Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/277/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213006
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613213006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne K. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q., W. X./XX, štátny občan SR, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o., Ľudová 14, 040 11 Košice, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/69/2013 - 270, zo dňa 22. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice so sídlom Alžbetinej 41, 040 01 Košice, sp. zn. 3C/2280/2012, zo dňa 19. 01. 2012, odložil
vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10C/69/2013. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni
trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške 494,56 eur, ako aj zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 331,50 eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa

uzatvorila dňa 29. 08. 2008 so žalovaným poistnú zmluvu č. 4475200003, ktorej súčasťou sú
Všeobecné poistné podmienky žalovaného, vrátane Osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007 k
poistnej zmluve. V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj „záznam o požiadavkách a potrebách
klienta“ k poistnej zmluve, ktorý podpísala žalobkyňa a sprostredkovateľka poistenia. Rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2280/2012 z 19. 01. 2012 bola žalobkyňa zaviazaná,
aby do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi (v tomto konaní žalovanému)
peňažnú sumu vo výške 177,99 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovský

rozsudok prevzala 19. 06. 2013. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na
miestne príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (12. 06. 2013).
Okresný súd vyhovel žalobe žalobkyne s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ako aj s poukazom na zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V rozsudku poukázal aj na
Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach s spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že v
predmetnej veci došlo k porušeniu ust. § 40 ods. 1 písm. c) a g) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov

rozhodcovského konania, práve so zreteľom na to, že táto rozhodcovská doložke nebola individuálne
dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na
všeobecný súd a navyše, v zmysle písm. c) citovaného zákona, jeden z účastníkov rozhodcovského
konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy. V priebehu konania nebola preukázaná jediná okolnosť,ktorá by odôvodňovala výhodnosť spôsobu riešenia sporných vzťahov medzi účastníkmi zmluvy v
rozhodcovskom konaní z hľadiska žalobkyne, oproti konaniu pred súdmi všeobecnej sústavy súdov
podľa Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd považoval konanie žalovaného pri dojednaní

rozhodcovskej doložky, samotných Všeobecných poistných podmienkach, ako i Osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007 k Všeobecným poistným podmienkam za konanie v rozpore s dobrými mravmi
ako to má na mysli ust. § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. S poukazom na ust. § 43 ods. 1, 2 zák. č.
244/2002 Z. z. zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu § 40 ods. 1 písm. c) a g) citovaného zákona.
Zároveň v súlade s ust. § 40 ods. 2 citovaného zákona odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku

s odôvodnením, že okamžitým výkonom rozhodcovského rozsudku, by žalobkyni hrozila závažná ujma.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., kde žalobkyni, ako v spore úspešnej, priznal
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia. Žalovaného zaviazal na zaplatenie
súdnehopoplatku zanávrhnazačatiekonaniapodľa§1ods.2zák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch
s poukazom na položku 3c Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie okresného súdu považoval
za nezákonné z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O. s. p. Rozsudok
okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení
odvolaniauviedol,žeprvostupňovýsúsaopomenulzaoberať nímpredloženýmargumentom,žepoistné
zmluvy súd za istých podmienok na základe 19. odstavca (recitálu) Smernice 93/13/EHS recitálu vyňaté

spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Mal tiež za to, že súd
v rozhodnutí nevychádzal z preukázané skutkového stavu podloženého listinnými dôkazmi, pretože
žalovaný predložil súdu písomný dôkaz, záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý osvedčuje,
že „odporca“ bol informovaný o všetkých okolnostiach súvisiacich s uzatvorením zmluvy, a teda aj o
rozhodcovskej doložke. Súd však v súvislosti s tým uviedol, že z výpovede žalobkyne jednoznačne

