Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/227/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613224093
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7613224093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľaHomeCreditSlovakiaa.s.,Teplická7434/147,Piešťany,právnezastúpenéhoAdvokátskou
kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o. so sídlom Justičná 9, Bratislava proti odporcovi M. C., G..
XX.XX.XXXX, K. E. G. I. XXX, A. G. Z., právne zastúpenému JUDr. Milošom Taragelom a spol., AK,
Starosaská 11, Spišská Nová Ves o zaplatenie 1.262,61 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 416,80 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.7.2013 domáhal od odporcu
zaplatenia istiny 1.262,61 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.008,52 Eur
počnúc od 17.7.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania Návrh odôvodňoval tým, že odporca dňa
19.1.2007 uzavrel s ním úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
vo výške 1.991,64 Eur. Odporca sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 49,72 Eur po dobu
60 mesiacov, avšak úver podľa dohodnutých podmienok nesplácal, preto mu navrhovateľ dňa 14.2.2011
zaslal výzvu na splatenie celého dlhu vo výške 1.163,78 Eur. Prípisom zo dňa 25.10.2013 zobral čo do

sumy 24,71 Eur navrhovateľ svoj návrh späť. Žiadal súd odporcu zaviazať k úhrade sumy 1.020,46 Eur
s kapitalizovaným denným úrokom z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu na súd vo výške
217,44 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 0,024% zo sumy 1.008,52 Eur od 17.7.2013 do zaplatenia
a trovy konania, vrátene trov právneho zastúpenia.

Na návrh navrhovateľa bol pod sp. zn. 8Ro/1676/2013-16 dňa 29.7.2013 vydaný platobný rozkaz,
ktorým súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz však nenadobudol

právoplatnosť, nakoľko v zákonom stanovenej lehote podal proti nemu odporca odpor s odôvodnením.
Uviedol v ňom, že úverová zmluva uzavretá medzi ním a navrhovateľom je vo viacerých svojich
ustanoveniach v príkrom rozpore s jeho právami ako spotrebiteľa. Žiadal, aby sú návrh zamietol, pretože
navrhovateľ má nárok len na vrátenie sumy 1.991,64 Eur a nemá nárok na zaplatenie úroku a poplatkov
z úveru. Tvrdil, že z jeho strany došlo k úhrade sumy 1.974,68 Eur a čo do zostávajúcej časti čo do
sumy 16,96 Eur namietal premlčanie nároku navrhovateľa.

Na pojednávanie konané dňa 28.4.2016 sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju
neúčasť ospravedlnili, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa
a jeho právneho zástupcu.Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 11Co/247/2014 - 116 dňa 30.12.2015 bolo zrušené
rozhodnutie súdu I. stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti t. j. nad prisúdenú sumu
16,96 Eur a o trovách konania a vec vrátená v zrušenom rozsahu súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu I. stupňa bude správne citovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 2 zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 a správne rozhodnúť aj o úrokoch
z omeškania za obdobie od 2.3.2011 do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu (vyčíslené v
návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 242,15 Eur).

Vzhľadom na to, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 16,96 Eur s 0,024 % úrokom z omeškania denne (t.j. 8,76%
ročne) zo sumy 16,96 Eur od 17.7.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
ako aj výrok, ktorým bolo konanie čo do sumy 24,71 Eur zastavené, súd koná o nároku navrhovateľa na
uhradenie sumy 1.220,94 Eur s príslušenstvom a trovách konania.

Súd vypočul odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 19.1.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej
navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.991,64 Eur a odporca sa zaviazal splácať úver v 60
mesačných splátkach po 46,67 Eur. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške

18,7 %. Súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia
a.s. Podľa splátkového kalendára odporca navrhovateľovi uhradil 39 splátok a preto sa navrhovateľ
dožaduje aj úhrady zmluvnej pokuty v sume 11,94 Eur.

Odporca teda od navrhovateľa prevzal finančné prostriedky v sume 1.991,64 Eur a podľa splátkového

kalendára mu uhradil sumu 1.987,0235 Eur z toho na istine 1.129,6031 Eur, na pokute 11,94 Eur a na
úroku 845,1804 Eur.

Listom zo dňa 14.2.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu sumy 1.163,78 Eur v lehote 15 dní od
14.2.2011 z dôvodu, že navrhovateľ nesplácal úver riadne a včas.

Navrhovateľ k odporu odporcu uviedol, že splatnosť celého úveru nastala dňa 2.3.2011, pričom
úverová zmluva bola uzavretá platne a obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a tak nárok
navrhovateľa nemôže byť v žiadnom prípade premlčaný.

Napriek tomu, že dňa 12.9.2013 bol uznesením č. 8C/227/2013 - 26 zo dňa 26.8.2013 navrhovateľ
a uznesením č. 8C/227/2013 - 27 zo dňa 26.8.2013 odporca poučení, že musia všetky dôkazy a
skutočnosti predložiť a označiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, nepredložili
súdu žiadne nové návrhy na vykonanie dokazovania. Súd preto vyhlásil dokazovanie dňa 28.4.2016 za
skončené.

