
za preukázané, že v súčasnej dobe je navrhovateľ dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je
schopný samostatnej chôdze, jeho chôdza je nestabilná, asistovaná pomocou inej osoby, má poruchu
reči v zmysle sťaženej reči, viazne u neho jemná motorika na rukách, vrátane sebaobslužných činností,

je trvale odkázaný na 24 hodinovú opateru druhou osobou, pre výrazné obmedzenie pohybových
schopností musí používať podporné prostriedky vrátane ortopedických pomôcok - končatinových
ortéz, ortéz chrbtice, ortopedickej obuvi, eventuálne invalidného vozíka. Perspektíva ďalšieho vývoja
navrhovateľa je diskutabilná, nepredpokladá sa výraznejšie zlepšenie jeho stavu. Čo sa týka motoriky,
je jeho stav trvalý a k možnému zlepšeniu môže dôjsť len čiastočne, avšak iba v oblasti psychickej,

pri intenzívnom podporovaní kognitívnych rozumových schopností. Bude odkázaný na trvalú opateru
druhou osobou, a v období ďalšieho rastu budú pravdepodobne nutné korekčné operácie na dolných
končatinách, liečba navrhovateľa bude doživotná s možnými komplikáciami, ktoré ho budú
ohrozovať na živote; navrhovateľ musí byť tak pod neustálym neurologickým dohľadom.

Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že u navrhovateľa sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
a navrhované zvýšenie na 50-násobok považoval za primerané. Vychádzal pritom z úvahy, že
plnohodnotný život človeka predstavuje 100 % a skladá sa z pracovného života, rodinného života,
spoločensko - kultúrneho, záujmového života, ktoré sú pre plnohodnotný život človeka rovnocenné.

Navrhovateľ bol v dôsledku preukázanej, nesprávne poskytnutej, zdravotnej starostlivosti pri pôrode
jeho matky poškodený na zdraví v takom rozsahu, že prišiel o šancu viesť plnohodnotný
život, je a doživotne bude vyradený z plnohodnotného života v každej jeho oblasti, bude
obmedzený pri voľbe povolania, pri sebavzdelávaní a sebarealizácii. Z týchto dôvodov mu súd prvéhostupňa priznal 50-násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, vyčíslené znalkyňou MUDr.
Zuzanou Stanovičovou, t.j. v sume 248.954,39 €.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ sa narodil dňa XX.XX.XXXX vo
Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave, pracovisko Kramáre, jeho rodičmi sú Z. X. a R.. N. X.,
rodená T.. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súvislosti so žiadosťou matky maloletého
navrhovateľa o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
počas jej pôrodu a v popôrodnom období, vykonal dohľad na gynekologicko-pôrodníckej

klinike a na novorodeneckom oddelení v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou, I. Detská
klinika oddelenie patologických novorodencov dňa 23.02.2006, s tým, že o výsledkoch vykonaného
dohľadu boli vypracované 3 protokoly, konkrétne protokol č. 106/2006 zo dňa 06.05.2006, protokol č.
107/2006 zo dňa 15.05.2006 a protokol č. 108/2006 zo dňa 15.05.2006.

Z protokolu č. 106/2006 zo dňa 06.05.2006 vyplynulo, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

novorodencovi Z. X. na gynekologicko-pôrodníckej klinike v priebehu pôrodu mal nedostatky, nakoľko
v priebehu pôrodu neboli zo strany službukonajúceho lekára W.. F. Č.U. zabezpečené dostatočné
prostriedky a postupy, ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti ohrozenia plodu a
následne uskutočniť kroky, ktorými by sa eliminovala možnosť jeho poškodenia. Na základe uvedeného
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyhodnotil v tejto časti podnet ako opodstatnený, s

tým, že vec bude prejednaná v osobitnej komisii predsedu úradu s prijatím záverov,
s ktorými bude matka navrhovateľa písomne oboznámená. Podnet v časti týkajúcej sa poskytovania
zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi po pôrode na pôrodnej sále, na novorodeneckom oddelení a na
oddelení patologických novorodencov a následne počas ambulantnej starostlivosti, Úrad vyhodnotil ako
neopodstatnený (protokol č. 107/2006 zo dňa 15.05.2006 a protokol č. 108/2006 zo dňa 15.05.2006).

Tieto skutočnosti boli oznámené matke navrhovateľa listom zo dňa 05.06.2006, ktorý jej bol doručený
dňa 13.06.2006. V liste zo dňa 18.01.2007, ktorý bol matke navrhovateľa doručený dňa 19.01.2007,
jej boli rovnaké závery oznámené aj po prerokovaní predmetnej záležitosti v osobitnej komisii
predsedu Úradu.

