Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/344/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208820
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4612208820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu škody vo výške 2151,88 eur a vo výške 430,38 eur, nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu

vo výške 2151,88 eur z titulu majetkovej škody a sumu vo výške 430,38 eur z titulu nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 4241788 navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4241788 dlžníkom: E. T. nar.

XX.XX.XXXX (povinný). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX12744/2009. Exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu (Okresný súd Topoľčany)(ďalej len „ Exekučný
súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 ( konanie sa začalo dňa 14.11.2009 )
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 275 dní!). V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že
exekučný súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Navrhovateľ nedisponuje rovnopisom
príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý byobsahovalvyznačený dátumdoručeniasúdu.Generálnenavrhovateľiniciovalexekučnékonanieformou
zápisnice spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Navrhovateľ objektívne nemôže predložiť rovnopis
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu

aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie, doručoval zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu.
Nesprávny úradný postup je charakterizovaný: a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok; čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu podľa ust. §-u 44 ods.

2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu- rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn.: SR 14504/09
vykonateľný 1.10.2009 spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem , aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne

rozhodnutie vo veci, na ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou , ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a tak porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu-
zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu

koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by
konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia §-u 40 a nasl. zák. č.
244/2002 Z.z.. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. nekoná o
zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
návrhu alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnom návrhu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym

postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez
splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej
v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju
podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úver. Zdôraznil , že na jednej strane existuje

právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty ustanovenia §-u 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky,
avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné
zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená

prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je
rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní. Opísaný postup exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a
v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom

prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného

obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda ako aj nemajetková ujma v peniazoch,
ktorú si vyčíslil tak, že na majetkovej škode vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 2151,88

eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom
súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súduv zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. Navrhovateľ uviedol aj ďalšie dôvody na podporu

svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení
s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u
navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj i u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,

nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti , b/ vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa ,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov; c/ nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu

v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva
na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva , že každý má
právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom

predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 430,38 eur, t.j.
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22.10.2012 č.k. 9NcC/309/2012-10 prikázal vec na prejednanie
Okresnému súdu v Leviciach.
Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na
viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, napr. že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú

značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy atď... V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.
1 O.s.p.. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa
tieto tituly prelínajú a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o

vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Pri prieťahoch je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra

Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle
zásady vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bol Okresnému

súdu doručený návrh je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr.
Z ustanovenia §-u 15 ods. 1, §16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súdeaž po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám

požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím , nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45
ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský

rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza
znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej

dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie
vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery

zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je
v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je

zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej odporca poukázal
na ustanovenie §-u 9 ods. 2 zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je

explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť
ich preukázania a teda odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Odporca
vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej

lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15
dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od

momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatnil, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka a
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Odporca vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka

navrhovateľa a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky poukazuje odporca na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Odporcav tejto súvislosti poukázal na judikatúru zaoberajúcu sa touto otázkou napr. uznesenie KS Trnava
zo dňa 31.5.2013 sp.zn. 10CoE/308/2011. Navrhovateľ mal možnosť získať exekučný titul a to napr.
podaním návrhu na začatie konania resp. platobným rozkazom čo nevykonal a svojou nečinnosťou

prispel k situácii, ktorú v návrhoch namieta. Ak by aj nastala táto situácia navrhovateľ by musel
preukázať, že súd bez akých pochybností mu priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej
ho požaduje od odporcu a tiež, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného
súdu to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu došlo by k riadnemu
a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Na základe týchto skutočností, nemôže niesť odporca

zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak ako si ju uplatnil v konaní, pretože
navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. Navrhovateľ sa tiež domáha nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 20% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený
zásah do základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktorú
navrhovateľ uplatňoval podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti
odporca poukazuje na dve skutočnosti. V prvom rade , že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb

a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery “ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní , nie je možné vzťahovať na fyzické

osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú lebo im nevzniká ujma
priamo. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov
a nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. V druhom
rade požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Odporca nemá za preukázaný tak vznik

nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca prihliadol vo
vyjadrení na aspekt ohľadne dobrých mravov a nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na poškodenú osobu.
Poukázal na ust. §-u 3 ods. 1 Obč. zák. ako aj na ust. §-u 17 ods. 2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. pri formovaní
záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch resp. o výške takejto náhrady.
Nemožno podľa odporcu dospieť k záveru o potrebe navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch ani v prípade , ak by boli inak splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V
posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských
práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľa podmienila najmä činnosť
navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Odporca upozornil na vyjadrenie európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovanú stálemu

predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov.
Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou svedčí aj napr. článok v
denníku Sme zo dňa 16.7.2012, ktorý odporca prikladá v prílohe svojho vyjadrenia. Z popísaného je
zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli predmetom záujmu

Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
navrhovateľa. V prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia súdy opatrne
zvažovať či poverenie vydajú , resp. nevydajú s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania

procesného úkonu súdom. Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou

škodou a nemajetkovou ujmou.

