Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205560
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814205560.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: U. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. X, proti žalovanému: WOODMETAL s.r.o., so sídlom Oravická 1759, 028 01
Trstená, IČO: 36 655 287, právne zastúpený advokátom JUDr. Milan Vavrek, advokátska kancelária
so sídlom v Liesku, Tichá 590, v konaní o vyplatenie mzdy 1 209,15 Eur a odškodného 1000 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.000,- Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.092,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,5 % ročne počnúc od 01.08.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 5,64 Eur na účet súdu vedeného v Štátnej

pokladnici, ktorého číslo a variabilný symbol budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 5,63 Eur na účet súdu vedeného v Štátnej
pokladnici, ktorého číslo a variabilný symbol budú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku, v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 1209,15 Eur titulom nevyplatenej mzdy spolu
s úrokom z omeškania od 01.06.2013 do zaplatenia a priznania odškodného 1000 Eur a náhrady trov

konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ho predvolal na firmu 12.09.2013, kde sa dozvedel, že mzda
bude vyplatená. Dňa 29.10.2013 mu poslal zamestnávateľ sumu 50,43 € a rovnako aj dňa 20.12.2013
sumu 50,43 €. Začal sa preto domnievať, že firma je ochotná zaplatiť mu celkovú mzdu 1310,01 €. V liste
zo dňa 20.01.2014 žiadal o zaslanie potvrdenia o príjme a doplatenia dlžnej sumy 1200 €. Potvrdenie
mu bolo zaslané, ale nie peniaze. Z potvrdenia o zárobku vyplýva, že jeho zárobok je 528 €. Zástupca

zamestnávateľa mu oznámil, že nevyplatenie predstavuje sumu 302,57 €. Z toho dôvodu žiadal o
zaplatenie mzdy za mesiac február 2013 až mesiac máj 2013 v sume 1310,01 € po odpočítaní už
zaplatenej sumy 100,86 €, čo predstavuje žalovanú istinu 1209,15 €. V petite výroku žiadal priznať sumu
1000 € z dôvodu, že sa musel zadlžiť.K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril prostredníctvom svojho zástupcu písomným podaním doručeným
súdu dňa 03.02.2015, v ktorom poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Dohoda

o pracovnej činnosti, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal od 09.10.2012 poskytovať prácu v rozsahu
10 hodín týždenne. Dohodnutá odmena za prácu bola 2,20 €/týždenne. Nevyplatená mzda je vo výške
201,71 € a nie v inej sume, na ktorú nemá žalovaný právny nárok. Žiadal žalobu zamietnuť.

Žalobcavovýpovedidoplnil,žeužalovanéhopracovalnazákladeDohodyopracovnejčinnostiuzavretej

09.10.2012 ako výrobný pracovník. Vyrábal atypické dvere a skrinky. Mal dohodnutú hodinovú odmenu
2,20 €/hod. Pracoval od 09.10.2012 do konca mája 2013, kedy skončil pracovný pomer dohodou a
to tak, že písomne požiadal zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru do konca 05/2013. Už
vtedy zamestnávateľ nemal prácu a bol doma. Niekedy odpracoval 12 hodín denne, niekedy 8 hodín
denne ale nie týždenne ako to bolo dohodnuté v Dohode. Časť peňazí zodpovedajúcich práci vykonanej
na základe dohody mu bola poukazovaná na účet a to, čo pracoval nad rozsah dojednaného rozsahu

hodín, mu bolo vyplácané na ruku. Dochádzka sa poznačila do zošita, kde sa uvádzalo meno, priezvisko
zamestnanca a tiež od kedy - do kedy zamestnanec pracoval. Dochádzkový zošit bol na vrátnici a pri
zabezpečovaní podkladov pre výpočet mzdy sa odovzdával do kancelárie. Pri výpočte mzdy vychádzal
z rozsahu hodín, ktoré odpracoval v danom mesiaci a násobil to dohodnutou hodinovou mzdou. Výpočet
a rozsah odpracovaných hodín je prílohou k žalobe. Na dlžnej mzde mu žalovaný vyplatil dve splátky