Na pojednávaní odporca uviedol, že v úverovej zmluve chýbajú údaje o výške úroku, výške poplatkov
za úver, o termínoch splatnosti splátok, pričom sú to údaje, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať podľa § 4 z. č. 258/2001 Z.z. a zákon za nesplnenie týchto podmienok sankcionuje veriteľa
tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že veriteľ nemôže spotrebiteľa nútiť,

aby odvodzoval výšku úroku orientačným výpočtom. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 60.000,-
Sk, pričom na úrokoch zaplatil 29.880,- Sk. Navrhovateľom stanovený úrok je neprijateľne vysoký,
prevyšujúci výšku úrokov požadovaných bankami a teda v rozpore s dobrými mravmi. V uvedenom
období bola výška úroku v bankách 13,52%. Z uvedených dôvodov navrhovateľovi nepatrí úrok ale ani
poplatky a zmluvná pokuta, pretože ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co 3/2011 z 28.9.2011, 6Co 39/2011 zo dňa 25.9.2011 a rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave č.k. 24 Co 130/2011 zo dňa 6.3.2012. Úverová zmluva je hrubo nevyvážená a
ustanovenia uvedené v zmluve sú v neprospech spotrebiteľa, pretože nie je možné, aby si navrhovateľ
určovalakobudúplatbyzúčtovanéaabysinajprvzúčtovalpoplatkyzaúver,ažpotomnaistinu.Rovnako
odporca považuje za neplatné ustanovenie úverových podmienok navrhovateľa, ktorými podriaďuje

vzťah medzi ním a klientom pod režim Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, že účastník zmluvného
vzťahu je spotrebiteľ. Odporca nemal žiadnu vedomosť o tom, že by spolu s úverovou zmluvou podpísal
aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy
zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Napriek tomu, že zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, poukazuje súd na ustanovenie § 23 a/ ods. 1 zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje zmluva uzavretá podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je,
že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje. Zmluvu, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj návrh preto súd, napriek povahe
takzvaného absolútneho obchodu, posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka a vtedy platného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a v konaní skúmal, či úverová zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z.z.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi
účastníkmi, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi
účastníkmi,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v
čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme,

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba
uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak

veriteľ chce túto možnosť využiť.Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy medzi účastníkmi, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené.

Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto

nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa
19.1.2007 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na základe
tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v 60-
tich mesačných splátkach. Podpisom uvedenej zmluvy však odporca podpísal aj Zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru. Jediným podpisom teda odporca mal uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru, čo bol

aj evidentne jeho zámer a zároveň podpísal aj časť listiny, ktorá sa týkala úplne iného právneho vzťahu,
ktorý mal dokonca vzniknúť až v budúcnosti.

Súd poukazuje na to, že sa formulovanú zmluvu pripravenú vopred navrhovateľom, ktorý pri
uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Odporca pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre
spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť
tieto podmienky reálne ovplyvniť čo je zrejme aj v danej veci. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že zmluva
v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu, pričom tieto náležitosti sú písané v spodnej časti

zmluvy úplne malými, ťažko resp. takmer nečitateľnými písmenami. Odporca ak chcel získať úver, čo
bolo jeho pohnútkou, nemal na výber a musel podpísal aj predloženú pretlač celej listiny. Vzhľadom na
účel uzavretia zmluvy zo strany odporcu a na to, že spolu so zmluvou mu boli predložené aj Všeobecné
podmienky je otázne, či mal odporca dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy
a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. To, že odporca nemal reálne možnosť oboznámiť sa s

obsahom zmluvy je zrejme aj z toho, že zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne
dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.
Závažnou skutočnosťou je, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, na základe ktorej si
navrhovateľ uplatňuje svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy, neobsahuje žiadne údaje o výške
uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa

nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené.
Zmluva neobsahuje údaj o úrokoch, obsahuje len údaj o výške mesačnej splátky a teda neobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úroky popri údaji o celkových nákladoch
spotrebiteľa majú pritom svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia
a umožňujú spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.

Navrhovateľ ako dodávateľ mal zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o
výške úrokov a poplatkov. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že úverová zmluva neobsahovala
podstatné náležitosti ako to vyžadoval v tom čase účinný zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2
písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. )a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

ani úrokovú sadzbu, takže navrhovateľ nemá právo požadovať úroky ani poplatky. Tento údaj nemôže
nahradiť ani údaj o RPMN a nie je dostatočné ani to ak je úrok obsiahnutý v mesačnej splátke úveru.
Súd považuje takéto informácie pre spotrebiteľa za nepriehľadné a nejasné, pretože nie je možné z
nich výšku úroku odvodiť čo v žiadnom prípade nemôže ísť na ťarchu spotrebiteľa.

Postup navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o úvere je možné považovať za nekalú praktiku v zmysle
ustanovenia článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 keďže zo strany odporcu nebola zmluva
o úvere vrátane úveru revolvingového uzatvorená vážne, slobodne a zrozumiteľne. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,vzmyslektoréhovpochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľa
priaznivejší.

Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostialenajmänato,žeodporcaistinuposkytnutúnavrhovateľom
v sume 1.991,64 Eur uhradil a na poplatky a úroky pre rozpor úverovej zmluvy zo zákonom nemá
navrhovateľ nárok, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia a odporcovi priznal právo
na plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, t.j. sumy 16,96 eur s

príslušenstvom. Trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle § 10 ods.1 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z.z. za 5 úkonov právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 cit. vyhl. á 61,41 eur, a to
prevzatieaprípravazastúpenia,podanieodporuzodňa14.8.2013,účasťnapojednávanídňa13.1.2014,
vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 5.3.2014, účasť na pojednávaní dňa 28.4.2016 plus 2x režijný
paušál á 7,81 eur za úkony vykonané v roku 2013, 2 x á 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014 a 1

x 8,58 eur za úkon vykonaný v roku 2016. Trovy spolu predstavujú 347,33 eur plus 20 % DPH 69,47
eur, t.j. 416,80 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.