Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/764/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215668
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111215668.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.

Ivety Martinákovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa : Prof. Ing. T. P., PhD.,
bytom S. S. XXX, zastúpeného Mgr. S. T., advokátom so sídlom D. XXX, S. S. proti odporcovi: S. J.,
Q. 2, S., zastúpeného Advokátskou kanceláriou U.. P. W.- JUDr. X. W., so sídlom F. XXXX, Trenčín o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa XX. U. XXXX, č.k. 26C/145/12011-486 , jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o určení, že výpoveď odporcu z pracovného
pomeru zo dňa 07.02.2011, ktorá bola doručená navrhovateľovi 08.02.2011 je neplatná, p o t v r

d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súdpozrušujúcomuzneseníkrajskéhosúduopätovne rozhodolkladneonávrhunavrhovateľa,
ktorým navrhol určiť, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa - odporcu, zo dňa
7.2.2011 je neplatná. Návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie. Vymienil
si rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku ( § 151 odsek 3 O.s.p.). V odôvodnení
rozsudku uviedol procesné prednesy účastníkov a skutkový stav, ktorý zistil z výsledkov dokazovania,
v zmysle ktorého navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 1.6.1998 pracovnú zmluvu. Navrhovateľa
uzavrel s odporcom dňa 10.4.2008 pracovnú zmluvu č. XX/XXXX , ktorá bola dojednaná na dobu určitú

a to do 10. 4. 2011 a pracovný čas zamestnanca bol 20,25 hodín týždenne. Miestom výkonu práce bol
S., Tn J.. Navrhovateľ vykonával druh práce - tvorivá špecializovaná a systémová práca zahrňujúca
rozvíjanie poznania v študijnom odbore a objasňovanie vzťahov s ostatnými študijnými odbormi, tvorivá
aplikácia výsledkov výskumu do pedagogickej a do vedeckej výchovy, vedenie prednášok a utváranie
podmienok na interdisciplinárne formy práce, formovanie trendov a koncepcií v oblasti vedy a techniky,
ktoré vykonáva učiteľ vysokej škody na funkčnom mieste profesor. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 29.7.2008 bol zmenený pracovný čas na 37,5 hodín týždenne a druh práce bol zmenený na

profesor v odbore Mechatronika. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.2008 bol zmenený
druh práce na vysokoškolský učiteľ vo funkcii profesor v odbore Mechatronika, zaradeného na FM S..
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 15.6.2010 bola zmenená doba, na ktorú bol pracovný
pomer dohodnutý, a to do 9.4. 2013.

Rozhodnutím ministerstva školstva, vedy , výskumu a športu SR č. 2010-12758-07 zo dňa 6.8.2010
bolo FM S. odňaté právo udeľovať akademický titul doktor ( PhD.) v študijnom odbore machatronika.

Príkazom rektora č. 7/2010 zo dňa 14.9.2010 prikázal rektor dekanovi FM predložiť rektorovi návrh na
zrušenie pracovných miest na FM, ktoré boli vytvorené na zabezpečenie výučby študijného programu
mechatronika, predložiť rektorovi zoznam zamestnancov pre FM nadbytočných, tento predložiťdekanovi Fakulty špeciálnej techniky na výber zamestnancov potrebných pre zabezpečenie výučby
a ostatným súčastiam S. s cieľom splnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka
práce .

Podaním zo dňa 8.12.2010 dekan FM predložil rektorovi S. správu o plnení úloh v organizačno-
personálnej oblasti k plneniu príkazu č. X/XXXX zo dňa 2.12.2010. V období od 1.1.2010 do 31.12.2010
bolo ukončených 28 pracovných pomerov u 4 zamestnancoch bol znížený pracovný úväzok a jeden
zamestnanec čerpá neplatené voľno. Prijatými opatreniami sa znížil počet profesorov o 6. Uvedeným

znížením počtu zamestnancov došlo k úspore mzdových prostriedkov v roku 2010 v sume 97.742,96
Eur a absolútny medziročný prínos zrealizovaných opatrení je 240.293,68 Eur. Zo správy vyplýva, že
fakulta ukončí kalendárny rok 2010 s prebytkom 107.887,06 Eur. K 31.8.2011 po ukončení všetkých
úloh súvisiacich so vzdelávacím procesom dôjde k ďalšiemu poklesu zamestnancov o 14 a teda celkový
stav zamestnancov na FM bude 27. V správe dekan FM poukázal na položky v sume 108. 656,- Eur
s ktorými počítal pri navýšení finančných prostriedkov . Odhadol, že v roku 2011 bude FM hospodáriť

s odhadovaným deficitom v sume 52.112,94 Eur.

Zo zápisnice č. 10/KR/2010 zo dňa 15.12.2010 kolégium rektora vzalo na vedomie informáciu rektora
S. o zavedení krízového režimu na FM s účinnosťou od 16.12.2010. Listom zo dňa 15.12.2010 rektor
S. oznámil dekanovi FM, že po prerokovaní v kolégiu rektora dňa 15.12.2010 zavádza s účinnosťou od

16.12.2010 v súlade s článkom 10 ods. 5 platného štatútu S. mimoriadne opatrenie - krízový manažment
akodôsledokpísomneoznámenéhoočakávanéhodeficituhospodáreniavroku2011vsume52.112,94€
na FM S.. Zavedením krízového manažmentu rektor S. prebral rozhodovanie právomoci v ekonomickej,
organizačnej a personálnej oblasti dekana FM.

Poverením č. 30/R/2011 rektor S. poveril doc. Ing. T. S., CSc., v súvislosti so zavedením krízového
manažmentu na FM ZnUAD realizáciou úlohy č. 7 vyplývajúcej z príkazu rektora č. X/XXXX, t.j.
predložiť rektorovi návrh na zrušenie pracovných miest na Fakulte manažmentu, ktoré boli vytvorené na
zabezpečenie výučby študijného programu mechatronika.

Rozhodnutím rektora č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 v dôsledku zrušenia študijného programu
mechatronika a s tým súvisiacim poklesom počtu študentov na Fakulte mechatroniky, ako aj z dôvodu
zabezpečenia požadovanej kvality uskutočňovania a rozvoja študijného programu Manažérstvo kvality
produkcie v študijnom odbore 5.2.57 kvalita produkcie v súlade s jeho schváleným personálnym
zabezpečenímznížilstavzamestnancovscieľomzvýšiťefektívnosť práceazrušilsedemnásťfunkčných

miest na FM S., z ktorých boli zrušené tri funkčné miesta profesora v odbore mechatronika na KMS
(katedre mechatronických systémov).

Podaním zo dňa 21.01.2011 rektor S. požiadal Základnú organizáciu odborového zväzu pracovníkov
školstva a vedy pri TA. o prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných zmien.

Zo zápisnice z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy
pri S. zo dňa 26.01.2011 vyplýva, že výbor prerokoval žiadosť rektora S. o prerokovanie výpovedí
zamestnancov a konštatoval stanovisko, že vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v predmetnej žiadosti
ako aj na základe spoločných rokovaní s vedením S. a rokovaniami v Akademickom senáte S. plne

rešpektuje obsah uvedenej žiadosti rektora S. a súhlasí s ním. Výbor vzal na vedomie a schválil žiadosť
o prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných zmien. Na prezenčnej listine rokovania
rady Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri S. nie je podpis zástupcu
zamestnávateľa.