V rámci odôvodnenia súd prvého stupňa poukázal na to, že uznesením Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava III. zo dňa 06.12.2010, ČVS: ORP-770/OKV- B3-2008, bolo vznesené
obvinenie voči W.. F. Č. pre trestný čin ublíženia na zdraví z dôvodu, že na oddelení gynekologicko-
pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera dňa XX.XX.XXXX v čase
od 16.30 hod. do 21.50 hod. inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví tým, že

porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania a to tak, že počas hospitalizácie v nemocnici
zvolil nesprávny pracovný postup a neposkytol dostatočnú zdravotnú starostlivosť pri pôrode R.. N.
X.. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III. zo dňa 04.04.2011, sp. zn. 3Pv 826/08-36, bolo
trestné stíhanie proti W.. F. Č., začaté uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava
III. ČVS: ORP-770/OKV-B3-2008, pre prečin ublíženia na zdraví, z dôvodu premlčania zastavené. V

rámci trestného konania a pre účely trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok W.. V. B.,
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo č. 5/2010 dňa
15.10.2010, z ktorého súd prvého stupňa zistil, že dňa XX.XX.XXXX v časovom období od 16.30 hod.
do 21.50 hod. nebola matke navrhovateľa počas pôrodu poskytnutá správne zdravotná starostlivosť, t.j.
postup zdravotníckeho zariadenia nebol lege artis. Príčinou vzniku, respektíve zhoršenia, zdravotného

stavu z medicínskeho hľadiska bola hypoxia plodu (kyslíková nedostatočnosť), ktorá vyústila do asfyxie
plodu (ťažkej kyslíkovej nedostatočnosti). Kyslíková nedostatočnosť sa vyvinula u plodu v priebehu
pôrodu. Na možnú vznikajúcu a prebiehajúcu kyslíkovú nedostatočnosť upozorňovali počas pôrodu
dva kardiotokografické záznamy, ktoré vyhodnotil pôrodník ako patologické, a jeden kardiotokografický
záznam, ktorý vyhodnotil pôrodník ako podozrivý. Pôrodník W.. F. Č. svojím konaním

nespôsobil vznik vnútromaternicovej kyslíkovej nedostatočnosti u plodu, avšak ju diagnostikoval, pričom
neuskutočnil všetky kroky potrebné na vylúčenie možnosti poškodenia plodu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na znalecký posudok MUDr. Petra
Gémeša č. 2/2009, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia,

z ktorého zistil, že navrhovateľ má následkom poškodenia mozgu počas pôrodu ťažké zdravotné
poškodenie - ťažké motorické poškodenie s prevahou pravej strany, nie je schopný pohybu bez cudzej
pomoci a je ťažkým spôsobom postihnutý v motorike horných končatín, viac vpravo. Prognosticky
ide o trvalý stav, ktorý bude vyžadovať trvalú špeciálnu rehabilitáciu, s trvalou možnosťou zhoršeniastavu, ktorý v mnohých prípadoch, hlavne v období rastu a dospievania, vyžaduje aj korekčné
operácie, podporné ortopedické prostriedky a pomocné prostriedky. Znalec vyčíslil bolestné na 260
bodov, ktoré podľa § 6 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zvýšil o 50 %, t.j. na 390 bodov. Sťaženie spoločenského

uplatnenia, poúrazovú kvadruparézu a obojstranné deformity nôh vyčíslil na 1250 bodov.

Zo znaleckých posudkov MUDr. Zuzany Stanovičovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie pediatria č. 5/11 zo dňa 25.02.2011, vykonaného pre účely trestného konania, č. 19/12
zo dňa 20.11.2012 nariadeného v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj jej výsluchom na

pojednávaní dňa 19.04.2013, mal súd prvého stupňa za preukázaný vznik škody na zdraví navrhovateľa
pri pôrode dňa 04.07.2004, ako aj príčinnú súvislosť medzi takto vzniknutou škodou na zdraví
navrhovateľa a prevádzkovou činnosťou odporcu. Znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová konštatovala,
že u navrhovateľa boli niekoľko hodín po pôrode zistené hypoxicko - ischemické zmeny, ktoré
vznikli následkom nedokrvenia mozgu kyslíkom, v ďalších mesiacoch boli zistené známky spasticity
na dolných končatinách, preto bolo realizované CT vyšetrenie mozgu a vo veku 10 mesiacov bol

stav navrhovateľa hodnotený ako stav po hypoxicko - ischemickej perinatálnej cerebrálnej lézii,
z ktorej vyplýva hypertonický syndróm. Vo veku 12 mesiacov života navrhovateľa bola prítomná
psychomotorická retardácia a navrhovateľovi bola diagnostikovaná detská mozgová obrna, ktorá u neho
vznikla v dôsledku nedostatočného kyslíkového zásobenia mozgu novorodenca v posledných
hodinách pôrodu, následkom čoho došlo k poruche vývoja nervového systému s poruchou hybnosti

končatín. Vo veku 6,5 roka navrhovateľ absolvoval MRI vyšetrenie, ktoré potvrdilo leukoencefalopatiu
postischemického pôvodu, ako následok asfyxie - nedokrvenia mozgu kyslíkom.
Diagnostikovanú generalizovanú epilepsiu a epileptické syndrómy označila
za sekundárnu, ktorá vznikla ako dôsledok poškodenia mozgu počas pôrodu, ako komplikáciu detskej
mozgovej obrny, ktorá nie je u navrhovateľa liečiteľná z dôvodu poškodenia mozgového tkaniva. Pri

uvedených záveroch znalkyňa vychádzala zo znaleckého posudku znalca z odboru gynekológia, sona
mozgu navrhovateľa a magnetickej rezonancie navrhovateľa, ktorými bolo preukázané, že
navrhovateľ pri pôrode, respektíve v posledných hodinách pred pôrodom, trpel nedostatkom kyslíka, čo
označila za príčinu detskej mozgovej obrny u navrhovateľa a jednoznačne vylúčila genetickú poruchu.

