Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/1005/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214209828
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:1214209828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Soni Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ a advokát Mgr. Tomáš
Kušnír, proti odporkyni: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko G., A. I. XX, o zaplatenie 1216,34 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 22.júla 2015 pod č.k.
10C 275/2014-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporkyni nepriznal náhradu
trov konania. Vychádzal zo skutočnosti, že dňa 17.04.2014bol súdu doručený navrhovateľov návrh,
ktorým sa domáhal zaplatenia 1216,34 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od
28.03.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa s právnym
predchodcomnavrhovateľa,sospoločnosťouConsumerFinanceHoldinga.s.Kežmarokdňa16.11.2009
uzavrela Zmluvu o pôžičke č. 6067438 vo výške 1600 eur, výška mesačnej splátky bola dohodnutá na

55,26 eura, konečná splatnosť 48 mesiacov, celková suma pôžičky 2 577,60 eura. Dňa 10.06.2014 došlo
k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa aplikoval ustanovenia §
4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
a § 5b, § (zákon č. 250/2007) účinného od 01. mája. 2014,§52,§54, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k predčasnému
zospoplatneniu úveru, čo vyplýva z listu zo dňa 18.03.2011, v ktorom právny predchodca navrhovateľa

oznámil uvedenú skutočnosť odporkyni a vyzval ju na zaplatenie istiny vo výške 2 115,91 eura do
troch dní od doručenia výzvy. Výzvu prevzala 24.03.2011. Navrhovateľ tak mohol uplatniť nárok prvý
krát 28.03.2011, odkedy mu začala plynúť premlčacia doba, ktorú uplynula 28.03.2014. Žaloba bola
podaná na súde 17.04.2014, po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
ustanovenia právnych predpisov návrh zamietol. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože si
žiadne neuplatnila.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti tomuto rozsudku odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny
tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie, resp. rozsudok zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý
nadobudol účinnosť až dňom 01.05.2014. Uviedol, že dovtedy právna úprava umožňovala brániť saspotrebiteľom vznesením námietky premlčania. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky, krajských a okresných súdov zaoberajúcich sa otázkou premlčania nároku, a v súlade s nimi
mal za to, že jeho nárok nie je premlčaný a premlčaciu dobu treba posudzovať podľa Obchodného

zákonníka ako 4-ročnú. Voči odporkyni si uplatnil trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil.

Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti

§ 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zisteným skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky § 213 ods. 2-7 OSP
(§ 213 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214
ods. 2, § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Preto rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Ustanovenie § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vyrovnal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa obmedzí
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť
dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. V prípade, ak účastník v odvolaní,
ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1 OSP), uvedie úvahy, či už vo väzbe na
skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal, v odôvodnení

rozhodnutia uvedie svoje úvahy a názory, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. V tomto smere
je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na
spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale
len na argumenty zásadného významu.

Navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 17.04.2014 domáhal zaplatenia sumy 1216,34 eura
s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil uzatvorením zmluvy právneho predchodcu a odporkyne dňa
16.11.2009,postúpenímpohľadávkyaneplnenímpovinnostiodporkynesplácaniasplátok.Prvostupňový
súd svoje rozhodnutie založil na premlčaní nároku navrhovateľa, premlčaciu lehotu posúdil podľa
Občianskeho zákonníka a začiatok plynutia premlčacej doby po splatnosti úveru.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. apríla 2015) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

V preskúmavanom prípade odvolací súd skúmal námietku navrhovateľa o tom, že premlčanie práva
malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka a nesprávnu

aplikáciu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, prvostupňový
súd musel vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý
bráni priznať plnenie požadované žalobou a zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť pred rozhodnutím prvostupňového súdu. Právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

Odvolací súd sa stotožnil s posúdením veci - námietky premlčania podľa Občianskeho zákonníka.
Odvolanie navrhovateľa v tejto časti nie je dôvodné. Navrhovateľ podal odvolanie 16.10.2015,
prvostupňový súd rozhodol 22.07.2015. Dňa 01. 04. 2015 nadobudol účinnosť § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a
v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka
v spotrebiteľských zmluvách. Prvostupňový súd preto správne aplikoval na premlčaciu lehotu 3-ročnú
premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho zákonníka a správne posúdil jej plynutie. Odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, pretože sa stotožnil s premlčaním nároku

navrhovateľa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta prvá v spojení s §224 ods. 1, 2 a §
142 ods. 1 OSP a odporkyni úspešnej v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože si
ich neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.