Listom zo dňa 07.02.2011 odporca v zastúpení rektorom S. skončil s navrhovateľom pracovný pomer
výpoveďou pre nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Ako dôvod výpovede uviedol,
že na základe rozhodnutia rektora S. č. X/XXXX zo dňa 19.01.2011 o znížení stavu zamestnancov
S. sa dňom 30.04.2011 ruší funkčné miesto vysokoškolský učiteľ - profesor v odbore Mechatronika,
organizačne zaradené na Katedre mechatronických systémov Fm S.. Vo výpovedi odporca uviedol,

že k zníženiu Stavu zamestnancov na FM dochádza v dôsledku zrušenia študijného programu
mechatronika a následnému poklesu počtu študentov FM a v dôsledku uvedenej zmeny sa navrhovateľ
stal nadbytočným. Odporca vo výpovedi uviedol, že nemá možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať,
a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nemá aniinú vhodnú prácu. Podľa odporcu bolo skončenie pracovného pomeru prerokované so ZO OZ PŠaV
pri S. dňa 26.01.2011. Navrhovateľ odmietol dňa 08.02.2011 výpoveď prevziať a s jej obsahom bol
oboznámený za prítomnosti troch svedkov.

Listom zo dňa 16.02.2011 dekan FM oznámil rektorovi S., že FM skončila rok 2010 s kladným finančným
zostatkom 107.097,15 €, vyzval ho na zrušenie vyhláseného mimoriadneho opatrenia a všetkých krokov
v súvislosti s ním vykonaných. Uplatnenie mimoriadnych opatrení považoval za nedôvodné a v rozpore
s legislatívou.

Listom zo dňa 01.06.2011 navrhovateľ prejavil vôľu naďalej u odporcu pôsobiť vo funkcii profesora v
odbore mechatronika a vykonávať funkciu prodekana fakulty. Požiadal o zrušenie skončenia pracovného
pomeru a o pridelenie práce. Navrhovateľ sa dňa 01.06.2011 dostavil na pracovisko.

Na svoje skutkové zistenia aplikoval ustanovenia článkov 10 odsek 5 a 12 , čl. 16 odsek 1 a 11, čl. 29

odsek 1 písmeno d/ štatútu Tn J. v zneneí účinnom od 13.3. 2009 a dodatku č. 1 štatútu Tn J. v znení
účinnom od 26.1.2011, jeho čl. 5 odsek 10, čl. 10 odsek 12, čl. 16 odsek 10, čl. 29 odsek 1 písmeno
D/ a ďalej čl. 2 odsek 3 písmeno c/, čl. 21 odsek 1, 10 a 27 a čl. 27 Štatútu FM S..

Citoval a aplikoval § 1 odsek 1 a § 9 odsek 1 Zákonníka práce, § 39 a 40 Občianskeho zákonníka a

ustanovenia § 2 odsek 3, § 9 odsek 1, § 15 odsek 1, § 23 odsek 2 Zákona č. 131 /2002 Z.z. o vysokých
školáchvzneníúčinnomvčaseskončeniapracovnéhopomeruvýpoveďou.PôsobnosťZákonníkapráce
na prejednávaný právny vzťah vyvodil z ustanovenia § 1 odsek 4 a § 2 odsek 1 Zákona č. 552/2007
Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Konštatoval, že výpoveď je jednostranný právny úkon a
podmienkou jeho platnosti je písomná forma, jej doručenie druhej strane pracovnoprávneho vzťahu a

ak ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa, zákon vyžaduje presné skutkové vymedzenie dôvodov
výpovede. Výpoveď musí byť daná konajúcou osobou. Za právnickú osobu, bez ohľadu na jej právnu
formu, v pracovnoprávnych vzťahoch zásadne koná štatutárny orgán ustanovený zákonom alebo určený
na základe zákona alebo ustanovený do funkcie zakladateľskou listinou, vnútorným predpisom ( napr.
stanovami, štatútom, spoločenskou zmluvou) alebo rozhodnutím príslušného orgánu ( napr. vládou X.

správnou radou, predstavenstvom, členskou schôdzou, generálnou radou) alebo inštitucionalizovanou
autoritou ( napr. prezidentom X. republiky). Zákonník práce v prípade výpovede danej z dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. b/ vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu počtu zamestnancov
za účelom zabezpečenia efektívnosti práce malo písomnú formu. Ak zamestnávateľ z dôvodu zvýšenia
efektívnosti práce ruší určité pracovné miesto (funkciu) môže dať výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1

písm. b/ Zákonníka práce iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste ( funkcii).
Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je, že dôvod musí existovať najneskôr v čase dania
výpovede. Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je, že v dôsledku realizácie organizačnej
zmeny v dohľadnom čase ( spravidla vo výpovednej dobe) stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca
zamestnávať. Uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti je teda možné už vtedy, keď sa o

organizačnej zmene rozhodne.

Predmetom prerokovania je právny úkon - výpoveď, ktorý zamestnávateľ prejavil vôľu vykonať.
Materiálny predpoklad platnosti na tento právny úkon predstavuje okrem iného aj jeho prerokovanie
os zástupcami zamestnancov. Prerokovanie je preto jedným z čiastkových úkon, ktoré musí ( v tomto

prípade) zamestnávateľ vykonať, aby privodil vznik platného resp. perfektného právneho úkonu.

Dospel k záveru, že návrh , ktorým sa navrhovateľ domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, bol podaný dôvodne, preto mu vyhovel.

Pracovnoprávny vzťah účastníkov konania bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 1.6.1998 a v znení
dohody o zmene pracovnej zmluvy bol dojednaný na dobu určitú a to do 9.4. 2013. Navrhovateľ pracoval
vo funkcii profesora v odbore Mechatronika a bol zaradený na FM. Pracovný pomer s navrhovateľom
ukončil odporca v zastúpení rektorom S. výpoveďou zo dńa 7.2.2011, doručenou navrhovateľovi dňa
8.2.2011 podľa § 28 ods. 4 Zákonníka práce. Výpoveď bola navrhovateľovi daná podľa § 63 ods. 1

písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Trojmesačná výpovedná doba ( § 62 ods. 1 veta
druhý Zákonníka práce) začala plynúť dňa 1.3.2011 a uplynula dňa 31.5. 2011. Navrhovateľ s danou
výpoveďou nesúhlasil a listom zo dňa 1.6. 2011 rektorovi S. oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní
a prideľovaní práce. Dňa 1.6. 2011 sa navrhovateľ dostavil na pracovisko. Návrhom doručenýmtunajšiemu súdu dňa 4.7. 2011 v lehota stanovenej v § 77 Zákonníka práce, t.j. do dvoch mesiacov odo
dňa 31.5. 2011, kedy mal pracovný pomer navrhovateľa podľa výpovede danej odporcom v zastúpení
rektorom skončiť, uplatnil navrhovateľ svoje právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

na súde.

