Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 6C/241/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210591
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512210591.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej
veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi
Slovenská republika - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti
odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 940,44 Eur z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu B. T. B. P.. Uviedol,
že súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným

titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Navrhovateľ následne spísal dňa 18.11.2010
a podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ legitímne očakával, že
súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde
k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní
vedenom podľa procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora. Súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní /podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného v čase podania návrhu/ od prijatia tohto návrhu o návrhu nerozhodol napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu
s účastníkmi konania. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, v
predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza. Majetková škoda
teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancovpomocouinformačnéhosystémuvynaložil70,-Eur,

na udržanie a správu informačného systému 40,- Eur, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom 50,- Eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na
publikačné výdaje spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním akontrolou stavu konania vynaložil 15,- Eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu súdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom vynaložil márne 175,- Eur. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na

rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného.

Na podporu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah
do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa vyvolal u členov riadiacich orgánov
spoločnosti navrhovateľa a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť v spoločnosti, ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, strata zisku z realizovaného obchodu vyvolala hospodársku stratu, nezákonným zásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
z doktríny prijatej ústavným súdom. Navrhovateľ uskutočnil výpočet alikvótnym pomerom 55,32 Eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, teda 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov v
roku = 55,32 Eur za mesiac. Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.

a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Odporca však do podania návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Navrhovateľ požiadal, že je nutné
deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho
štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu
a majetkovú škodu.

Odporca návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť a požadoval priznanie náhrady trov konania. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu poukázal na to, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého
exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému
súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného

exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z Exekučného
poriadku. Odporca pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o
návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty
od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o

návrhoch žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný
prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu. Odporca
poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorej „pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods.2ústavy,ústavnýsúdprihliadasíce nalehoty,ktorésúuvedenévústavealebozákone,ale

ich nedodržania nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Zároveň odporca poukazuje na ustanovenie
§ 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do
doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti

s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor
mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie
kontinuity konania. Tiež podľa odporcu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd
konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať
z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto holi konštatované vo výsledkoch

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom
rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si vo vzťahu k uvedenému ani povinnosť
tvrdeniaanipovinnosťichpreukázanianesplnilatedaodporcanepovažujeexistenciuprieťahovvkonaní
za preukázanú. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré siuplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je
treba považovať za nesprávne a účelové. Na základe všetkých uvedených skutočností je odporca toho
názoru, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik a ani výšku škody. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, pocity

členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba.

Navrhovateľ súčasne vzniesol námietku zaujatosti a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní

veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu B. T. B. P. sú vylúčení
z prejednania a rozhodovania veci.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.10.2012, č. k. 19NcC/384/2012-11 súd rozhodol, že
sudkyňa Okresného súdu B. T. B. P. Y.. X. L. je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci vedenej pod
sp. zn. 6C/241/2012. Sudcovia Okresného súdu B. T. B. P.V. Y.. V. L., Y.. Q. Š., T.. U. T., T.. N. W., Y.. G. J.,

Y.. N. L., Y.. Q. T., Y.. H. P. K., Y.. I. L., Y.. H. U. nie sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vedenej
pod sp. zn. 6C/241/2012. Rozhodnutie vo vzťahu k výroku II. odôvodnil tým, že v posudzovanej
veci neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že je tu dôvod pochybovať
o nezaujatosti ostatných sudcov okresného súdu. Označení sudcovia nemajú k veci, k účastníkom ani
k ich právnym zástupcom žiadny významný vzťah z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by

mohol predstavovať dôvod na ich vylúčenie z prejednávania danej veci a takýto vzťah nie je možné
odvodiť ani z údajov navrhovateľa.

Podaním zo dňa 13.12.2013 žiadal právny zástupca navrhovateľa o prerušenie konania, a to do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti.

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/241/2012-47 zo dňa 16.12.2013 súd
rozhodol, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť postupu súdu konať
nestranne a bez prieťahov. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5Co/505/2014-66 zo dňa

06.08.2014 toto uznesenie potvrdil. Nakoľko v priebehu konania došlo k zmene zákonného sudcu,
rovnako tak Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 5NcC/737/2014-69 zo dňa 06.08.2014 rozhodol
tak, že konajúci zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto
súde pod sp. zn. 6C/241/2012, pričom vo svojom odôvodnení
uviedol, že namietaný zákonný sudca nemá k veci, k účastníkom ani k ich právnym zástupcom žiadny

významný vzťah z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý by mohol predstavovať dôvod na jeho
vylúčenie z prejednávania a rozhodovania danej veci a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov
poskytnutých navrhovateľom.