vyplýva, že pri uzavieraní poistných zmlúv neboli vyjednávané žiadne zmluvné dojednania, a ako
spotrebiteľka poistenia nemala vedomosť o obsahu a pojmu rozhodcovská doložka. Súd sa záznamom
zaoberal len v tej súvislosti, že záznam bol údajne vyhotovený na vopred predtlačenom formulári a
nepreukazuje individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky - pričom súd nevyložil právny význam
týchto pseudozistení. Takýmto svojím prístupom porušil rovnosť účastníkov v konaní. Žalovaný tiež

namietal, že súd založil svoje rozhodnutie od aplikácii neprípustne novelizovanej právnej normy súdom,
a teda na neexistujúcej právnej norme, ktorá je v rozpore s vnútroštátnym poriadkom, ale aj právom EÚ,
keď uviedol, že ak by sa totiž žalobkyňa rozhodla osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú doložku,
zaiste by tento záznam o sprostredkovaní poistenia, ako aj samotná zmluva, neboli na predtlačenom
formulári, ale by boli osobitne konkrétne vyjednané a špecifikované tak, aby odrážali to, čo si žalobkyňa

individuálne želala. Žalovaný uviedol, že nie je podstatné, či danú podmienku navrhne spotrebiteľ
alebo dodávateľ, a nemožno súhlasiť s novovytvorenými predpokladmi, ktoré si do právnej normy
dosadil súd, že len spotrebiteľ si môže nejakú podmienku vymieniť, inak nie je individuálne dojednaná.
Podľa žalovaného súd tiež neodôvodnil, ako dospel k právne významným skutkovým zisteniam, ktoré
mali jednoznačne vplyv na výrok rozhodnutia v merite veci, keď v súvislosti k sporným skutkovým

skutočnostiam, či sú alebo nie sú osobitné zmluvné dojednania súčasťou všeobecných zmluvných
podmienok a v súvislosti s tým, či boli alebo neboli dojednané individuálne, jednoducho konštatuje,
že v tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu tohto konania,
že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť Všeobecných poistných podmienok,
účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Súd nerozlišuje medzi

rozhodcovskou doložkou, ktorá sa nachádza v Osobitných zmluvných dojednaniach a ustanoveniami
v rozhodcovskom konaní nachádzajúcimi sa vo Všeobecných poistných podmienkach. Žalovaný tiež
uviedol, že súd v rozhodnutí dospel k právnym zisteniam, ktoré si navzájom odporujú, lebo na jednej
strane odporkyňa mohla rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, na druhej strane ju
podľa súdu vlastne odmietnuť nemohla, keďže bola súčasťou VPP a z týchto navzájom si odporujúcich

zistení dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Súd v rozhodnutí
uviedol aj zlé čísla rozhodnutia najvyššieho súdu, lebo napr. rozhodnutie 6Cdo/13/2013, ktoré uvádza
súd, neexistuje. Podľa žalovaného rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom
zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského konania, práva podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, napríklad žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa žalovaného záver okresného súdu má znaky nepreskúmateľnosti a svojvôle. Namietal tiež
nevykonaniedôkazov,prečítanímlistín,zaťaženiekonaniaprocesnouvadoutým,žesisúdnesplnilsvoju
procesnú povinnosť uloženú v § 118 ods. 2 O. s. p., toto opomenutie zároveň spôsobilo, že rozhodnutie
súdu bolo pre strany nepredvídateľné. Žalovaný v konaní poukázal aj na to, že predmetná vec nie jespotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne
o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale o vecné preskúmanie postupu rozhodcovského súdu,
a preto nejde o konanie, v ktorom by žalobca ako spotrebiteľ bol oslobodený od súdnych poplatkov. Z

tohto dôvodu odvolaním napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O.

s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Žalovaný odvolaním napadol rozsudok okresného súdu s poukazom na všetky dôvody vymedzené v
§ 205 ods. 2 O. s. p. (písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/). Žalovaný však uvedené dôvody odvolania v zmysle
citovaného ustanovenia O. s. p. konkrétne neodôvodnil, na uvedené dôvody poukázal len všeobecne,

a preto predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu bol len poukaz na nesprávne skutkové a
právne závery okresného súdu učinené v rozpore s relevantnými právnymi normami vnútroštátneho
právneho poriadku ako aj judikatúrou ústavného súdu a Súdneho dvora Európskej únie, v dôsledku
ktorých žalovaný považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné.