Z dôvodu očakávaného deficitu hospodárenia na FM v roku 2011 v sume 52.112,94 € rozhodol rektor
S. o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu podľa čl. 10 ods. 5 štatútu S. účinného
v čase jeho zavedenia. V zmysle čl. 10 ods. 5 štatútu S. účinného v čase vyhlásenia krízového

manažmentu mal právo v prípade porušenia rozpočtových pravidiel niektorou zo súčastí zaviesť
mimoriadne opatrenie (krízový manažment). V konaní nebolo preukázané, že by iný vnútorný predpis
upravoval podmienky, dôsledky a prechod práv a povinností z dekana fakulty na rektora univerzity v
prípade zavedenia mimoriadneho opatrenia. Rektor S. v oznámení o zavedení mimoriadneho opatrenia
- krízového manažmentu rozhodol o jeho prebratí rozhodovacích právomocí dekana FM v ekonomickej,
organizačnej a personálnej oblasti s účinnosťou od 16.12.2010. Štatút S. v čl. 10 ods. 12 v znení

účinnom od 13.03.2009 priznával rektorovi univerzity právo rozhodovať o pracovnoprávnych vzťahoch
so zamestnancami univerzity, ktorí nie sú zaradení na fakultách a v čl. 16 ods. 11 účinnom od 13.03.2009
štatútu S. a v čl. 21 ods. 10 štatútu FM Štatút FM S. priznával právo dekanovi fakulty rozhodovať
o pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte. Štatút S. účinný v čase
vyhláseniamimoriadnehoopatrenia-krízovéhomanažmentuneupravoval,atedaneumožňovalprechod

práva rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte z dekana
fakulty na rektora univerzity, nakoľko oprávnenia rektora a dekana v týchto vzťahoch upravovali čl.
10 ods. 12 a čl. 16 ods. 1 štatútu S. a čl. 21ods, 1 štatútu FM S.. Rozhodnutie č. 1/57/2011 zo
dňa 19.01.2011 o zrušení sedemnástich funkčných miest na FM vydal rektor S.. Rovnako žiadosť
o prerokovanie výpovedí zamestnancov zo dňa 21.01.2011 (vrátane výpovede navrhovateľovi danej

odporcom zastúpeným rektorom univerzity) v zmysle organizačných zmien podal rektor. V konaní nebolo
preukázané, že by pracovný pomer s navrhovateľom ukončil dekan fakulty v rámci svojej právomoci a
ani že by zo strany dekana fakulty bola podaná žiadosť o prerokovania výpovede odborovému orgánu,
v dôsledku čoho teda nemohlo dôjsť ani k platnému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom.
Rektor S. preto vydal rozhodnutie č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 o zrušení sedemnástich funkčných

miest na FM ako neoprávnená osoba, nakoľko rozhodnúť o zrušení miest mal právomoc v zmysle čl. 16
ods. 1 Štatútu S. a čl. 21 ods. 1 Štatútu FM S. dekan fakulty. Rovnako žiadosť o prerokovanie výpovedí
zamestnancov zo dňa 21.01.2011 (vrátane výpovede navrhovateľovi danej odporcom zastúpeným
rektorom univerzity) v zmysle organizačných zmien podal rektor univerzity ako neoprávnená osoba,
nakoľko túto právomoc v zmysle čl. 16 ods. 1 Štatútu S. a čl. 21 Štatútu FM S. mal dekan fakulty.

V predmetnej veci súd zastáva názor, že posúdením právomoci rektora univerzity konať v
pracovnoprávnych vzťahov týkajúcich sa FM ako súčasti univerzity nedošlo k preskúmavaniu postupu
zákonnosti rozhodnutia rektora podľa § 244 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovené náležitosti (§ 46 a § 47 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Podľa ustanovenia § 108 ods. 1 zákona č.
131/2002 Z. z. o vysokých školách, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.) okrem
a) rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a

b) rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovanie o prerušení konania podľa § 47
c) rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a
d) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96a
e) rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní.

Rozhodovanie o organizačnej zmene nespadá pod taxatívne vymenované rozhodnutia, na ktoré sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a teda aj zákonná možnosť preskúmania tohto
rozhodnutia podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., t. j. v správnom súdnictve. Rozhodnutie o organizačnej
zmene, vzhľadom na vymedzené rozhodnutia, kde sa postupuje podľa predpisov v správnom konaní,
nie je individuálnym správnym aktom, ale ide o individuálny akt riadenia, ktorý súd posudzuje v

rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa v dôsledku
rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene. Rektor verejnej vysokej školy navrhuje konkrétne
individuálne akty riadenia, ktoré podľa § 9 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 15 ods. 1 písm. a)
a e) zákona č. 131/2002 Z. z. podliehajú schváleniu akademického senátu verejnej vysokej školy.Z uvedeného je teda zrejmé, že v prípade, ak by bol rektor oprávnený rozhodovať o organizačnej
zmene na FM podlieha takéto jeho rozhodnutie schváleniu AS FM. Z výsledkov dokazovania je zrejmé,
že rozhodnutiu povereného rektora nepredchádzal takýto zákonný postup a teda nemohol takýto

administratívny akt riadenia nadobudnúť účinky, t. j. nemohlo dôjsť k zníženiu počtu zamestnancov na
FM , čo je hmotnoprávnym predpokladom pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Z Dôvodovej správy k § 21 Fakulta, § 22 Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty zákona č.
131/2002 Z.z. o vysokých školách vyplýva, že fakulta je významnou tradičnou súčasťou verejnej vysokej

školy. Fakultám ako jediným súčastiam verejnej vysokej školy zákon priznáva právo uskutočňovať
študijné programy (inak môže študijné programy uskutočňovať len vysoká škola ako celok). Návrh
zákona priniesol podstatnú zmenu spočívajúcu v tom, že nepredpokladal, že fakulty budú mať
právnu subjektivitu. Na efektívne uskutočňovanie študijných programov zákon garantuje fakultám,
ako náhradu za doterajšiu právnu subjektivitu fakúlt, potrebné práva, vrátane práva rozhodovať o
vnútornej organizácii fakulty, určovať počet a štruktúru pracovných miest zamestnancov zaradených

na fakulte, vykonávať podnikateľskú činnosť a ďalšie. Právo na uzatváranie, zmeny a zrušovanie
pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami verejnej vysokej školy zaradenými na fakulte sa fakulte
priznáva v rozsahu delegovanom rektorom vysokej školy. Ďalšie kompetencie môže stanoviť fakulte
vnútorný predpis verejnej vysokej školy. To, že fakulta uskutočňuje študijný program znamená, že ho
zabezpečuje po odbornej i organizačnej stránke. Do odborného zabezpečenia patrí najmä personálne

zabezpečenie jednotlivých foriem vzdelávania v rámci študijného programu, rozvoj študijného programu
po stránke obsahovej, zabezpečenie tém diplomových prác. zabezpečenie obsahu štátnych skúšok.
Do organizačného zabezpečenia patria úkony spojené so zápisom a evidenciou študentov, evidenciou
plnenia ich študijných povinností a ich sociálnych náležitostí. Fakulta zabezpečuje i potrebné technické
zariadenia (posluchárne, počítačové učebne, laboratória a pod. ), tvorbu rozvrhu a pod. Fakulta

zabezpečuje čas z uvedených povinností zamestnancami zaradenými na fakulte a čas na základe dohôd
so zamestnancami iných súčastí vysokej školy. O týchto súčastiach sa potom uvádza, že sa podieľajú
na uskutočňovaní študijných programov. Z uvedeného možno vyvodiť výlučné oprávnenie fakulty vo
veciach vnútornej organizácie fakulty a určovania počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov
zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy.

