Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206164
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215206164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Quantum Credit,

a.s., so sídlom Ružová dolina č. 25, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina č. 25, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému Z. L.,
J.. XX.X.XXXX, G. S. XXX, XXX XX S., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 418,90
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie 418,90 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.1.2012 do zaplatenia z
a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2014, o ktorej začalo konanie pod sp.
zn. 5C/38/2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 475,77 eur s úrokom z
omeškania 9,50 ročne od 18.10.2011 do zaplatenia zo sumy 43,06 eur, s úrokom z omeškania 9 % ročne
od 18.12.2012 do zaplatenia zo sumy 13,81 eur eur, s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.1.2012 do
zaplatenia zo sumy 418,90 eur a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že Slovak Telekom,
a.s. uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov zmluvu o pripojení dňa 27.9.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb

káblovej alebo satelitnej televízie, program Magio Sat v lehote viazanosti 26 mesiacov. Tvrdil, že právny
predchodca žalobcu poskytoval služby žalovanému riadne a včas. Poukazoval na to, že Slovak Telekom
a.s. a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 a pohľadávky za poskytnuté
služby Slovak Telekom a.s. voči žalovanému sa stali vlastníctvom žalobcu. Tvrdil, že právny predchodca
žalobcu oznámil postúpenie pohľadávok žalovanému. Ďalej tvrdil, že žalobca si svoju povinnosť riadne
a včas plnil a preto mu vzniklo právo fakturovať žalovanej cenu plnenia, úrok z omeškania a aj zmluvnú
pokutu, pretože žalovaný porušil povinnosť platiť cenu plnenia resp. si nedobíjať kredit, v dôsledku čoho

bol deaktivovaný. Žalovanému bola vyúčtovaná suma poskytnutých služieb faktúrami č. 9732007547
so splatnosťou 17.10.2011 v sume 43,06 eur, č. 1734004498 splatnou 17.12.2011 v sume 13,81 eur
a faktúrou č. 8735002409 splatnou 17.1.2012 sumu 418,90 eur ako zmluvné pokuty. Žalobca si
uplatňoval aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.

Žalovanému bola žaloba a kópie príloh žaloby doručené aj s výzvou na vyjadrenie k žalobe do vlastných
rúk dňa 5.2.2015. K žalobe sa nevyjadril.

Rozsudkom č.k. 5C/38/2015-24 zo dňa 30.4.2015 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 56,87 eur
a úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 43,06 eur od 18.10.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy
13,81 eur od 18.12.2011 do zaplatenia a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku.V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie 418,90 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 18.1.2012
do zaplatenia vylúčil vec na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách celého

konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2015.

Konanie vo vylúčenej veci pokračuje pod sp. zn. 5C/398/2015 a predmetom tohto konania je zaplatenie
sumy 418,90 eur s prísl. titulom zaplatenia zmluvných pokút.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000.- eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Pretože predmet sporu nedosahuje sumu 1.000,- eur, súd konal v tejto veci bez nariadenia pojednávania

ako o drobnom spore. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa
16.2.2016.

Z vykonaného dokazovania, ako už bolo uvedené v rozsudku zo dňa 30.4.2015 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 27.9.2011 zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat, na

základe ktorej mali byť žalovanému poskytované služby v programe Magio Sat Klasik, ako prenajaté
koncové zariadenia Magio box s HDD.

Právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému za poskytnuté služby cenu faktúrou č. 9732007547
so splatnosťou 17.10.2011 v sume 43,06 eur, č. 1734004498 splatnou 17.12.2011 v sume 13,81 eur.

Faktúrou č. 8735002409 splatnou 17.1.2012 sumu 418,90 eur ako zmluvné pokuty - jednorazové
poplatky Magio sat pokutu 199,- eur. Ďalej pokutu za Magio sat box 150,- eur, pokuta za diaľkový
ovládač 20,- eur, pokuta za kartu 19,95 eur, pokuta za ostatné príslušenstvo v sume 29,95 eur, spolu na
týchto pokutách 219,90 eur a spolu na pokutách touto faktúrou vyúčtoval žalobca žalovanému sumu

418,90 eur / 199,-- + 219,90/.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 postúpila spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako
postupca na žalobcu ako postupníka, okrem iného aj pohľadávku voči žalovanému.

Nároku na zaplatenie ceny poskytnutých služieb bolo vyhovené/ 5C/38/2015/.

Nárok na zaplatenie zmluvných pokút žalobca v žalobe odôvodňoval iba tým, že žalobca svoju zmluvnú
povinnosť plnil riadne a včas a na základe toho mu vzniklo právo fakturovať okrem ceny plnenia a úroku
z omeškania aj zmluvnú pokutu, pretože žalovaný nesplnil akúkoľvek povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy,

avšak bolo mu poskytnuté zariadenie v hodnote zodpovedajúcej zmluvnej pokute.

Z predloženej faktúry č. 8735002409 súd zistil, že táto bola vyhotovená spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. dňa 3.1.2012 a žalovanému ňou bola vyúčtovaná titulom Magio Sat pokuta vo výške 199,-- eur,
pokuta za Magio box vo výške 150,-- eur, pokuta za diaľkový ovládač vo výške 20,-- eur, pokuta za kartu

vo výške 19,95 eur a pokuta za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 eur , spolu pokuty k zaplateniu
vo výške 418,90/ 199,-- + 150,-- + 20,-- + 19,95 + 29,95/. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň
17.1.2012.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 tohto zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.
Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných
podmienkach (ďalej len „smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa

27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/H.).
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do smernice
EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj

finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z
23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica
93/13") si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom
pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC 240/98 až C 344/98

konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť
zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj
bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva

obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).
Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má
klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/H., bod 50).