50,43 € dňa 29.10.2013 a dňa 20.12.2013. Dostavil sa na stretnutie, kde bol dohodnutý splátkový
kalendár, ktorý žalovaný nedodržal. U žalovaného už nepracuje, nevedel sa vyjadriť, či ku skončeniu
pracovného pomeru došlo dohodou alebo výpoveďou. Žalovaný mu doklad o skončení pracovného
pomeru neodovzdal aj napriek tomu, že oň žiadal listom z 20.01.2014

Žalovaný cestou právneho zástupcu vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby čo do sumy 1000
€ uplatnenej titulom odškodného. V ostatnom sa pridržiaval podanej žaloby, ktorú žiadal zamietnuť.

Okrem výsluchu účastníkov konania, súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov E. L., Y. C., Y..
M. F., N. R., Q. Y. a oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s Dohodu o

pracovnej činnosti uzavretej dňa 09.10.2012, s výplatnými páskami, so mzdovým listom za obdobie
od 02/2013-05/2013, s rozpisom pracovnej doby podľa pracovného pomeru za obdobie od 03/2013 -
05/2013 a ostatnými listinami tvoriacimi súčasť spisu.

Bolo preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe Dohody o pracovnej činnosti uzavretej

dňa 09.10.2012 na dobu neurčitú na pozícii výrobný pracovník. Rozsah práce bol dohodnutý na 10 hodín
týždenne za odmenu 2,20 €/hod. Pracovná činnosť, ktorú sa žalobca na základe tejto dohody zaviazal
vykonávať pre žalovaného ako zamestnávateľa bola ukončená dohodou dňa 24.06.2013. Hoci ani jedna
zo zmluvných strán nevedela súdu predložiť doklad o skončení Dohody o pracovnej činnosti aj napriek
tomu, že zhodne tvrdili, že k jej skončeniu došlo niektorým zo zákonných spôsobov, súd mal z výsluchu

svedka Y. C. preukázané, že pracovná činnosť bola skončená dohodou ku dňu 24.06.2013, kedy sa
vykonali odhlášky zamestnancov z príslušnej poisťovne. Podľa potvrdenia o príjme a mzdového listu
vystaveného žalovaným za obdobie od 03/2013 do 05/2013 bola odmena žalobcu v mesiaci marec
2013 v sume 61,74 €, v mesiaci apríl 2013 v sume 64,84 € a v mesiaci máj 2013 v sume 64,84 €,
spolu 191,42 €. Výšku dosiahnutej odmeny za prácu pre žalobcu preukazuje aj list žalovaného zo

dňa 03.09.2013 (č.l. 13). Splatnosť odmeny za odpracovaný rozsah hodín bola dohodnutá vo výplatnom
termíne zamestnávateľa za príslušný mesiac, pričom ale nie je v zmluve stanovený/určený konkrétnym
dátumom, preto ho súd ustálil podľa § 129 ods. 1 ZP. Bola ale dohodnutá najneskoršia splatnosť
odmeny a to v posledný pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Žalovaný nevyplatil žalobcovi odmenu
za prácu a to nielen za sledované obdobie, ale aj za obdobie od 01/2013 do skončenia pracovnej činnosti

24.06.2013, preto dňa 12.09.2013 uzatvorili splátkový kalendár. Na jeho základe sa žalovaný zaviazal
dlžnú odmenu v celkovej sume 302,57 € zaplatiť v 6 splátkach po 50,43 € so splatnosťou prvej splátky
30.09.2013 a splatnosťou poslednej splátky 28.02.2014. Žalovaný uhradil na dlžnej odmene, ako to
vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, len 2 splátky a to dňa 29.10.2013 vo výške 50,43 € a dňa 20.12.2013 vo
výške 50,43 €, spolu 100,86 €, ktorú si žalobca už neuplatňoval. Napokon išlo o odmenu prislúchajúcu

za mesiace január a február 2013.Za žalobcom žiadané obdobie odmena 191,42 € vyplatená nebola.

