Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616200628
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616200628.2

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zast. advokátskou kanceláriou
Tomáš Kušnír s.r.o. , so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporkyni G. R., G.. XX.XX.XXXX, K. O.
XX, v konaní o zaplatenie 494,03 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 245,08 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 42,78 eura od 26.01.2013 do zaplatenia , s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy
151,92 eura od 26.02.2013 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,38 eura
od 26.03.2013 do zaplatenia a trovy konania 72,25 eura, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobu v časti zaplatenia sumy 119,00 eura spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 26.01.2014

do zaplatenia z a m i e t a .

Konanie v časti 129,95 eura sa z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 20.01.2016 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa
domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 494,03 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako

dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb . Na základe zmluvy postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby špecifikované
v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa
zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.
Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými

podmienkami postupcu . Postupca vystavil odporkyni vyúčtovacie faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
42,78 eura zo splatnosťou dňa 25.01.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 151,92 eura so splatnosťou
25.02.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 50,38 eura so splatnosťou dňa 25.03.2013 a č. XXXXXXXXXX
na sumu 248,95 eura so splatnosťou dňa 25.01.2014. Odporkyňa ku dňu postúpenia pohľadávky
neuhradila žiadnu čiastku. Zároveň si uplatňujú aj úroky z omeškania.

Navrhovateľ dňa 22.04.2016 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril dňa
26.11.2012 s odporkyňou zmluvu o poskytnutí verejných služieb, spolu s dodatkom a poskytol jej
zariadenieSONYXperiaTIPO.Zároveňpoukazujenatúskutočnosť,žeodporkyňaneuhradilaužfaktúru
za obdobie 08.12.2012-07.01.2013 splatnú dňa 25.01.2013. Zmluvné strany si v tabuľke č. 1 Dodatku
dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia práv a povinností uvedených v bode 1. alebo v bode 2.
alebo v bode 3. Dodatku. V zmysle predmetnej faktúry navrhovateľ uplatňuje položku označenú ako

zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyne zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnúpokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol odporkyne v podobe zabezpečenia
predaja mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú (akciovú) cenu.
Navrhovateľ si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu

porušenia zmluvnej povinnosti odporkyne spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody
súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia navrhovateľ preukazuje priloženým cenníkom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal
doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na

pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti.

Súd pojednával v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá mala doručenie riadne a
včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol

zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Pred prvým pojednávaním vo veci samej dňa 22.04.2016 vzal navrhovateľ žalobný návrh späť v časti
zaplatenia 129,95 eur s príslušenstvom a žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý sčasti, súd konanie v
tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v

takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 3 nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr,
než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je . V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30

dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh pred prvým pojednávaním sčasti zaplatenie 129,95 eura s príslušenstvom späť.
Súd preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil. K tomu aby súd
mohol konanie zastaviť nebol potrebný súhlas odporkyne.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. so sídlom
Bratislava, Karadžičova 10 uzatvorila dňa 26.11.2012 s odporkyňou Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb. Toho istého dňa uzatvorila aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorých bola odporkyni aktivovaná SIM karta a poskytnuté zariadenie Sony Xperia TIPO za maximálnu

kúpnu cenu 1,- euro s dobou viazanosti 24 mesiacov. Účastníci zmluvy si pre prípad porušenia
zmluvných povinností dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura. Právny predchodca navrhovateľa
vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.01.2013 znejúcu na sumu 42,78 eura,
faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.02.2013 znejúcu na sumu 151,92 eura , faktúru č.
XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.03.2013 znejúcu na sumu 50,38 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú

dňa 25.01.2014.2013 znejúcu na sumu 248,95 eura .

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca
a navrhovateľ EOS KSI Slovensko s.r.o ako postupník na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení
pohľadávok dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na navrhovateľa ,

vrátane pohľadávky voči odporcovi.

Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách tento zákon upravuje

podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných
služieb.

Podľa § 43 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b)
na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa ods. 2 podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa ods. 1, písm. c), b) pri
uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa §
56 ods. 3, písm. a), c) písomne elektronickou poštou, službou skrátených správ (SMS) alebo telefonicky

oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň
ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto
zmenyneakceptuje;oznamovaciapovinnosťjesplnenáajoznámenímúčastníkovi,žedošlokpodstatnej
zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa ods. 12 účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a zo zmluvou
o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia faktúry c) používať iba
telekomunikačné zariadenia splňujúce požiadavky osobitných predpisov .

Podľaods.13akjenapriekpísomnejvýzvepodnikuúčastník nepretržitedlhšieako90dnívomeškaníso
splnením svojho peňažného záväzku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik
nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytnutí verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb
je možné meniť aj inou, ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre
záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty,
alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval odporkyni cenu za poskytované služby za príslušné obdobie
faktúrami č. XXXXXXXXXX sumou 42,79 eura, č. XXXXXXXXXX sumou 151,92 eura, č. XXXXXXXXXX
sumou 50,38 eura a č. XXXXXXXXXX sumou 248,95 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil

zánik dlhu odporkyne s plnením na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že uplatnená
pohľadávka navrhovateľa vo výške 245,08 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto návrhu
navrhovateľa v tejto časti vyhovel.

Keďže sa odporkyňa dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti

jednotlivých faktúr súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení.Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko
uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúčatransponovaťdovnútroštátnychpredpisov.MiestovSmernicimáajneprimeranákompenzácia
za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne
zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali
byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez
ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty,

no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri
samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len
jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy
a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú
sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď

v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho
počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda
či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej

neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v
spotrebiteľskejzmluvejeobjektívnespôsobilápoškodiťspotrebiteľaaniejerozhodujúcavôľazmluvných
strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č.
207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.

Podľaustanovenia§544Občianskehozákonníkapreplatnosťdohodyozmluvnejpokutesaokreminého
vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob určenia.
Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch
ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob určenia

však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť
na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. MOBDo/4/2003
zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo
nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno
charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa,
pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti,teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca
svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv.

typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto
prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty.
Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda

také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto
zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojené v znení dodatku, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty
považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí,
prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporkyne, súd trovy konania pomerne rozdelil.
Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie 245,08 eura s príslušenstvom a v časti
konania o zaplatenie 119,00 neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech

navrhovateľa v rozsahu 67,31% (245,08eur:364,08eur=0,6731eur x 100% ) a hrubý úspech odporkyne
v rozsahu 32,69% (100%-67,32%) . Tým je daný prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu
34,62% (67,31%-42,69%) čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľovi na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania práve týmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa prináleží
právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 179,23 eura a to za 3 úkony právnej pomoci á

39,84 eura, 3x režijný paušál 10,07 eura, náhradu iných trov konania v sume 29,50 eura, čo predstavuje
náhradu sumy vynaloženú na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech
navrhovateľavrozsahu34,62%priznalsúdnavrhovateľoviprávonanáhradutrovprávnehozastúpeniav
sume 62,04 eura (34,62% z 179,23 eura) a náhradu iných trov konania v sume 10,21% (34,62% z 29,50
eura) ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť

právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré

bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.