Zo znaleckého posudku MUDr. Zuzany Stanovičovej súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ trpí
generalizovanou epilepsiou a epileptickými syndrómami, ktorá je v príčinnej súvislosti s nedostatočným
kyslíkovým zásobením mozgu novorodenca v posledných hodinách pôrodu. Bolestné - stlačenie
hrudníka s úrazovou asfyxiou u navrhovateľa ohodnotila na 260 bodov, zvýšenie bolestného nenavrhla.
Sťaženie spoločenského uplatnenia, vážne mozgové poruchy, poúrazová kvadruparéza, plochá noha,

deformity obojstranne, ohodnotila na 2500 bodov. Vzhľadom na nízke uplatnenie navrhovateľa v
rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a obmedzenú voľbu povolania a ďalšieho
sebavzdelávania, odporučila sumu navýšiť. Uviedla, že diagnóza epilepsie, pre ktorú je navrhovateľ
liečený od augusta 2012, bude pravdepodobne doživotná, pri diagnóze spastickej kvadruparézy
nepredpokladá žiadne zlepšenie hybnosti a diagnóza deformita oboch chodidiel je spôsobená

základným ochorením, a to spastickou kvadruparézou.

V rámci výsluchu v konaní pred súdom prvého stupňa znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová uviedla,
že príčiny detskej mozgovej obrny sú na 50 % známe a na 50 % neznáme. V danom prípade je
príčina známa, nakoľko znaleckým posudkom znalca z odboru gynekológia, sonom mozgu navrhovateľa

a magnetickou rezonanciou navrhovateľa bolo preukázané, že navrhovateľ pri pôrode, respektíve v
posledných hodinách pred pôrodom, trpel nedostatkom kyslíka. Uviedla, že u navrhovateľa príčinou
detskej mozgovej obrny nie je genetická porucha, a túto je možné jednoznačne vylúčiť. Liečba u
navrhovateľa bude doživotná s možnými komplikáciami, ktoré navrhovateľa ohrozujú na živote, a preto
musí byť pod neustálym neurologickým dohľadom.

Súd prvého stupňa, pri mimoriadnom zvýšení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
zohľadnil aj „dôvody osobitného zreteľa“, pričom konštatoval, že ide o pojem, ktorý nie je v
právnych predpisoch definovaný ani vymedzený. Ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
pripúšťa, aby súd odškodnenie primerane zvýšil, a to aj nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia.

Priznanie tohto odškodnenia pri bolestnom prichádza do úvahy iba ojedinele, t.j. v prípadoch, ak
poškodený trpel pri liečbe zvlášť mučivými stavmi, ktoré nie je možné vyjadriť len základným, respektíve
dvojnásobným zvýšením podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Priznanie tohto odškodnenia pri
sťažení spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy iba v prípadoch, kedy sú objektívne obmedzenémožnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Jeho použitie predpokladá priznané zvýšenie
podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky, ktorá umožňuje záver, že obmedzenia poškodeného nemožno
vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy vtedy, ak

následky úrazu majú pre poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky a predstavujú kvalitatívnu
zmenupodmienokvyjadrenúpojmom „dôvodyosobitnéhozreteľa“,ktorýmisúnapríkladzmarenie
alebo podstatné sťaženie dosiahnutia celoživotného cieľa, alebo snaženia, jeho prínosu v oblasti
spoločenského, kultúrneho, politického, športového života alebo podstatné obmedzenie uspokojovania
životných potrieb.

Z dôvodu hospodárnosti konania súd prvého stupňa zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, a to
konkrétne návrh odporcu na ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie gynekológia, s poukazom na závery znaleckých posudkov (MUDr. Jozefa Pocha č. 5/2010 zo
dňa 15.10.2010 a MUDr. Zuzany Stanovičovej), návrh odporcu na vykonanie znaleckého dokazovania
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neonatológia, s poukazom na závery znaleckých

posudkov (MUDr. Zuzany Stanovičovej), návrh odporcu na výsluch znalca MUDr. Jozefa Pocha a
pôrodníka W.. F. Č. na otázku, aké kroky mal pôrodník vykonať, aby vylúčil poškodenie plodu pri pôrode,
s poukazom na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (protokol č. 106/2006 zo dňa
06.05.2006 a znalecký posudok MUDr. Jozefa Pocha).