Právnyzástupcanavrhovateľavpísomnepodanomvyjadrenízodňa16.06.2014/založenévSpr466/14/

uviedol , že predložil znalecký posudok s tým, že originál znaleckého posudku do každého konania by
bolo mimoriadne finančne náročné a personálne zaťažujúce. Súčasne uviedol spisovú značku, pod
ktorou je znalecký posudok založený. Takéto podanie urobil všeobecne i do oddelenia 12C s uvedením,
že originál znaleckého posudku je založený v spise č. 11C/416/2012. Tento dôkaz preukazuje minimálnu
výšku spôsobenej škody. Navrhovateľ odkazuje na originál znaleckého posudku ako na skutočnosť

známu súdu z jeho činnosti.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu listinným dôkazom znaleckým posudkom na
preukázanie výšky škody, ktorý zadal navrhovateľ znaleckému ústavu Ekonomickej univerzite v
Bratislave. Navrhovateľ žiadal, aby súd tento dôkaz vykonal, pretože ho považuje za dôkaz zásadného

významu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Toto
právo nepatrí účastníkovi konania ani právnemu zástupcovi. Navrhovaný dôkaz súd nevykoná, pretože
znalecký posudok, ktorý nebol vypracovaný v súdnom konaní, má charakter listinného dôkazu a
navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za zisteného skutkového a
právneho stavu právne irelevantný. Znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení

navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia. Tvrdenia navrhovateľa o škode sú všeobecné
po skutkovej stránke, sú vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie.
Neexistujúce, všeobecné tvrdenia preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Sú nepreskúmateľné.Bolo povinnosťou navrhovateľa už v čase podania návrhu produkovať všetky tvrdenia a dôkazy (§ 79
ods. 1, 2 O.s.p.). Navrhovateľ tak neurobil ani na základe dodatočnej výzvy súdu.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 O.s.p. obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný (resp. ktorý
možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a O.s.p.).

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/241/2012 zistil tento skutkový stav

veci:

Lustráciou v registri tunajšieho súdu, mal súd za preukázané, že súdny exekútor JUDr. T. W. so sídlom
v L. X. doručila dňa 12.12.2003 na Okresný súd B. T. B. P. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava (v tomto konaní navrhovateľ) proti
povinnému N. H., pre vymoženie sumy vo výške 298,75 Eur s príslušenstvom.

Okresný súd B. T. B. P. poverením č. XXXX XXXXXX* zo dňa 07.01.2014 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 298,75 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Dňa 18.11.2010 doručil oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora, pričom žiadal poveriť súdneho
exekútora JUDr. G. W.. Okresný súd B. T. B. P. uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.04.2012

rozhodol tak, že vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora JUDr. T. W. so sídlom
Exekútorského úradu v L. X. a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. G. W. so sídlom
Exekútorského úradu v X..

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetného návrhu oprávnený môže

kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd
návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetného návrhu, súd v rozhodnutí

o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo otom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy
a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom

živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu, keď súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30 dňovej zákonnej lehote od
podania návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Vzmysle§9ods.1,vetadruházákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných ustanovení
§ 44 Exekučného poriadku, súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. Po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora Okresný súd B. T.
B. P. uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.04.2012 rozhodol o zmene súdneho exekútora tak,

že poveril nového súdneho exekútora JUDr. G. W. so sídlom exekútorského úradu v X.. V danom prípade
nebolo zo strany súdu rozhodnuté v zákonnej 30 dňovej lehote, avšak táto skutočnosť nebránila, ba
právezustanoveniaExekučnéhoporiadkuvyplýva,žeajnapriektomuumožnilapôvodnémuexekútorovi
vykonávaťúkonyexekučnejčinnostismerujúcekvymoženiupohľadávky,tedaúčinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného navykonanieexekúciezostávajúzachované.Možnosťoprávnenéhopodaťnávrhna

zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného, a to najmä v prípadoch zabezpečenia
ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora ako aj uplatnenia zásady hospodárnosti v
exekučnom konaní. Je samozrejmé, že aj k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora by malo
zo strany súdu prísť v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. Opačný postup súdu možno
opäť podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci hodnotiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá právo na náhradu škody.
V každom prípade však záver o tom, že konanie bolo postihnuté zbytočnými prieťahmi, prípadne
že vec nebola prejednaná v primeranej lehote môže súd v zmysle § 9 ods. 2 uvedeného
zákona prijať len na základe výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Toznamená,žeotázku

zbytočných prieťahov v konaní, resp. neprejednania veci v primeranej lehote nemôže súd
posudzovať v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako otázku predbežnú a osoba
požadujúca náhradu škody z nesprávneho úradného postupu musí súdu nesprávny úradný postup
preukázať výsledkom vybavenia sťažnosti na prieťahy, či žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, právoplatným rozhodnutím disciplinárneho súdu, právoplatným rozhodnutím Európskeho

súdu pre ľudské práva alebo právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danej
veci táto podmienka nebola splnená, keď navrhovateľ takúto listinu súdu nepredložil ani neoznačil.Na základe uvedených záverov, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup
exekučného súdu alebo jeho nezákonné rozhodnutie, súd návrh navrhovateľa bez ďalšieho
v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd pri vyhlásení rozsudku tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, a to
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má v konaní úspešný účastník právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Keďže však odporca do troch

pracovnýchdníodvyhláseniarozsudkusvojetrovykonanianevyčíslilazospisumužiadnetrovykonania
nevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania odporcovi vo vyhlásenom rozsudku a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.