Navrhovateľ zaslal súdu emailom dňa 9.1.2015 a 3.12.2015 identické návrhy na prerušenie konania.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov ,pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne doručené dňom

6.8.2015, právny zástupca navrhovateľa dňom 6.8.2015, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca
navrhovateľa emailovým podaním z 3.12.2015 a žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
navrhovateľom zaslaného návrhu o prerušenie konania súdu o ktorom je potrebné rozhodnúť. Odporcapredvolanie mal riadne a včas doručené dňa 6.8.2015 k návrhu sa vyjadril, neúčasť ospravedlnil dňa
11.12.2015 emailom z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn.
4Er/1132/2009 s písomným návrhom , s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, s doplnením

rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného navrhovateľom dňa
21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie .

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/1132/2009 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ , s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: E.
T. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., Y. XXX/XX pre vymoženie 513,84 eur istiny s príslušenstvom
podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62
na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn.
EX/12744/2009 na základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava( ďalej len Rozhodcovský súd“) zo dňa 26.8.2009 pod sp.zn. : SR: 14504/09, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 28.9.2009 a vykonateľnosť dňa 1.10.2009. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu
doručená dňa 17.12.2009. Dňa 29.12.2009 požiadal exekučný súd oprávneného o doručenie zmluvy o
úvere. Oprávnený súdu súčinnosť poskytol a zalsla

žiadané listiny. Okresný súd Topoľčany uznesením zo dňa 14.6.2010 č.k. 4Er/1132/2009-13 žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
tomuto uzneseniu Okresného súdu Topoľčany bol podaný opravný prostriedok oprávneným Krajský súd
v Nitre uznesením zo dňa 30.9.2010 č.k. 15CoE/261/2010-28 rozhodnutím súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom do 31.12.2010 t.j. ku dňu rozhodnutia
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie a poverenia) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§41ods.1zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010 t.j. v období ku
dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,

g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide

o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.Podľa § 44 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ zaslal súdu dňa 9.1.2015 a dňa 3.12.2015 identické návrhy na prerušenie konania emailom
bezpodpísaniazaručenýmelektronickýmpodpisom,ktorénebolivzákonomstanovenejlehotedoplnené
ani ústne do zápisnice ani písomne v lehote do troch dní. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 O.s.p. podanie

obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného oparenia, ktoré bolo vykonané
elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom treba doplniť ústne do
zápisnice alebo písomne do troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada
Pod pojmom „ návrh vo veci samej“ okrem návrhu je potrebné rozumieť aj všetky dispozičné úkony s
predmetom konania teda v danom prípade i návrh na prerušenie konania. Obidva návrhy na prerušenie

konania podané elektronicky neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom a neboli ani v
zákonom stanovenej lehote doplnené ani ústne do zápisnice v lehote troch dní a písomne a preto súd
na návrhy na prerušenie konania neprihliadal a ani o nich nerozhodoval.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu

nedôvodný a preto ho zamietol.
Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa uspokojený nebol a preto
mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie

poverenia v tejto veci došla na Okresný súd v Topoľčanoch dňa 17.12.2009 , pričom do podania žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné

postupovať podľa ustanovenia §-u 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád
podania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/1132/2009 súd zistil, že súdny exekútor dňa
17.12.2009 doručil Okresnému súdu Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučná vec je vedená pod sp.zn. 4Er/1132/2009 proti povinnému: E. T. nar. XX.XX.XXXX pre
vymoženie 513,84 eur ( 15.479,94,-Sk) . Dňa 29.12.2009 žiadal exekučný súd oprávneného o doručenie
zmluvy o úvere . Následne oprávnený zaslal súdu požadované listiny. Okresný súd v Topoľčanoch
uznesením zo dňa 14.6.2010 pod č.k. 4Et/1132/2009-13 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom oprávnený podal proti tomuto uzneseniu odvolanie

a Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.9.2010 č.k. 5CoE/261/2010-28 uznesenie Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 14.6.2010 č.k. 4Er/1132/2009-13 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Topoľčany. Zodpovednosť za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Nevyhnutými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/vznik škody,

c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus)
medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody,

d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vyššie citovaným
zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie ) Priznať
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho
splnenia uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody
nie je možné priznať. Dôkazné bremeno spočíva v súdnom konaní na navrhovateľovi ako poškodenom,

aby preukázal splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,
ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnym

úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti

prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.