Odporca považoval výpoveď danú navrhovateľovi za vopred riadne prerokovanú so zástupcami
zamestnancov. V predmetnej veci však nemal súd preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky
platnosti výpovede, a to jej riadne prerokovanie zamestnávateľom so zástupcami zamestnancov. V
tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 74 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,

ktorý určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených
právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods.
2 Zákonníka práce spôsobuje ich neplatnosť t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia
pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že objektívne právo predpokladá, že výkon

subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho úkonu
síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie
druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie
sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len
preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom, preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď

je formálne v súlade so zákonom, za zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon
práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu. Na základe uvedeného dospel súd k
záveru, že nedošlo k splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení §
74 Zákonníka práce, ktorá má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Za prerokovanie výpovede
totiž nemožno považovať len predloženie žiadosti o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru a

návrhu výpovede. Takéto konanie odporcu možno vyhodnotiť len ako jeho oznámenie odborovému
orgánu o jeho úmysle rozviazať pracovný pomer s navrhovateľom. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce
o účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru nemožno totiž vykladať izolovane,
ale v nadväznosti na ďalšie ustanovenia Zákonníka práce. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž
samoúčelné, ale smeruje na ochranu zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a

bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu
pri skončení pracovného pomeru nemožno považovať len za formálny úkon bez materiálneho obsahu.
Opačný záver by viedol k tomu, že povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s odborovým orgánom
výpoveď z pracovného pomeru, ktorej nesplnenie je sankcionované jej neplatnosťou, by bola výlučneformálna, bez reálnej možnosti odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď
a vyjadriť sa k nej (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Cdo 255/2008). Prerokovaním sa rozumie taká
forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že

zamestnávateľ má povinnosť predložiť vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na
prerokovanie, či prekonzultovanie, a to pred tým, než vo veci rozhodne s tým, že forma prerokovania nie
je zákonom stanovená, preto sa môže uskutočniť ústne, ale aj písomne. Za takú sa však nepovažuje
iba jednostranné oznámenie zamestnávateľa o zamýšľanom rozhodnutí tak, ako sa to v prejednávanej
veci udialo, čo je zrejmé zo zápisnice z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu

pracovníkov školstva a vedy pri S. konaného dňa 26.01.2011, z ktorej vyplýva, že prítomní na zasadnutí
boli len členovia výboru odborového orgánu podľa prezenčnej listiny zo dňa 26.01.2011. Svedok
Doc. Ing. T. S. vo svojej výpovedi tvrdil, že návrh na prerokovanie výpovede navrhovateľovi osobne
predkladal a jej prerokovania sa osobne zúčastnil. Z prezenčnej listiny ani zo zápisnice z rokovania
výboru Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri S. nevplýva, že by
sa ho bol svedok Doc. Ing. T. S. ako poverený zástupca odporcu zúčastnil. Výpoveď svedka Doc. Ing.

T. S. je preto v rozpore s vykonaným dokazovaním a vzhľadom na jeho vzťah k odporcovi, u ktorého
je naďalej zamestnaný, súd považoval jeho výpoveď za účelovú v úmysle privodiť odporcovi, svojmu
zamestnávateľovi, priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Zo žiadosti o prerokovanie a jej prílohy ani zo zápisnice z rokovania nevyplýva, že sa výbor Základnej

organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri S. oboznámil s výpoveďou, ktorú
odporca zamýšľal dať navrhovateľovi, ale iba vyjadril rešpektovanie obsahu žiadosti rektora a vyjadril
s ňou súhlas. Aj z tohto dôvodu mal súd za preukázané, že k riadnemu prerokovaniu výpovede podľa
§ 74 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.1.2011 nedošlo. Skutočnosť, že dodatkom č. 1 k štatútu
Tn J. s účinnosťou od 26. 1.2011 v zmysle zmeneného čl. 16 ods. 10 došlo k prechodu kompetencie

v pracovnoprávnych vzťahoch v plnom rozsahu z dekana fakulty na rektora univerzity, nemá vplyv na
skutočnosť, že právne úkony vykonané do účinnosti dodatku č. 1 k štatútu ( do 26.1.2011) v pracovno-
právnych vzťahoch voči zamestnancom , ktorí sú pracovnoprávne zaradení na fakulte, sú neplatné. Pre
neplatnosť týchto právnych úkonov preto nemohlo ani dôjsť k ich platnému prerokovaniu.

Navrhovateľ v konaní ďalej namietal neplatnosť výpovede aj z dôvodu, že odporca si nesplnil ponukovú
povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Uvedené tvrdenie nebolo v konaní preukázané,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že v čase dania výpovede odporcom
navrhovateľovi mal tento možnosť zamestnávať navrhovateľa na inom, pre neho vhodnom mieste.
Z listinných dôkazov (internetové inzeráty predložené navrhovateľom a protokol o výsledku kontroly

Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 17.02.2012) vyplýva, že v čase dania výpovede
navrhovateľovi neprebiehalo u odporcu žiadne výberové konanie. Na neskôr vyhlásené výberové
konania nemožno pre posúdenie splnenia tzv. ponukovej povinnosti prihliadať, nakoľko k ich vyhláseniu
došlo až po daní výpovede a týkali sa iných pracovných miest ako miesta navrhovateľa.

Na výpoveď svedkyne Ing. S. M., PhD. súd neprihliadal, nakoľko túto považoval za nevierohodnú
vzhľadom na jej pomer k odporcovi, keďže svedkyňa je zamestnankyňou odporcu a osobou poverenou
výkonom funkcie kvestorky a aj s ohľadom na skutočnosť, že z jej výpovede je zrejmé, že bola
oboznámená o priebehu konania a aj o listinných dôkazoch, ktoré boli v konaní predložené z titulu jej
funkcie kvestorky S..

Vzhľadom na skutočnosti zistené v tomto konaní nemohol súd aplikovať v danej veci právne závery
uvedené v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 21C/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/132/2014-243, na ktoré poukazoval odporca a
z ktorých je zrejmé oprávnenie rektora univerzity vykonávať právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch

u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte a tiež, že odporca ako zamestnávateľ
riadne prerokoval výpoveď z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov.

Proti tomuto rozsudku odporca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh
navrhovateľa zamietnúť a súčasne odporcovi priznať náhradu trov konania. Dokladoval uplatnenie

odvolacích dôvodov podľa § 205 odsek 2 písmeno b/ d/ a f/ O.s.p. a § 205 odsek 2 písmeno a/ O.s.p.
V odôvodnení svojho odvolania namietal závery okresného súdu, že výpoveď zo dňa 7.2. 2011, ktorá
bola doručená navrhovateľovi 8.2.2011, je neplatná z dôvodov že
1. rektor S. nebol oprávnený konať v pracovnoprávnych vzťahoch2. žiadosť o prerokovanie výpovede bola podaná neoprávnenou osobou
3. výpoveď nebola prerokovaná s odborovou organizáciou
Jednotlivé námietky k právnym záverom okresného súdu odôvodnil nasledovne

Ad 1/ rektor S. nebol oprávnený konať v pracovnoprávnych vzťahoch.