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 544 ods.1 až 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Podľa § 545 ods.1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník

zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o
zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je

dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa § 545a tohto zákona neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škodyspôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku
škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej
škody.

V časti o zaplatenie zmluvných pokút súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná a preto
v tejto časti t.j. v časti o zaplatenie sumy 418,90 eur s prísl. - úrokom z omeškania z tejto sumy žalobu
zamietol.

V tejto časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že zmluvná podmienka, a to dohoda
o zmluvných pokutách za nedodržanie 24-mesačnej zmluvnej viazanosti je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Žalobca si uplatňuje od žalovanej sankciu v
podobe zmluvných pokút za nedodržanie viazanosti, ktorá bola dohodnutá v nemennej výške, teda vo
výške ktorá je nemenná bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky
za akých žalobca, resp. právny predchodca žalobcu dohadoval zmluvné pokutu vo formulárových

zmluvách, znevýhodňujú postavenie spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje najmä v spojení
časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnako výškou zmluvnej pokuty, bez ohľadu na
to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo na konci doby viazanosti. Navyše je
potrebné uviesť, že zmluvná pokuta musí byť medzi účastníkmi individuálne dohodnutá, obsahovo
musí tvoriť súčasť zmluvy, tak, aby bola spotrebiteľovi zrejmá, a mal o nej vedomosť a prejavil vôľu

prijať ustanovenia uvedené v rozsiahlej zmluve. Keďže druhý účastník sa na formulárovej zmluve a jej
ustanoveniach nepodieľal, len sa podriadil takejto úprave, ako nevyhnutnosti uzavretia samotnej zmluvy,
súd mázato,ženedošlomedziúčastníkmikuzavretiuplatnejdohodyozmluvnejpokute,pretožalobcovi
nárok na zaplatenie zmluvných pokút nevznikol. Keďže súd nepriznal žalobcovi 418,90 eur titulom
zmluvných pokút, nemohol priznať ani príslušenstvo z tejto sumy.

V súvislosti so záverom o nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie zmluvných pokút vo výške
418,90 eur, je treba najmä uviesť, že žaloba zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust.§53a
Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje
alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú
v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na tieto zmluvné pokuty preto súd dáva do pozornosti, že
už v mnohých rozsudkoch súdov naprieč Slovenskou republikou bolo dojednanie o zmluvných pokutách
v zmluvách Magio Sat vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve s
následkom odopretia priznania plnenia z takejto podmienky. Stalo sa tak napr. v rozsudku Okresného
súdu Rožňava sp.zn.10C/268/2014, či v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn.5C/76/2014 v

spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/119/2015 čo žalobcovi musí
byť známe keďže aj v uvedených konaniach bol žalobcom. Rovnako tak Okresný súd Humenné v
rozsudkusp.zn.17C/223/2014zmluvnúpokutuMagioSatmajúcupôvodvzáväzkovomvzťahuúčastníka
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. vyhodnotil ako neplatnú, neprijateľnú a toto plnenie nepriznal.
Ďalej súd v súvislosti s nárokom na zmluvnú pokutu Magio sat dáva do pozornosti rozsudok Krajského

súdu v Trnave sp.zn.11Co/171/2014.

Pre úplnosť je potrebné dodať, bez ohľadu na vyššie uvedené, že uplatňovaný nárok by žalobcovi v
danom prípade nebolo možné prisúdiť aj z ďalšieho dôvodu, a to neunesenia dôkazného bremena.
Povinnosťou žalobcu vyplývajúcou mu z ust.§ 79 ods.1 a 2 O.s.p., ako aj z ust.§101 ods.1 a § 120

ods.1 O.s.p. je povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutkových okolností z ktorých vyvodzuje svoj nárok
a povinnosť predloženými alebo označenými dôkazmi svoje tvrdenia preukázať. Tu však žalobca,
ktorý je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou napriek tomu, že pôvodne navrhoval vo veci
rozhodnúť platobným rozkazom, teda bez vypočutia žalovanej bližšie do vyhlásenia tohto rozsudkunekonkretizoval ani neodkázal na konkrétne ustanovenia zmluvy alebo jej súčastí, v ktorej mali byť
dojednané takéto pokuty vo fakturovanej výške. Skutkovo nezdôvodnil za porušenie akých konkrétnych
povinností žalovanou by mala zaplatiť zmluvné pokuty, hoci tak mohol a mal učiniť už v žalobe. Aj z toho

dôvodu by súd musel žalobu v tejto časti zamietnuť. Už v žalobe je povinnosťou žalobcu nárok čo do
základu a výške odôvodniť opísaním rozhodujúcich skutočností z ktorých svoj nárok vyvodzuje, teda má
povinnosť tvrdenia a aj povinnosť na svoje tvrdenia predkladať a označovať dôkazy. Nie je povinnosťou
súdu si domýšľať skutkové okolnosti.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvných pokút ako nedôvodnú
zamietol. A nakoľko s plnením neexistujúceho záväzku sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania,
nedôvodný bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej zmluvné pokuty v časti ktorého
bola preto žaloba taktiež zamietnutá. Nakoľko neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúca sa zmluvnej
pokuty už bola vo výroku rozsudkov súdov vyslovená, súd ju už vo výroku osobitne nevyhlasoval za
neprijateľnú, keďže sa tak už stalo.

O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Účastníci mali v konaní pomerný
úspech,žalobcamalúspechvmenšomrozsahuakožalovaný.Žalovanémutakvznikolnároknanáhradu
pomernej časti trov konania. Žalovaný si ale nárok na náhradu trov konania neuplatnil a keďže podľa
ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje vo veci náhrady trov konania len na návrh, a žalobcovi

nárok na náhradu trov konania nevznikol, súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, zákona č. 233/1995 Z.z.

o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).