Vyššieuvedenéskutkovézisteniavkonaníspornýmianineboli,spornousastalaskutočnosť,čižalobcovi
vznikol nárok na mzdu, ktorú si uplatňoval nad rozsah dojednanej odmeny. Bolo preto potrebné posúdiť,či medzi žalobcom a žalovaným bol uzavretý aj pracovný pomer ústnou formou, na základe ktorého
žalobca pre žalovaného vykonával prácu na pozícii výrobného pracovníka. Žalobca poukazoval, že u
žalovaného pracoval nad rozsah počtu hodín stanoveného dohodu, keď uvádzal, že v niektorých dňoch

pracoval 12 hodín a niekedy 8 hodín denne, pričom svoju dochádzku značil do dochádzkového zošita,
ktorý sa nachádzal na vrátnici. K žalobe predložil ručne zaznamenaný rozsah odpracovaných hodínza
obdobie 02/2013 až 05/2013. Naopak žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu tvrdil, že žalobcovi
nevznikolnároknamzdu,pretožeodpracovalpočethodínpodľauzavretejDohody.Súdvypočulvkonaní
viacerýchsvedkov,pričomprávevýsluchomsvedkyne Q.Y.pracujúcej užalovanéhojednakvovýrobea

v určitom období na vrátnici bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že na vrátnici sa nachádzal dochádzkový
zošiť, kde každý pracovník pracujúci vo výrobe zapísal do zošita svoj príchod a odchod alebo prerušenie
práce na priepustku. V zošite mal každý zamestnanec svoje číslo. Žalobca nastúpil do práce v čase, keď
ona pracovala na vrátnici a vtedy si dochádzku zaznamenal rovnakým spôsobom. Dochádzku zobrala
účtovníčka, pretože bola podkladom pre výpočet a výplatu mzdy. Každý mesiac bol iný dochádzkový
zošiť, resp. jeho nová časť. Poprela tvrdenie o tom, že keď pracovala vo výrobe, že by dochádzku

zapisoval majster. Obdobne vypovedal aj svedok N. R. - pracujúci vo výrobe v období, v ktorom pracoval
žalobca, keď v zhode so žalobcom a svedkyňou Q. Y. potvrdil, že keď chodil do práce, na vrátnici bola
evidencia dochádzky, v ktorej mal každý zamestnanec svoju stránku - evidenčné číslo zamestnanca.
Bol tam dátum a čas príchodu a odchodu. Výplatu dostal vždy podľa odpracovaných hodín, ktorý si do
tejto evidencie zapísal. Tiež potvrdil, že niekedy pracoval až 12 hodín. Z dochádzkového zošita si prefotil

záznamy. U žalovaného pracoval aj v čase, keď majstra vykonával T. T., ktorý si žiadnu evidenciu nerobil,
akurát pohľadom skontroloval prítomnosť zamestnancov. Svedok Y.. M. F. nevyvrátil ale ani nepotvrdil
tvrdenia svedkov N. R. a Q. Y., keďže mal na starosti len THP pracovník. Potvrdil však, že pri vstupe do
hlavnej budovy bola kniha, kde sa zaznamenávali THP pracovníci. Obdobne svedkyňa E. L. vypovedala,
že prešla bránou do administratívnej budovy, neprechádzala cez vrátnicu, a preto sa nevedela vyjadriť

k existencii zošitu na vrátnici. Nepotvrdila ale ani nevyvrátila tvrdenie žalobcu a v konaní vypočutých
svedkov Q. Y. a N. R., o ktorých výpovedi súd nemal dôvod pochybovať. Svedkovia vypovedali plynule
na zadanú otázku s nevyhýbajúcim sa postojom, pričom súd nezistil, že by mali vypovedať nepravdu.
Ich výpoveď zodpovedala tvrdeniam žalobcu. Preto ich súd považoval za vierohodné a tiež v súlade
s listinnými dôkazmi - so záznamami predložených žalobcom k žalobe. Z ich obsahu vyplýva rozsah

