Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/117/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010362

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010362.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného Y.
T. na hlavnom pojednávaní dňa 3.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. T. (B.. XX.X.XXXX), O. X. L., O. Č. P. P. P. Ú. B. P. O. C. U. H. B. P. P. N. P. N. O. P.,

j e v i n n ý , ž e :

od presne nezisteného dňa v septembri 2014 do 24.3.2015 v Prievidzi, v dome L. V. X, sa pod vplyvom
toluénu asi štyrikrát vyhrážal zabitím svojej matke W. Y. a u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu, že
vyhrážky uskutoční,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe, pretože ho spáchal na blízkej osobe - matke,

t ý m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v spojení
s § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle § 252 odsek 3 Trestného poriadku konal v neprítomnosti
obžalovaného Y. T. (ďalej len obžalovaný), sa oboznámil s výpoveďami obžalovaného z prípravného

konania,pretoževyužilizákonnéprávosvedkanevypovedaťvzmysle§263odsek4Trestnéhoporiadku,
sa oboznámil s výpoveďami svedkyne W. Y. (ďalej len poškodená), T. T., z prípravného konania, vypočul
svedkyňu Y. H., oboznámil sa s výpoveďou svedka T. N. z prípravného konania, oboznámil sa so
znaleckým posudkom č.l. 94-107, listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vo svojich výpovediach v prípravnom konaní poprel, žeby sa svojej matke - poškodenej

bol vyhrážal ujmou na zdraví alebo živote, nedopustil sa voči nej ani žiadneho fyzického napadnutia,
pripustil, že matke robil schválnosti, keď bol na ňu nahnevaný, tak jej rozrezal elektrický kábel od
televízora, poškodil jej vetrovku. Poškodená bývala (ako on) u starej mamy, ktorá ho i vychovávala, hrá
na automatoch, je psychiatrický pacient, so starou matkou mávala konflikty.

Poškodenávprípravnomkonanívovýpovediachvspisenač.l.67-69,70,74,vypovedala,žeobžalovaný
býval s ňou a jej mamou, každý má svoju izbu. Syn fetuje toluén, nepracuje, živí ho jej matka - svedkyňa
T. T.. Keď sa obžalovaný vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, začal jej robiť schválnosti, trhal jej
oblečenie, prepichol topánky, odrezal jej kábel od televízora. Syn - obžalovaný sa jej začal vyhrážať asi
v septembri 2014, vyhrážal sa jej po tom, keď mu kázala, aby niečo urobil v záhrade, nech začne niekde

robiť, normálne žiť. Povedal jej, že ju „zajebe“, odvtedy sa jej vyhrážal asi 4- krát, naposledy v marci
2015. Na tieto slová mu nič nepovedala, zamkla sa vo svojej izbe, počkala, kým bude v normálnom
stave. Takto sa jej vyhrážal, keď bol pod vplyvom toluénu. Tieto vyhrážky boli ním povedané pri ich
vzájomných hádkach, kedy mu i ona vulgárne nadávala, sčasti mohol byť i vyprovokovaný jej vinou,
pretože niekedy zbytočne na neho vyletela. Nedopustil sa voči nej žiadneho fyzického násilia, nikto

nebol priamym svedkom týchto vyhrážok. Obavu z toho, že by jej syn fyzicky ublížil na zdraví, nemá.
Vo výpovedi na č.l. 70-73 z 28.5.2015 ďalej uviedla, že vyhrážal sa jej zabitím, robil tak dennodenne,
mala z toho strach, tieto vyhrážky by nehovoril, keby nefetoval, správal sa ako nepríčetný. Chcela by,
aby sa liečil súdnou cestou. I ona sa lieči na psychiatrii už od svojich 18 rokoch. Syn pomáha v záhrade,
keď bol „čistý“, dalo sa s ním komunikovať, pomáhal v záhrade, pri rôznych prácach, nemá záujem, aby

bol odsúdený, len aby sa liečil.

