Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/261/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232618
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112232618.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu škody vo výške 1867,19 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 373,44 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu

vo výške 1867,19 eur z titulu majetkovej škody a sumu vo výške 373,44 eur z titulu nemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 4422689 navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.: 4422689 dlžníkom: O. U. nar.

X.XX.XXXX ( povinná). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo EX2830/2010 . Exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému súdu (Okresný súd Nitra)(ďalej len „ Exekučný súd“)
a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a k rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.5.2011 ( konanie sa začalo dňa 16.3.2010)
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 428 dní!). V exekučnom
konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na to, že
exekučný súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Navrhovateľ nedisponuje rovnopisom
príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by
obsahovalvyznačený dátumdoručeniasúdu.Generálnenavrhovateľiniciovalexekučnékonanieformou
zápisnice spísanej u zvoleného súdneho exekútora. Navrhovateľ objektívne nemôže predložiť rovnopispríslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu
aj preto, že návrh na vykonanie exekúcie, doručoval zvolenému súdnemu exekútorovi a nie súdu.
Nesprávny úradný postup je charakterizovaný: a/ nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok; čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej
škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľa. Exekučný súd vykonaním postupu podľa ust. §-u 44 ods.
2 Exekučného poriadku ( preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu- rozsudok rozhodcovského súdu sp.zn.: SR22272/09,

vykonateľný 11.2.2010 spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonaním procedúry preskúmania bez
splnenia zákonných podmienok, keď súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem , aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutie vo veci, na ustanovenie §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície
orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou , ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a tak porušil fundamentálnu zásadu právneho štátu-
zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Všeobecný súd v pozícii exekučného súdu
koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej, uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by
konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho svoju právomoc od ustanovenia §-u 40 a nasl. zák. č.

244/2002 Z.z.. Exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. nekoná o
zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
v návrhu alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnom návrhu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez
splnenia

zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej
v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju
podstatu od uzatvorenej, vyššie označenej zmluvy o úver. Zdôraznil , že na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty ustanovenia §-u 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky,

avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné
zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je

rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným
súdom v občianskom súdnom konaní. Opísaný postup exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a
v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci
rozhodnutej. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva

zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu navrhovateľovi vznikla majetková škoda ako aj nemajetková ujma v peniazoch,
ktorú si vyčíslil tak, že na majetkovej škode vznikla navrhovateľovi škoda v celkovej výške 1867,19
eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občiansko súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Súčasne si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku
6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným

postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom
súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,že žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. Navrhovateľ uviedol aj ďalšie dôvody na podporu
svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy: a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu resp. vyvolaný zásah do zákonných

nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení
s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u
navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj i u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti , b/ vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou

pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa ,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa ale aj na strane jeho majiteľov; c/ nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Všeobecný súd pri realizácii základného práva
na súdnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva , že každý má
právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Reálne uplatnenie základného práva na
súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom
rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie ( spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 373, 44 eur,
t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 19.10.2012 č.k. 8NcC/143/2012-14 prikázal vec na prejednanie

Okresnému súdu v Leviciach.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014. Vo svojom vyjadrení poukázal na
viaceré nedostatky návrhu spísaného navrhovateľom, napr. že navrhovateľ nedokázal uviesť spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje

ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum kedy
sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil ani relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy atď... V skutočnosti navrhovateľ prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia §-u 43 ods.

1 O.s.p.. V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaného návrhu
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhu sa
tieto tituly prelínajú a navrhovateľ neuvádza jednoznačne z ktorého titulu, titulov si uplatňuje nárok, či z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Pri prieťahoch je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie
neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Judikatúra
Ústavného súdu SR poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle
zásady vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). Odporca má za to, že všeobecný súd v konaní

o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na to, že už dňa 27.9.2012 bol Okresnému
súdu doručený návrh je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr.
Z ustanovenia §-u 15 ods. 1, §16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že
poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde
až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Ide o predčasne uplatnený nárok na
súde. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a týmzmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal. Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody ustanovuje zákon č. 514/2003
Z.z., ktorý ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu

spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím , nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Ďalej odporca uviedol, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je

notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45
ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov ,
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Odporca dal do pozornosti, že samotný navrhovateľ uvádza
znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011. Z týchto ustanovení

jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených “. V samotnej
dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul

osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie
vložili slová „ rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery
zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je
v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských

zmlúv poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu I.ÚS/16/02 odporca uviedol, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Ďalej odporca poukázal
na ustanovenie §-u 9 ods. 2 zákona č . 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je
explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom

posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia a ani povinnosť
ich preukázania a teda odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Odporca
vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku). V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15
dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od
momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky,

ktoré si uplatnil, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ nepreukázal existenciu dlžníka a
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Odporca vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka
navrhovateľa a tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia spôsobuje
nevymožiteľnosť pohľadávky poukazuje odporca na to, že rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo

nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský
rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde. Odporca
v tejto súvislosti poukázal na judikatúru zaoberajúcu sa touto otázkou napr. uznesenie KS Trnava
zo dňa 31.5.2013 sp.zn. 10CoE/308/2011. Navrhovateľ mal možnosť získať exekučný titul a to napr.podaním návrhu na začatie konania resp. platobným rozkazom čo nevykonal a svojou nečinnosťou
prispel k situácii, ktorú v návrhoch namieta. Ak by aj nastala táto situácia navrhovateľ by musel
preukázať, že súd bez akých pochybností mu priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej

ho požaduje od odporcu a tiež, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného
súdu to znamená, že nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu došlo by k riadnemu
a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky. Na základe týchto skutočností, nemôže niesť odporca
zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak ako si ju uplatnil v konaní, pretože
navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. Navrhovateľ sa tiež domáha nemajetkovej ujmy v

peniazoch vo výške 20% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený
zásah do základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktorú
navrhovateľ uplatňoval podaním návrhu na začatie občianskeho súdneho konania. V tejto súvislosti
odporca poukazuje na dve skutočnosti. V prvom rade , že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery “ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy

uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní , nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú lebo im nevzniká ujma
priamo. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov

a nespresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa. V druhom
rade požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Odporca nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Odporca prihliadol vo
vyjadrení na aspekt ohľadne dobrých mravov a nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na poškodenú osobu.

Poukázal na ust. §-u 3 ods. 1 Obč. zák. ako aj na ust. §-u 17 ods. 2,3 zák.č. 514/2003 Z.z. pri formovaní
záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch resp. o výške takejto náhrady.
Nemožno podľa odporcu dospieť k záveru o potrebe navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch ani v prípade , ak by boli inak splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V
posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských

práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľa podmienila najmä činnosť
navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Odporca upozornil na vyjadrenie európskej komisie
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovanú stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov.

Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou svedčí aj napr. článok v
denníku Sme zo dňa 16.7.2012, ktorý odporca prikladá v prílohe svojho vyjadrenia. Z popísaného je
zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých

úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
navrhovateľa. V prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia súdy opatrne
zvažovať či poverenie vydajú , resp. nevydajú s čím

je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. Navrhovateľ nepreukázal

podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako
aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Navrhovateľ nepreukázal , že by činnosťou súdu v
namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škodyaniprípadnejnemajetkovejujmyatýmpádomneexistujeanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnym
úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Navrhovateľ zaslal súdu emailom dňa 8.2.2015 a 3.12.2015 identické návrhy na prerušenie konania.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov ,pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne doručené dňom
6.8.2015, právny zástupca navrhovateľa dňom 6.8.2015, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca

navrhovateľa emailom dňa 3.12.2015 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu zaslaného návrhu
na prerušenie konania súdu navrhovateľom, o ktorom súd musí rozhodnúť. Odporca predvolanie mal
riadneavčasdoručenédňa6.8.2015 knávrhusavyjadril,neúčasťospravedlnildňa11.12.2015emailom
z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu

navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p..

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn.
10Er/264/2010 s písomným návrhom , s písomným vyjadrením odporcu k návrhu, s doplnením
rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného navrhovateľom dňa

21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie, vyjadrením navrhovateľa
zo dňa 15.7.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 10Er/264/2010 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ , s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Mgr.
Martin Máčaj, advokát so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: O. U. nar. X.XX.XXXX,
bytom XXX XX D., D. C. XX/XX, pre vymoženie 408,00 eur ( 12.291,41,-Sk) istiny s príslušenstvom,
doručil dňa 23.4.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 62 na Okresný súd Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej

pod sp. zn. EX 2830 /2010 základe návrhu oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým bol
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava( ďalej len Rozhodcovský súd“) zo dňa 14.1.2010 pod sp.zn. : SR22272/09 , ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8.2.2010 a vykonateľnosť dňa 11.2.2010. Žiadosť o udelenie
poverenia bola súdu doručená dňa 23.4.2010 . Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.4.2011

č.k. 10Er/264/2010 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Topoľčany nebol podaný opravný
prostriedok a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2012. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa
30.7.2013 č.k. 10Er/264/2010-3ý exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal odmenu exekútora,
náhradu hotových výdavkov a daň z pridanej hodnoty, na ktorú zaviazal oprávneného.