Preskúmaním odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd dospel k záveru,
že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre
posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy vychádzajúce z
konkrétnych faktov sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Prvostupňový
súd primerane rozumným a v okolnostiach veci postačujúcim spôsobom reflektoval na žalovaným

vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotno-právne a procesno-právne
ustanovenia všeobecných záväzných právnych predpisov, a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite
odôvodnil. Odvolacísúdmázato,žeprvostupňovýsúdzodpovedalvšetkyprávneaskutkovorelevantné
otázky súvisiace s vecou samou. To, že sa žalovaný s právnym názorom prvostupňového súdu
nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru, a

nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia
súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad
v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania uzatvorili poistnú zmluvu č.
4475200003 dňa 29. 08. 2008, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
žalobkyňa bola spotrebiteľom - fyzickou osobou, to znamená, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský
vzťah tak, ako na to poukázal aj okresný súd s odkazom na ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a § 53 ods. 1, 4

Občianskeho zákonníka. Práve s poukazom na ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka okresný súd
uzavrel, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V tejto súvislosti
okresný súd správne poukázal na Všeobecné poistné podmienky (VPP) časť XV., ktoré sú súčasťou
predmetnej poistnej zmluvy a kde z bodu 1. vyplývalo, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie

sa zásadne riadi zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Súčasťou týchto Všeobecných poistných podmienok dojednaných prvou Česko-slovenskou poisťovňou
Rapid, a. s., Košice, je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné
dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve, ktoré v bode 2. formuluje vôľu účastníkov konania, že v

prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného prezentovaným v priebehu odvolacieho
konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej
doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri

jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Okresný súd správne poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu SR (aj keď zrejme správne malo byť uvedené 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/3/2013), kde už
najvyšší súd sa vysporiadal aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania
v rámci všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a konštatoval, že
ani takto formulovaná časť Všeobecných poistných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej

zmluvnej podmienky.

Odvolací súd v tomto smere odkazuje na túto judikatúru ( 6Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013) a konštatuje,
že časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok k predmetnej zmluve uzavretej
medziúčastníkmi,ktorájeoznačenáakoOsobitnézmluvnédojednaniač.01/2007kukonkrétnejpoistnej
zmluve, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť

napriek jej názvu ako „Osobitné zmluvné dojednania“ je súčasťou „Všeobecných poistných podmienok“,
tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej
forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní takejto zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a
informovaní žalobkyne ako spotrebiteľa, o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky.
Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 sú súčasťou všeobecných

poistných podmienok a súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne
dojednanej zmluvnej podmienke.

Okresný súd správne konštatuje, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ust. § 40 ods. 1 písm. c)
a g) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky

došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, práve so zreteľom na to, že
táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z
možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd, a navyše v zmysle písm. c) citovaného
zákona, jeden z účastníkov rozhodcovského konania poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného v tomto konaní a iný právny záver týkajúci sa charakteristiky
právneho vzťahu medzi účastníkmi a dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú, nemôže privodiť ani „Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. 4475200003“ z 29. 08. 2008. Opätovne ide o
predtlačený formulár, ktorý obsahuje časť o sťažnostiach na vykonávanie, sprostredkovanie poistenia
sprostredkovateľompoisteniaavjejrámciinformáciu,ženamimosúdnedojednaniemožnovyužiťinštitút

rozhodcovského konania v zmysle zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a Všeobecných
poistných podmienok poisťovne platných od 01. 01. 2007 (XV. časť).