Svedkyňa T. T. v prípravnom konaní vo výpovedi na č.l. 80-82 vypovedala, že po tom, čo sa obžalovaný
vrátil z výkonu trestu odňatia slobody, vznikali medzi ním a jeho matkou - poškodenou nezhody, viackrát
počula, ako sa hádajú, obžalovanému napr. vadilo, že poškodená neprispieva na spoločnú domácnosť,

napriek tomu stále v izbe má zapnutý televízor, preto ju obžalovaný odpojil. Podľa nej nie je pravda,
že poškodenej prestrihol šnúru od televízora, poškodil oblečenie. Určite nepočula, žeby sa jej vyhrážal
zabitím, ako ho pozná, určite toho by nebol schopný. V domácnosti prebiehali hádky, neprebehol však
žiaden intenzívnejší konflikt. Podľa nej si vyhrážky poškodená vo veci sp. zn. 3T/117/2015 vymyslela.

Svedkyňa Y. H. nebola priamym svedkom žiadnych vyhrážok zabitím, ani z dvora nepočula žiaden
konflikt, žiaden konflikt nevidela, ako suseda sa viackrát rozprávala s poškodenou, tá sa jej na
obžalovaného sťažovala, sťažovala sa jej, že fetuje toluén, že pod jeho vplyvom je agresívnejší a vtedy
sa ho i bojí. Hovorila jej i, že sa jej vyhráža zabitím, malo sa to stať asi v máji, nehovorila prečo, že mu ona
len povedala, aby bol ticho. Z domu a dvora obžalovaného, podľa nej, bolo cítiť pach toluénu. Keď bola

na návšteve, obžalovaný sa s poškodenou obchádzali, ani sa spolu nerozprávali. Vie, že poškodenej
poškodil nejaké oblečenie.

Svedok T. N., s výpoveďou ktorého sa súd z prípravného konania oboznámil, rovnako nebol svedkom
žiadneho konfliktu, pri ktorom by sa obžalovaný bol poškodenej vyhrážal zabitím, bol svedkom konfliktu

a vtedy sa obžalovaný vyhrážal poškodenej vulgárnym spôsobom, že ju udrie. Išlo však o vzájomný
konflikt, pri ktorom obaja na seba kričali.

Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. 21/2015, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného sa nejedná
o osobu závislú od požívania omamných a psychotropných látok, znalec neodporučil ani obžalovanému

uložiť žiadne ochranné liečenie.Súd návrh obhajcu na doplnenie dokazovania pribratím znalca z Odboru zdravotníctvo - psychiatria na
posúdenie a zodpovedanie otázok, súvisiacich s vyšetrením duševného stavu svedka - poškodenej,

odmietol, pretože na vykonanie takéhoto dôkazu nevzhliadol zákonné dôvody, pretože zo žiadneho
vykonanéhodôkazunevyvstalipochybnosti,týkajúcesaschopnostisvedkaprežitéudalostisizapamätať
a tieto následne reprodukovať. Fakt, že ide o osobu, ktorá sa už dlhodobo lieči na svoje primárne
ochorenie na psychiatrii, nenavodzuje bez akýchkoľvek ostatných dôkazov resp. skutočností dôvod
nutnosti takéhoto dokazovania.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona (pre ktorý
bola na obžalovaného podaná obžaloba) sa, okrem iného, dopustí ten, kto sa vyhráža smrťou takým
spôsobom,žetomohlovzbudiťdôvodnúobavuačinspáchalnachránenejosobe-blízkejosobe-matke.

I keď obžalovaný jednoznačne poprel použitie akýchkoľvek vyhrážok voči poškodenej, vzhľadom na

oboznámené výpovede poškodenej z prípravného konania, predovšetkým jej výpoveď z 10.4.2015,
kedy vypovedala, že sa jej syn vyhrážal so slovami „...že ju zajebe...“ a jej opakované zdôrazňovanie,
že z vyhrážok syna má strach, dôvodnú obavu o jej život, výpoveď tejto svedkyne z 11.4.2015, kedy
opäť použitie týchto vyhrážok obžalovaným potvrdila a ďalej i uviedla, že sa v strachu zamkla v izbe
a počkala, kým bude syn v normálnom stave, mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku,

