Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212216358
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2212216358.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa17.9.2012doručenýmOkresnémusúduDunajskáStredadňa27.9.2012sanavrhovateľ
domáhal náhrady škody vo výške 175 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a

udržateľnosť pohľadávky, nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 eur za riziká zániku povinného, zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolventnosti povinného v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní bez toho, že by vec vykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti alebo vyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv
na čas potrebný k posúdeniu návrhu. Z uvedených dôvodov bol postup exekučného súdu nesprávny,
v rozpore s ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a od 1.12.2006 v rozpore s ustanovením

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku, takáto nečinnosť súdu je neospravedlniteľná a v rozpore s právom
zaručeným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o
zodpovednosti žalovaného za škodu a vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská
Streda a uplatnil si náhradu trov konania.

K návrhu sa písomne vyjadril odporca, ktorý ho žiadal zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov
konania. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy,

ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti odporcu za škodu, namietal predčasné podanie návrhu,
nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesol aj námietku premlčania.

K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý na návrhu naďalej trval.

Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu

Galanta.

Účastníci sa na pojednávanie dňa 18.4.2016 nedostavili, neúčasť ospravedlnili a preto súd pojednával
v ich neprítomnosti.Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadrením odporcu, obsahom spisu exekučného súdu, na základe čoho
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

Dňa 2.3.2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Kataríne Baňarovej doručený návrh oprávneného
Pohotovosť, s.r.o. vykonať exekúciu proti povinnému P. A., N.. XX.X.XXXX o vymoženie istiny 18 060
Sk s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn.
SR 5056/06 zo dňa 6.11.2006. Dňa 7.3.2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda o

udeleniepoverenianavykonanieexekúciespríslušenstvom.Povereniebolovydanédňa14.3.2007.Dňa
25.5.2009 podal oprávnený na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 27.1.2010
vyzval pôvodného súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu a na vyčíslenie trov exekúcie. Súd
o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol uznesením č.k. 4Er/163/2007-14 zo dňa 27.5.2010
tak, že mu vyhovel a rozhodol aj o trovách pôvodného súdneho exekútora. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.1.2011 čo do výroku o zmene exekútora a 3.2.2011 vo výroku o trovách.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.12.2006, oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu,

ktorésvojomobsahomodporujezákonu, resp.nesprávnyúradnýpostup,aksakonanímorgánuverejnej
moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti

musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
v danej veci na žalobcovi.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú
navrhovateľom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú
lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí 30-dňovej
lehoty. Pôvodný súdny exekútor udelením poverenia na vykonanie exekúcie mal právo, ale zároveň
aj povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky navrhovateľa ako oprávneného v

exekučnom konaní a to až do právoplatného rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a pokiaľ by ich
neurobil,muselbynavrhovateľvkonanípreukázať,žeprávejehonečinnosťoumuvzniklaškoda,čovšak
navrhovateľ v konaní netvrdil, ani nepreukazoval. Navrhovateľ nepreukázal ani nárok na nemajetkovú
ujmu, pretože riziká uvádzal len všeobecne a hypoteticky, bez toho aby k nim produkoval aj dôkazy. Len
sama okolnosť, že exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí zákonnej

lehoty nemôže mať bez ďalšieho za následok vznik zodpovednosti odporcu, pretože v danej veci nebolo
preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že
by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch
v konaní, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva

účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností
daného prípadu, pretože neboli splnené základné podmienky zodpovednosti odporcu za škodu, pričom
v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné
predmetnú žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia
základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho
súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s
ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.