Rozsudok ďalej odôvodnil ustanovením § 420a, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1,
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení noviel.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a
navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal plnú náhradu trov konania vo výške 174,36

€ (zložené a nevrátené preddavky na znalecké dokazovanie, použité na úhradu znalcom vyčísleného
znalečného, uznesením súdu č.k. 12C 32/2009-223) a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €.
Spôsob výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť, súd prvého stupňa podrobne odôvodnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a napadol ním výroky, ktorým mu

bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249.472,21 €, trovy konania vo výške 174,36 € a
trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €, ako i výrok, ktorým mu súd prvého stupňa uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I. súdny poplatok vo výške 14.968,-- € a náhradu
trov štátu vo výške 21,20 €. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmeniť tak, že návrh zamietne, resp. ho v napadnutých častiach zrušiť a vec mu v tomto rozsahu

vrátiť na ďalšie konanie. Odporca odvolanie odôvodnil (len) tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom uviedol, že v
konaní nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou
na strane navrhovateľa. Poukázal na to, že o vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla

následkom protiprávneho konania škodcu, t.j. ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny
a následku, a teda, ak je jednoznačne preukázané, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode
by nedošlo. Uviedol, že zo záverov znaleckých posudkov nemožno jednoznačne vyvodiť, žeby nenastal
škodlivý následok aj keby nedošlo k pochybeniu odporcu, teda aj keby bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá lege artis. Podľa názoru odporcu príčinná súvislosť nebola jednoznačne preukázaná, a

preto nemôže byť daná ani jeho zodpovednosť. Poukázal na znalecký posudok č. 5/2010 vypracovaný
MUDr. Jozefom Pochom, z ktorého vyplýva, že pôrodník W.. F. Č. svojím konaním nespôsobil vznik
vnútromaternicovej kyslíkovej nedostatočnosti plodu. Pôrodník W.. F. Č. diagnostikoval na podklade
patologických kardiotokografických záznamov možnú vnútromaternicovú kyslíkovú nedostatočnosť,
neuskutočnil však kroky potrebné na vylúčenie možnosti poškodenia plodu. Poukázal na to, že táto veta

sa nachádza v znaleckom posudku MUDr. Jozefa Pocha ešte niekoľkokrát, avšak nikde nie je uvedené
konštatovanie, že pokiaľ by postup W.. F. Č. bol lege artis, jednoznačne by ku škode nedošlo. Vyjadrenie
znalkyne MUDr. Zuzany Stanovičovej nebolo kvalifikované, nakoľko táto uviedla: „ U navrhovateľa
sa jedná o sekundárnu epilepsiu, ktorá vznikla ako dôsledok poškodenia mozgu počas pôrodu, je
komplikáciou detskej mozgovej obrny. Pri pôrode vznikla asfyxia ako centrálna porucha začatia dýchania

pri útlme dýchacích centier v predĺženej mieche. Príčinou tejto asfyxie je možná vnútromaternicová
hypoxia (nedostatok kyslíka),... Uvedené vyplýva aj z dostupných informácií zverejnených na internete,
týkajúcich sa sekundárnej epilepsie... Príčina detskej mozgovej obrny je 50 % neznáma etiológia a
na 50 % je známa... Keď uvádzala, že 50 % dôvodov detskej mozgovej obrny a epilepsie sa nedáurčiť, mala na mysli dôvody, ktoré bolo možné zistiť geneticky, čo však nie je tento prípad... V tomto
prípade sa podľa vyjadrenia znalkyne nejedná o genetickú poruchu a možno ju jednoznačne vylúčiť.
“ Odporca poukázal na neodbornosť znalkyne, ktorá znalecký posudok vypracovávala na základe

údajov zverejnených na internete, pričom uviedol, že jednoznačne konštatovať príčinnú súvislosť medzi
komplikácioupripôrodeavznikomtakzávažnéhopoškodeniačloveka,ktoréhohodnotuprávnyporiadok
Slovenskej republiky stanovuje vo výške až 250.000,-- € a za ktoré má byť odporca zodpovedný, na
základe dôkazu, ktorý bol vypracovaný za použitia informácií získaných z internetu, je podľa neho
prekvapujúce a zarážajúce. Znalkyňa genetickú poruchu, ktorá by mohla byť príčinou vzniku poškodenia

navrhovateľa, jednoznačne vylúčila, avšak u navrhovateľa neboli robené žiadne genetické testy, ktoré
by mohli túto skutočnosť jednoznačne preukázať. Podľa odporcu zásadnou a rozhodujúcou otázkou
bolo zistenie, či poškodenie, ktorým navrhovateľ trpí, nie je spôsobené genetickou poruchou, keďže
v takomto prípade by príčinná súvislosť, a teda zodpovednosť odporcu za vzniknuté poškodenie,
nikdy nemohla byť daná, pretože k poškodeniu by došlo aj v prípade, ak by odporca postupoval
pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti matke navrhovateľa lege artis. Odporca preto dôvodí podanie

odvolania aj skutočnosťou, že v konaní neboli urobené genetické testy navrhovateľa, ktoré by mohli
jednoznačne preukázať neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a vznikom poškodenia
u navrhovateľa. Zdôraznil, že u matky navrhovateľa bola v lete v roku 2013
(rok pred uskutočnením pôrodu, teda krátko pred alebo už počas tehotenstva matky navrhovateľa)
diagnostikovaná borelióza, pričom toto závažné ochorenie mohlo byť takisto príčinou vzniku detskej

mozgovej obrny u navrhovateľa. Touto skutočnosťou sa však žiaden súd, ani znalecký posudok, vôbec
nezaoberal. Pokiaľ by poškodenie navrhovateľa bolo spôsobené chorobou matky navrhovateľa v čase
krátko pred alebo počas tehotenstva, takisto nemôže byť daná príčinná súvislosť medzi konaním
odporcu a poškodením navrhovateľa, pretože by k tomuto poškodeniu jednoznačne došlo, aj keby
odporca postupoval lege artis. Hoci odvolanie odporcu smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa aj