Rozhodnutím rektora S. J.“), po prerokovaní v kolégiu rektora boli zavedené mimoriadne opatrenia -
krízový manažment na Fakulte mechatroniky S. s účinnosťou od 16.12.2010. Zavedením mimoriadnych
- krízového manažmentu rektor S. odňal rozhodovacie právomoci dekana Fakulty mechatroniky S. v

ekonomickej, organizačnej a personálnej oblasti. Toto rozhodnutie orgánu akademickej samosprávy
nebol oprávnený preskúmavať okresný súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Rovnaký právny názor zaujal aj Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.
21C/124/2009 v rozsudku č.k. 21C/124/2009-203 zo dňa 27.3. 2013. V danom konaní dekan
Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov S. žiadal okresný súd, aby v konaní o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru preskúmal zákonnosť odvolania žalobcu rektorom S.. Okresný súd

Trenčín v uvedenom rozhodnutí vyslovil právny názor, že v danom konaní nemá právomoc preskúmavať
rozhodnutie orgánov akademickej samosprávy, a to ani rozhodnutie rektora S. a ani akademického
senátu. Rovnaký právny názor zaujal aj Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudok okresného súdu
č.k. 21C/124/2009-203 zo dňa 27.3.2013 ako vecne správny potvrdil. S týmto právnym názorom sa
žalovaný plne stotožňujem a považujem ho za správny.

Podľa § 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak
zákonneustanovujeinak. Vecne príslušnýmnaprejednanie arozhodnutievecipreskúmaniazákonnosti
rozhodnutiarektorajekrajskýsúdanieokresnýsúd.PostupOkresnéhosúduTrenčín,ktorýpreskúmaval
zákonnosť rozhodnutia rektora o zavedení mimoriadnych opatrení - krízového manažmentu na Fakulte

mechatroniky S., je podľa môjho názoru žalovaného porušením môjho ústavného práva žalovaného
upraveného v článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. práva nebyť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi.ÚstavaSlovenskejrepublikyzákladnéprávonazákonnéhosudcuupravujevčl.48ods.1tak,že
nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť dúdu stanoví zákon. Uvedeným zákonom
je v danom prípade zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a

tento ustanovuje, ktorý súd je vecne, miestne a funkčne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci,
čo je prvým predpokladom pre určenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa výslovne
spája s osobou sudcu, nie so súdom. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci
rozhodovať upravená Občianskym súdnym poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého
je treba pokladať sudcu v súlade s rozvrhom práce vec a miestne príslušného súdu. Teda nevyhnutým

predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie
o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa zákona ( v danom prípade Občianskeho súdneho poriadku) na
rozhodovanie o nej vecne , miestne i funkčne príslušný.

Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora S. o zavedení mimoriadnych opatrení - krízového

manažmentu na Fakulte mechatroniky S. s účinnosťou od 16.12.2010 je prípustné jedine postupom
podľa časti piatej Občianskeho súdneho poriadku a keďže túto zákonnosť okresný súd preskúmaval v
konaní o určenie neplatnosti výpovede, odňal mňa žalovaného môjmu zákonnému sudcovi.

Rozhodnutím rektora S. o zavedení mimoriadnych opatrení - krízového manažmentu na Fakulte

mechatroniky s účinnosťou od 16.12. 2010 , rektor S. odňal rozhodovacie právomoci žalobcu
ako dekana Fakulty mechatroniky S. v ekonomickej, organizačnej a personálnej oblasti. V čase
vydania rozhodnutia rektora S. č. 1/57/2011 zo dňa 19.1.2011 o zrušení funkčných miest na Fakulte
mechatroniky S., ako aj v čase doručenia výpovede žalobcovi, t.j. dňa á.2.2011, dekan Fakulty
mechatroniky S. nemal kompetencie v oblasti personálnej, organizačnej a ekonomickej, a teda nebol

oprávnený konať vo vzťahu k žalobcovi v pracovnoprávnych vzťahoch a konať mohol jedine rektor S.
ako štatutárny orgán S. .

V zmysle § 9 ods. 1 Zákonníka práce za takéhoto zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch
robí právne úkony štatutárny orgán. Namiesto štatutárneho orgánu môžu robiť právne úkony aj mnou

poverení zamestnanci.

Podľa §10 ods. 1 ZoVŠ rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene
a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokejškoly, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 84 ods. 3 ZP pracovný poriadok je záväzný pre
zamestnávateľa pre všetkých jeho zamestnancov.

Podľa čl. 2 pracovného poriadku účinného od 1.1. 2004 právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch,
n základe ktorých S. nadobúda práva a povinnosti, vykonáva štatutárny orgán, ktorým je rektor S..
Namiesto rektora môžu robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch ním poverení zamestnanci
v určenom rozsahu a to
1. prorektor, ktorý je zároveň zástupcom štatutárneho orgánu

2. kvestor
3. dekani fakúlt
4. riaditeľ ÚPHV
5. iní zamestnanci, ktorých písomne poverí rektor.

Na základe uvedeného je zrejmé, že oprávnenie rektora ako štatutárneho orgánu verejnej vysokej

školy konať v pracovnoprávnych vzťahoch nie je obmedzené a právo dekanov fakúlt konať v
prípade zamestnancov zaradených na fakultách je len právnom delegovaným. Avšak aj v tomto
prípade zostáva zachované právo rektora ako štatutárneho orgánu verejnej vysokej školy konať
v pracovnoprávnych vzťahoch, pretože rektor verejnej vysokej školy nemá obmedzený rozsah
kompetencií v pracovnoprávnych vzťahoch ani voči zamestnancom, ktorí sú zaradení na fakultách.

Zároveň je potrebné si uvedomiť, že právnu subjektivitu má len S., ktorej štatutárnym orgánom je rektor.
Fakulty S. sú len organizačnými jednotkami S. bez právnej subjektivity. Z uvedeného jasne vyplýva,
že rektor S., ako štatutárny orgán verejnoprávnej a samosprávnej inštitúcie, akou S. je, môže v rámci
svojich kompetencií ukončiť pracovný pomer s ktorýmkoľvek zamestnancom verejnej vysokej školy.

Som sklamaný z celkového prístupu súdu I. stupňa k objektívnemu posúdeniu celej veci. Na strane
18 posledný odsek a na strane 19 prvý odsek súd I. stupňa mechanicky bez hlbšej úvahy a hlbšieho
naštudovania prepísal časť odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 6coPr /5/2014-259
zo dňa 31.3.2015 pravdepodobne len z toho dôvodu, že v tomto prípade rozhodoval rovnaký senát
Krajského súdu v Trenčíne, aký bude zrejme rozhodovať aj o mojom odvolaní žalovaného. Je smutné

a pre mňa žalovaného zarážajúce, že súd I. stupňa v danej veci aplikoval uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne, ktoré posudzovalo diametrálne odlišnú situáciu, ako je situácia v danom prípade.
Navyše uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 6coPr/5/2014 -259 zo dňa 31.3.2015 len zrušilo
rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátilo na ďalšie konanie. Táto vec doteraz nie je právoplatne skončená.
Právny názor v uznesení, ktoré použil pri odôvodňovaní odvolaním napadnutého rozsudku súd I. stupňa

považujem žalovaný za úplne nesprávny a nezákonný. Žalovaný v tejto veci využijem všetky riadne,
ako aj mimoriadne opravné prostriedky, ústavnú sťažnosť, ako aj sťažnosť k Európskemu súdu pre
ľudské práva, aby som takýto nezákonný a nesprávny právny názor zvrátil . Ak by sa súd I. stupňa
snažil skutočne objektívne posúdiť daný prípad, zistil by, že uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
6CoPr/5/2014-259 zo dňa 31.3.2015 nemôže mňa žalovaného, ktorý nebol pracovnoprávne zaradený

na žiadnej z fakúlt S., ale pôsobil na celouniverzitnom pracovisku - Katedre politológie, ktorá nespadá
pod žiadnu z fakúlt S., ale spadá priamo pod rektora S.