Obsahom spisu nie sú žiadne podania navrhovateľa, z ktorých by vyplývalo že sa sťažuje na prieťahy
v konaní a na nečinnosť súdu v uvedenej exekučnej veci.

Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď

bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 t.j. ku dňu rozhodnutia
súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm .a/ vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 vyššie cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného , jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010 t.j. v

období dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd) exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade

a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/ rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e/ osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,

h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,j/ dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 1 zák.č.233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ zaslal súdu dňa 8.2.2015 a 3.12.2015 identické návrhy na prerušenie konania emailom bez
zaručeného elektronického podpisu, ktoré neboli v zákonom stanovenej lehote troch dní doplnené ani
ústne do zápisnice ani písomne. Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh vo veci samej
alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo vykonané elektronickými prostriedkami

bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom treba doplniť ústne do zápisnice alebo písomne do
troch dní. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada. Pod pojmom „ návrh vo veci
samej „ okrem návrhu je potrebné rozumieť aj všetky dispozičné úkony s predmetom konania teda v
danom prípade i návrh na prerušenie konania. Návrhy na prerušenie konania urobené elektronickými
prostriedkami bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom neboli doplnené ústne do zápisnice

ani písomne v lehote troch dní a preto súd na návrhy na prerušenie konania neprihliadal a ani o nich
nerozhodoval.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru , že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa

uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o udelenie
poverenia v tejto veci došla na Okresný súd v Nitre dňa23.4.2010 , pričom do podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 28.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia §-u 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád

podania.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 10Er/264/2010 súd zistil, že súdny exekútor dňa
23.4.2010doručilOkresnémusúduNitražiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučná
vec je vedená pod sp.zn. 10Er/264 /2010 proti povinnej: O. U. nar. X.XX.XXXX, pre vymoženie 408,00

eur (12.298,41,-Sk).Okresný súd v Nitre uznesením zo dňa 18.4.2011 pod č.k. 10Er/264/2010-16
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2012. V danom prípade exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 14.1.2010 sp.zn: SR 22272/09. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že k
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním

viac ako 428 dní.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra. Zodpovednosť zaškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa §-u 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Nevyhnutými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus)
medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a vznikom škody,

d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vyššie citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( nie je potrebné preukazovať zavinenie ) Priznať náhradu škody

spôsobenú nesprávnym úradným postupom je možné len za predpokladu kumulatívneho splnenia
uvedených podmienok. V prípade, ak absentuje čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné
priznať.Dôkaznébremenospočívavsúdnomkonanínanavrhovateľoviakopoškodenom,abypreukázal
splnenie všetkých podmienok pre priznanie náhrady škody.

Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného,
ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom t.j. peniazmi. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je daná vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s neprávnym
úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený, bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.

S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že neboli splnené podmienky pre vznik
zodpovednosti za škodu spôsobená nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a napokon aj samotné právne posúdenie,
ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Z návrhu a listinných dôkazov je evidentne zrejmé,
že navrhovateľ sa nedomáha práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím ( § 5
ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.) Navrhovateľ v návrhu namietal nesprávnosť konajúceho súdu, ktorý

preskúmaval exekučný titul, na ktorú činnosť nemal v exekučnom konaní právomoc, preskúmanie
vykonal neoprávnene, čím spôsobil prieťahy v konaní. Súd v tomto súdnom konaní pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu vychádzal z platnej právnej úpravy.

Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla procesnému súdu dňa 23.4.2010. K dátumu

s účinnosťou od 1.6.2010 bol novelizovaný Exekučný poriadok, v ktorom bolo v ustanovení § 41 ods.
2 písm. d/ uvedené rozhodnutie rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Neobstojí preto názor
navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného
poriadku.Takétoposúdenievyplývaajzkomentára§-u44ods.2Exekučnéhoporiadku,ktorýpotvrdzuje,
že rozhodcovský rozsudok je potrebné posudzovať za exekučný titul podľa §-u 41 ods. 2 písm. d/

Exekučného poriadku. Na základe novely Exekučného poriadku účinnej od 1.6.2010 došlo k zániku
15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku. Exekučný poriadok
novelizovaný zákonom č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona(komentár k § 44 Exekučného poriadku). To znamená, že sa vzťahuje aj na exekučné konanie vedené
na Okresnom súde Nitra sp.zn. 10Er/264/2010, ktoré bolo začaté 23.4.2010.

Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.4.2013 sp.zn. II.ÚS
248/2013-21 v ktorom skonštatoval, „ že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že
exekučný súd nezistí rozpor žiadosti, o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona neplatí, ak ide o exekučný

titul podľa § 41 ods. 1 písm.c/ (t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica a d/ ( t.j. ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok) Zákon upravuje túto výnimku z dôvodu potreby preverenia prípadnej
existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka upravuje v § 44 ods. 2 týkajúca sa
udelenia poverenia za vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a notárska
zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1.júna 2010“.

V predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok rozhodcovského súdu a teda lehota
15 dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala.

Navyše z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá ( uvedené platilo aj pred
1.júnom 2010).“

K vydávaniu poverení na základe exekučného titul, ktorými sú rozhodcovské rozsudky dochádza a aj
dochádzalo v zmysle §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Podľa argumentácie navrhovateľa v
návrhu by súdy museli vydávať poverenia na základe rozhodcovských rozsudkov v lehote 15 dní podľa
§-u 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku aj v súčasnosti. Rozhodcovské rozsudky sú citované ako

exekučný
titul podľa platnej právnej úpravy v ustanovení §-u 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa o nesprávnom postupe súdu, keď v exekučnom konaní
skúmal splnenie podmienok na vedenie exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový

stav veci, aplikoval a interpretoval zvolené právne normy, opätovne posudzoval právo navrhovateľa
na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ poukazoval v návrhu na to, že
na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul- rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
sa stal z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný a na druhej strane existencia rozhodcovského
rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej, pričom takýmto postupom utrpel majetkovú škodu aj

nemajetkovú ujmu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné znenie ustanovenia §-u 44 ods. 2 Exekučného
poriadku účinného v čase začatie exekučného konania, ktoré ukladá exekučnému súdu povinnosť
skúmaťžiadosťoudeleniepoverenia,návrhnavykonanieexekúcieakoajexekučnýtitul.Súdpostupoval

správne keď skúmal exekučný titul po formálnej aj materiálnej stránke. V tomto prípade bol exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok a súd bol nepochybne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol
vydaný v súlade s so zákonom ako aj to, či zmluva o úvere ako pôvodný titul rozhodnutia neobsahovala
neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo neodporuje zákonu
a je v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo. Súd vydá poverenie v

lehote 15 dní v prípade len ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. O tomto svedčia aj rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,podľaktorýchexekučnýsúdoprávnene exoffoskúmaexekučný
titul z hľadiska formálneho aj materiálneho v exekučnom konaní ( 3Cdo76/2013 zo dňa 3.7.2013,
3Cdo/46/2013 zo dňa 14.5.2013), tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a stanoviská

Súdneho dvora (ES). Exekučný súd postupoval správne keď exekučný titul- rozhodcovský rozsudok
skúmal, či bol vydaný v súlade s právnymi predpismi. Exekučný titul neuznal po zistení, že ide o
spotrebiteľský vzťah a skonštatovaní, že dohodnutá rozhodcovská doložka nebola dojednaná v súladeso zákonom a bola v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom svoje rozhodnutie správne a riadne
odôvodnil.

Žiadosť o udelenie poverenia a došla exekučnému súdu dňa 23.4.2010. Dňa 28.4.2010 vyzval exekučný
súd oprávneného o zaslanie zmluvy o úvere VOP dohody o vyplnení zmenky a dňa 1.7.2010 tieto listiny
urgoval od oprávneného. Oprávnený poskytol exekučnému súdu súčinnosť dňa 13.9.2010.

V prípade, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie z dôvodu existencie neprimeraných podmienok ( napr. neplatná rozhodcovská doložka)
dojednaných v spotrebiteľskej zmluve podľa §-u 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13 EHS stáva sa rozhodcovský rozsudok nulitným aktom ,
ktorý netvorí prekážku rozsúdenej veci ( res iudicata).

Podľa obsahu pojmu nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu pravidiel,
ktorý vyplýva z funkcie, cieľov alebo povahy tejto činnosti. Nesprávnym úradným postupom nie sú len
prípady, v ktorých orgán verejnej moci koná priamo ( pri rozhodovacej činnosti) ale aj pri porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne, ak ide o

nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ nepreukázal v
konaní nesprávny úradný postup v dôsledku , ktorého mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške,
nepreukázal tiež príčinnú súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci musia byť splnené kumulatívne. V konaní nebol zistený právny základ zodpovednosti odporcu za
škodu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy , ani ich
rozsah. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania
a nadbytočný.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporca
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Zo spisu odporcovi ku dňu
vyhlásenia rozsudku žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský
súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom satoto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).