vovýrokuonáhradetrovkonania,ouloženípoplatkovejpovinnostiodporcovi,odporcavôbecnenamietal
vecnú a právnu nesprávnosť súdu prvého stupňa v danom rozsahu.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Poukázal

na to, že odvolanie odporcu je neopodstatnené a zavádzajúce, pretože z vykonaného rozsiahleho
dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, že návrh na začatie konania
je opodstatnený a dôvody uvedené odporcom v odvolaní sú účelové a prispôsobené jeho
potrebám a predstavám. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal všetky procesné úkony smerujúce k
objasneniu veci, všetky potrebné dôkazy, a po dôkladnom vyhodnotení dôkaznej situácie zákonným

spôsobom rozhodol. V priebehu súdneho konania boli zadovážené znalecké posudky znalcov MUDr.
Zuzany Stanovičovej, súdneho znalca MUDr. Petra Gémeša, znalca MUDr. Jozefa Pocha, ako aj
správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava III., ktorým bolo voči W.. F. Č. vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na
zdraví, a ktoré bolo neskôr z dôvodu premlčania zastavené, lekárske správy a pod., z ktorých bez

akýchkoľvek pochybností bolo jednoznačne preukázané, že zo strany odporcu boli naplnené všetky
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu, t.j. zavinené protiprávne konanie,
vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou.
Uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď odporca svojím konaním zapríčinil to, že je celkom

vyradený zo spoločenského života. Je ustálené, že je osobou s ťažkým zdravotným poškodením, s
dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje náročnú a mimoriadnu
starostlivosť a opateru. Prognóza je v danom prípade veľmi zlá a prakticky nie je možné očakávať
zlepšenie zdravotného stavu, ide o trvalé následky na zdraví, ktoré majú charakter vážnej poruchy
zdravia, a preto v prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia správne postupoval súd

prvého stupňa, keď odškodnenie mimoriadne zvýšil a mu priznal.

Odvolací súd nedoručoval odporcovi vyjadrenie navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane) uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné,
vyplývajúce ale z návrhu na začatie konania, z jeho písomného, prostredníctvom matky ústneho

vyjadrenia, v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu k danému
vyjadreniu, vedomosť o takomto vyjadrení, by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V
tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcovi bola odňatá možnosť
konať pred súdom, žeby mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu. Správnosť odvolanímnapadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočíva v správnej aplikácii v rozsudku citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 32/1965 Zb. na zistený skutkový stav veci, nebola
porušená zásada rovnosti zbraní (§ 18 veta prvá O.s.p.); porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2015, sp.zn. 6 Cdo 273/2014, sp.zn. 5 Cdo 40/2012, 1 Cdo
17/2011 (porovnaj tiež rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 14.12.2010, č. 24880/05
vo veci Ladislav Holub v. Česká republika, zo dňa 29.03.2011, č. 17696/07 vo veci Jan Čavajda v. Česká
republika, zo dňa 29.03.2011, č. 9965/08 vo veci Vladimír Matoušek v. Česká republika; rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. III. ÚS 144/2012, III. ÚS 507/2012, IV. ÚS 19/2012, III. ÚS

72/2009, IV. ÚS 462/2010, IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 296/2011). Na tomto mieste odvolací súd pripomína
ustanovenie § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný (o.i.) rozhodnutím
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd. Postačí preto
doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi spolu s doručovaním predmetného rozsudku odvolacieho
súdu súdom prvého stupňa (§ 225 O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
l O.s.p. v znení účinnom od 01.05.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. októbra 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným
spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa (v poradí druhý) odvolací súd v celom odvolaním napadnutom rozsahu
potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2
O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa, okrem toho, čo je uvedené v
napadnutom rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné:

Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2004, vyplýva, že za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len SSÚ) v dôsledku úrazu a iného poškodenia na

zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania
z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmito doterajšími
predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v
znení vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb., vyhlášky č. 47/1995 Z.z. a vyhlášky č. 19/1999
Z.z. (ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov).

V danom prípade súd prvého stupňa správne vyhodnotil splnenie podmienok pre priznanie nároku na
náhradu škody, a správne aplikoval aj príslušný právny predpis, t.j. vyhlášku č.
32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ sa narodil dňa 04.07.2004, pričom v konaní pred
súdom prvého stupňa sa posudzovalo priznanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (resp.

ich mimoriadne zvýšenie) v súvislosti s pôrodom a postupom počas pôrodu a následným zdravotným
stavomnavrhovateľa.Súdprvéhostupňamaljednotlivýmiznaleckýmiposudkami,atohlavneznaleckým
posudkom MUDr. Zuzany Stanovičovej (č. 5/11 zo dňa 25.02.2011, č. 19/12 zo dňa 20.11.2012) za
preukázaný vznik škody na zdraví navrhovateľa pri pôrode dňa 04.07.2004, ako aj príčinnú súvislosť
medzi takto vzniknutou škodou na zdraví navrhovateľa a prevádzkovou činnosťou odporcu. Odvolací

súd uvádza, že vo veciach, ktoré patria do právomoci občianskoprávnych súdov, sú často potrebné
odborné posúdenia skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Preto
ak rozhodnutie vo veci samej závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví
súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd v takom prípade musí ustanoviť znalca, aj keby sudca malodborné znalosti, ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Tieto znalosti nemôžu
nahradiť objektívne zistenie skutkového stavu mimo orgán, ktorý o nich rozhoduje. Súd hodnotí znalecký
posudok ako každý iný dôkaz a faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý

hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti; na to musí aplikovať § 127 ods. 2
O.s.p. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť
posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza
aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania.