hodín odpracovaných žalobcom na základe iného právneho vzťahu a to pracovného pomeru založeného
ústnoupracovnouzmluvou,ktorákopírovalapodstatnénáležitostizobsahuDohodyopracovnejčinnosti,
keďže iné náležitosti pracovnej zmluvy, za ktorých by mal pracovať žalobca, resp. iní výrobní pracovníci
súd nezistil. Na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy vykonával žalobca pre žalovaného prácu na
pozícii výrobného robotníka za dohodnutú mzdu 2,2 €/hod. Nemožno si nevšimnúť, že zaznamenaný

počet odpracovaných hodín v mesiaci máj 2013 je v rozsahu 74,05 hodín, čo len potvrdzuje pravdivosť
výpovede žalobcu, že žalovaný pre neho prácu nemal a už v tom období bol väčšiu časť mesiaca doma.

Je potrebné uviesť, že hoci svedok Y. C. tvrdil, že v čase najväčšej činnosti prevádzky žalovaného kedy
zamestnával 40 - 50 zamestnancov sa evidovala dochádzka spôsobom, že do práce ráno nastúpil

majster T. T. a skontroloval zamestnancov, súd jeho výpovedi neuveril. R. tvrdenia sú v rozpore s
ostatnými vykonanými dôkazmi a to výsluchmi svedkov Q. Y., N. R. a Y.. M. F. a tiež v rozpore s tvrdením
žalobcu a listinami - fotokópiami záznamom dochádzky z dochádzkového zošita. Svedkyňa Q. Y.
vyvrátila tvrdenie o tom, že v čase, keď pracovala vo výrobe, majster evidoval dochádzku zamestnancov.
Je ale pritom málo pravdepodobné, aby si majster pamätal príchod a odchod 40 - 50 zamestnancov,

ktorých mal hlásiť účtovníčke bez toho, aby si dochádzku evidoval do príslušnej evidencie, ktorú
žalovaný popieral a predložiť nevedel. Preto súd jeho tvrdenie vyhodnotil ako nevierohodné už aj s
ohľadom na pomer k žalovanému, ktorého je spolumajiteľom.

Pokiaľ ide o nárok na odmenu ako už súd vyššie konštatoval bolo preukázané, že žalobcovi za uplatnené

obdobie mesiacov 03/2013 až 05/2013 prislúcha odmena na základe Dohody o pracovnej činnosti v
sume 191,42 €. Okrem toho si žalobca uplatnil nárok na mzdu. V sledovanom období 03/2013 až
05/2013podľa záznamu odpracoval žalobca a to v mesiaci marec 2013 uplatnených 182,7 hodín (v
skutočnosti bolo odpracovaných 200,7 hodín), v mesiaci apríl 153 hodín a v mesiaci máj 74,05 hodín, čo
pri dohodnutej 2,2 hodinovej mzde predstavuje spolu sumu 901,45 €. Žalobcovi preto vznikol mzdový

nárok za vykonanú prácu v celkovej výške 1092,87 € (901,45 € + 191,42 €).

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.Podľa§118ods.2Zákonníkaprácemzdajepeňažnéplneniealeboplneniepeňažnejhodnoty(naturálna
mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada

mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi

v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa§119ods.1Zákonníkaprácemzdanesmiebyťnižšiaakominimálnamzdaustanovenáosobitným
predpisom.

Podľa § 119 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným
odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Podľa § 129 ods. 1 a 3 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. (3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu
splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 228a ods. 1 Zákonníka práce na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať
pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca,

dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa
dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať
zamestnancovi.