V konaní som pritom upozornil na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 21C/124/2009-9
zo dňa 27.3.2013, ktorý bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.

17Co/319/2013-247 zo dňa 23.10.2013. Na tieto právoplatné rozhodnutia žalovaný poukazujem z toho
dôvodu, že v týchto konaniach, kde som bol žalovaný v pozícii žalovaného a predmetom žaloby bývalého
zamestnanca S., bola rovnako neplatnosť skončenia pracovného pomeru, sa Okresný súd Trenčín aj
Krajský súd v Trenčíne náležite vysporiadali so skutočnosťou, aké rozhodnutia je možné preskúmať v
rámci správneho súdnictva.

V rozhodnutí ( uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoPr/5/2014-259 zo dňa 31.3.2015),
z ktorého súd I. stupňa opísal odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku, bolo uvedené, že na
rozhodovanie podľa zákona o vysokých školách sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,
okrem
a/ rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a

b/ rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovanie o prerušení konania podľa § 47
c/ rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49
d/ rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96ae/ rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní, z čoho Krajský súd v Trenčíne a teda aj súd I.
stupňa v danej veci vyvodzovali, že rozhodovanie o organizačnej zmene nespadá pod taxatívne
vymenované rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a teda aj

zákonná možnosť preskúmavania tohto rozhodnutia podľa § 244 ods. 1,2 O.s.p. v správnom súdnictve.
Tento právny názor je však úplne nelogický, nesprávny, prameniaci z nedostatočného naštudovania
danej problematiky a konštantnej judikatúry. Tak, ako uviedol Krajský súd v Trenčíne v právoplatnom
rozsudku č.k. 17Co/319/2013-247 je síce pravdou, že ustanovenie § 108 Zákona o vysokých školách
vylučujepôsobnosťvšeobecnéhopredpisuosprávnomkonaní,avšaktotovylúčeniesprávnehoporiadku

neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči
z preskúmavania. Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v žiadnom zo svojich ustanovení
nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. Naopak, v zmysle
ustanovenia§244O.s.p.vyplývaprávodomáhaťsaprieskumurozhodnutiapostupovtýchtoprávnických
osôb,ktorýmzákonzverilrozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnickýchosôbvoblasti

verejnej správy. Podľa môjho názoru žalovaného nebolo v právomoci súdu I. stupňa preskúmavať
rozhodnutie rektora, tj orgánu akademickej samosprávy S. o organizačnej zmene. Takýmto postupom,
kedy súd I. stupňa túto otázku posudzovať v konaní o určenie neplatnosti výpovede, namiesto toho, ,
že by táto bola posudzovaná vecne a miestne príslušným súdom v rámci správneho súdnictva, došlo
v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/, t.j. súd I. stupňa rozhodol vo veci, ktorá nepatrí

do jeho právomoci a k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ t.j. postupom súdu I. stupňa mi bola
žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom , ktorý je vecne a miestne príslušný a bol som odňatý
zákonnému sudcovi.

Na strane 18 ods. 2 odvolaním napadnutého rozsudku súd I. stupňa uvádza, že rektor S. nebol

oprávnený rozhodnúť o organizačnej zmene, t.j. že bol neoprávnenou osobou k vydaniu rozhodnutia
o organizačnej zmene č. 1/57/2011 zo dňa 19.1.2011, ktorou organizačnou zmenou bolo zrušených
17 funkčných miest na Fakulte mechatroniky S. . Na druhej strane súd I. stupňa uvádza ( str. 10
ods. 2 odvolaním napadnutého rozsudku), že“ ak by bol rektor oprávnený rozhodovať o organizačnej
zmene na FM, podlieha takéto jeho rozhodnutie schváleniu AS MF“. Žalovaný som toho názoru, že bolo

povinnosťou súdu prvého stupňa zodpovedať otázku či rektor bol oprávnený konať v pracovnoprávnych
vzťahoch, t.j. či bol oprávnený rozhodnúť o organizačnej zmene alebo nebol. Nie je úlohou súdu
polemizovať a uvádzať domnienky vo svojom rozhodnutí, ale na základe vykonaného dokazovania
náležiteodôvodniťsvojerozhodnutie,čosavdanomprípadenestalo.Súd prvéhostupňa nebolschopný
posúdiťčibolrektoroprávnenýrozhodnúťoorganizačnejzmenealebonie,vodôvodnenílenalternatívne

uvažuje, čo by bolo keby .... Skutočnosť,“ že v prípade, ak by bol rektor oprávnený rozhodovať o
organizačnej zmene na FM, podlieha takéto jeho rozhodnutie schváleniu AS FM“, súd I. stupňa pritom
vyvodzuje z § 9 ods. 1 písm. b/ v spojení s ust. § 15 ods. 1 písm. a/ a e/ Zákona č. 131/2002.

Pokiaľ súd I. stupňa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že z § 9 ods. 1 písm. b/ v

spojení s ustanovením § 15 ods. 1 písm. a/ a e/ Zákona č. 131/2002 Zákona o vysokých školách vyplýva,
že ak by bol rektor oprávnený rozhodovať o organizačnej zmene na Fakulte mechatroniky S., podlieha
takéto jeho rozhodnutie schváleniu akademického senátu Fakulty mechatroniky S., tak takýto záver z
uvedených ustanovení zákona o vysokých školách vôbec nevyplýva a v tejto časti považujem žalovaný
rozhodnutie súdu I. stupňa za svojvoľné a arbitrárne. Žiadny z predpisov uvedených v ustanoveniach

zákona o vysokých školách , na ktoré odkazuje súd I. stupňa nestanovuje povinnosť v prípade, ak
rozhoduje o organizačnej zmene rektor, aby táto organizačná zmena bola schválená akademickým
senátom.

V tejto súvislosti je skutočne zarážajúce, že súd I. stupňa s obľubou vychádza z rozhodnutí Krajského

súdu v Trenčíne vo veciach, ktoré neboli právoplatne skončené, avšak právoplatné rozhodnutia v úplne
rovnakej veci ako posudzovaný prípad, bezdôvodne prehliada. Žalovaný som v danej veci poukázal
na právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 21c/142/2011-190 zo dňa 21.10.2013, ktorý
bol ako vecne správny potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/132/2014-243 zo
dňa 23.4. 2015. V tomto prípade išlo o zamestnanca Fakulty mechatroniky S., PaedDr. N. D., ktorá

sa domáhala rovnako, ako žalobca, určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady
mzdy. Vo svojom rozsudku č.k. 4Co/132/2014-243 zo dňa 23.4.2015 uviedol : „ Pokiaľ žalobkyňa v
odvolaní namieta, že zavedenie mimoriadnych opatrení zo dňa 15.12.2010 a následne právne úkony
v pracovnoprávnej oblasti voči zamestnancom zaradeným na Fakulte mechatroniky uskutočnil rektoruniverzity v rozpore s platným štatútom univerzity a bez opory v zákone, či vo vnútornom predpise
žalovaného, ani táto námietka neobstojí“. Znamená to, že v čase dania výpovede žalobkyni v zmysle
čl. 29 ods. 1 písm. d/ Štatútu univerzity účinného od 26.1.2011, bol rektor univerzity oprávnenou

osobou dať výpoveď žalobkyni, nakoľko v tomto čase bola kompetencia dekana vykonávať právne
úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte
ak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa, obmedzená v zmysle podmienok, ktorí určil Štatút
univerzity“. „Pokiaľ sa týka ďalšej odvolacej námietky žalobkyne, že žalovaný ako zamestnávateľ riadne
neprerokoval výpoveď z pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, ani táto neobstojí „. K

účinnému prerokovaniu výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce postačuje, ak sa s ním zástupcovia
zamestnancov oboznámia a vezmú ho na vedomie, teda k splneniu hmotnoprávnej podmienky tohto
právneho úkonu zamestnávateľa dochádza aj bez prerokovania vedeného formou výmeny názoru a
dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom v zmysle § 237 ods. 1 Zákonníka práce.