V danej veci súd prvého stupňa správne vyhodnotil závery vyplývajúce z jednotlivých znaleckých
posudkov (či už ako listinné dôkazy, resp. znalecký posudok), a to nielen závery vyplývajúce zo
znaleckého posudku MUDr. Zuzany Stanovičovej (č. 5/11, č. 19/12), ale aj zo znaleckého posudku
MUDr. Petra Gémeša č. 2/2009 (predloženého navrhovateľom ako listinný dôkaz v konaní), znaleckého
posudku MUDr. Jozefa Pocha č. 5/2010 zo dňa 15.10.2010, vypracovaného pre účely trestného konania
vedenéhopodČVS: ORP-770/OKV-B3-2008.Zjednotlivýchdôkazov(znaleckýchposudkov)

vyplynul jednoznačný záver, že u navrhovateľa boli niekoľko hodín po pôrode zistené hypoxicko -
ischemické zmeny, ktoré vznikli následkom nedokrvenia mozgu kyslíkom, a teda navrhovateľovi bola
diagnostikovaná detská mozgová obrna, ktorá u neho vznikla v dôsledku nedostatočného kyslíkového
zásobenia mozgu novorodenca v posledných hodinách pôrodu, následkom čoho došlo k poruche
vývoja nervového systému s poruchou hybnosti končatín. Vo veku 6,5 roka navrhovateľ absolvoval

MRI vyšetrenie, ktoré potvrdilo leukoencefalopatiu postischemického pôvodu, ako následok asfyxie -
nedokrvenia mozgu kyslíkom. Diagnostikovanú generalizovanú epilepsiu a epileptické syndrómy boli
označenéakosekundárne,ktorévznikliakodôsledokpoškodeniamozgupočaspôrodu,akokomplikácia
detskej mozgovej obrny, ktorá nie je u navrhovateľa liečiteľná, z dôvodu poškodenia mozgového tkaniva.
Pri uvedených záveroch vychádzala znalkyňa (MUDr. Zuzana Stanovičová) zo znaleckého posudku

znalca z odboru gynekológia, sona mozgu navrhovateľa a magnetickej rezonancie navrhovateľa, ktorými
bolo preukázané, že navrhovateľ pri pôrode respektíve v posledných hodinách pred pôrodom trpel
nedostatkom kyslíka, čo označila za príčinu detskej mozgovej obrny navrhovateľa a jednoznačne
vylúčila genetickú poruchu. Odporca v rámci odvolania namietal predovšetkým príčinnú súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a samotným následkom, poškodením zdravia navrhovateľa. V právnej teórii sa

vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v

konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len
odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je
vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo

vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti
(porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama

je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v

komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 06.
2010, sp.zn. 5 Cdo 126/2009).

Súd prvého stupňa správne ustálil príčinnú súvislosť (kauzálny nexus), pričom pri ustálení príčinnej

súvislosti vychádzal z odborných posudkov, z lekárskych správ, zo znaleckého
posudku,zosprávyÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou,ktorébolidostatočnýmiodbornými
podkladmi na posúdenie, či poškodenie zdravia navrhovateľa bezprostredne súvisí práve s poskytnutím
lekárskej starostlivosti pred a počas pôrodu. Je potrebné uviesť, že samotný Úradpre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval vo svojich odborných posudkoch a
protokoloch, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencovi Z. X. v priebehu pôrodu
na gynekologicko pôrodníckej klinike odporcu mal nedostatky, nakoľko v priebehu pôrodu neboli zo

strany službukonajúceho lekára W.. F. Č. zabezpečené dostatočné prostriedky a postupy,
ktorými by bolo možné zistiť mieru závažnosti ohrozenia plodu a následne uskutočniť kroky, ktorými by
sa eliminovala možnosť jeho poškodenia. V danom prípade ide o rozhodnutie správneho orgánu, pričom
mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný

(ničotný). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o konštatovaní postupu non lege artis v danom
prípade, a teda je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavili v konštatovaní pochybenia pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti matke navrhovateľa pred a počas pôrodu (§ 135 ods. 2 O.s.p).
Z týchto dôvodov odvolacia argumentácia odporcu ohľadne neexistencie príčinnej súvislosti medzi
poskytovaním zdravotnej starostlivosti odporcom a poškodením zdravia navrhovateľa neobstojí.