Uvedená informácia je zavádzajúca, nakoľko odkazuje na Všeobecné poistné podmienky žalovaného
(najmä na časť XV.), kde je dojednaná výlučná právomoc rozhodcovského súdu pre riešenie sporov

medzi účastníkmi predmetného poistného vzťahu. Tento záznam o požiadavkách a potrebách klienta
nemá charakter individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Na výsledok sporu nemá vplyv ani to, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila aj Zmluvu o
sprostredkovaní poistenia, v rámci ktorej žalobkyňa vystupuje ako výlučný sprostredkovateľ poistenia,

dňa 27. 01. 2009 a žalobkyňa sa stala aj držiteľkou Osvedčenia do registra sprostredkovateľov poistenia
a sprostredkovateľov zaistenia zo dňa 02. 02. 2009. Uvedená zmluva o sprostredkovaní poistenia bola
uzavretá neskôr, ako poistná zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolacie námietky žalovaného k veci samej sú nedôvodné.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na procesné vady konania pred prvostupňovým súdom, odvolací
súd upriamuje pozornosť na ust. § 212 ods. 3 O. s. p. podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého
stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd
sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že okresný súd nevykonal dokazovanie listinami,

prípadne ho vykonal v rozpore so zákonom.Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že nie v každom prípade a nie každý listinný dôkaz je povinný
predseda senátu prečítať. Pokiaľ listinné dôkazy sú stranám známe a majú ich k dispozícii, bolo
by nehospodárne a aj neúčelné, aby listiny (zvlášť, ak ide o niekoľko stranové listiny) boli podrobne
čítané na pojednávaní. V takomto prípade postačí pokiaľ je oznámený ich obsah, a zo zápisnice

o pojednávaní jasne vyplýva, že súd sa zaoberal jednotlivými listinnými dôkazmi, dokonca je z nich
citované samotnými účastníkmi konania. Účastníci konania boli o listinných dôkazoch oboznámení.
Právny zástupca žalovaného bol prítomný na pojednávaní dňa 22. 10. 2014 na Okresnom súde v
Lučenci, nenamietal na pojednávaní priebeh pojednávania, ani vykonávanie dokazovania, nenavrhol
ďalšie vykonanie dokazovania, na záver mu bolo umožnené, aby v súlade s § 118 ods. 4 O. s. p. zhrnul
svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, teda predniesol záverečnú reč, preto

odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že postupom okresného súdu došlo k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Pokiaľ žalovaný namietal nedodržanie postupu prvostupňovým súdom v
zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. odvolací súd poukazuje na to, že z priebehu pojednávania vyplýva, že sa
súd zaoberal právne významnými skutkovými tvrdeniami účastníkov konania a vykonal dokazovanie v
navrhovanom rozsahu. Preto aj táto odvolacia námietka žalovaného napádajúca len procesný postup

prvostupňového súdu je nedôvodná a nie je možné na ňu prihliadnuť.

Za týchto okolností je možné konštatovať, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ žalobe
na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a v jej rámci aj odložil vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil, v rozsahu zrušenia rozhodcovského rozsudku a odloženia jeho vykonateľnosti.

Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť trovy
konaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavzhľadomnasprávnosťrozhodnutiaokresnéhosúdu,
ktorý žalobkyni priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.

Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Lučenec súdny poplatok vo výške 331,50 eur v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku za správny. Je nepochybné, že v predmetnej veci ide o
spotrebiteľský vzťah, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva

podľa osobitného predpisu, a ako účastníčka konania tak bola oslobodená od poplatkovej povinnosti
zo zákona v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov v znení neskorších predpisov. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený (§ 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb.). Keďže

žalobkyňa ako spotrebiteľ je od poplatkovej povinnosti oslobodená, súdny poplatok podľa výsledku
konania musí uhradiť žalovaný, a to vo výške 331,50 eur podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych
poplatkov ako prílohy k zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko ide o súdny poplatok za žalobu o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom.

Trovy odvolacieho konania odvolací súd žalobkyni v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na §
142 ods. 1 O. s. p. nepriznal, nakoľko žalobkyňa si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatňovala,
osobitné trovy odvolacieho konania jej nevznikli .

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.