Podľa § 228a ods. 3 Zákonníka práce dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac

na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno
dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia
nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a
jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína
dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Podľa § 228a ods. 4 Zákonníka práce odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená
najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala

S poukazom na ustálený skutkový stav a citované ustanovenia zákona mal súd preukázané, že žaloba

nedotknutá späťvzatím bola čiastočne dôvodná.

Žalobca pracoval u žalovaného v období od 09.10.2012 do 24.06.201 jednak na základe Dohody o
pracovnej činnosti a jednak na základe ústne uzavretej pracovnej zmluvy. Z výsluchu žalobcu a svedkov
Q. Y., N. R. a svedka Y.. M. F. vyplynulo, že žalobca nevykonával iba pracovnú činnosť v dohodnutom

rozsahu 10 hodín týždenne, ale prácu podľa potrieb žalovaného ako zamestnávateľa. Vznikol mu preto
popriodmenezapracovnúčinnosťajnároknamzduspoukazomnaustanovenie§118ods.1Zákonníka
práce. Žalovanýnárokyžalobcu(odmenuzapracovnúčinnosťamzdu)vovýplatnomtermíneustálenom
podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce za žalobcom uplatnené obdobie 03/2013 až 05/2013 nevyplatil.
Žalobcovi vznikol nárok na odmenu vo výške 191,87 € a mzdu vo výške 901,45 €, spolu 1092,87 €. Súd

preto žalobe v tejto často vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný si neuplatňoval
mzdu a odmenu za iné odpracované obdobie než to, ktoré bolo uplatnené podanou žalobu, preto ak za
žiadané obdobie žiadal priznať viac, musel súd jeho nárok zamietnuť.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ustanovenia § 517 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. v platnom znení. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania od 01.08.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho
po splatnosti odmeny a mzdy za mesiac máj 2013. Vychádzajúc z Dohody o pracovnej činnosti a ústne

uzavretej pracovnej zmluvy, ktorej podstatné náležitosti boli zhodné s obsahom Dohody, odmena a mzda
za prácu mohla byť splatná najskôr v posledný pracovný deň nasledujúceho mesiaca najneskôr však
v posledný pracovný deň nasledujúceho mesiaca. Súd priznal úrok z omeškania až od tohto obdobia.
Odmena a mzda za prácu vykonanú v mesiaci máj 2013 bola splatná aj s poukazom na ustanovenie §
129 ods. 1 a 3 ZP najskôr ku dňu 30.06.2013, najneskôr však ku dňu 31.07.2013. Až nasledujúcim dňom

sa mohol žalovaný dostať s omeškania, t.j. od 01.08.2013, od ktorého obdobia súd priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,5 % , pričom za iné obdobie nárok na úrok z omeškania zamietol.

Konanie o zaplatenie istiny 1000 Eur uplatnenej titulom odškodného súd na základe späťvzatia žaloby
a súhlasu žalovaného s týmto späťvzatím podľa § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Čistý úspech žalobcu bol 53,82
% (pomer žiadaného a priznaného, t.j. pomer sumy 2212,39 € a sumy 1190,78 € vrátane vyčísleného
úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku), pričom na stranu jeho neúspechu bolo nutné pripočítať
časť konania o zaplatenie 1000 €, ktorej zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý žalobu

zobral v tejto časti späť. Naproti tomu žalovaný bol úspešný v rozsahu 46,18 % a to v časti, v ktorá
bola neúspechom žalobcu. Po percentuálnom vyjadrení je súd názoru, že úspech účastníkov konania
je približne rovnaký, preto žiadnemu z nich náhradu trov nepriznal.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že výsledkom konania rovnako neúspešných

oboch účastníkov konania, zaviazal ich pomerne na náhradu trov štátu vzniknutých vyplatením
svedočného svedkovi Mgr. M. F. celkom v sume 11,27 €, z čoho časť pripadajúca na žalobcu predstavuje
sumu 5,64 € a na žalovaného sumu 5,63 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).