Pokiaľ ide o zisťovanie potencionálnej genetickej príčiny, ktorá by mohla mať podľa odporcu za
následok poškodenie zdravia navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že matka navrhovateľa v priebehu
celého tehotenstva neudávala žiadne výrazné zdravotné problémy, pričom pri jednotlivých ultrazvukoch
neboli zistené žiadne anomálie, respektíve odchýlky od riadneho, zdravého vývoja plodu, a teda podľa
názoru odvolacieho súdu zisťovanie genetických príčin pri riadnom priebehu tehotenstva, nadväzujúc

na jednoznačné stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, znalecké posudky, by
bolo v danom prípade nadbytočné (tieto skutočnosti by museli vyplývať aj z anamnézy matky zisťovanej
v rámci jednotlivých vyšetrení, a teda boli by aj podkladom pre vypracovanie znaleckých posudkov).
Tieto skutočnosti potvrdila aj znalkyňa MUDr. Zuzana Stanovičová, či už v rámci vypracovaného
znaleckého posudku, alebo v rámci výsluchu v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o

tvrdenie odporcu, že matke navrhovateľa bola krátko pred tehotenstvom, respektíve počas tehotenstva,
diagnostikovaná borelióza, táto skutočnosť by sa podľa názoru odvolacieho súdu taktiež prejavila už
na jednotlivých ultrazvukových vyšetreniach plodu, t.j. počas jeho vnútromaternicového
vývoja. Odporca v odvolaní neuviedol, v akom štádiu sa borelióza u matky navrhovateľa zistila (t.j. či ide
napr. o prekonané štádium, pri ktorom zostávajú aktívne protilátky, alebo išlo o aktívnu formu boreliózy,

preliečenú antibiotickou liečbou...). Napriek uvedenému však odvolací súd dáva do pozornosti, že
uvedené informácie a poznatky mali aj jednotliví znalci (ktorí vypracovali znalecké posudky) a samotné
ochorenie (boreliózu matky) ako príčinu poškodenia zdravia navrhovateľa neoznačili. Inak povedané,
samotný priebeh tehotenstva u matky navrhovateľa nenasvedčoval tomu, že by sa malo dieťa narodiť
s akýmkoľvek poškodením, či už mentálnym alebo fyzickým.

V ďalšom sa odvolací súd zaoberal posúdením výšky priznanej náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia

na zdraví a priebehu liečenia (§ 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov).
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia určovala sumou 60,-- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmela presiahnuť sumu 240.000,-- Sk, z
toho odškodnenie za bolesť nesmelo presiahnuť sumu 72.000,-- Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). Z ustanovenia

§ 7 ods. 3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa mohol súd odškodnenie za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch
1 a 2. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho
zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) mohol súd sumy odškodnenia
primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. Súd

však musel takéto zvýšenie vykonané v rámci voľnej úvahy vždy náležite odôvodniť s prihliadnutím k
mimoriadnej povahe a k okolnostiam konkrétneho prípadu. Zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený
limit bolo prípustné podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa, kedy to bolo primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Z uvedeného vyplýva, že bolo na posúdení súdu, aké zvýšenie náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenskéhouplatneniajevkonkrétnejposudzovanejveci„primerané“.Kotázkeprimeranostináhrady
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že náhrada
za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady
škodynazdraví,ikeďboliobsiahnutévovyhláške č.32/1965Zb.,ktorúbolotrebanadanýprípadaplikovať, a upravené spoločne. Táto vyhláška upravovala zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytovalo
odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov bolo treba posudzovať osobitne (pozri rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 117/2000). Pokiaľ ide o priznanie bolestného, súd prvého stupňa
vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Zuzany Stanovičovej č. 19/12 zo dňa 20.11.2012 a priznal
výšku bolestného za 260 bodov x 60,-- Sk = 15.600,-- Sk, t.j. 517,82 €, pričom nevyužil možnosť
mimoriadneho zvýšenia bolestného, nakoľko mal za to, že v danom prípade neboli na mimoriadne
zvýšenie bolestného splnené podmienky, a preto nárok vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dôvodí, že neboli splnené podmienky pre mimoriadne
zvýšenie náhrady za bolesť, nakoľko dôvody uvádzané navrhovateľom boli dôvodmi určujúcimi rozsah
samotného bolestného a nie dôvodmi pre jeho mimoriadne zvýšenie. Pokiaľ ide o priznanie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie, odvolací súd po preskúmaní veci
dospel k právnemu záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (v znení rozhodnom v čase vzniku poškodenia zdravia). Záver

súduprvéhostupňaonaplnenípredpokladovprimeranéhozvýšenianáhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky je v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho právnym
vyhodnotením. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p.
v spojení s § 7 ods. 3 uvedenej vyhlášky) a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne dôvody, vedúce

k zvýšeniu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 50-násobok.

Súd prvého stupňa tak vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne
také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie.

Nestačí uviesť len dôvody odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 1, 2 O.s.p., tieto musí
odvolateľ aj odôvodniť skutočnými dôvodmi, čo sa ale v prejednávanej veci nestalo. Z obsahu spisu
nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť
(§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný

dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].

Odporca odvolaním napadol aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 174,36 € (zložené a nevrátené preddavky na

znalecké dokazovanie, použité na úhradu znalcom vyčísleného znalečného, uznesením súdu č.k. 12C
32/2009-223) a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.265,03 €, avšak žiadnym spôsobom nezdôvodnil
nesprávnosť tohto výroku (respektíve výpočtu) týkajúceho sa trov konania a trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd udáva, že súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia podrobne vyčíslil
trovy navrhovateľa, vrátane trov jeho právneho zastúpenia, a tieto aj podrobne odôvodnil. Vychádzal

pritom z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1, 5, § 16 ods. 1); odvolací súd sa plne
stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania a
v podrobnostiach na neho odkazuje.