S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobená nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a napokon aj samotné právne posúdenie,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Z návrhu a listinných dôkazov je evidentne zrejmé, že
navrhovateľ sa nedomáha práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím ( § 5 ods. 1

zák.č. 514/2003 Z.z.)
Navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť konajúceho súdu, ktorý preskúmaval exekučný titul, na
ktorú činnosť nemal v exekučnom konaní právomoc, preskúmanie vykonal neoprávnene, čím spôsobil
prieťahy v konaní. Súd v tomto súdnom konaní pri posudzovaní dôvodnosti návrhu vychádzal z platnej
právnej úpravy.

Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedošlaprocesnémusúdudňa17.12.2009.Kdátumu
s účinnosťou od 1.6.2010 bol novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bolo v ustanovení § 41 ods.
2 písm. d/ uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Neobstojí preto názor
navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného

poriadku.Takétoposúdenievyplývaajzkomentára§-u44ods.2Exekučnéhoporiadku,ktorýpotvrdzuje,
že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku. Na základe novely Exekučného poriadku účinnej od
1.6.2010 došlo k zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku.
Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z.

sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona (komentár k § 44 Exekučného poriadku)
teda aj na exekučné konanie vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 4Er/1132/2009.Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.4.2013 sp.zn. II.ÚS
248/2013-21 v ktorom skonštatoval, „ že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že

exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný
titul podľa § 41 ods. 1 písm.c/ (t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica a d/ ( t.j. ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok) Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej
existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravuje v § 44 ods. 2 týkajúca sa

udelenia poverenia za vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1.júna 2010“.

V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota

15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala.

Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať
na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu

v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá ( uvedené platilo aj pred 1.júnom 2010)
teda dopadá aj na predmetné exekučné konanie začaté dňom 17.12.2009.

K vydávaniu poverení na základe exekučného titul, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj
dochádzalo v zmysle §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Podľa argumentácie navrhovateľa v

návrhu by súdy museli vydávať poverenia na základe rozhodcovských rozsudkov v lehote 15 dní podľa
§-u 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku aj v súčasnosti. Rozhodcovské rozsudky sú citované ako
exekučný titul podľa platnej právnej úpravy v ustanovení §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o nesprávnom postupe súdu, keď v exekučnom konaní
skúmal splnenie podmienok na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový
stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, opätovne posudzoval právo navrhovateľa na
zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukazoval v návrhu na to, že na jednej strane existoval právne relevantný

exekučný titul- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal z pohľadu
exekučného súdu nevykonateľný a na druhej strane existencia rozhodcovského rozsudku predstavuje
prekážku veci rozhodnutej, pričom takýmto postupom utrpel majetkovú škodu aj nemajetkovú ujmu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného už od 1.6.2010 ukladá exekučnému súdu povinnosť skúmať žiadosť o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul. Súd postupoval správne keď skúmal
exekučný titul po formálnej aj materiálnej stránke. V tomto prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a súd bol nepochybne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade s
so zákonom ako aj to, či zmluva o úvere ako pôvodný titul rozhodnutia neobsahovala neprijateľné

podmienky, či exekučný titul nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo neodporuje zákonu a je v súlade
s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. O tomto svedčia aj rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorýchexekučnýsúdoprávnene exoffoskúmaexekučný
titul z hľadiska formálneho aj materiálneho v exekučnom konaní ( 3Cdo76/2013 zo dňa 3.7.2013,
3Cdo/46/2013 zo dňa 14.5.2013), tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a stanoviská

Súdneho dvora (ES). Exekučný súd postupoval správne keď exekučný titul- rozhodcovský rozsudok
skúmal, či bol vydaný v súlade s právnymi predpismi. Exekučný titul neuznal po zistení, že ide o
spotrebiteľský vzťah a skonštatovaní, že dohodnutá rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súlade
so zákonom a bola v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom svoje rozhodnutie správne a riadne
odôvodnil.

V prípade, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatná rozhodcovská doložka)
dojednaných v spotrebiteľskej zmluve podľa §-u 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13EHS stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom , ktorý netvorí prekážku rozsúdenej veci ( res
iudicata).

Podľa obsahu pojmu nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu pravidiel,
ktorý vyplýva z funkcie, cieľov alebo povahy tejto činnosti. Nesprávnym úradným postupom nie sú len
prípady, v ktorých orgán verejnej moci koná priamo ( pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne, ak ide o
nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal v
konaní nesprávny úradný postup v dôsledku , ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške,
nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny

nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Základné podmienky pre priznanie
nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť
splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti odporcu za škodu. Vzhľadom
na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy , ani ich rozsah. Takýto
postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania a nadbytočný.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporca
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Zo spisu odporcovi ku dňu
vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský
súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
13C/344/2012
-17-

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).