Z listinných dôkazov je jednoznačne zrejmé, že 26.1.2011 zasadala odborová organizácia zriadená

u žalovaného, ktorej predmetom bolo prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných
zmien realizovaných na univerzite. Výbor uznesením zo dňa 26.1.2011 zobral na vedomie a
schválil žiadosť o prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných zmien realizovaných u
žalovaného, keď z prílohy k žiadosti žalovaného o prerokovaní organizačných zmien vyplýva, o ktorých
zamestnancov ide, ako aj spôsob skončenia pracovného pomeru ( § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce ). Podľa jeho názoru, ak jedným rozhodnutím mňa žalovaného o organizačnej zmene zo
dňa 19.1.2011 došlo k zrušeniu 17 funkčných miest na Fakulte mechatroniky S. a ak všetky tieto
výpovede boli spolu prerokované odborovou organizáciou dňa 26.1.2011, tak je vylúčené, aby v
jednom prípade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu I. stupňa ako aj odvolacieho súdu
platí právny názor, že rektor som bol oprávnený rozhodnúť o organizačnej zmene a výpovede boli

riadne prerokované odborovou organizáciou, a v prípade iného zamestnanca , ktorého funkčné miesto
bolo zrušené rovnakým spôsobom, v rovnaký deň, z rovnakého dôvodu a rovnako bola jeho výpoveď
prerokovaná odborovou organizáciou v ten istý deň, platí iný právny názor.

Ad 2/ Žiadosť o prerokovanie výpovede bola podaná neoprávnenou osobou.

Rektorverejnejvysokejškoly ještatutárnymorgánom,ktoréhoprávomocivpracovnoprávnychvzťahoch
nie sú obmedzené. Právny názor žalobcu a tiež súdu I. st., že rektor S. nebol oprávnený konať
v pracovnoprávnych vzťahoch, t.j. nebol oprávnený prijať rozhodnutie o organizačných zmenách a
podpísať výpoveď zamestnanca fakulty TnJ. považujem žalovaný za absolútne nesprávny.

Ad 3/ výpoveď nebola prerokovaná s odborovou organizáciou

K prerokovaniu výpovede žalobcu došlo. Skutočnosť, že výpoveď bola s odborovou organizáciou
prerokovaná potvrdila aj samotná odborová organizácia v zápisnici z rokovania výboru Základnej

organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri S. zo dňa 26.1.2011, kde je na strane 1
uvedené : „ Vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v predmetnej žiadosti ako aj na základe spoločných
rokovaní s vedením S. a rokovaniami s Y. zápisnice výbor plne rešpektuje obsah uvedenej žiadosti R S.
č.p. 13/2011 OpaM a súhlasí s nimi. V zápisnici z rokovania výboru Základnej organizácie odborového
zväzu pracovníkov školstva a vedy pri S. zo dňa 26.1.2011 je tiež na st. 2 uvedené : Ad 4.2 Výbor berie

na vedomie a schvaľuje : Žiadosť o prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných z
mien realizovaných S. č.p. 13/2011 OPaM. Z uvedeného je zrejmé, že aj samotná odborová organizácia
je toho názoru, že k prerokovaniu došlo. Dokonca potvrdila, že došlo k spoločnému rokovaniu s vedením
S..

Svedok doc. Ing. T. S. (prorektor S. v čase výpovede z pracovného pomeru, poverený rektorom S.
na úkony súvisiace s Fakultou mechatroniky v pracovnoprávnej oblasti) vo svojej svedeckej výpovedi
jednoznačnepotvrdil,žeonsaosobnezúčastnilzazamestnávateľaprerokovaniavýpovedesodborovou
organizáciou. Svedok doc. Ing. T. S. na pojednávaní pred súdom I. st. dňa 17.10.2012 uviedol :
Výpoveď, ktorá bola daná jednak navrhovateľovi, ale aj iným zamestnancom, bola riadne vopred

prerokovaná so zástupcami N.. Ja osobne som sa zúčastnil tohto rokovania. A osobne som aj predkladal
návrh na prerokovanie. Došlo teda aj k dialógu medzi členmi odborov a zamestnávateľom, čo je zrejmé
aj zo zápisnice . Ing. P. O., ktorá od 1.7.2008 vykonávala u žalovaného prácu vedúcej oddelenia
personalistiky a miezd uviedla : Skončenie PP jednak s navrhovateľom a aj s inými zamestnancami boloriadne prerokované odborovou organizáciou. Za zamestnávateľa sa tohto rokovania zúčastnil doc. Ing.
T. S. na základe poverenia rektora. Preto názor súdu I. st. o tom, že výpoveď nebola prerokovaná nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní a má znaky arbitrárnosti a svojvôle.

Rozhodnutie súdu I. st. je nepreskúmateľné, vzájomne si odporujúce a nelogické. Ústavný súd
Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdneho ochrany, s uplatnením nárokov na

ochranu proti takémuto rozhodnutiu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje , aby rozhodnutie súdu
bolo zdôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie
je arbitrárny . Podcenenie povinnosti súdu vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre
zákonnosti a ústavnosti, zreteľne vyvoláva účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka
konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho
právanaspravodlivésúdnekonaniepodľa čl. 6.Ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných

slobôd. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak
ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel
a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie,
absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto
dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti ( napr. rozhodnutia III.

ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I . ÚS 301/06). V prípade odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu I. st.
sa jedná o arbitrárne rozhodnutie, ktoré sa v právnom štáte považuje za neprípustné.

Záverom uviedol, že vysoké školy môžu poskytovať, organizovať a zabezpečovať vysokoškolské
vzdelávanie len v rámci akreditovaných študijných programov. O akreditácii rozhoduje akreditačná

komisia, poradný orgán, zriadený vládou Slovenskej republiky, ktorá schvaľuje aj jej štatút. Hlavným
zdrojom financovania verejnej vysokej školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu, a tieto sú prideľované
na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, výskumnú, vývojovú činnosť a pod., pričom
rozhodujúcim kritériom pri určovaní dotácií zo štátneho rozpočtu je práve počet študentov. Fakulta
mechatroniky S. od 1.0.2011 nemala žiadneho študenta a žiadny akreditovaný študijný program.