Odporca napokon odvolaním napadol i výrok, ktorým mu súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť

na účet Okresného súdu Bratislava I. súdny poplatok vo výške 14.968,-- € a trovy štátu vo výške
21,20 €, pričom v odvolaní uviedol, že právne posúdenie vykonané súdom prvého stupňa považuje za
chybné, nakoľko podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) je konanie, pokiaľ ide oveci poskytovania zdravotnej starostlivosti, úplne oslobodené od poplatku a z tohto dôvodu nemôže byť
odporca zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v danej veci nejde o prípad vecného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c/

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa citovaného zákonného ustanovenia od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a
sociálneho zabezpečenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia,
štátnych sociálnych dávok, peňažných prostriedkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej
starostlivosti.Konanie,vktoromsanavrhovateľdomáhapriznaniabolestnéhoasťaženiaspoločenského
uplatnenia (resp. ich mimoriadneho zvýšenia) nie je takýmto konaním, keďže jeho predmetom je nárok,
ktorý navrhovateľovi vyplýva z Občianskeho zákonníka a z vyhlášky č. 32/1965 Zb. V posudzovanej
veci teda nejde o konanie týkajúce sa zdravotného poistenia (napriek tomu, že odporcom v konaní je

Univerzitná nemocnica Bratislava), ale ide o konanie, v ktorom sa rieši nárok zo zodpovednosti za škodu
na zdraví, a v ktorom (iba) škodcom je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.

Odvolací súd poukazuje na to, že nie každé konanie, v ktorom odporca (Univerzitná nemocnica
Bratislava) vystupuje ako účastník konania, je zo zákona vecne oslobodené od súdnych poplatkov, bez

posúdenia nároku, ktorý je predmetom tohto konania. V danej veci predmetom konania nebol nárok
vyplývajúci zo zdravotného poistenia, ale ako je uvedené vyššie nárok poškodeného na náhradu škody
na zdraví v súvislosti s nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Nejde teda o konanie, ktoré
je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov (od platenia súdnych poplatkov bol oslobodený iba
navrhovateľ podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca,
ak tiež nie od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne, alebo

ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Je potrebné zdôrazniť, že odporca v tomto konaní nie je
(osobne) oslobodený od platenia súdnych poplatkov a predmetné konanie nie je možné podradiť pod
vecné oslobodenie podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh na začatie konania vo zvyšku zamietnutý,

odvolaním napadnutý nebol; je právoplatný.

Navrhovateľ žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil do vyhlásenia rozsudku.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol dňa 21. októbra 2015 tak, že v súlade s ustanovením
§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil odporcovi povinnosť

zaplatiť do troch dní navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však navrhovateľ trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z
tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania navrhovateľovi
a napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľovi rozhodol tak, že mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, žeby navrhovateľovi na
úspešné uplatňovanie, bránenie práva v odvolacom konaní (v poradí druhému) vznikli okrem trov
právneho zastúpenia aj iné trovy. Na tomto mieste odvolací súd ešte uvádza, že súd prvého stupňa
napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v poradí prvom.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 01.07.2013, č.k. 12C 32/2009-271, uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 14.968,-- € v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
(položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov).

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca a navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušiť, príp. zmeniť tak, že nebude povinný súdny poplatok za podané odvolanie zaplatiť.
Poukázal na to, že predmetné konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1
písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch), nakoľko ide o konanie vo veciach poskytovania
zdravotnej starostlivosti. Uviedol, že nárok navrhovateľa vznikol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,a preto je toto konanie od súdnych poplatkov vecne oslobodené. V tomto smere poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 63/06 zo dňa 23.08.2006.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, súc pritom viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestovvodvolacomkonaníjepoplatníkomten,ktopodalodvolanie,pridovolaníten,ktopodaldovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom

stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak tiež nie od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca

nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo
nie je, ak súd tak rozhodne alebo, ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Odvolací súd poukazuje na to, že sa s argumentáciou odporcu ohľadne vecného oslobodenia tohto
konania od platenia súdnych poplatkov už vysporiadal v rámci odvolania vo veci samej; na zdôraznenie

uvádza,žepredmetnékonanieniejevecneoslobodenéodsúdnychpoplatkovaniejemožnéhopodradiť
pod ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (nejde
o konanie vo veciach zdravotnej starostlivosti). Na doplnenie k argumentácii odporcu s poukazom na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 63/2006 zo dňa 23.08.2006 odvolací súd
uvádza, že uvedený nález zdôrazňuje, že pre vecné oslobodenie od súdnych poplatkov je potrebné

posúdiť charakter pohľadávky ako takej (v citovanom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
išlo o dodávanie liekov a zdravotníckych pomôcok do lekárne), a preto nebolo možné sa prikloniť k
argumentácii odporcu ohľadom citovaného nálezu.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie, ktorým bola odporcovi

uložená povinnosť zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
a právne správne potvrdil.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 01.01.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za

peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutia jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.