popísaného v skutkovej vete podanej obžaloby, a toto jeho konanie napĺňa zákonné znaky prečinu podľa
§ 360 odsek 1, 2 písmeno b) Trestného zákona. Je síce pravdou, že táto svedkyňa v ďalšej svojej
výpovedi už zmierňuje svoju obavu z obžalovaného, túto jej výpoveď súd hodnotí ako nevierohodnú,
motivovanú snahou zmierniť a rozhodne nepriťažiť obžalovanému - svojmu synovi. Reálnosť existencie
obavy poškodenej z použitých vyhrážok súd vzhliadol v samotnej trestnej minulosti obžalovaného a tej

súvislosti vedomosti poškodenej o osobe, ktorá sa jej hrozí a spôsobilosti obžalovaného svoje hrozby
naplniť, osobe so sklonmi k násilnej trestnej činnosti, ako i v tom, že v strachu využila možnosť oznámiť
konanie obžalovaného na zriadenú tiesňovú linku zriadenú pre týrané ženy a deti. Bez existujúcej
obavy by poškodená nevolila túto možnosť a určite by nežiadala políciu o pomoc, nepodávala by
trestné oznámenie. V zhode s ňou uvádzanými skutočnosťami o použití vyhrážok a obave vypovedala

i svedkyňa Y. H., ktorej o požití hrozieb a strachu zo syna vypovedala poškodená ako susede, s ktorou
mala dobrý vzťah. Ostatní vypočutí svedkovia, ktorí boli priamymi svedkami prebiehajúcich konfliktov
medzi obžalovaným a poškodeným, nepočuli, žeby bol sa poškodenej vyhrážal zabitím, potvrdili len
konflikty, no vzájomné konflikty, kedy i poškodená kričala na obžalovaného.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, dôkazom, potom súd dospel k záveru, že konaním obžalovaného
došlo k naplneniu zákonných znakov prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno
b) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa svojej matke vyhrážal smrťou resp. inými vyhrážkami, aké
má na mysli táto skutková podstata, pretože použil vyhrážky, ktoré boli spôsobilé vzhľadom na okolnosti,
za ktorých boli použité, vzbudiť reálne dôvodnú obavu.

Súd sa oboznámil i so znaleckým posudkom č.l. 94-107, z ktorého vyplynulo, že u obžalovaného sa
nejedná o osobu závislú od omamných a psychotropných látok, znalec nenavrhuje z tohto dôvodu uložiť
obžalovanému žiadne ochranné liečenie.

Štát chráni občianske spolunažívanie pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný
porušil tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, správy
č.l.121, 123, z ktorých vyplýva, že v mieste trvalého bydliska sú o obžalovanom známe len evidenčné

údaje, priestupkovým orgánom nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Obžalovaný bol dvakrát súdne
trestaný - odpis registra trestov č.l. 122, rozhodnutia č.l. 124-126, 127-129, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/212/09 z 21.9.2019 - pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1,
2 písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 7 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia,zvýkonuktoréhobolpodmienečneprepustenýzprobačnýmdohľadomuznesenímOkresného
súdu Trenčín sp. zn. 4Pp/37/14 z 11.7.2014, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, zákaz požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť sa zamestnať.Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu,
jeho následok, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné

okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, u obžalovaného súd nevzhliadol
žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, priznajúc a vzhliadnuc u neho jednu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že už bol za trestný čin odsúdený
a tým bolo pri ukladaní trestu potrebné použiť ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, pretože
prevyšovali u jeho osoby priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, a potom dospel k záveru, berúc

do úvahy i skutočnosť, že daného skutku sa dopustil krátko po tom, čo bol podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody za veľmi závažný úmyselný trestný čin, v čase plynutia skúšobnej
doby tohto podmienečného prepustenia, že trest v prvej polovici upravenej trestnej sadzby, trest v
trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, predovšetkým vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší
spôsob života, pre výkon ktorého obžalovaného zaradil v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, pretože už bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestnej činnosti vo výkone trestu

odňatia slobody, a preto ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, bude plniť
účel trestu z pohľadu individuálnej ale i generálnej prevencie. Takýto trest súd hodnotil ako primeraný,
zákonný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.