Fakulta mechatroniky bola definitívne zrušená v roku 2é12, od tejto doby neexistuje, preto v roku
2015 nie je možné na žalovanom ako zamestnávateľovi spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával, keď nielen pracovné miesto žalobcu, ale aj celá fakulta verejnej vysokej školy, na ktorej
bol pracovnoprávne zaradený žalobca, 3 roky neexistuje.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné
tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní odporcu rozhodol bez

nariadení pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že okresný súd zistil správne a úplne skutkový stav, na
svoje skutkové zistenia aplikoval správnu právnu úpravu, ktorú správne interpretoval. Odôvodnenie
rozsudku okresného súdu zodpovedá požiadavkám podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné

správne a presvedčivé, preto podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. sa krajský súd identifikoval s
odôvodnením rozhodnutia okresného súdu. Na akcentovanie správnosti rozhodnutia k odvolacím
dôvodom navrhovateľa považuje za potrebné uviesť nasledovné :

V ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p. sú taxatívne uvedené spôsobilé odvolacie dôvody , ktorými možno

odôvodniť odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.
1.Diskusia vkonaní sadotýkalaotázky,čivkonaníourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeru
so zamestnancom vysokej školy - v danom prípade zamestnancom FM S., z dôvodov jeho nadbytočnosti
vyplývajúcej z organizačnej zmeny, znížený stav zamestnancov univerzity podľa rozhodnutia rektora,
mohol súd podrobiť skúmaniu, či je platné rozhodnutie o organizačnej zmene a či rektor univerzity mal

oprávnenie na jednostranný právny úkon vo vzťahu k zamestnancovi fakulty, ktorou bola výpoveď
pracovného pomeru.S názorom odporcu, že rozhodnutia rektora univerzity o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového
manažmentu na Fakulte mechatroniky S. s účinnosťou od 16.12.2010, na základe ktorého odňal
rozhodovacie právomoci dekana Fakulty mechatroniky v ekonomickej, organizačnej a personálnej

oblasti, podlieha preskúmaniu súdu iba v prípade jeho preskúmania v správnom súdnictve podľa § 244
ods. 1 O.s.p., sa odvolací súd nestotožnil.

Nebol rozmný dôvod odchýliť sa od právneho záveru, ktorý krajský súd vyslovil vo veci sp. zn. 6
CoPr/5/2014 , podľa ktorého v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako
aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy ( § 244 ods. 1,2 O.s.p. ).

Rozhodnutie správneho orgánu musí mať stanovené náležitosti ( § 46 a § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o

správnom konaní v znení neskorších predpisov ).

Podľa ustanovenia § 108 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ( ďalej len „ vysokoškolský zákon“), na rozhodovanie podľa tohto zákona sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( zák. č. 71/1967 Zb.) okrem

a/ rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a
b/ rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovanie o prerušení konania podľa § 47
c/ rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49 a
d/ rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 a
e/ rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní.

Rozhodovanie o organizačnej zmene nespadá pod taxatívne vymenované rozhodnutia, na ktoré sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a teda aj zákonná možnosť preskúmania tohto
rozhodnutia podľa § 244 ods. 1,2 O.s.p. t.j. v správnom súdnictve. Rozhodnutie o organizačnej
zmene, vzhľadom na vyššie vymedzené rozhodnutia, kde sa postupuje podľa predpisov v správnom

konaní, nie je individuálnym správnym aktom, ale ide o individuálny akt riadenia, ktorý súd posudzuje
v rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa v dôsledku
rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene.

V prejednávanej veci sa okresný súd zaoberal aj tým, či rektor univerzity konal v medziach svojho

oprávnenia a či v prípade krízového manažmentu podľa č. 10 odsek 5 štatútu S., účinného v čase
zavedenia krízového manažmentu, mal právo v prípade porušenia rozpočtových pravidiel niektorou zo
súčastí,zaviesťmimoriadneopatrenia(krízovýmanažment)aprebrať rozhodovacieprávomoci dekana
príslušnej fakulty.

V rozhodujúcej dobe boli právomoci rektora a dekana jednotlivých fakúlt upravené v štatúte univerzity
v čl. 10 odsek 12 a v čl. 21 ods. 10 štatútu FM S.. Dekanovi fakulty patrili oprávnenia rozhodovať o
pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami zaradenými na fakulte. Štatút univerzity , účinný v čase
vyhlásenia krízového manažmentu neupravoval a teda neumožňoval prechod oprávnení dekana fakulty
na rektora univerzity v pracovnoprávnych vzťahoch a teda aj uskutočňovať právne úkony vo vzťahu k

zamestnancom fakulty, akým je aj výpoveď pracovného pomeru.

Odporca v konaní nepreukázal, že prešli na neho platne oprávnenia v pracovnoprávnych vzťahoch
z dekana fakulty, preto je správny záver okresného súdu, že rektor univerzity nebol oprávnenou
osobou na právny úkon, ktorým jednostranne bol skončený pracovný pomer s navrhovateľom z

dôvodu organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b/, Zákonníka práce. 2. Predmetom
posudzovania platnosti skončenia pracovného pomeru bola aj otázka, či skončenie pracovného pomeru
s navrhovateľom bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, čo právna úprava v
ustanovení § 74 Zákonníka práce sankcionuje neplatnosťou , v prípade neprerokovania zamýšľaného
právneho úkonu.

So záverom okresného súdu, že výpoveď pracovného pomeru nespľňa ani túto zákonom
predpokladanú hmotnoprávnu podmienku platnosti podľa § 74 Zákonníka práce, sa odvolací súd
identifikoval. Správne považoval úkon predloženia žiadosti o prerokovanie skončenia pracovnéhopomeru a návrhu výpovede, iba na oznámenie svojho úmyslu odborovému orgánu skončiť
pracovný pomer s navrhovateľom. Obsahom takéhoto úkonu zamestnávateľa vo vzťahu k zástupcom
zamestnancov nie je len oznámenie o zamýšľanom právnom úkone, ale prerokovanie tejto otázky, teda

diskusia, konzultovanie o predloženej otázke, nie iba zdanlivé prerokovanie - formálne a bezobsažné,
s cieľom naoko konať v súlade so zákonom.

Prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov má aj funkciu ochrany
zamestnanca, ale aj funkciu viesť a diskutovať konštruktívne o nastolených otázkach zamestnávateľa

vo vzťahu k zamýšľaným opatreniam voči zamestnancovi.

Okresný súd správne vyhodnotil výsledky dokazovania, z ktorých vyplýval záver, že neboli
splnené zákonné predpoklady podľa § 74 Zákonníka práce, čo je tiež dôvodom neplatnosti skončenia
pracovného pomeru medzi účastníkmi konania výpoveďou zamestnávateľa pre nadbytočnosť
zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b/, Zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnej dobe.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ani samotná výzva - podnet na prerokovanie zamýšľaného
opatrenia so zástupcami zamestnancov vzhľadom na dôvody uvedené pod bodom 1., nebola daná
oprávneným subjektom, ako to napokon správne konštatoval aj okresný súd.

Krajskýsúd,vzhľadomnasprávneavyčerpávajúcedôvodyrozsudokokresnéhosúdu,ktorýsaprecízne,
z aspekta ochrany slabšej strany v spore - zamestnanca, venoval všetkým právne významným
okolnostiam pri posudzovaní a rozhodovaní o návrhu navrhovateľa, nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ďalšími dôvodmi odvolania odporcu, ktorého námietky už zodpovedal okresný súd vo svojom
rozsudku.

Okresný súd si vymienil právo rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnosti rozsudku podľa §
151 ods. 3 O.s.p., preto o odvolacích trovách rozhodne okresný súd ( § 224 ods. 3 o.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.