Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/351/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713204766
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713204766.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa Bytové
družstvo SVORNOSŤ, Chorvátska 1, Bratislava, IČO: 31 363 784, práv. zast. JUDr. Baltazárom
Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, Bratislava, proti odporcovi ALKA TRACKT Bratislava s.r.o., Mýtna
1715/52, Pezinok, IČO: 36 763 063, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o.,
Štefánikova 5, Bratislava, IČO: 47 238 526, o zaplatenie nájomného vo výške 1.000,- EUR s prísl. a o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/165/2013-74, zo dňa 17. 6.2015
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/165/2013-74, zo dňa 17.6.2015
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi peňažnú
sumu vo výške 1.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500,- EUR od
30.4.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 500,- EUR od 30.5.2012
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd priznal navrhovateľovi
voči odporcovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%. V odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, že navrhovateľ sa žalobou domáhal od odporcu zaplatenia istiny 1.000,- EUR s prísl. z dôvodu
uhradenia nájomného za zvyšné mesiace. Medzi účastníkmi nebolo sporné dobrovoľné uzatvorenie
Zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorú súd posúdil ako nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo
odplatné prenechanie do užívania bytu, pričom pre posúdenie či ide o byt alebo nebytový priestor je
určenie účelu užívania stavebným úradom. Navrhovateľ nepredložil ani na výzvu súdu listinu, z ktorej
by bolo zrejmé na aké účely bolo určené užívanie predmetu nájmu, súd prvého stupňa potom vychádzal
z údajov zapísaných do katastra nehnuteľností a mal za to, že predmetom Zmluvy o nájme nebytového
priestoru je byt a nie nebytový priestor. Samotná skutočnosť, že predmetom nájmu je byt a nie nebytový
priestor, ako bolo uvedené v zmluve, však nespôsobuje neplatnosť tejto zmluvy, keď samotná Zmluva
o nájme nebytového priestoru obsahovala všetky náležitosti právneho úkonu zmluvy o nájme bytu,
preto v súlade s § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd posúdil konverziou právneho
úkonu Zmluvu o nájme nebytového priestoru ako platnú zmluvu o nájme bytu. Odporca listom zo dňa
28.3.2012 vypovedal nájom nebytového priestoru ku dňu 31.3.2012, pričom navrhovateľ informoval
odporcu, že trojmesačná výpovedná doby uplynie 30.6.2012. Nebola preukázané dohoda, že keď sa
odporca vysťahuje z nehnuteľností nemusí platiť nájomné za mesiace máj a jún 2012, ak navrhovateľ
prenajme nebytový priestor tretej osobe. K uvedenému však nedošlo. Samotná skutočnosť vysťahovania
sa odporcu z predmetného bytu nespôsobila zánik práva navrhovateľa na zaplatenie nájomného. O
trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, v ktorom uviedol, že nárok navrhovateľa
nemá opodstatnené oprávnenie si nárokovať dlžné nájomné pod podmienkou a z titulu, že nového
nájomcu nenašiel, a teda odporca je povinný uhradiť nájomné z prebiehajúcej výpovednej doby. S
navrhovateľom sa dohodli, že odporca sa bude snažiť čo najskôr vysťahovať a vypratať nebytový priestor
s tým, že zvyšné mesiace za ne mu navrhovateľ odpustí bez ohľadu na to, či nájde za odporcu náhradu.
S poukazom na uvedené žiadal návrh zamietnuť.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť.
Uviedol, že odporca sa v rámci snahy o mimosúdne urovnanie sporu nevedel skontaktovať s právnym
zástupcom navrhovateľa, bez ospravedlnenia sa nezúčastnili pojednávania a odporca neuniesol v
konaní dôkazné bremeno.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212
ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2, O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 2, O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s vykonaným
dokazovaním. Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak
splnenie tejto povinnosti nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda účastník konania, ktorý splnil
povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne
skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to
jest neunesenie tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú
normy hmotného práva a v zásade ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti.
Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno
(neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné
bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla navrhovateľa. Na základe hore uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že odporca dôkazné bremeno neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal
pravdivosť svojich tvrdení. V konaní sa súd prvého stupňa nedopustil vady, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.), pričom ani
v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd
prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa uznesením podľa § 224 ods.4 O.s.p., per
analogiam uznesením, ktorým rozhodne aj o trovách konania pred súdom prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.